Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5PExre/6/2020

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci partnera verejného sektora: Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, so sídlom Ulica 1. mája 32, 01001 Žilina, Slovenská republika, IČO: 45739757, pre ktorého plní povinnosti oprávnenej osoby: BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, 83106 Bratislava - mestská časť Rača, Slovenská republika, IČO: 46530894, v konaní o kvalifikovanom podnete oznamovateľa: S.. K. E., W. XXa, XXX XX H., na overenie pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora, takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podnet oznamovateľa

1. Dňa 23.06.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oznamovateľa označené ako kvalifikovaný podnet na preskúmanie zápisu konečného užívateľa výhod. Oznamovateľ v podnete uviedol, že ich portál N. zverejnil informáciu o činnosti Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Mimo iného zverejnili informáciu, že konečným užívateľom výhod je K. F.. Z. Z., K. a to na základe verifikačného dokumentu zo dňa 18.07.2018. Na tento údaj zareagoval K. Z. listom zo dňa 2.3.2020, kde uvádza, že „čitateľov uvádzame do omylu a podsúvame im myšlienku, že konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora podľa o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, ktorý je zapísaný do registra partnerov verejného sektora je „reálnym užívateľom výhod“. Oznamovateľovi z uvedeného vyplýva, že v registri partnerov verejného sektora nie sú uvedení „reálni koneční užívatelia výhod“ a teda, že zápis v registri partnerov verejného sektora je nepravdivý, nepresný alebo prinajmenšom neúplný, ak v ňom absentujú „reálni koneční užívatelia výhod“. K podaniu oznamovateľ priložil výpis z registra záujmových združení právnických osôb, verifikačný dokument, list K.. F.. Z. Z., K., V. Žilinskej univerzity zo dňa 02.03.2020.

2. Uznesením č. k. - 20 zo dňa 05.08.2020 začal súd na základe kvalifikovaného podnetu oznamovateľa konanie o overenie pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora u partnera verejného sektora, II. výrokom predmetného uznesenia súd vyzval partnera verejného sektora, aby sa v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril ku kvalifikovanému podnetu oznamovateľa a uviedol, či sú údaje zapísané o jeho osobe v registri partnerov verejného sektora pravdivé a úplné, a aby uviedol skutočnosti a označil, príp. predložil dôkazy, ktoré pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných u partnera verejného sektora v registri partnerov verejného sektora potvrdzujú, III. výrokom tohto uznesenia určil súd oprávnenej osobe lehotu 30 dní na podanie návrhu na jej pribratie do konania podľa .

Vyjadrenie účastníkov

3. Dňa 07.09.2020 bol súdu doručený návrh oprávnenej osoby na jej pribratie do konania aj spolu s vyjadrením oprávnenej osoby ku kvalifikovanému podnetu. Uznesením - 72 zo dňa 24.09.2020 súd pribral do konania oprávnenú osobu ako účastníka konania. Oprávnená osoba vo svojom vyjadrení uviedla, že trvá na pravdivosti a úplnosti údajov o konečných užívateľov výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora, ktorí sú identifikovaní vo verifikačnom dokumente zo dňa 18.07.2018 ako aj zo dňa 26.08.2020. Oprávnená osoba pri identifikácií konečného užívateľ výhod a po zohľadnení všetkých údajov a informácií o partnerovi verejného sektora zistila, že zakladateľmi Partnera verejného sektora sú:

- Žilinská univerzita v Žiline, so sídlom Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, IČO: 00 397 563, ktorá je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou o vysokých školách, ktorá ako jeden z dvoch zakladateľov vložila do partnera verejného sektora peňažný vklad vo výške 315.190.- eur a ktorá ako jeden z dvoch členov členskej schôdze ako najvyššieho orgánu partnera verejného sektora 50 % na hlasovacích právach;

- Obchodná spoločnosť Inštitút forenzných vied a.s., so sídlom Ulica 1. mája 32, 010 26, Žilina, IČO: 46 908 935, ktorá ako jeden z dvoch zakladajúcich členov vložila do partnera verejného sektora členský vklad vo forme know - how a peňažný vklad vo výške 25 000.- eur, a ktorá má ako jeden z dvoch členov členskej schôdze 50 % na hlasovacích právach.

Oprávnená osoba ďalej uviedla, že z výpisu z obchodného registra zistila, že spoluzakladateľ spoločnosť Inštitút forenzných vied a.s., je emitentom 100 kusov akcií na meno vydaných v listinnej podobe s menovitou hodnotou jedného kusu akcie vo výške 250 eur. V akcionárskej štruktúre spoločnosti Inštitút forenzných vied a.s. neexistuje akcionár a ani iná fyzická osoba, ktorá by vo vzťahu k partnerovi verejného sektora bola konečným užívateľom výhod v zmysle § 6a ods. 1 Zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Inštitút forenzných vied a.s. ďalej vyplýva, že predsedom predstavenstva je K. F.. A. H., U.. a členom predstavenstva je F.. Z. K.. Pokiaľ ide o označenie K. Z. ako reálneho konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora, ktorý K.. Z. namietal vo svojom liste Oznamovateľovi, oprávnená osoba uvádza, že Žilinská univerzita ako jeden zo zakladateľov partnera verejného sektora bola zriadená zákonom o vysokých školách, pričom sa oprávnenej osobe nepodarilo identifikovať žiadnu fyzickú osobu, ktorá by vo vzťahu k Partnerovi verejného sektora zákonnú definíciu konečného užívateľa výhod v zmysle , , , K. Z. bol zapísaný ako konečný užívateľ výhod z dôvodu, že je štatutárnym orgánom - rektorom Žilinskej univerzity, ktorý je oprávnený zastupovať navonok, riadiť a konať v mene Žilinskej univerzity, ktorá je jedným z dvoch členov členskej schôdze partnera verejného sektora, ako jeho najvyššieho orgánu s 50 % podielom na hlasovacích právach. Podľa stanov partnera verejného sektora ( čl. IV. bod 9 Dodatku č. 1) ktorý bol schválený členskou schôdzou, sa členskej schôdze môžu zúčastniť maximálne dvaja zástupcovia každého člena združenia. Hlasovacie právo má však iba jeden zástupca člena združenia, ktorým musí byť osoba oprávnená v mene člena združenia konať. V zmysle Dodatku k stanovám do pôsobnosti členskej schôdze PVS patrí aj voľba a odvolanie členov Kolégia. Kolégium kontroluje hospodárenie partnera verejného sektora a volí a odvoláva riaditeľa, ktorý je štatutárnym orgánom PVS. Nakoľko na hlasovaniach členskej schôdze PVS sa za UNIZU zúčastňuje K.. Z. ako jej štatutárny orgán, pričom sa aj podieľa na kreovaní orgánu - Kolégia, ktoré ďalej volí a odvoláva štatutárny orgán PVS, oprávnená osoba dospela k záveru, že K.. Z. je konečným užívateľom výhod.

Nakoľko K. Z. nie je fyzickou osobou - konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, ktorému plynú majetkové výhody z činnosti partnera verejného sektora, oprávnená osoba identifikovala K.. Z. ako konečného užívateľa výhod ako osobu, ktorá ovláda PVS iným spôsobom v zmysle § 6a ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, pričom tento spôsob ovládania vyplýva zo stanov PVS resp. z Dodatku k Stanovám.

Partner verejného sektora chcel svojím listom zo dňa 02.03.2020 a komunikáciou s portálom N. uviesť na pravú mieru tvrdenia o identifikácií K.. Z. ako konečného užívateľa výhod uvádzané na tomto portáli, kedy si s ohľadom na typ portálu a informácie o ňom uvádzané neuvedomil, že je potrebné uviesť celý komplexný výklad.

Oprávnená osoba ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že za konečných užívateľov výhod označených vo verifikačnom dokumente považuje členov členskej schôdze ako najvyššieho orgánu PVS a členov kolégia, ktoré je orgánom oprávneným voliť a odvolávať štatutárny orgán PVS a to z dôvodu ich pozície v orgánoch partnera a oprávnení vyplývajúcich zo Stanov. Oprávnená osoba považuje údaje o konečnom užívateľovi výhod za správne a pravdivé a v súlade so zásadou hospodárnosti konania navrhuje, aby súd konanie zastavil.

4. Dňa 09.09.2020 bolo súdu doručené aj vyjadrenie partnera verejného sektora v rovnakom znení tak, ako ho predložila aj oprávnená osoba. Partner verejného sektora k vyjadreniu priložil nasledovné dôkazy :

- Výpis z registra záujmových združení právnických osôb vedený Okresným úradom Žilina zo dňa 07.07.2020 (č. l. 51)

- Zakladateľská zmluva PVS ( č. l. 52-55)

- Stanovy PVS zo dňa 19.11.2012 ( č. l. 56-62)

- Dodatok k Stanovám zo dňa 19.11.2013 a 6.2.2014 (č. l. 39-50)

- Výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina o spoločnosti Inštitút forenzných vied a.s. (č. l. 63-64)

- Verifikačný dokument zo dňa 26.08.2020 ( č. l. 65-71)

5. Dňa 11.11.2020 bol súdu zo strany oznamovateľa doručený návrh na vykonanie dokazovania vyžiadaním výkazov zisku a súvahy, ako aj zaistením všetkých účtovných dokladov o hotovostných platbách ako aj bezhotovostných platbách a ich účele, ktoré boli vyplácané fyzickým osobám z účtov partnera verejného sektora.

6. V záujme čo najširšej realizácie práva partnera verejného sektora a oprávnenej osoby na spravodlivý proces (najmä s ohľadom na SR) súd vo veci vytýčil verejné pojednávanie na 07.09.2021.

7. Splnomocnená zástupkyňa partnera verejného sektora na pojednávaní ozrejmila pozadie podania podnetu oznamovateľa, tak, že Ústav súdneho inžinierstva bol vystavený dlhodobému mediálnemu tlaku, ako aj žiadostiam podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám od oznamovateľa podnetu, ktorému nebolo vo všetkých týchto žiadostiach vyhovené. Ďalej sa vyjadrila, že partner verejného sektora poskytuje znaleckú činnosť a vyhotovuje znalecké posudky aj pre potreby orgánov činných v trestnom konaní, kde v jednom takomto konaní zistili, že oznamovateľ podnetu je v spoločnosti, ktorá je v konaní, v ktorom bude vyhotovovaný znalecký posudok súdneho inžinierstva, pričom v tomto konaní je aj osoba príbuzná oznamovateľa. Jedná o spoločnosť Rapid Life, ktorej štatutárom je V.. Y., ktorý je príbuzný pána S.. E. a tiež sa jedná o spoločnosť LUTAS, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice k uvedenému jednak výpisy z obchodného registra, ako aj články z internetu, ktoré sa týkajú tejto problematiky, kde tiež poukazuje na články zverejnené na webovej adrese N..J., ktorú spravuje oznamovateľ podnetu a ktorá opakovane publikovala rôzne články o K. H. a Ústave súdneho inžinierstva.

8. Na pojednávaní sa vyjadril aj K. F.. A. H., U.,. S., ktorý je toho názoru, že snahou oznamovateľa, ako aj osôb, ktoré sú zainteresované do trestnej veci Rapid Life bola snaha vylúčiť Ústav súdneho inžinierstva z vykonávania znaleckej činnosti v tomto konaní.

9. Oprávnená osoba na pojednávaní uviedla, že partner verejného sektora Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je záujmovým združením osôb, ktoré má dvoch zakladateľov, a to: Žilinskú univerzitu a akciovú spoločnosť Inštitút forenzných vied, a. s. a ktoré majú 50 %-ný podiel z hľadiska nejakého hlasovania a rozhodovania v inštitúte Ústave súdneho inžinierstva. Vo vzťahu k Žilinskej univerzite možno konštatovať, že ide o verejnoprávnu inštitúciu, pri ktorej nie je možné identifikovať konečného užívateľa výhod v zmysle majetkového prospechu alebo ovládania partnera verejného sektora Ústavu súdneho inžinierstva na strane druhého zakladateľa Inštitútu forenzných vied, a. s., takisto nemožno identifikovať fyzickú osobu, ktorá by v pravom slova zmysle mala či už 25 %-ný podiel na hospodárskom výsledku alebo podiel na ovládaní tohto partnera verejného sektora, totižto sa tam nachádzajú štyria akcionári, každý s rovnakým 25% -ným podielom, nekonajú v zhode ani v žiadnej forme spoluúčasti. Oprávnená osoba preto identifikovala konečných užívateľov výhod z hľadiska ustanovenia § 6 a) ods. 1 písm. a) ods. 2., 3. a ods. 3 a identifikáciou jednak členskej schôdze, to znamená najvyššieho orgánu Ústavu súdneho inžinierstva, ktorá sa skladá z dvoch členov, jedného

zástupcu Žilinskej univerzity a jedného zástupcu Inštitútu forenzných vied. Na strane Žilinskej univerzity je to p. K. F.. Z. Z., K.. a na strane Inštitútu forenzných vied je to buď K. K. H. alebo F.. K., čo sú dve osoby, ktoré sú ako štatutári oprávnení sa zúčastňovať práve tejto členskej schôdze. To sú osoby, ktoré teda kreujú najvyšší orgán Ústavu súdneho inžinierstva a zároveň tu máme kolégium zložené spôsobom, ktorý predpokladajú stanovy a zo siedmich členov: štyroch členov zástupcov Žilinskej univerzity, troch členov zástupcov Inštitútu forenzných vied. Ďalej sa vyjadril, že toto kolégium je dôležité z pohľadu toho, že kreuje osobu štatutárneho zástupcu a riaditeľa, ktorým je toho času p. K.. H.. Identifikovali preto osoby, ktoré síce nemajú priamy alebo nepriamy podiel na hospodárskom výsledku alebo na hlasovacích právach, avšak majú právo menovať alebo ustanoviť štatutárny orgán, resp. ovládajú právnickú osobu iným spôsobom ako je uvedené v prvom a druhom bode. Na pojednávaní oprávnená osoba predložila, za účelom rozkrytia vlastníckej štruktúry Inštitútu forenzných vied, a. s. : -notársku zápisnicu o založení akciovej spoločnosti Inštitút forenzných vied, a. s., (č. l. 316 - 318) -výpis z obchodného registra spoločnosti Inštitút forenzných vied, a. s. (č. l. 328), -zoznamy akcionárov (č. l. 310 - 311) -čestné vyhlásenia jednotlivých akcionárov (č. l. 312-315)

- výpis z centrálneho depozitára cenných papierov SR (č. l. 332)

10. Dňa 04.10.2021 doručila oprávnená osoba na tunajší súd listinné dokumenty na preukázanie svojich tvrdení a tom, že v akcionárskej štruktúre spoločnosti Inštitút forenzných vied a.s. neexistuje akcionár a ani iná fyzická osoba, ktorý by vo vzťahu k Partnerovi bola konečným užívateľom výhod a to zápisnice z rokovania valného zhromaždenia Inštitútu forenzných vied a.s. od roku 2018 do 2021 (č. l. - 348) a účtovné závierky Inštitútu forenzných vied od roku 2017- 2020 (č. l. 353 - 376). Oprávnená osoba má za to, že uvedené predložené prílohy dokumentujú, že spoločnosť Inštitút forenzných vied a.s. v období od prvej registrácie partnera verejného sektora v RPVS až po súčasnosť, každoročne dosahuje záporný hospodársky výsledok, stratu zaúčtovanú v súlade s prijatými uzneseniami valného zhromaždenia na účet 429 - neuhradená strata minulých rokov. Teda je toho názoru, že v spoločnosti Inštitút forenzných vied a.s. neexistuje taký akcionár, ktorý by mal vo vzťahu k partnerovi verejného sektora priamy alebo nepriamy podiel najmenej 25ˇ% na hlasovacích právach alebo by mal právo vymenovať alebo inak ustanoviť štatutárny orgán alebo by mal právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania partnera verejného sektora.

11. Podaním dňa 6.10.2021 boli súdu zo strany partnera verejného sektora doručené doplňujúce informácie - dokumenty, ktorých obsahom sú zápisy z členských schôdzi Ústavu súdneho inžinierstva ako aj zápisy z rokovaní Kolégia a výročné správy. Rovnako sú obsahom týchto predložených dokumentov aj výpisy z účtu Ústavu súdneho inžinierstva a spoločnosti Inštitútu forenzných vied, a. s., kde sú uvedení aj obchodní partneri a mzdy zamestnancov, platby za jednotlivé znalecké posudky a pod. Súdu taktiež partner predložil zoznam spolupracujúcich subjektov a zamestnancov s číslami ich účtov, aby ich bolo možné spárovať.

12. Zistený skutkový stav subsumoval súd pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:

13. Podľa o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), registrujúci orgán môže z vlastného podnetu overiť alebo na základe kvalifikovaného podnetu overí pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri.

14. Podľa , kvalifikovaný podnet môže podať každý. Kvalifikovaný podnet musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o pravdivosti alebo úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Na podanie, ktoré nie je kvalifikovaným podnetom, registrujúci orgán neprihliada; o tom oznamovateľa upovedomí.

15. Podľa , uznesenie o začatí konania registrujúci orgán doručí partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu. V uznesení o začatí konania vyzve registrujúci orgán partnera verejného sektora, aby uviedol skutočnosti a navrhol dôkazy, ktoré potvrdzujú pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných údajov, a určí oprávnenej osobe lehotu na podanie návrhu podľa odseku 4.

16. Podľa , účastníkom konania je partner verejného sektora. Účastníkom konania je aj oprávnená osoba, ak to navrhla v lehote určenej registrujúcim orgánom. Oznamovateľ kvalifikovaného podnetu nie je účastníkom konania, má však v konaní právo nazerať do súdneho spisu, predkladať listiny, z ktorých vyplývajú skutočnosti ním tvrdené, navrhovať dôkazy a byť upovedomený o termíne pojednávania.

17. Podľa , Ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra; to neplatí, ak vzhľadom na spôsob porušenia povinnosti, jej následky, okolnosti, za ktorých bola povinnosť porušená, a mieru zavinenia je závažnosť porušenia povinnosti nepatrná. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vymaže partnera verejného sektora z registra a začne konanie o uložení pokuty podľa . Proti rozhodnutiu súdu o výmaze nie sú prípustné opravné prostriedky.

18. Podľa , na konanie o námietkach, na konanie podľa a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia ; ustanovenie sa nepoužije.

19. Podľa o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä, a) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá 1. má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25% na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa, 2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena, 3. ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode, 4. má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti, b) ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania fyzickej osoby - podnikateľa alebo z inej jej činnosti, c) ak ide o združenie majetku, fyzická osoba, ktorá 1. je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku; ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom právnická osoba, fyzická osoba podľa písmena a), 2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena, 3. je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov, 4. je príjemcom najmenej 25% prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov; ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, za konečného užívateľa výhod sa považuje okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku.

20. Podľa , ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu.

21. Podľa Konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c) druhého a štvrtého bodu, avšak

spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií.

22. Podľa , za konanie v zhode sa považuje konanie smerujúce k dosiahnutiu rovnakého cieľa uskutočnené medzi a) právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokuristom, likvidátorom, správcom konkurznej podstaty, vyrovnávacím správcom tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi alebo medzi ktorýmikoľvek uvedenými osobami, b) osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej spoločnosti v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia, c) ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi osobami ovládanými priamo alebo sprostredkovane rovnakou ovládajúcou osobou.

Právne posúdenie veci súdom

23. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného ku dňu začatia tohto konania (konanie začalo dňa 05.08.2020, t. j. dňom vydania uznesenia o začatí konania podľa ), dospel súd k záveru, že nie je dôvod na výmaz partnera verejného sektora z Registra partnerov.

24. Dôkazné bremeno o správnosti a úplnosti zapísaných údajov v registri partnerov verejného sektora zaťažuje v celom rozsahu partnera verejného sektora. Nie je úlohou súdu v konaní vedenom podľa identifikovať konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora (alebo konečných užívateľov výhod, pokiaľ ich je viac), ale len posúdiť, či partner verejného sektora uniesol dôkazné bremeno ohľadom správnosti a úplnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora, ktoré ho v tomto konaní zaťažuje. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť účastníka alebo z objektívneho hľadiska vôbec nemohla byť preukázaná, a teda keď výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. 2. 2002, sp. zn. uverejnený pod označením SJ 86/2002 v časopise Soudní judikatura, číslo zošitu 5/2002).

25. Veľmi zjednodušene možno povedať, že za konečného užívateľa výhod je považovaná osoba, ktorá disponuje aspoň 25% hlasovacích práv v právnickej osobe, právnickú osobu ovláda, má právo ustanoviť štatutárny, kontrolný alebo dozorný orgán alebo má právo na hospodársky prospech právnickej osoby v rozsahu aspoň 25%. Má teda buď rozhodovacie právomoci alebo právo na hospodársky prospech v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu. Ak chce partner verejného sektora uniesť dôkazné bremeno o správnosti a úplnosti zapísaných údajov, musí preukazovať nielen to, kto v partnerovi verejného sektora vytvára jeho vôľu (rozhodnutia), ale preukazovať aj to, ku komu reálne plynie hospodársky prospech vytváraný partnerom verejného sektora (súd teraz abstrahuje od prípadov, kedy hospodársky prospech nie je vyplácaný ako zisk, kedy je potrebné skúmať, či stav nevytvárania zisku nie je vytváraný umelo a hospodársky prospech je odčerpávaný prostredníctvom neekvivalentných majetkových a finančných transakcií). Je teda na partnerovi verejného sektora, aby súdu v konaní predložil dôkazy, u ktorej fyzickej osoby na konci reťazca jeho hospodársky prospech skončil resp. bol vyplatený. Pri zisťovaní a preukazovaní konečného užívateľa výhod je namieste uplatniť princíp „follow the money“, t.j. sledovania toku peňazí až po skutočného konečného užívateľa výhod. V tomto smere môže partner verejného sektora navrhovať a predkladať viacero dôkazov, logicky sa však pri tomto dokazovaní môžu najviac uplatniť výpisy z bankových účtov (uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k. -510 zo dňa 10. 2. 2020).

26. Princíp obráteného dôkazného bremena, keď dôkazné bremeno ohľadne preukázania správnosti zápisu zaťažuje v zmysle § 12 ods.7 zákona o RPVS partnera verejného sektora, je jedným zo

základných princípov právnej úpravy zákona o Registri partnerov verejného sektora. Nemôže to byť ani inak, keďže schránkové firmy majú zväčša sídlo v zahraničných jurisdikciách, kde sa právomoc slovenského súdu nemôže uplatniť. Súd preto nemá napr. právomoc získavať výpisy zo zahraničných účtov a preukázanie toho, kto je konečným beneficientom výhod cez sledovanie toku hospodárskeho prospechu partnera verejného sektora, je preto logicky prenesené na partnera verejného sektora.

27. Súd musí pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj verejný záujem. Predmet úpravy má verejnoprávny charakter. Účelom a zmyslom je odkrytie a publicita beneficientov, ktorí majú prospech z transakcií s verejným sektorom. V odôvodnených prípadoch je preto podľa názoru ústavného súdu legitímne nepriznať právnu ochranu subjektu, ktorého cieľom je zmariť preverenie konečných užívateľov výhod v registri obligatórne zapísaného partnera verejného sektora. Aj miera dôkazného bremena je tomu primerane prispôsobená ( ). Preto možno konštatovať, že všeobecnému súdu postačuje, ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže svoje tvrdenia o úplnosti a pravdivosti údajov, resp. postačuje, že existujúce pochybnosti okresného súdu zistené v priebehu konania nie je spôsobilý hodnoverne vysvetliť (Ústavný súd SR, ).

28. V posudzovanej veci súd zistil, že partner verejného sektora je záujmovým združením právnických osôb, ktorého zakladateľmi sú Žilinská univerzita v Žiline a obchodná spoločnosť Inštitút forenzných vied, a.s. so sídlom Ulica 1.mája 32, 010 26 Žilina, IČO:46 908 935, ktorého akcionármi sú podľa zoznamu akcionárov (č.l.332) K. H., K.. F. A. H., K. K. S. a F. Y. I. K.., pričom každý z akcionárov je vlastníkom 25 akcií v menovitej hodnote 250 eur. Podľa Stanov partnera verejného sektora(č.l.56 až 62) a ich dodatku (č.1 39 až 50) štatutárnym orgánom partnera je riaditeľ, ktorého volí a odvoláva kolégium partnera a ktoré je tvorené zo siedmych členov a to štyroch zástupcov Žilinskej univerzity v Žiline (rektor, prorektor a právnik univerzity), štvrtý člen je volený na základe návrhu rektora Žilinskej univerzity a zvyšných troch členov kolégia volí členská schôdza(čl. VI bod 4 Stanov - č.l. 45). Podľa Dodatku č.1 k Stanovám partnera verejného sektora na uznášaniaschopnosť kolégia je potrebná prítomnosť aspoň piatich zo siedmych člnov kolégia a na prijatie rozhodnutia kolégia je potrebný súhlas minimálne piatich prítomných členov kolégia (čl.VI bod 6. - č.l. 45).

29. Podľa Verifikačného dokumentu z 21.3.2019 vyvodzuje oprávnená osoba status konečného užívateľa výhod členov kolégia zo skutočnosti, že „v zhode volia a odvolávajú štatutárny orgán - riaditeľa Partnera verejného sektora“ (č.l.16). Ak kolégium PVS volí a odvoláva štatutárny orgán PVS, tak by jeho členovia spĺňali definičné znaky konečných užívateľov výhod v zmysle z.č. v tom prípade, ak medzi nimi existovala dohoda o spoločnom postupe(konaní v zhode). Sedem členov kolégia a to F. Z. K., K. F. K. V. K.., F. Z. A., O. Z. F.. M. J. N., K.., F. S. I., K.., O. F.. Z. K., K.. a G.. F. S. E., K.., ktorí boli ako koneční užívatelia výhod zapísaní ku dňu začatia konania (ku ktorému súd posudzuje skutkový stav), by v prípade existencie ich dohody o konaní v zhode boli z formálneho hľadiska konečnými užívateľmi výhod PVS z dôvodu členstva v orgáne, ktorý má právo menovať a odvolať štatutárny orgán PVS. Treba však konštatovať, že hoci oprávnená osoba vo Verifikačnom dokumente tvrdí, že siedmi členovia kolégia konajú v zhode, v priebehu konania nebol predložený žiaden dôkaz o existencii dohody o konaní v zhode týchto osôb. Ak každý z členov kolégia disponuje pri hlasovaní v kolégiu jedným hlasom, sám osebe nie je schopný zvoliť štatutárny orgán partnera verejného sektora a nespĺňa tak definičné znaky konečného užívateľa výhod v zmysle z.č. . K naplneniu definičných znakov konečného užívateľa výhod by v zmysle z.č. medzi členmi kolégia musela existovať dohoda o spoločnom postupe alebo konaní v zhode.

30. Štyria akcionári Inštitútu forenzných vied, a.s. ako jedného z dvoch členov PVS podľa zistenia súdu nemajú postavenie konečných užívateľov výhod, keďže ich nepriamy podiel v PVS u každého z nich má veľkosť 12,5%, teda pod zákonným limitom kreujúcim status konečného užívateľa výhod. Ani u týchto osôb súd nezistil, že by tieto konali v zhode v zmysle .

31. Pod pojmom „konanie v zhode“ je potrebné rozumieť konanie definované v . Konaním spoločným postupom sa rozumie konanie osôb, ktoré síce samostatne nespĺňajú kritériá pre konečného užívateľa výhod uvedené v , avšak na základe napr. dohody alebo zmluvy o spoločnom postupe majú tieto fyzické osoby (podnikateľa) v rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritériá pre konečného užívateľa výhod uvedené v spĺňa. Takýto spoločný

postup dvoch alebo viacerých fyzických osôb má teda také účinky, akoby išlo o jednu fyzickú osobu konečného užívateľa výhod podľa .

32. Vo vzťahu ku kvalifikovaniu určitého konania ako konania v zhode, je možné sa čiastočne inšpirovať aj českou judikatúrou k tejto otázke. Je však potrebné vnímať zásadný rozdiel medzi českou a slovenskou právnou úpravou konania v zhode, keď český , z ktorého vychádza nižšie citovaná judikatúra vo svojich ustanoveniach §-u 66b ods.2 a 3 v znení do 31.12.2013 (v súčasnosti zákona o obchodních korporacích č.90/2012 Sb.) zakotvuje niekoľko vyvrátiteľných právnych domnienok konania v zhode (má sa za to, že osobami konajúcimi v zhode, ak nie je preukázaný opak, sú osoby blízke, ovládajúca osoba a ovládaná osoba atď.) V slovenskej právnej úprave podobné vyvrátiteľné domnienky zakotvené nie sú (v tejto súvislosti stojí za zmienku, že novela zákona o RPVS schválená Národnou radou SR dňa 27.6.2019, vo svojej pôvodnej verzii danej do pripomienkového konania, obsahovala aj nové ustanovenie zakotvujúce nové vyvrátiteľné domnienky konania v zhode, okrem iného, medzi blízkymi osobami, no toto ustanovenie sa do konečnej verzie schváleného zákona už nedostalo) a na to, aby určité konanie mohlo byť označené za konanie v zhode podľa , musí byť splnený nielen predpoklad, že osoby uvedené v zákone konali zhodne, pričom sledovali rovnaký cieľ, ale aj to, že toto zhodné konanie bolo dôsledkom ich vzájomnej dohody; skutočnosť, že nimi sledovaný cieľ bol zhodný, sama osebe ešte neznamená, že konanie týchto osôb bolo konaním v zhode. O konaní v zhode možno hovoriť iba vtedy, keď konaniu osôb uvedených v zákone predchádzala ich vzájomná dohoda, pričom je bez významu jej forma (ústna, písomná alebo či ide o dohodu uzatvorenú konkludentne). Existenciu takejto dohody však treba v každom prípade preukázať. Konanie niekoľkých osôb preto bez ďalšieho automaticky za konanie v zhode nemožno považovať, ale vždy je potrebné skúmať či medzi nimi existovala (existuje) dohoda o spoločnom postupe. Bez preukázania existencie dohody o spoločnom postupe štyroch akcionárov Inštitútu forenzných vied, a.s. či siedmych členov kolégia partnera verejného sektora nemožno ich konanie kvalifikovať ako konanie v zhode. Podľa použiteľnej českej judikatúry, „aby bylo možno určité osoby považovat za jednající ve shodě ve smyslu obch. zák., musí tyto osoby jednat ve vzájemném (vědomém) srozumění, které musí směřovat k nabytí, postoupení, výkonu či jiné dispozici s hlasovacími právy v určité osobě a k tomuto cíli musí být směřováno proto, aby osoby takto jednající ovlivnily chování této osoby. Teprve tehdy, jsou-li splněna všechna uvedená kritéria, lze dotčené osoby považovat za jednající ve shodě. Za jednající ve shodě lze považovat jakékoliv osoby, jejichž jednání bude naplňovat uvedené znaky“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. januára 2011, sp. zn. , uverejnený pod číslom 106/2011 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). „Jednáním ve shodě není jednorázové uplatnění vlivu ve společnosti (např. shodné hlasování na jedné valné hromadě). Pojmovým znakem jednání ve shodě je jeho relativní dlouhodobost a soustavnost. Mezi osobami jednajícími ve shodě pak musí existovat vzájemné srozumění, jež však nemusí být vyjádřeno v písemné ani ústní formě, a zobrazí se pouze ve faktickém souladném chování těchto osob. Zpravidla bude v tomto směru uzavřena alespoň ústní dohoda; na její existenci lze usuzovat především z jednotlivých kroků, kterými osoby jednající ve shodě budou směřovat k naplnění obsahu takové dohody a které nelze vysvětlit jinými příčinami, než právě jejich vzájemným srozuměním (srov. Pelikánová I., Komentář k obchodnímu zákoníku. 2 díl, 3. vydání, Praha: Aspi Publishing, 2004, str. 213). Jednání ve vzájemném srozumění v podobě vědomé koordinace výkonu hlasovacích práv může indikovat i setrvalé souhlasné hlasování akcionářů. Přesto jej obvykle nebude možné považovat za dostatečné kritérium, na jehož základě bude moci soud bez dalšího (vždy) uzavřít, že osoby souhlasně hlasující jednaly ve shodě. Obdobně není možné jen na základě rozdílného hlasování akcionářů tvrdit, že ve shodě nejednali“ (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 30.10.2014).

33. Súd preto konštatoval, že konanie v zhode, ktoré by mohlo mať vplyv na určenie konečných užívateľov výhod, nebolo preukázané.

34. Ako koneční užívatelia výhod sú zapísaní aj K.. F.. Z. Z., K.. a K.. F.. A. H., K.., podľa Verifikačného dokumentu obaja z dôvodu, že sú štatutárnymi orgánmi členov PVS ako združenia právnických osôb. Podľa Verifikačného dokumentu má toto ich postavenie štatutárneho orgánu zakladať ich postavenie konečných užívateľov výhod pri aplikácii z.č. ako osôb inak ovládajúcich partnera verejného sektora.

35. Súd sa nestotožňuje s identifikáciou K. Z., K. H. a F.K. ako konečných užívateľov výhod z titulu, že sú štatutárnymi orgánmi členov partnera verejného sektora. Pri právnickej osobe (pričom

nie je podstatné či ide o verejnú vysokú školu alebo obchodnú spoločnosť) totiž treba rozlišovať osoby, ktoré vôľu právnickej osoby vytvárajú (napr. valné zhromaždenie akciovej spoločnosti) a osoby, ktoré vytvorenú vôľu právnickej osoby prejavujú navonok (štatutárny orgán). Ak štatutárny orgán prejavuje vôľu právnickej osoby, nekoná tak vo vlastnom mene a vôľu právnickej osoby nevytvára (ak abstrahujeme napr. od obchodného vedenia obchodnej spoločnosti alebo situácie, keď spoločník právnickej osoby a jej štatutárny orgán je jedna a tá istá osoba). Postavenie štatutárneho orgánu člena (spoločníka prípadne akcionára) PVS nezakladá status konečného užívateľa výhod. Nemôže obstáť ani odôvodnenie oprávnenej osoby, že K.. H. a K.. Z. sa zúčastňujú členskej schôdze a na nej kreujú najvyšší orgán PVS, keďže na členskej schôdzi iba reprezentujú členov PVS, ktorých štatutárnymi orgánmi sú. Neudržateľnosť tohto odôvodnenia možno demonštrovať príkladom, keď by sa členovia PVS nechali na členskej schôdzi zastúpiť nie štatutárnym orgánom, ale splnomocnencami - títo splnomocnenci by účasťou na členskej schôdzi a hlasovaním na nej bezpochyby status konečného užívateľa výhod nezískali. Súd tak konštatuje, že K.. Z., K. H. a F.. K. sú ako koneční užívatelia výhod z titulu ich postavenia štatutárnych orgánov členov partnera verejného sektora zapísaní nesprávne resp. nadbytočne.

36. Ako súd konštatoval v bode 29. nebola preukázaná existencia dohody o konaní v zhode členov kolégia partnera verejného sektora, preto ani ich zápis ako konečných užívateľov nebol preukázaný ako zápis správny. Nemožno vylúčiť, že medzi členmi kolégia tvrdená dohoda o konaní v zhode existuje, no v konaní jej existencia preukázaná nebola.

37. V prípade, že u partnera verejného sektora nie je zistiteľná žiadna osoba spĺňajúca definičné znaky konečného užívateľa výhod, v zmysle z.č. sa za konečných užívateľov výhod u tejto osoby považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu. V posudzovanom prípade by tak ako konečný užívateľ výhod mal byť zapísaný iba K.. H. (z titulu jeho postavenia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora ako tzv. fiktívny konečný užívateľ výhod) a všetky ďalšie osoby zapísané v Registri partnerov ako koneční užívatelia výhod boli zapísané nadbytočne. Ako už bolo uvedené vyššie v bode 24., nie je úlohou súdu zistiť, kto je konečným užívateľom výhod, iba posúdiť správnosť a úplnosť zápisu konečných užívateľov výhod v registri a posúdiť či partner verejného sektora v tomto smere uniesol dôkazné bremeno. Možno však uzavrieť, že ak členovia kolégia partnera nekonajú v zhode na základe ich spoločnej dohody, ako konečný užívateľ výhod by mal byť zapísaný iba K. H. (podľa z.č.) a v prípade, že existuje dohoda členov kolégia o konaní v zhode, tak ako koneční užívatelia výhod majú byť zapísaní členovia kolégia(podľa v spojení s z.č. ), nie však K.. H. a K.. Z. V oboch alternatívach však možno konštatovať nadbytočnosť zápisu niektorých osôb ako konečných užívateľov výhod.

38. Pri posúdení dopadu nadbytočnej identifikácie konečných užívateľov výhod súd uplatnil materiálny korektív zakotvený v ustanovení z.č. , keď táto identifikácia konečných užívateľov výhod nemala vážnejšie následky. Rovnako súd zohľadnil, že o posudzovaných otázkach doposiaľ neexistuje použiteľná judikatúra, ktorou by sa pri identifikácii konečných užívateľov výhod mohla oprávnená osoba inšpirovať. V neposlednom rade súd zohľadnil účel zákona, ktorým je zabezpečenie publicity konečných užívateľov výhod a bolo by absurdné, ak by partner verejného sektora mal byť postihovaný, ak z opatrnosti identifikoval viac konečných užívateľov výhod ako mal (riadil sa princípom „v pochybnostiach v prospech zápisu“). Iná by bola situácia, ak by partner verejného sektora a oprávnená osoba neidentifikovali všetkých konečných užívateľov výhod. Prípadný výmaz partnera by aktivoval sankčný mechanizmus podľa § až 16 z.č. , ktorého účelom však nie je postihovať tých, ktorí identifikáciu konečných užívateľov výhod urobili nad rámec zákona, ale tých, ktorí svojich konečných užívateľov výhod zatajujú či skrývajú. Úlohou súdu v súdnom konaní je svojim rozhodnutím autoritatívne odstrániť stav právnej neistoty odpoveďami na právne otázky nastolené v konaní. Príliš formálne posúdenie pochybenia partnera verejného sektora a oprávnenej osoby vo veci súdom, by odporovalo koncepcii materiálneho právneho štátu a v konečnom dôsledku by bolo len sofistikovaným zdôvodnením zjavnej nespravodlivosti (viď nález Ústavného súdu ČR z 11.7.1996 sp.zn. - N 68/5 SbNU 519 a ďalšie). Súd preto vyššie uvedené pochybenie nevyhodnotil ako dôvod pre výmaz partnera verejného sektora z registra. Súd však upozorňuje partnera verejného sektora a oprávnenú osobu na potrebu opravy zápisu - prípadné neopravenie zápisu v rozumnom čase po vydaní tohto uznesenia by už súd nepovažoval za akceptovateľné. Bude na oprávnenej osobe, aby s odbornou starostlivosťou posúdila či medzi členmi kolégia partnera verejného sektora existuje dohoda o

spoločnom postupe a podľa zistenia existencie či neexistencie takejto dohody urobila záver či členovia kolégia majú byť v registri ako koneční užívatelia výhod zapísaní alebo nie a prípadne v tomto smere podala návrh na zápis zmeny zapísaných údajov v registri. Vo vzťahu k K. Z. niet pochýb o potrebe jeho výmazu ako konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora z dôvodu nadbytočnosti jeho zápisu. Posúdenie ďalšieho zápisu K.. H. bude závisieť od existencie či neexistencie dohody o konaní v zhode medzi členmi kolégia, súčasný zápis K.. H. a členov kolégia partnera ako konečných užívateľov výhod sa však navzájom vylučuje.

39. Pri uplatnení princípu „follow the money“ súd preskúmal aj veľké množstvo výpisov z účtov a platieb partnera verejného sektora (vrátane platieb predstavujúcich výplaty miezd zamestnancom). Platby preskúmané súdom nevzbudzujú pochybnosti o tom, že by ako koneční užívatelia výhod mali byť identifikované ďalšie osoby.

40. Vedený vyššie uvedenými úvahami, súd nenašiel dôvod na výmaz partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora, preto konanie zastavil.

41. Súd osobitne neskúmal a nebral do úvahy partnerom verejného sektora tvrdené motívy podania kvalifikovaného podnetu oznamovateľom. V konečnom dôsledku úlohou konania podľa z.č. je zabezpečenie aktuálnosti zapísaných údajov v Registri partnerov a z tohto pohľadu konanie svoj účel splnilo bez ohľadu na motívy sledované oznamovateľom.

42. Na dôvažok súd považuje za významné uviesť, že rozhodnutie o zastavení konania je procesného charakteru a preto nevytvára prekážku veci rozhodnutej pre prípadné opätovné preskúmanie správnosti a úplnosti zápisu a uloženie sankcie za jeho nesprávnosť či neúplnosť, ak by v budúcnosti vyšlo z informácií a dôkazov predložených tretími osobami, z verejne dostupných informácií alebo verejných registrov či z vlastnej činnosti súdu najavo, že údaje zapísané o partnerovi verejného sektora v registri neboli úplné alebo správne. V takom prípade by súd z úradnej povinnosti konanie začal opätovne. Súd takéto konanie začne aj v prípade, že zápis partnera verejného sektora nebude v rozumnom čase opravený v zmysle záverov tohto uznesenia.

43. Vychádzajúc z a za analogického použitia ustanovenia (), rozhodol súd vo veci samej uznesením.

44. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

46. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.