Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/82/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Q. E., nar. XX. U. XXXX, bytom H. G.. XXX/.XX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 0674442202020 zo dňa 28.12.2020, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -53 zo dňa 18.10.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -53 zo dňa 18.10.2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na nové konanie.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd rozsudkom č. k. -53 zo dňa 18.10.2022 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovanej č.: 0674442202020 zo dňa 28.12.2020 spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 0674442202020 zo dňa 18. 11. 2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec na ďalšie konanie. 2. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec vydala upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „“) na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie č. 2210217120 zo dňa 21.9.2020, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné vo výške 1007,34 eur. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca upovedomený ako povinný o začatí vymáhania tejto pohľadávky spôsobmi uvedenými v upovedomení. Zároveň bol poučený, že proti upovedomeniu môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. 3. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím. Týmto rozhodnutím ako odvolací orgán zamietla odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Rozhodla tak podľa zákona o sociálnom poistení. Zistila, že dlžné sumy poistného a príspevkov nadobudli splatnosť nasledovne: poistné a príspevky za mesiac január 2020 splatné 10.2.2020, za mesiac február 2020 9.3.2020, za mesiac marec 2020 8.4.2020, za apríl 2020 11.5.2020, za máj 2020 8.6.2020 a za jún 2020 8.7.2020. Dňa 19.2.2020 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica v právnej veci dlžníka Q. E. o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného podľa v znení neskorších predpisov, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a zároveň bolo rozhodnuté o oddlžení povinného tak, že povinný bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Za deň zverejnenia tohto uznesenia sa považuje deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku, to znamená deň 20.2.2020. Splatnosť vymáhaného poistného a príspevkov nastala po 31.1. 2020, čo znamená po období podľa Na základe toho oprávnená

predpísala povinnému poistné a príspevky za obdobie január až jún 2020 a dňa 11.11.2020 pristúpilo k ich vymáhaniu. Vymáhaná pohľadávka teda nie je predmetom oddlženia, pretože nevznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Vymáhané rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, čím sa stalo exekučným titulom podľa § 225b zákona o sociálnom poistení. Pohľadávka oprávnenej nebola uhradená a jej vymáhanie je dôvodné. Postup oprávnenej pri vymáhaní je v súlade so štvrtou časťou zákona o sociálnom poistení. 4. Správny súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že čo sa týka posudzovania pohľadávky na poistnom a príspevkoch vo vzťahu k oddlženiu žalobcu, pohľadávky žalovanej vznikli po 31.1.2020, pričom účinky vyhláseného konkurzu nastali v súlade s dňa 20.2.2020. Teda nešlo o pohľadávky žalovanej, ktoré by predstavovali dlhy žalobcu, ktorých by bol v súlade s v nadväznosti na tohto zákona oddlžením zbavený, nakoľko nevznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Splatnosť prvého poistného za január 2020 nastala vo februári 2020, splatnosť ostatných poistných až neskôr. Považoval za správnu argumentáciu žalovanej, že jej pohľadávky na poistnom voči dlžníkovi neboli z tohto dôvodu nevymáhateľné. Neboli zistené ani dôvody odloženia vymáhania pohľadávky. Správny súd však mal za to, že v konaní o vymáhanie pohľadávok sa ako základná podmienka konania musí zisťovať, či už v čase začatia tohto konania neexistuje dôvod jeho zastavenia podľa spočívajúci v nevymáhateľnosti pohľadávok v zmysle zákona o sociálnom poistení (pozn. správne malo byť uvedené ). Podľa názoru súdu žalovaná mala ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zistiť skutočnosti, či majetkové pomery žalobcu sú také, že vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Poukázal pritom na tú skutočnosť, že správca konkurznej podstaty dňa 19.5.2020 oznámil zrušenie konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Žalovaná ani prvostupňový orgán teda nezistili riadne skutkový stav veci, pretože po dôslednom preverení a vyhodnotení tvrdení žalobcu a dôvodov vyplývajúcich z uznesenia o vyhlásení konkurzu mohli dospieť k diametrálne odlišným skutkovým zisteniam nasvedčujúcich v prospech tvrdení žalobcu. Keďže správne orgány nezisťovali, či sú vymáhané pohľadávky vymáhateľné, zrušil prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie podľa . 5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasila s právnym názorom správneho súdu, že je jej povinnosťou skúmať a posudzovať vymáhateľnosť pohľadávky v rámci zisťovania splnenia podmienok na začatie konania podľa zákona o sociálnom poistení. Až pri samotnom výkone rozhodnutia je možné objektívne a preukázateľne posúdiť majetnosť a finančné pomery povinného. Zároveň momentálna strata príjmu žalobcu, aktuálna nemajetnosť, respektíve nedostatok finančných prostriedkov v momente začatia výkonu rozhodnutia nie je zákonným predpokladom pre nezačatie konania o vymoženie pohľadávky. Aktuálne pomery žalobcu sa môžu v čase meniť a mohli sa zmeniť aj v období medzi 22.5.2020, keď správca konkurznej podstaty konštatoval nemajetnosť povinného a 11.11.2020, kedy oprávnená rozhodla o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky. To sa aj stalo, keď žalobca vymáhanú pohľadávku dobrovoľne uhradil dňa 5.10.2022. Ďalej namietala, že žiadne z príslušných zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení nestanovuje žalovanej povinnosť pred začatím núteného výkonu rozhodnutia skúmať majetkové pomery dlžníka a prípadne ešte pred samotným vymáhaní pohľadávky o nej rozhodnúť ako o nevymáhateľnej. Poukázala na zákona o sociálnom poistení, v ktorom sú uvedené taxatívne dôvody podania odvolania voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok. V rámci konania o odvolaní žalovaná vyhodnotila všetky námietky žalobcu v intenciách tohto ustanovenia. Keďže žalobca v odvolaní žiadne relevantné dôvody neuviedol (odvolanie neobsahovalo opis okolností, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu), nemala inú zákonnú možnosť ako ho zamietnuť. Poukázala na to, že správny súd v celom rozsudku nesprávne uvádza zákona o sociálnom zabezpečení, hoci mal zrejme na mysli citovaného zákona. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 6. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania ( ) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol kasačný súd viazaný ( ) zistil, že kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu dôvodná. 8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobcu voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok. V preskúmavanom rozhodnutí posudzovala, či dôvody odvolania je možné subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát uvedených v zákona o sociálnom poistení.

9. Žalobca v odvolaní uviedol, že nie je schopný pohľadávku uhradiť, o čom chcel osobne zodpovednému zamestnancovi žalovanej predložiť listinu o osobnom bankrote, stretnutie mu nebolo umožnené, čo považuje za diskriminačné a považuje to za poníženie jeho osoby s rasovým podtextom. 10. Žalovaná jeho odvolanie vyhodnotila tak, že vymáhané pohľadávky na poistnom a príspevkoch nie sú pohľadávkami, ktoré by neboli vymáhateľné v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii, pretože splatnosť vymáhaného poistného a príspevkov nastala po 31.1.2020, pričom k vyhláseniu konkurzu došlo 20.2.2020, čo znamená že neuhradené poistné a príspevky sa stali pohľadávkami najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz, a nie pred týmto kalendárnym mesiacom. S týmto názorom žalovanej sa síce správny súd stotožnil, avšak mal za to, že žalovaná mala v rámci skúmania podmienok konania vo veci vymáhania pohľadávok zisťovať majetkové pomery žalobcu, aby mohla posúdiť, či v danom prípade nebude naplnený dôvod nevymáhateľnosti pohľadávky v zmysle zákona o sociálnom poistení. S týmto právnym názorom sa žalovaná nestotožnila, pretože mala za to že samotné posudzovanie majetkových pomerov povinného prichádza do úvahy až v rámci konania o vymáhaní pohľadávok, pričom zákon o sociálnom poistení obsahuje zákonné inštitúty, ktoré umožňujú zistiť výsledok skúmania. 11. Podľa zákon o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.1.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Podľa citovaného zákona Sociálna poisťovňa je povinná zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona. Podľa citovaného zákona príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zastaví konanie vo veciach vymáhania pohľadávok, ak je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok pokračovať. Podľa citovaného zákona účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada. 12. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že v rámci skúmania splnenia podmienok na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa zákona o soc. poistení nie je procesnou podmienkou na začatie tohto konania preukázanie skutočnosti, že povinná osoba má dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohlo byť vymáhanie začaté. Týmito podmienkami sú existencia exekučného titulu a jeho vykonateľnosť a s tým súvisiace zisťovanie, napr. či v rámci konania pred správnym súdom nebolo rozhodnuté o odkladnom účinku správnej žaloby voči exekučnému titulu. Teda zisťujú sa formálne podmienky vymáhania pohľadávky, ktoré súvisia s exekučným titulom, nie s bonitou povinnej osoby, aktuálnou v čase začatia konania o vymáhanie pohľadávok. Uvedené by napokon nemalo ani faktický význam, pretože bonita povinnej osoby sa môže v priebehu konania o vymáhanie pohľadávky výrazne meniť. Práve až počas vedenia tohto konania je možné zisťovať majetkové pomery povinnej osoby, a to spôsobmi uvedenými v štvrtej časti zákona o soc. poistení, ktoré sú v nej vymedzené ako spôsoby vymáhania pohľadávok. Vtedy bude mať žalovaná aktuálne údaje napr. o výške finančných prostriedkov na účte povinného, o jeho mzde atď. Inak by nemalo praktický význam ani ustanovenie cit. zákona o odložení vymáhania pohľadávok z dôvodov na strane fyzickej osoby ako povinnej, ktorá sa prechodne ocitla v takom postavení, že by neodkladne vymáhanie pohľadávok mohlo mať pre neho zvlášť nepriaznivé následky. 13. Pokiaľ by bol správny názor správneho súdu, že dostatočný majetok či príjmy povinného sú procesnou podmienkou konania o vymáhanie pohľadávok, potom by už pri prvotnom zistení nepriaznivej finančnej situácie povinnej osoby v štádiu pred vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa zákona o soc. poistení bolo potrebné pristúpiť k zastaveniu konania podľa citovaného zákona, čím by sa ustanovenie javilo ako obsolentným, čo zrejme nebol zámer zákonodarcu. Aj z uvedeného je potrebné vyvodiť, že finančná situácia povinného sa skúma v rámci konania o vymáhanie pohľadávok priebežne a momentálne zistenie nemožnosti vymáhať pohľadávku ešte neznamená nevymáhateľnosť pohľadávky. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že práve v rámci konania o vymoženie pohľadávky môže spoľahlivo preveriť aktuálne majetkové pomery povinného.

14. Okrem toho závažným argumentom žalovanej, s ktorým sa stotožnil kasačný súd, je uvedomenie si predmetu súdneho prieskumu v danej veci. Je ním odvolacie rozhodnutie podľa § 225n zákona o sociálnom poistení. Zákonodarca v tomto ustanovení stanovil, že odvolanie voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v tomto ustanovení, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré zároveň spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Dôvodmi odvolania je žalovaná viazaná a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada. Žalovaná nezistila zánik vymáhanej pohľadávky ani okolnosti brániace jej vymáhateľnosti, ani iné okolnosti neprípustnosti vymáhania pohľadávky. Správne sa v tejto súvislosti zaoberala prípadným zánikom vymáhateľnosti svojej pohľadávky vzhľadom na zverejnenie rozhodnutia konkurzného súdu o oddlžení žalobcu, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 20.2.2020. Vyhodnotila, že jej pohľadávky vznikli v období po 31.1.2020, čo znamená, že nevznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz v zmysle a teda podľa a contrario cit. zákona sa nestali nevymáhateľné. Preto sa vyhlásený konkurz netýka týchto pohľadávok žalovanej a tieto mohli byť ďalej vymáhané. S týmto názorom sa stotožnil správny súd a toto posúdenie nebolo dôvodom na zrušenie preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia. 15. Je pravda, že zákona o soc. poistení uvádza, že za nevymáhateľnú sa považuje aj pohľadávka, pri ktorej je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Ide však o situácie, kedy už neexistuje žiadna reálna ani právna možnosť vymoženia pohľadávky. Zistenie týchto skutočností spravidla vedie k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania o vymáhaní a rozhodnutia o odpísaní pohľadávky, pričom nevymáhateľnosť pohľadávky musí byť riadne preukázaná. Nepostačuje, aby bola zistená aktuálna nevymožiteľnosť; je potrebné, aby bol tento stav trvalý. Uvedená situácia však nie je totožná so situáciou uvedenou v cit. zákona. V zmysle tohto ustanovenia žalovaná totiž posudzuje vymáhateľnosť pohľadávky ako jej kvalitatívnu vlastnosť vyplývajúcu z právneho poriadku, ktorá musí byť splnená práve v tomto štádiu začatia konania o jej vymáhanie, napr. v súvislosti s oddlžením povinného, s odkladom vykonateľnosti, s odkladným účinkom správny žaloby, atď. V tomto ohľade samotné poukazovanie na nedostatok finančných prostriedkov v odvolaní povinného (ako tomu bolo v danom prípade) nie je možné posudzovať ako dôvod nevymáhateľnosti pohľadávky podľa tohto ustanovenia, keďže sa netýka samotnej pohľadávky a jej vhodnosti na vymáhanie, ale subjektívnej situácie povinného. 16. V konaní o odvolaní žalobcu podľa cit. zákona bola žalovaná viazaná odvolacími dôvodmi, ktoré sa dodatočne nemôžu doplňovať (posledná veta tohto odseku). Žalobca v odvolaní nevymáhateľnosť pohľadávky odôvodnil svojou aktuálnou nepriaznivou finančnou situáciou súvisiacou s vyhlásením konkurzu a jeho oddlžením. S námietkami súvisiacimi s jeho oddlžením, ktoré by mohli mať za následok zánik vymáhateľnosti pohľadávky, sa žalovaná dôsledne vysporiadala. Iný relevantný dôvod, ktorý by bolo možné subsumovať pod dôvody uvedené v , žalobca v odvolaní neuviedol a preto žalovaná rozhodla správne, keď jeho odvolanie zamietla. 17. Kasačný súd teda uzatvára, že v štádiu skúmania podmienok konania vo veciach vymáhania pohľadávok pred vydaním rozhodnutia o začatí tohto konania nie je zákonný priestor na to, aby žalovaná skúmala finančné pomery žalobcu, prípadne ich vyhodnotila tak, že by prioritne zastavila konanie podľa citovaného zákona. V štádiu odvolacieho konania proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení bola žalovaná viazaná odvolacími námietkami, ktoré riadne vyhodnotila, vrátane námietky oddlženia žalobcu, pričom žiadnu skutočnosť brániacu vymáhateľnosti pohľadávky nezistila. Takouto skutočnosťou a priori nemôže byť tvrdenie o nepriaznivej finančnej situácii povinného. 18. Kasačná sťažnosť žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom v zmysle je tak dôvodná a preto kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V novom konaní správny súd bude vychádzať z toho, že žalovaná všetky vznesené odvolacie námietky riadne vyhodnotila a opodstatnene nezistila žiaden dôvod, pre ktorý by nebolo možné jej pohľadávku vymáhať. 19. V konečnom rozhodnutí správny súd rozhodne aj o náhrade trov tohto kasačného konania ( ). 20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.