Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/46/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: P.. P. Z., Z.. XX.XX.XXXX, B. A.C. X, B., adresa pre doručovanie: Q. X, B., proti žalovanému: D.. P. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XXXX/ XX, B., zastúpenému: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. januára 2019, č.k. 12C/61/2018-50, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením zamietol súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva k bytu č. X, na X.X.., na R. B. XX, V. B. L. Q. Q.. Č.. XXXX, X. na X. Č.. XXXX, XXXX, XXXX T. XXXX, I. na E. Č.. XXXX, pre A..Ú.. X. B., H. B. - F..Č.. X. B., H. B. D., v jeho prospech, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky voči žalovanému, ktorá mu mala vzniknúť tak, že so žalovaným sa dohodli na spoločnom nadobudnutí bytu č. XXX na X.X.. B. L. na R. Na I. Z. XX V. B. s tým, že následne byt predajú a zisk si rozdelia, avšak hoci dňa 28.09.2017 bol byt predaný za sumu 158.000 eur, čím sa obchod zrealizoval a investícia sa mala tak žalobcovi ako aj žalovanému vrátiť, polovicu zostatku výťažku z predaja bytu po úhrade zostatku hypotekárneho úveru vo výške 129.709,62 eur, teda sumu 14.145 eur, mu žalovaný doposiaľ nevyplatil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na to, že žalobca potrebu zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením odôvodnil tým, že žalovaného niekoľkokrát kontaktoval za účelom vyrovnania obchodu, avšak žalovaný sa mu vyhýba a nemá vôľu obchod uzavrieť a vysporiadať. Svoju pohľadávku mieni vymáhať súdnou cestou, pričom má za to, že je tu pádna obava ohrozenia exekúcie v prípade, keď takéto rozhodnutie bude vykonateľné. Žalovaný sa navyše zbavil nehnuteľnosti - bytu č. XX na Xp. na A. R. Č.. X, E. Č.. XXXX, pre A..Ú.. X. B. V. B., ktorý vlastnil po rodičoch a v súčasnosti vlastní už len jednu nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom ČSOB, a.s. a v prospech vlastnej manželky, ako aj vecným bremenom v prospech jej rodičov. Obava z ohrozenia exekúcie je umocnená tým, že žalovaný podniká a vlastní 6 obchodných spoločností s minimálnym základným imaním, v zlej finančnej situácii a so žiadnym dlhodobým hmotným majetkom. Len jedna z nich vykazuje zisk. Na základe uvedeného sa žalobca domnieva, že v prípade nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia bude žalovaný aj naďalej vyvíjať kroky smerujúce k speňaženiu majetku v jeho vlastníctve, resp. k jeho zaťažovaniu, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu prípadnej exekúcie jeho nároku a je tu teda potreba dočasnej a neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a zabezpečenia, aby nedošlo k prípadnému zmareniu vynútiteľnosti rozhodnutia. Jediný majetok, ktorý v súčasnosti žalovaný vlastní je nehnuteľnosť, na ktorú žalobca navrhuje zriadiť záložné právo. Ak žalovaný prevedie vlastnícke právo aj k tejto nehnuteľnosti, výrazne sa zhorší jeho pozícia ako veriteľa, keďže už nebudú existovať žiadne majetkové práva žalovaného ako dlžníka, ktoré by bolo možné v jeho prospech zabezpečiť, a to za stavu, keď výška

jeho pohľadávky je tvorená istinou 14.145,19 eur a úrokom z omeškania vo výške 1.132 eur ročne od 28.09.2017 do zaplatenia a ku dňu podania návrhu predstavuje približne 15.560 eur, teda ide o čiastku, pri ktorej nemožno predpokladať iné uspokojenie nároku ako prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia speňažením nehnuteľnosti žalovaného. Na základe uvedeného, vychádzajúc z ust. § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 151b a nasl. Občianskeho zákonníka, dospel prvoinštančný súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené všetky podmienky, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na to, že hoci z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné, je nutné, aby bola osvedčená existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Žalobca argumentuje, že v prípade predaja aj poslednej nehnuteľnosti už nebudú existovať žiadne majetkové práva žalovaného spôsobilé na zabezpečenie. S týmto jeho tvrdením sa nestotožnil, nakoľko zabezpečiť záložným právom možno podstatne širší majetok než len nehnuteľnosti, pričom to, že ich žalovaný predal, znamená iba zmenu formy majetku z nehnuteľného majetku na majetok hnuteľný, ktorý je rovnako spôsobilý na zabezpečenie. Speňažovanie nehnuteľného majetku samo o sebe ešte neznamená zhoršenie vymožiteľnosti žalobného nároku. Zároveň zdôraznil, že ak žalobca upozorňuje, že žalovaný s ním nekomunikuje, táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na otázku existencie či neexistencie jeho majetku a následného ohrozenie prípadnej exekúcie. Rovnako sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že vzhľadom na výšku pohľadávky nemožno predpokladať iné uspokojenie nároku ako speňažením nehnuteľnosti žalovaného. Aj keď výšku pohľadávky 15.560 eur nemožno považovať za zanedbateľnú, exekúcia predajom nehnuteľnosti je len jednou z foriem výkonu exekúcie a je výlučne na úvahe súdneho exekútora akú formu výkonu exekúcie vzhľadom na formu a rozmanitosť majetku žalovaného zvolí. V danom prípade je podstatná len existencia takéhoto majetku, bez ohľadu na jeho formu. Rovnako nie je relevantné, či žalovaný bude v prospech žalobcu plniť dobrovoľne v prípade súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, najmä s ohľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu takých majetkových pomerov a správania žalovaného, ktoré by odôvodňovali obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, pričom túto obavu neumocňuje ani výška vymáhanej pohľadávky, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považoval za nedôvodný. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p., avšak žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadnuté uznesenie žiadal zmeniť a nariadiť zabezpečovacie opatrenie v zmysle podaného návrhu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj tvrdením o zmätočnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia. Poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie považoval existenciu jeho peňažnej pohľadávky proti žalovanému za dostatočne preukázanú, za stavu, keď ide o nezanedbateľnú výšku zabezpečovanej pohľadávky, ktorá stále narastá, mal jeho nároku poskytnúť ochranu formou vydania zabezpečovacieho opatrenia. Namietal, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď konštatoval, že tu neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, vychádzajúc zo spochybnenia existencie hrozby zmarenia exekúcie z dôvodu, že zabezpečiť možno aj iný majetok ako nehnuteľnosť, a to majetok hnuteľný, ktorý je rovnako spôsobilý na zabezpečenie. V prvom rade, obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie (žalovaný za posledné dva roky predal dve nehnuteľnosti a tretiu "umelo" zaťažil). Rovnako postačuje dôvodná obava takýchto úkonov (keďže mu žalovaný už rok a pol neplní dobrovoľne, verí že sa plateniu bude vyhýbať aj v prípade právoplatného rozhodnutia súdu a podnikne ďalšie kroky k zmenšeniu svojho majetku, či jeho fiktívneho prevodu na iné osoby). Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Napriek tomu však dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie preukázal, a to predovšetkým s poukazom na výšku pohľadávky a dobu od jej splatnosti, ako aj nemajetnosť žalovaného. Ide tu predsa o obavu o materiálnu vymožiteľnosť jeho nároku, pričom žalovaný bol niekoľkokrát a niekoľkými spôsobmi vyzvaný na dobrovoľné plnenie, avšak neodpovedal, nevlastní žiaden nezaťažený nehnuteľný majetok a je jediným spoločníkom vo svojich

nemajetných jednoosobových spoločnostiach s minimálnym základným imaním, čo je spôsobilé vyvolať u neho ako navrhovateľa obavu, že budúci výkon rozhodnutia súdu bude ohrozený, čím by sa znížila možnosť úspešného vymoženia jeho pohľadávky. Vytkol tiež súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť a zmätočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia, keď sa v ňom súd venuje najmä úvahám o tom, aký iný predmet zabezpečenia mal navrhnúť a nie tomu, prečo pokladá jeho obavu zo zmarenia exekúcie za nedôvodnú. Ako správne súd konštatoval, podstatná je len existencia takého majetku, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie, avšak práve v jeho návrhu súdu preukazoval, že takýto majetok neexistuje. Jediným dostatočným zabezpečením jeho vysokej pohľadávky je preto založenie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný vlastnil niekoľko nehnuteľností, avšak tieto postupne v minulosti predal, keď v auguste 2016 predal žalovaný byt č. XX na X.X.. na A. R. Č.. X I. na E. Č.. XXXX pre A..Ú.. X. B. V. B. (kde má stále zapísaný trvalý pobyt) po rodičoch, v septembri roku 2017 predal byt č. XXX na X.X.. B. L. Na I. Z. XX Q. Q. Č.. XXXXX X. na X. Č.. XXXX/X T. I. na E. Č.. XXXX pre A..Ú.. V., H. B. - F..Č.. Z. F., okres Bratislava D. spolu s garážovým státím č. 44 a prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi na pozemkoch a bytovom dome formálne vlastnený jeho priateľkou, pani F.. I. V., za sumu 158.000 eur, z čoho vyplatil zostatok hypotekárneho úveru 129.709,62 eura a zvyšná suma 28.290 eur sa mala medzi nich rozdeliť. Napokon, v ten istý mesiac, teda v septembri roku 2017, úmyselne a čisto formálne zaťažil záložným právom v prospech vlastnej priateľky F.. I. V., ako aj vecným bremenom v prospech jej rodičov jedinú nehnuteľnosť, ktorú v súčasnosti žalovaný vlastní - byt č. X na X. X.. na R. B. XX, V. B. L. Q. Q. Č. XXXX X. na X. XXXX, XXXX, XXXX T. XXXX, I. na E. Č.. XXXX pre A..Ú.. X. B., H. B. - F..Č.. X. B., H. B. D., a to jedine z dôvodu, aby znemožnil akékoľvek uspokojovanie sa svojich veriteľov. Ak by žalovaný previedol aj vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti na inú osobu, výrazne by sa zhoršila jeho pozícia ako veriteľa v tejto právnej veci, keďže už nebudú existovať žiadne majetkové práva žalovaného ako dlžníka vo výške zabezpečovanej pohľadávky, ktoré by bolo možné reálne speňažiť. Uviedol, že je dôvodné sa domnievať, že v prípade nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia bude žalovaný aj naďalej vyvíjať kroky smerujúce k prevodu majetku v jeho vlastníctve resp. k zaťažovaniu jeho majetku, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu prípadnej exekúcie a k ohrozeniu uspokojenia jeho nároku. Má preto za to, že dostatočne preukázal aj nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného, ktorý robí úkony k jeho zníženiu (žalovaný takmer všetok svoj nehnuteľný majetok v posledných rokoch speňažil, peniaze použil na splatenie svojich dlhov - ako napr. hypotekárny úver a okrem predmetnej nehnuteľnosti nevlastní žiaden hodnotný hnuteľný majetok, nemá pravidelný príjem či príjem zo závislej činnosti), čím splnil základné zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom. Žiadal preto, keď bolo preukázané splnenie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a taktiež opodstatnenosť a potrebu jeho vydania, podanému odvolaniu vyhovieť a priznať tiež trovy odvolacieho konania. 3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a odvolaniu žalobcu poprel existenciu pohľadávky žalobcu, na ktorej zabezpečenie má byť zriadené záložné právo, čo do dôvodu i výšky, ako aj pravdivosť tvrdení žalobcu, pričom napadnuté uznesenie žiadal ako vecne správne potvrdiť, keď podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považuje za zjavne nedôvodný. Uplatnil tiež trovy odvolacieho konania. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 343 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 8. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 9. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení, čo je odôvodnené príbuznosťou oboch inštitútov, ktoré oba slúžia na zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu pre prípad, že by mohla byť exekúcia ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby

bolo osvedčené také správanie žalovaného, ktoré môže zakladať odôvodnenú hrozbu zmarenia výkonu exekúcie uplatňovanej pohľadávky. 10. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že hoci pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia treba považovať nárok žalobcu za osvedčený, nie sú splnené podmienky na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť žalovaného prostredníctvom požadovaného zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v danej veci nebolo osvedčené, že by v dôsledku správania žalovaného bola prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu ohrozená. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pokiaľ aj žalovaný previedol byt na A. R.. Č.. X V. B. na tretiu osobu, nestalo sa tak bezodplatne, ale na základe kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho došlo iba k premene formy majetku z majetku nehnuteľného na peňažné prostriedky, čo však i podľa odvolacieho súdu nemá za následok úbytok majetku žalovaného, ktorý by nastal iba v prípade bezodplatného prevodu. Naviac však odvolací súd na doplnenie poukazuje i na to, že žalovaný byt v bytovom dome na A. R.. Č.. X V. B. odpredal už v auguste 2016, teda v čase, kedy žalobcom tvrdená pohľadávka voči žalovanému neexistovala, keď dosiahnutie zisku z predaja bytu v bytovom dome na adrese Na I. Z. XX V. B. bolo zrejmé až po jeho odpredaji v roku 2017. Za tohto stavu, pri absencii iných okolností, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že žalovaný sa s cieľom zmariť prípadnú exekúciu pohľadávky zbavuje svojho majetku, potom žalobcom tvrdený nedostatok iného nehnuteľného majetku žalovaného (okrem bytu, na ktorý žiadal zabezpečovacím opatrením zriadiť vo svoj prospech záložné právo) sám osebe splnenie zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezakladá. 11. Nedôvodne žalobca v odvolaní argumentuje tým, že pokiaľ súd prvej inštancie považoval existenciu jeho peňažnej pohľadávky proti žalovanému za dostatočne preukázanú, za stavu, keď ide o nezanedbateľnú výšku zabezpečovanej pohľadávky, ktorá stále narastá, mal jeho nároku poskytnúť ochranu formou vydania zabezpečovacieho opatrenia. Samotná existencia pohľadávky, avšak ani skutočnosť, že žalovaný žalobcom tvrdenú pohľadávku nesplnil dobrovoľne, totiž bez ďalšieho nezakladajú splnenie predpokladov pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď tieto nemajú s úspešnosťou prípadnej budúcej exekúcie žiadnu vecnú súvislosť. 12. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na to, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, možno s jeho tvrdením súhlasiť. Zároveň však treba zdôrazniť, že na to, aby scudzovacie úkony mohli založiť existenciu bezprostrednej hrozby zmarenia exekúcie, je nevyhnutné, aby tieto úkony mali s vymáhanou pohľadávkou priamu vecnú súvislosť, teda je nevyhnutné, aby išlo o také správanie dlžníka, ktoré možno (aspoň s určitou mierou pravdepodobnosti) považovať za reakciu dlžníka na vznik, prípadne aspoň blížiacu sa splatnosť, predmetnej pohľadávky. To však v danom prípade naplnené nie je, keď; ako už bolo uvedené; jediný relevantný scudzovací úkon žalovaného, teda predaj bytu na A. R.. Č.. X V. B., bol uskutočnený v roku 2016, v čase, kedy pohľadávka žalobcu voči žalovanému neexistovala, keď táto mala podľa tvrdenia žalobcu vzniknúť až v roku 2017, po predaji bytu v bytovom dome na adrese Na I. Z. XX V. B., a to za sumu 158 000 eur, z ktorého výťažok po úhrade zostatku hypotekárneho úveru v sume 129.709,62 eura, dosiahol sumu 28.290 eur. Ani táto argumentácia žalobcu potom v danom prípade nemôže obstáť. 13. Napokon, nedôvodná je i námietka žalobcu, ktorý v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nedostatočné a zmätočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Odvolací súd totiž, vychádzajúc z obsahu odôvodnenia uznesenie súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že toto spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, keď z neho nepochybne vyplýva, ktoré skutočnosti tvrdené žalobcom a na základe akých dôkazov považoval za osvedčené, aký mali jednotlivé tvrdenia a osvedčené skutočnosti podľa jeho názoru vplyv na rozhodnutie o podanom návrhu a odôvodnenie obsahuje aj dostatočne vysvetlené dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nebolo osvedčené ohrozenie prípadného výkonu exekúcie a neboli preto splnené zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ v tomto smere žalobca namieta, že súd prvej inštancie sa nesprávne zaoberal iba hypotetickými otázkami súvisiacimi s možnými spôsobmi výkonu exekúcie, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie všeobecné východiská ku ktorým dospel následne aplikoval aj na okolnosti preskúmavanej veci keď poukázal na možnosť vedenia exekúcie na iný než nehnuteľný majetok a správne konštatoval, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo v tomto prípade na mieste. 14. Po posúdení všetkých relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto uznesenie, ktorým súd prvej inštancie podaný návrh

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol, ako vecne správne potvrdil (§ 378 ods. 1 C.s.p.). 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).