Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-290-2018.pdf
PDF · 83.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/290/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. K. Š. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Levoči dieťaťa rodičov Mgr. K. M.L. nar. X.X.XXXX bývajúcej na R. ul. č. XXXX/XX v T. zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Pitoňákom so sídlom na Štefánikovom námestí č. 5 v Spišskej Novej Vsi a B. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. A..V. Č.. XXXX/X v T. zastúpeného advokátkou JUDr. Petrou Hatalovou so sídlom na Hviezdoslavovej ul. č. 11 v Spišskej Novej Vsi v konaní o návrhu na zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 11.6.2018 č.k. 16P/286/2017-258 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30. apríla 2007 č.k. 4C/83/2007-19 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné od otca pre maloletú K. Š. nar. XX.XX.XXXX zo 4.000,- Sk (132,78 €) mesačne na 180,- € mesačne od 27.9.2017 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.
Dlžné výživné 382,3 € za obdobie od 27.9.2017 do 31.5.2018 zaväzuje otca zaplatiť matke maloletej do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30.4.2007 č.k. 4C/83/2007- 19 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné pre mal. K. zo 4.000,- Sk (132,78 €) na 150,- € mesačne od 27.9.2017 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 138,08 € za obdobie od 27.9.2017 do 31.5.2018 zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že pred podaním návrhu sa pokúsila s otcom maloletej o dohodu na výživnom na 200,- € mesačne, s čím nesúhlasil a podmienil zvýšenie výživného iba o 40,- €, ktoré bude maloletej poukazovať na sporenie. Konštatovala, že k dohode nedošlo. Vyjadrila nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že neboli splnené podmienky pre spätné zvýšenie výživného, pretože návrh nepodala skôr v dôsledku otcovho konania, kedy predpokladala, že dôjde k uzavretiu dohody. Súd žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že otec súhlasil s platením výživného 200,- € mesačne. Uviedla, že má vyššie mesačné náklady ako otec maloletej, pretože spláca niekoľko úverov, pričom otec žije v byte patriacom jeho manželke a nespláca žiaden úver. Zdôraznila, že v prípade rodiča, ktorý je podnikateľ, je vyšetrovacia zásada prelomená § 63 ods. 1, ktorý ukladá
povinnému rodičovi preukázať svoje príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu a predložiť súdu všetky podklady potrebné na posúdenie jeho majetkových pomerov. Je nepochybné, že o maloletú sa stará výlučne ona, otec sa na jej výchove žiadnym spôsobom nepodieľa, pričom svojmu synovi z terajšieho manželstva platí školné 180,- € mesačne. Otcom preukázané mesačné výdavky 835,- € podľa jej názoru prevyšujú jeho preukázaný mesačný príjem 600,- €, preto je toho presvedčenia, že skutočné zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca sú vyššie ako ich preukázal. Otec sa bezdôvodne vzdal majetkového prospechu, keď bezodplatne previedol obchodný podiel v spoločnosti, ktorá v čase tohto prevodu vykazovala zisk 60.165,56 € a nadobudol obchodný podiel v spoločnosti, ktorá vykazovala stratu. Vytkla konajúcemu súdu, že tieto skutočnosti síce konštatoval, ale žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil. Vyslovila názor, že otec je schopný dosahovať vyšší príjem ako ním deklarovaný, preto mal konajúci súd v zmysle zásady potencionality vychádzať z jeho potencionálneho príjmu a nie z príjmu, ktorý v konaní preukázal.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že konajúci súd vykonal náležité dokazovanie a riadne zistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho správne vo veci rozhodol. Nesúhlasil, že by o maloletú nejavil záujem, styk s ňou si však nevynucuje, preto v prípade, ak mu maloletá oznámi, že nechce k nemu prísť na víkend, to rešpektuje. Nakoľko bývajú na jednej ulici, maloletej nič nebráni, aby sa s otcom stretla kedykoľvek chce. K prevodu obchodného podielu uviedol, že nebol jediným spoločníkom firmy a v spoločnosti sa na jej ďalšom smerovaní nedohodli a tiež pre zlý zdravotný stav svokrovcov sa rozhodol obchodný podiel previesť. Matkou preukázané náklady označil za prehnané a dodal, že nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v matkou navrhovanom rozsahu.
4. Matka v replike označila tvrdenia otca za účelové a nepravdivé. Poukázala na skutočnosť, že otec sa nikdy na výžive maloletej nepodieľal vo zvýšenej miere, ani keď nebol ženatý so súčasnou manželkou, nemal ďalšie vyživovacie povinnosti a dosahoval vyšší príjem ako v súčasnosti preukazuje. Napriek zdravotným problémom, ktoré deklaroval, pracuje 6 až 7 dní v týždni, podniká služobné zahraničné cesty, v dôsledku čoho ho maloletá nemôže navštíviť, pretože nikdy nie je doma. Uviedla tiež, že v auguste zobral maloletú na výlet, počas ktorého sa celý deň starala o jeho deti, čo bol jej jediný kontakt s otcom počas prázdnin. Naďalej trvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
5. Otec v duplike opäť uviedol, že s maloletou je v pravidelnom kontakte, či už telefonickom alebo osobnom, ale stretnutia s ňou si proti jej vôli nevynucuje. Deklaroval, že jeho zdravotný stav sa skutočne zhoršil v dôsledku úrazu chrbtice, pri ktorom si zlomil 3. a 4. stavec, s čím sú spojené dlhodobé rehabilitácie, zároveň trpí viacerými ochoreniami, ktoré si vyžadujú pravidelné lekárske kontroly a užívanie liekov, o čom predložil lekársku správu.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd síce riadne zistil skutočný stav veci (§ 25 a § 26 CMP), ale na jeho základe nesprávne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca, pretože takto určené výživné nie je v súlade so zákonnými podmienkami Zákona o rodine, pretože nezodpovedá zmene v odôvodnených potrebách maloletej so zreteľom na dĺžku času uplynulú od poslednej súdnej úpravy o výživnom, ako aj na vek
a stupeň vývoja, ani zmenu pomerov otca. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté v roku 2007, od tejto súdnej úpravy uplynulo viac ako 11 rokov, maloletá mala v čase určenia výživného 6 rokov a medzičasom nastúpila do základnej školy, pričom v súčasnosti stojí na prahu plnoletosti, preto je nesporné, že jej odôvodnené potreby sa podstatne zmenili v každom smere. Niekoľkokrát v priebehu tohto obdobia nastúpila na vyšší stupeň vzdelávania, pričom jej potreby sa menili aj v dôsledku plynutia času v súvislosti s jej vekom a stupňom vývoja. Zvýšenie výživného o 17,- € nezodpovedá zmene v odôvodnených potrebách maloletej ani v najnevyhnutnejšom rozsahu, pretože takéto zvýšenie nepostačuje ani na uspokojovanie jej zvýšených potrieb na stravu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s podstatnou zmenou v majetkových pomeroch otca, ktorý preukázateľne bezodplatne previedol podiel v obchodnej spoločnosti, čím sa preukázateľne pripravil o majetkovú hodnotu 9.024,80 € v roku 2015 a o majetkovú hodnotu 2.602,05 € v roku 2016 a rovnako tak sa pripravil aj o majetkovú hodnotu, ktorú mohol nadobudnúť v budúcnosti, v dôsledku čoho možno konštatovať, že sa bezdôvodne vzdal majetkového prospechu. Konajúci súd síce túto skutočnosť v odôvodnení konštatoval, ale žiadnym spôsobom ju nevyhodnotil v súvislosti so zvýšením výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Odvolací súd tiež konštatuje, že nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, každý rodič dieťaťa má však zákonnú vyživovaciu povinnosť až do nadobudnutia spôsobilosti dieťaťa živiť sa samo, spravidla sa nadobudnutie tejto povinnosti viaže na ukončenie sústavnej prípravy na budúce povolanie, preto túto skutočnosť musí mať rodič vždy na zreteli pri akomkoľvek rozhodnutí, ktoré by mohlo ovplyvniť jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Odvolací súd so zreteľom na tieto skutočnosti vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a odôvodnené potreby maloletej a dospel k záveru, že objektívnemu zohľadneniu všetkých relevantných skutočností ako na strane otca, tak aj maloletej v primeranom rozsahu zodpovedá zvýšenie výživného zo 4.000,- Sk na 180,- € mesačne, t.j. o 47,- € mesačne. Takéto zvýšenie výživného v primeranej miere reflektuje zmenu odôvodnených potrieb maloletej od poslednej úpravy v rozsahu, ktorý zodpovedá skutočným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Z takto určeného výživného pripadne na jeden deň výživy maloletej 6,- €, čo vzhľadom na to, že maloletá v dohľadnej dobe nadobudne plnoletosť, zodpovedá jej odôvodneným potrebám v rozsahu, ktorý možno pričítať vyživovacej povinnosti otca so zreteľom na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na zistený skutočný stav veci možno takto určené výživné od otca spravodlivo žiadať, pretože je zákonné a správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
11. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zvýšil výživné pre mal. K. zo 4.000,- Sk (132,78 €) na 180,- € mesačne za obdobie od 27.9.2017 do 31.5.2018 rozhodol aj o dlžnom výživnom, ktoré ustálil v rozsahu 382,3 €. Dlžné výživné vypočítal nasledovne. V posudzovanom období vznikla otcovi vyživovacia povinnosť k maloletej 1.464,- € (pomerná časť za 4 dni v mesiaci september 2017 (180/30 x 4 = 24,- € ) + 8x180,- € za mesiace október, november, december 2017, január až máj 2018 = 1.464,- €). V posudzovanom období otec prispieval na výživu maloletej mesačne 133,- €, teda prispel spolu 1.081,70 € (pomerná časť za 4 dni v septembri 2017 (133/30x4 = 17,73 €) + 8x133,- € za mesiace október, november, december 2017, január až máj 2018). Dlžné výživné predstavuje rozdiel zvýšeného výživného a uhradeného výživného, t.j. 1.464 - 1.081,73 = 382,27, po zaokrúhlení 382,3 €, ktoré zaviazal otca zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlžného výživného odvolací súd zohľadnil výšku dlžného výživného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, počet jeho vyživovacích povinností tak, aby nebol zaplatením dlžného výživného ohrozený riadny výkon jeho vyživovacej povinnosti a spôsob jeho zaplatenia nebol nad prípustnú mieru na škodu maloletých detí.
12. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).