Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-22-2019.pdf
PDF · 84.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.4.2019 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
K. N., nar. XX.XX.XXXX C. J., T. D. H., Ž. XXX/XX, V. J., T.. Č.. Ú.C. N.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
-od začiatku mesiaca september 2018, v rodinnom dome na ulici Ž. Č.. XXX/XX v obci H., okres J., sa pred spoločnými deťmi opakovane vyhrážal svojej manželke A. N., že ju zabije, pričom uvedené správanie sa stupňovalo až do dňa 14.9.2018, kedy sa jej opätovne s nožom v ruke vyhrážal zabitím, na čo poškodená A. N. spolu s deťmi musela odísť z domu preč, čím vzbudil u poškodenej A. N. dôvodnú obavu o jej život a zdravie a to aj s poukázaním na skutočnosť, že už v minulosti sa dopustil voči svojej manželke A. N.V. násilného konania, za čo bol právoplatne odsúdený,
-dňa 14.9.2018 v čase okolo 23:00 hod., v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru na ul. Južnej č. 2 v Kežmarku, opakovane vulgárne nadával a vyhrážal sa svojej manželke A. N., že ju zabije, čím vzbudil u poškodenej A. N. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, a to aj s poukázaním na skutočnosť, že už v minulosti sa dopustil voči svojej manželke A. N. násilného konania, za čo bol právoplatne odsúdený,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákon.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dvoch ) rokov a 6 ( šesť ) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 2 ( dva ) roky.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 04.03.2019 obžalobu na K. N. pre skutky právne kvalifikované ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako sú skutky uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný K. N. na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to že je vinný zo spáchania oboch skutkov, ktoré sú mu v obžalobe prokurátorky kladené za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného K. N. o uznaní viny zo spáchania stíhaných skutkov, bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ich právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že na hlavnom pojednávaní sa podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Preto súd ďalšieho dokazovania týkajúceho sa viny, uznal obžalovaného za vinného za skutky v zmysle obžaloby, ktoré súd v súlade s obžalobou právne kvalifikoval ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Oba skutky obžalovaný spáchal vo forme priameho úmyslu, pretože chcel svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je pokojné občianske spolunažívanie pred hrubým narušením, ktoré vzbudzuje obavy o život a zdravie /§ 15 písm. a) Trestného zákona/
Z aktuálneho odpisu registra trestov a oboznámených rozsudkov sp. zn. 6T 10/2006 zo dňa 12.09.2011, právoplatného dňa 17.05.2012 a sp. zn. 1T 28/2008 zo dňa 10.11.2008, právoplatného dňa 19.02.2009 vyplýva, že obžalovaný K. N. bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, pričom v prípade jeho posledného odsúdenia pod sp. zn. 6T 10/2006 bol právoplatne odsúdený za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa§ 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pričom bol posudzovaný ako nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody k odsúdeniu pod sp. zn. 1T 28/2008 v trvaní 12 rokov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do 3. NVS a ochranný dohľad. Okrem toho odsúdenia bol obžalovaný rozhodnutím Okresného súdu Poprad sp. zn. 1T 309/1984 odsúdený za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov nepodmienečne. Rozhodnutím Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T 272/2003 zo dňa 08.12.2003 bol obžalovaný odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, trestný čin násilia proti skupine obyvateľstva a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 2 roky. Rozhodnutím Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T 1/2004 zo dňa 23.02.2004 bol obžalovaný odsúdený za trestný čin násilia proti skupine obyvateľstva a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pričom trest vzhľadom na odsúdenie sp. zn. 1T 272/2003 mu uložený nebol.
Z Ústavu na výkon väzby a z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove je obžalovaný hodnotený kladne, k príslušníkom a zamestnancom ústavu sa správa slušne, disciplinárne odmenený a ani potrestaný nebol. Z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obvinený nemá záznam o priestupkoch.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prospech obžalovaného K. N. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. Naopak, v neprospech obžalovaného súd pričítal jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, a to z dôvodu, že obžalovaný už bol už v minulosti za trestnú činnosť odsúdený. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam 1:1, súd v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona trestnú sadzbu trestu odňatia slobody stanovenú v ustanovení § 360 ods. 2 Trestného zákona neupravoval a teda pri ukladaní trestu vychádzal z tam upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 6 mesiacov až do 3 rokov.
Obžalovaný je recidivistom a ako obzvlášť nebezpečný recidivista bol v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 posudzovaný aj pri svojom poslednom odsúdení v konaní pod sp. zn. 6T 10/2006, kde mu bolo za spáchanie trestných činov, majúcich povahu zločinov podľa súčasnej právnej úpravy uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov nepodmienečne. O tom, že sa jedná o vážne narušeného páchateľa svedčí nielen počet odsúdení ale aj charakter trestných činov, ktorých sa v minulosti dopustil a za ktoré bol právoplatne odsúdený. Tieto trestné činy sú násilného charakteru (lúpež podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ublíženie na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, násilie proti skupine obyvateľstva a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a to hneď dvakrát, porušovanie domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005) a svedčia o osobe obžalovaného, ktorý sa nielen zo svojej predchádzajúcej trestnej činnosti nepoučil, ale v tejto trestnej činnosti naďalej pokračoval a táto mala stupňujúci sa charakter. Navyše aj posledné odsúdenie za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa§ 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 bolo namierené voči poškodenej A. N. a ani dlhodobý výkon trestu nezabránil tomu, aby tri mesiace po prepustení z výkonu trestu spáchal voči rovnakej poškodenej, ktorá je navyše jeho manželkou, trestný čin, ktorý má opäť násilný aspekt (aj keď len vo verbálnej rovine). Obžalovaný tak konal aj v prítomnosti policajtov, ktorých výzvy absolútne nerešpektoval a týmto vulgárne nadával, čo len svedčí o pohŕdaní nielen normami tejto spoločnosti ale aj autoritou spoločnosti, ktorú policajné orgány predstavujú. U obžalovaného tak súd považuje výchovný účel trestu za nedosiahnuteľný v maximálne možnej miere a v plnom rozsahu zvýrazňuje represívnu stránku trestu vyjadrenú potrebou eliminácie obžalovaného zo spoločnosti jeho umiestnením do výkonu trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na už vyššie zmienenú osobu obžalovaného súd považuje uloženie trestu odňatia slobody v neho nepodmienečnej forme na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby za náležitý a spravodlivý trest zohľadňujúcu tak osobu obžalovaného ako ak okolnosti, za ktorých boli skutky spáchané. Na strane druhej sa súd nemôže stotožniť s návrhom prokurátora na uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 35 mesiacov, teda na hornej hranici trestnej sadzby, nakoľko takto uložený trest by nezohľadňoval aspekt priznania a úprimnej ľútosti u obžalovaného vo vzťahu ku skutkom, ktorých sa dopustil. Potieral by sa tak rozdiel medzi páchateľom trestného činu, ktorý sa k trestnej činnosti, za ktorú je odsúdený nepriznal a páchateľom, akým je aj obžalovaný, ktorý sa nielen k trestnej činnosti priznal ale svoju trestnú činnosť aj úprimne oľutoval, čo súd aj zohľadnil pri zistení poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Táto nivelizácia ukladania trestov by podľa názoru súdu neprimeraným spôsobom zotierala rozdiely medzi priznaním a popieraním trestnej činnosti, čo je v rozpore so záujmom uvedeným v Trestnom poriadku, kde sa kladie dôraz na význam priznania, ktorý sa musí zohľadňovať aj pri výmere trestu. Práve uvedená skutočnosť viedla súd k tomu, že trest vo výmere 2 roky a 6 mesiacov považuje za primeraný okolnostiam, osobe obžalovaného, poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam a napĺňajúci tak všetky atribúty účelu trestu v zmysle vyššie citovaných ustanovení Trestného zákona.
Nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaní trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Na strane druhej sa súd stotožnil s návrhom prokurátora a uložil obžalovanému v zmysle § 76 ods. 2 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov, pretože sa obžalovaný opäť dopustil úmyselného trestného činu, za ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody a ktorému súd znovu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, a vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život. Nakoľko ochranný dohľad uložený rozsudkom sp. zn. 6T 10/2006 nebol v zmysle ustanovenia § 71 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 vymedzený dĺžkou trvania, je maximálna dĺžka ochranného dohľadu v trvaní 5 rokov stanovená v § 78 ods. 3 Trestného zákona spolu s doposiaľ nevykonaným ochranným dohľadom za súčasného uloženia ochranného dohľadu v trvaní 2 rokov zachovaná.
Nakoľko poškodená si náhradu škody neuplatnila, súd o škode týmto rozsudkom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.