Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_7Co-58-2019.pdf
PDF · 101.59 KB
Case nature
Subarea
7Co/58/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: Rímskokaolícka cirkev, Farnosť Modra, IČO: 34 016 724, so sídlom Dolná 4, 900 01 Modra, proti odporcovi: Vinohradnícke a poľnohospodárske družstvo Modra, IČO: 00 190 578, so sídlom Dolná 142, 900 01 Modra, zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., IČO: 47 254 084, so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.4.2018, č. k. 43Cb/56/2018-22, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
Odporcovi sa proti navrhovateľovi priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil odporcovi (povinnému z neodkladného opatrenia) povinnosť umožniť a strpieť vykonanie prác spojených s vytyčovaním hraníc a geodetickým zameraním pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území: O., obec: O., okres: A., ktorý je zapísaný Okresným úradom A. - katastrálny odbor na Liste vlastníctva č. XXXX v registri „E“, ako: parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 15 969 m2, najmä povinnosť strpieť a zabezpečiť vstup na uvedený pozemok pešo a motorovými vozidlami cez bránu a následne areál hospodárskeho dvora prípadne ďalších priľahlých pozemkov osobám, ktoré sa preukážu objednávkou vystavenou navrhovateľom na vykonanie geodetických prác a sprevádzajúcej osoby písomne splnomocnenej navrhovateľom, a to v ktorýkoľvek pracovný deň určený navrhovateľom, oznámený odporcovi tri dni vopred v období do 30 dní odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia (výrok I) a rozhodol, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, 2 a 3, 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 a § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a vecne tým, že v prejednávanej veci navrhovateľ riadne osvedčil skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčil aj ohrozenie svojho subjektívneho nároku. Z listinného dôkazu, a to Záznamu zo dňa 27.3.2018 vypracovaného spoločnosťou PEMAPA spol. s r.o., ktorá mala pre navrhovateľa vykonávať geodetické práce, mal súd prvej inštancie za osvedčené, že odporca žiadosť o vstup ignoroval a do areálu zástupcu navrhovateľa a pracovníkov geodetickej spoločnosti nepustil, čím došlo k znemožneniu vykonať zameranie hraníc potrebných pre prevedenie parcely do registra „C“ a následnému riadnemu pokračovaniu v stavebnom konaní (ohlásenie drobnej stavby oplotenia pozemku navrhovateľa). Navrhovateľ tak osvedčil, že je tu predpoklad úmyslu odporcu vykonávať úkony zabraňujúce navrhovateľovi uplatňovaniu svojich práv. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi.
3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca považujúc ho za nesprávne a nezákonné. V odvolaní uviedol, že je nájomcom pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý sa nachádza v okrese A., obec O., k.ú. O., parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X o výmere 15 969 m2, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, a to na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 4.10.2013. Podľa nájomnej zmluvy bola dojednaná doba nájmu do 31.12.2017 a výška nájmu 0,35/m2/1 kalendárny rok, t.j. spolu 5 589,15 eur ročne. Odporca ku koncu roka 2017 navrhol navrhovateľovi, aby došlo k administratívnemu predĺženiu doby nájmu o ďalších 5 rokov a aby sa dojednalo mierne zníženie nájmu z dôvodu zlej ekonomickej situácie. Navrhovateľ reagoval tak, že požadoval zvýšenie nájmu z pôvodných 5 589,15 eur ročne na sumu 29 497,50 eur, čo odporca odmietol. Nakoľko nedošlo k dohode do 31.12.2017, navrhovateľ vyzval odporcu na vypratanie nehnuteľnosti. Odporca reagoval listom zo dňa 22.1.2018, v ktorom vysvetlil dôvody, pre ktoré danej výzve nevyhovie ako aj dôvody, prečo sa na daný vzťah aplikujú ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nájme pozemkov“). Navrhovateľ uznal argumentáciu odporcu, preto medzi stranami je nesporné, že pozemok je v nájme odporcu. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že o zámere, za akým má byť vykonané zameranie pozemku, sa dozvedel až z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako nájomca má právo určovať okruh osôb, ktoré môžu alebo nemôžu vstupovať na prenajatý pozemok a kroky navrhovateľa vníma len ako snahu o zvýšenie nájomného. Súd prvej inštancie neoprávnene zasiahol do práva povinného užívať pozemok, ktoré mu vyplýva z titulu nájomnej zmluvy, keď je výlučným právom odporcu rozhodovať, koho vpustí a koho nevpustí na pozemok. Naviac, súdom uloženej povinnosti nezodpovedá nijaké právo navrhovateľa, ktoré by malo byť porušené, keď nie je možné hovoriť ani o nevyhnutnom úkone údržby alebo obhospodarovania pozemku, kedy odporca ako nájomca sa nedožaduje oplotenia pozemku ani zamerania, preto nemožno považovať vykonanie geometrického zamerania za nevyhnutné. Nariadené neodkladné opatrenie nemôže obstáť i z dôvodu, že neodkladné opatrenie prejudikuje výsledok samotného konania, je definitívnym rozhodnutím vo veci a nie len dočasným opatrením. Zo strany žalobcu ide len o šikanózny postup, ktorého účelom je zvýšiť tlak na bezdôvodné zvýšenie nájomného. Tvrdenie navrhovateľa, ktorým odôvodňuje potrebu oplotiť pozemok z dôvodu bezpečnosti neobstojí, nakoľko daný pozemok sa celý nachádza v oplotenom hospodárskom areáli odporcu, čo znamená, že nijaké nebezpečenstvo nehrozí; navyše na pozemku sa nachádzajú hnuteľné veci a stavby výlučne vo vlastníctve odporcu. Oplotenie pozemku by znemožnilo jeho riadne využívanie odporcu, nakoľko by bol znemožnený denný presun strojovej techniky. Takýto výkon práva je zjavne šikanóznym a v rozpore s dobrými mravmi, ktorého snahou je výlučne dosiahnutie zvýšenia nájomného. Odporca napokon poukázal na priložený znalecký posudok z ktorého vyplýva, že navrhovateľom požadované nájomné je neodôvodnené a dohodnuté nájomné zodpovedá obvyklej cene nájmu v danej lokalite. Napadnuté rozhodnutie je podľa názoru odvolateľa nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie opomenul uviesť hmotnoprávne ustanovenia, ktorému poskytuje ochranu. Na základe vyššie uvedeného odporca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté prvoinštančné rozhodnutie.
4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že dôvody a tvrdenia prezentované navrhovateľom v odvolaní nesúvisia s podstatou veci. Navrhovateľ pred ukončením nájomnej zmluvy zaslal odporcovi návrh dodatku nájomnej zmluvy, v ktorom navrhol na obdobie ďalších 5 rokov nájomné, ktoré možno považovať za obvyklé nájomné v danej lokalite a v danom čase. Mal za to, že nájom bude ukončený dňom 31.12.2017. K tomu nedošlo, pretože nájomný vzťah sa v súlade s § 12 ods. 1 zákona o nájme pozemkov obnovil na ďalšiu dobu 5 rokov a za tých istých podmienok ako bolo dohodnuté v pôvodnej nájomnej zmluve, vrátane výšky nájomného. Pozemok parc. č. XXXX/X je jedným z viacerých pozemkov tvoriacich plochu areálu hospodárskeho dvora, nemá doposiaľ vytýčené a zakreslené hranice a je včlenený pod pozemok s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria evidovaného v registri „C“ na katastrálnej mape. Považuje za nespochybniteľné právo vlastníka mať na svoj pozemok vyhotovený geometrický plán s presným vyznačením pôdorysných hraníc a výmerou. Nie je povinnosťou vlastníka pozemku informovať dočasného nájomcu o zámere geodetického zamerania, keďže táto skutočnosť nemá vplyv na obsah uzatvorenej nájomnej zmluvy. Tvrdenie povinného, že mal záujem vyhnúť sa komplikáciám ohľadom nájomného vzťahu z dôvodu zmeny pozemku z registra „E“ do registra „C“, nepovažuje za právne relevantné. Na základe schváleného územného plánu Mesta O. je pozemok už zaevidovaný v registri „C“ ako zastavaná plocha a geodetické zameranie nemá žiaden vplyv na prekvalifikovanie pozemku z registra „E“ do registra „C“, nakoľko pozemok už v čase geodetického zamerania prekvalifikovaný bol. Zároveň na platnosť nájomnej zmluvy takáto prekvalifikácia nemá nijaký vplyv. Vlastnícke právo považuje za najúplnejšie vecné právo, z ktorého vyplýva právo disponovať s vecou, čo znamená, že môže pozemok predať, darovať, prenajať, oplotiť, zaťažiť ho a podobne. Podmienkou, aby mohol svoje dispozičné právo realizovať, je právnymi predpismi presne vymedzená a zadefinovaná právna a technická dokumentácia, pod ktorou sa rozumie i katastrálna mapa, do ktorej sa vkladajú údaje z autorizovaných geometrických plánov. Podľa názoru navrhovateľa má povinný právo držby a užívania pozemku, avšak dispozičné právo vrátane práva oplotiť pozemok je nespochybniteľným právom vlastníka pozemku a nepotrebuje k tomu súhlas nájomcu. Povinný tak zasiahol do dispozičného práva navrhovateľa tým, že bezdôvodne zmaril geodetické zameranie a ohrozil začatie správneho konania vo veci oplotenia pozemku a tým aj jeho ochranu a bezpečnosť. Pokiaľ nie sú vytýčené hranice pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, nie je možné vykonať ani účinnú kontrolu, či povinný ako nájomca užíva predmet nájmu na dohodnutý účel a riadnym spôsobom. Neobstojí ani výklad povinného o rozhodovaní o okruhu osôb, ktoré môžu vstupovať na prenajatý pozemok. V danom prípade navrhovateľ prostredníctvom osôb ním poverených za účelom geodetického zamerania, realizoval jemu prislúchajúce dispozičné právo na oplotenie pozemku. O termíne a konkrétnych subjektoch, ktorí budú prítomní na geodetickom zameraní, vopred povinného písomne informoval. Podľa názoru navrhovateľa práve povinný neoprávnene zasiahol do jeho práva, keď bezdôvodne zabránil aby bol geodeticky zameraný pozemok v jeho vlastníctve, čím hrubo zasiahol do jeho dispozičného vlastníckeho práva. Poukazujúc na ust. § 123 Občianskeho zákonníka konštatoval, že dispozičné vlastnícke právo vlastníka má v sebe absorbované hmotnoprávne skutkové podstaty determinujúce jeho vykonateľnosť. Zabránenie vstupu navrhovateľovi na jeho pozemok vyhodnotil ako prejav svojvôle povinného, keď bolo povinnosťou povinného umožniť navrhovateľovi vstup na pozemok v jeho vlastníctve. Zákon ponecháva vlastníkovi dispozičné právo a tomu zodpovedajúce právo oplotiť pozemok. K vykonaniu tohto práva, bolo potrebné príslušné stavebné rozhodnutie, k čomu príslušný stavebný úrad vyžadoval zákres stavby plota na podklade katastrálnej mapy registra „C“. Podľa názoru navrhovateľa povinným predložená výzva na vypratanie pozemku nemá nijaký súvis s meritom rozhodnutia, keď navrhovateľ rešpektuje obnovenie nájomného vzťahu ex lege. Ku grafickému náčrtu zobrazujúcom reálne hranice pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý bol predložený povinným uviedol, že tento bol podkladom pre ohlásenie drobnej stavby a sú na ňom vyznačené len predpokladané hranice pozemku. Keďže reálne hranice pozemku nemal navrhovateľ k dispozícii, bol stavebným úradom vyzvaný na doplnenie podkladov spočívajúcich v zákrese stavby na podklade katastrálnej mapy a originálu katastrálnej mapy. Z tohto dôvodu navrhovateľ požiadal o geodetické zameranie svojho pozemku a vyhotovenie geometrického plánu. Tvrdenie, že konanie navrhovateľa je šikanóznym výkonom práva, považuje za nepravdivé a nepodložené. Navrhovateľ po celú dobu nájmu neporušil dojednané zmluvné podmienky a akceptoval obnovenie nájomného vzťahu, čo vo vzťahu k termínom splátok nájomného nie je dodržiavané zo strany povinného. Konanie odporcu spočívajúce v tom, že svojvoľne a bezdôvodne nevpustil na pozemok navrhovateľa geodeta a poverených členov navrhovateľa, považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a princípmi slušnosti. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je podané dôvodne.
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Z citovaných zákonných ustanovení možno vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak predstavuje rozhodnutie, ktorého účelom je úprava práv pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahov medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu.
11. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
12. V posudzovanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť umožniť a strpieť vykonanie prác spojených s vytýčením hraníc a geodetickom zameraní pozemku, ktorý sa nachádza v katastrálnom území O., obec: O., okres: A., ktorý je zapísaný Okresným úradom A. - katastrálny odbor na Liste vlastníctva č. XXXX v registri „E“, ako: parcelné XXXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 15 969 m2 (ďalej len „Pozemok“), najmä povinnosť strpieť a zabezpečiť vstup na uvedený pozemok pešo a motorovými vozidlami cez bránu a následne areál hospodárskeho dvora prípadne ďalších priľahlých pozemkov osobám, ktoré sa preukážu objednávkou vystavenou navrhovateľom na vykonanie geodetických prác a sprevádzajúcej osoby písomne splnomocnenej navrhovateľom, a to v ktorýkoľvek pracovný deň určený navrhovateľom, oznámený odporcovi tri dni vopred v období do 30 dní odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom Pozemku, ktorý tvorí plochu hospodárskeho areálu a doposiaľ nemá vytýčené a zakreslené hranice. Pozemok je predmetom Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.4.2013 s odporcom, pričom nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou sa v súlade s ust. § 12 ods. 1 zákona o nájme pozemkov obnovil na dobu určitú do 31.12.2022. Z dôvodu bezpečnosti sa navrhovateľ rozhodol Pozemok oplotiť a z tohto dôvodu ohlásil príslušnému stavebnému úradu drobnú stavbu. Príslušný stavebný úrad určil, že stavbu je možné uskutočniť len na základe stavebného konania a predloženia zákresu stavby na podklade katastrálnej mapy registra „C“. Vzhľadom k skutočnosti, že Pozemok nemá vytýčené hranice a nie je zakreslený v katastrálnej mape registra „C“, oznámil odporcovi, že dňa 27.3.2018 o 8.00 hod vykoná geodetické zameranie Pozemku a požiadal o umožnenie vstupu na pozemok. V návrhu uviedol, že dňa 27.3.2018 o 8.00 hod. sa geodet so spolupracovníkom a zástupcami navrhovateľa dostavili k bráne areálu hospodárskeho dvora, avšak vstup do neho im bol odmietnutý. Poverení zástupcovia navrhovateľa nemali záujem na vyhrotení konfrontácie, preto odišli. Mal za to, že geodetické zameranie Pozemku v trvaní maximálne dvoch hodín nijakým spôsobom nemôže obmedziť dočasné užívacie právo odporcu ako nájomcu. Konanie odporcu spočívajúce v zabránení vytýčenia hraníc považuje za protiprávne nakoľko navrhovateľ ako vlastník má právo nakladať so svojim Pozemkom, pričom predmet nakladania musí byť dostatočne vymedzený a určený a musí mať presne vymedzené hranice zakreslené podľa geometrického plánu v katastrálnej mape. Zakreslenie Pozemku považuje za nevyhnutné pre naplnenie práva navrhovateľa kontrolovať povinného ako nájomcu, či užíva Pozemok v súlade s nájomnou zmluvou. Podľa názoru navrhovateľa nebol daný žiaden dôvod, ktorý by opodstatňoval povinného nevpustiť navrhovateľa na Pozemok a zabrániť tak realizácii geodetických prác. Zabránenie vstupu na Pozemok považoval za protiprávny zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa a vzhľadom k tomu, že odporca súčinnosť odmieta, nemá navrhovateľ inú možnosť zabezpečiť výkon svojho práva ako prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.
13. V prejednávanej veci odvolací súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu existujúceho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.2 C.s.p.) konštatuje nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci je nesporné, že odporca je nájomcom Pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, a to na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 4.10.2013, v ktorej dojednaná doba nájmu (do 31.12.2017 a výška nájmu 0,35/m2/1 kalendárny rok, t.j. spolu 5 589,15 eur ročne) sa v súlade s ust. § 12 ods. 1 zákona o nájme pozemkov predĺžila na dobu určitú do 31.12.2022. Uvedený Pozemok je jedným z pozemkov tvoriacich plochu areálu hospodárskeho dvora na W. X.. Č.. XXX v O., ktorý je včlenený pod pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s celkovou výmerou 26 768 m2 zapísaného v registri „C“. Podstatou nájomného vzťahu uzavretého medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom spočíva v prenose užívacieho práva k Pozemku veci z navrhovateľa ako prenajímateľa na odporcu ako nájomcu. Navrhovateľ ako prenajímateľ má počas trvania nájmu povinnosť zabezpečiť užívanie Pozemku na dohodnutý účel a v takomto stave Pozemok udržiavať. Jeho povinnosťou je zároveň zabezpečenie nájomcovi nerušené užívanie predmetu nájmu počas trvania nájomného vzťahu. Z obsahu spisu vyplýva, že Pozemok bol daný odporcovi do nájmu bez oplotenia, čo korešponduje s dohodnutým účelom nájmu, ktorým je podľa nájomnej zmluvy využitie Pozemku na podnikateľské účely, nakoľko sa ňom nachádzajú stavby vo vlastníctve povinného, pričom Pozemok je súčasťou hospodárskeho dvora nájomcu (čl. II Nájomnej zmluvy z 4.10.2013). Skutočnosť, či povinný zachováva pri výkone svojho oprávnenia medze riadneho užívania Pozemku, môže podliehať kontrole zo strany navrhovateľa ako prenajímateľa. Občiansky zákonník zakotvuje právo prenajímateľa požadovať prístup k predmetu nájmu za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. Avšak aj napriek zákonnému právu prenajímateľa, má nájomca právo odmietnuť tzv. šikanózny výkon práva kontroly, napríklad v prípade jeho zneužitia na iný účel. V danej veci navrhovateľ odôvodnil potrebu požadovaného vstupu na Pozemok predovšetkým nevyhnutnosťou geometrického zamerania a vytýčenia hraníc Pozemku za účelom jeho oplotenia z dôvodu bezpečnosti a ďalej tým, že bol príslušným stavebným úradom po ohlásení stavby oplotenia pozemku parc. č. XXX/ X, vyzvaný na predloženie nákresu stavby na podklade katastrálnej mapy. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ má zákonom priznané právo na kontrolu prenajatého Pozemku a za takýmto účelom môže požadovať aby mu odporca ako nájomca Pozemok sprístupnil. Občiansky zákonník ďalej ukladá nájomcovi povinnosť strpieť vstup prenajímateľa na predmet nájmu za účelom vykonania opráv a za účelom obhliadky nehnuteľnosti budúcim nájomcom (§ 681 Občianskeho zákonníka). Z obsahu medzi stranami uzavretej nájomnej zmluvy však nemožno vyvodiť právo navrhovateľa na vstup na Pozemok za iným ako zákonom stanoveným účelom, keď z ustanovenia čl. 5.4 nájomnej zmluvy vyplýva povinnosť umožniť navrhovateľovi prístup k Pozemku len za účelom kontroly, ako nájomca užíva Pozemok na dohodnutý účel a riadnym spôsobom. Ak teda navrhovateľ mal záujem vstúpiť na Pozemok za účelom vytýčenia hraníc a geometrického zamerania Pozemku, t.j. za iným účelom ako zákonom stanoveným alebo zmluvne dohodnutým (kontrola Pozemku), zákon ani dohoda strán mu právo vstupu na Pozemok za tým účelom nepriznáva a chráni tým nájomcu v jeho možnosti nerušene užívať predmet nájmu v stave a pre účel dohodnutý v nájomnej zmluve. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil danosť jeho práva, t.j. neosvedčil zákonný, prípadne zmluvný nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Odvolací súd naopak považuje kroky smerujúce k oploteniu Pozemku za konanie, ktoré je spôsobilé vyvolať škodlivý stav na nájomných právach odporcu, nakoľko by ním bolo zamedzené užívanie Pozemku v súlade s dohodnutým účelom, oplotenie Pozemku (ktorý je jedným z pozemkov tvoriacich plochu už oploteného areálu hospodárskeho dvora) by bolo zásadným zásahom do pokojného stavu veci a znemožnilo by legitímne využívanie Pozemku s dohodnutým účelom (napr. by došlo k narušeniu denného presunu strojovej techniky cez Pozemok).
14. Neopodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia odvolací súd odôvodňuje aj tým, že navrhovateľovi sa nepodarilo osvedčiť ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je jednou zo zákonných podmienok pre možný úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vzal do úvahy skutočnosť, že Pozemok sa nachádza v rámci oploteného areálu hospodárskeho dvora v užívaní odporcu a na Pozemku sa nachádzajú výlučne hnuteľné a nehnuteľné veci v jeho vlastníctve . Pokiaľ v danej veci navrhovateľ odôvodnil potrebu požadovaného vstupu na Pozemok predovšetkým nevyhnutnosťou prác súvisiacich s geometrickým zameraním a vytýčením hraníc Pozemku za účelom jeho oplotenia z dôvodu bezpečnosti a ďalej tým, že bol príslušným stavebným úradom po ohlásení stavby oplotenia pozemku parc. č. XXX/X, vyzvaný na predloženie nákresu stavby na podklade katastrálnej mapy, tieto skutočnosti sami osebe neosvedčujú potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov. Z tvrdení navrhovateľa ani z predložených dôkazov nemožno vyvodiť, že by navrhovateľovi bez vykonania vytýčenia hraníc a geometrického zamerania Pozemku hrozila taká závažná ujma, ktorou by boli bezprostredne ohrozené jeho vlastnícke alebo iné práva, alebo že mu bola zákonom alebo príslušným štátnym orgánom stanovená povinnosť (súvisiaca s realizáciou geometrického zamerania Pozemku a jeho vytýčenia), za ktorej nesplnenie by mu mohla byť uložená sankcia. Navrhovateľ v návrhu ani neosvedčil, že by vykonanie prác súvisiacich s vytýčením hraníc alebo zameraním Pozemku za účelom oplotenia Pozemku bolo nevyhnutným z hľadiska bezpečnosti, keďže Pozemok tvorí súčasť plochy už oploteného hospodárskeho dvora odporcu. Za daného stavu, po dôslednom vyvažovaní práv vlastníka a práv nájomcu prenajatého pozemku a po zohľadnení stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nepovažuje odvolací súd za dôvodné zasahovať do vzťahu medzi stranami a upravovať ho tak výnimočným procesným prostriedkom, akým je neodkladné opatrenie (v danej veci sa podľa návrhu naviac jedná o neodkladné opatrenie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami).
15. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).