Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/59/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatici Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Q. B., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A., V. XX a 2/ Q. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., B. XX, proti žalovaným: 1/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s. r. o., Bratislava, Kopčianska 10, IČO: 46 141 341, zastúpenej: Advokátska kancelária

- Marek Piršel, s. r. o., Bratislava, Kopčianska 10, IČO: 47 255 498 a 2/ EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 2. mája 2018, č.k. 17C/13/2018-22, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ruší a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Q., obec Q., okres X., pozemok parc. č. 1378/2 o výmere 599 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. 1378/3 o výmere 66 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. č. 1378/2, do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta sp. zn. 15C/12/2018. Žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1, 2 a 3, § 329 ods. 1, 2 a 3 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z. v znení neskoršieho predpisu). Vecne zdôvodnil, že žalobcovia majú oprávnenú obavu, že vykonanie dražby na nehnuteľnostiach, ktoré vlastnia, predstavuje skutočnosť ohrozujúcu ich práva a je preto daná obava, že nehnuteľnosti môžu byť predané, čím sa neoprávnene zasiahne do ich vlastníckeho práva. Žiadali preto o dočasnú úpravu práv, ktorou je možné odvrátiť stav bezprostredne hroziacej ujmy a zabrániť vzniku nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, prípadne zhoršeniu právnej pozície žalobcov. Žalobcovia opierali návrh o prebiehajúce súdne konanie vedené pod sp. zn. 15C/12/2018, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú tiež predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa záverov súdu prvej inštancie tým osvedčili podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, teda skutočnosti odôvodňujúce záver o povinnosti žalovaných zdržať sa výkonu záložného práva a súčasne hrozbu bezprostrednej ujmy v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovaným neprimeraná ujma, keďže rozsah je primeraný sledovanému legitímnemu cieľu. Vzhľadom na prebiehajúci výkon záložného práva bola naplnená potreba naliehavosti a rýchleho riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 CSP, v zmysle ktorého žalobcom ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorá bola priznaná v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná 1/ v časti, ktorou jej bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým zo strany žalobcov nedošlo k preukázaniu naplnenia dôvodov pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré tak predstavuje závažný a nevyvážený zásah do práv žalovaných. Súd prvej inštancie nezohľadnil zjavnú neopodstatnenosť, účelovosť až absurdnosť podanej určovacej žaloby a s tým súvisiace zjavne bezúspešné uplatňovanie práva žalobcami. Napadnutým rozhodnutím bola žalovanému 2/ zakázaná realizácia jeho zákonných opatrení, pričom uvedený postup je v priamom rozpore s Ústavou SR. Uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva prináša so sebou možnosť speňaženia zálohu prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Právny poriadok obsahuje prostriedky právnej ochrany, vrátane osobitného typu žaloby, ktorou ten, kto tvrdí, že jeho právne postavenie nezákonnou dražbou bolo dotknuté, môže sa domôcť ochrany (stav sa obnovuje spätne k času pred vykonaním dražby). Možnosťou podania žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ZoDD (zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov) je vylúčená potreba dočasnej úpravy. Žalovaná 1/ poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) sp. zn. 3 Cdo 156/2009. Oprávneniu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom výťažkom zo zálohu, bol zákonom o dobrovoľných dražbách (účinným od 1.1.2003) vytvorený nový inštitucionálny rámec. Ak boli porušené ustanovenia ZoDD, môže osoba, ktorá tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalovaná 1/ poukázala aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/393/2016. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Nariadením neodkladného opatrenia je dražobníkovi, hoci sa nedopustil žiadneho porušenia ZoDD, zakázané vykonávať podnikateľskú činnosť. Nariadením neodkladného opatrenia a následne v konaní vo veci samej o určenie vlastníckeho práva, sa nedosiahne požadovaný cieľ, pretože žalobcovia sa dlhu nezbavia a veriteľ bude nútený pristúpiť k jeho vymáhaniu. Ide preto o absolútne neodôvodnený a nevyvážený zásah do práv žalovanej 1/, znemožňujúci uskutočniť právom aprobovaný výkon záložného práva. Ochrana jednej strany nemôže byť daná v takej miere, aby znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Návrh vo veci samej vedený pod sp. zn. 15C/12/2018 je zjavne neopodstatnený a účelový, s cieľom vyhnúť sa plneniu záväzkov žalobcov zo zmluvy o splátkovom úvere z 28.9.2009, zabezpečeného zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ktorých podielovými spoluvlastníkmi sa stali žalobcovia). V dôsledku úplnej platobnej nedisciplinovanosti žalobcov, žalovaná 2/ bola nútená pristúpiť k výkonu záložného práva za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. V momente vykonania všetkých nevyhnutných právnych úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva, žalobcovia podali návrh vo veci samej šesť dní pred termínom dražby (25.4.2018). Obsahom uvedeného návrhu je domáhanie sa väčšieho spoluvlastníckeho podielu žalobcom 1/ voči žalobcovi 2/ (s tvrdením, že jeho osobe prináleží spoluvlastnícky podiel vo výške 3/4-iny). Výsledok uvedeného sporu však nemá žiaden vplyv na výkon záložného práva, pretože predmetom zabezpečenia bola celá nehnuteľnosť a nie spoluvlastnícke podiely. Podávaním zjavne nedôvodných podaní dochádza k prieťahom a vzniku zbytočných nákladov. Žaloba vo veci samej je zjavne neopodstatnená, nedôvodná a účelová, v dôsledku čoho nie je daná opora pre nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnila s obsahom odvolania žalovanej 1/. Nebolo preukázané naplnenie skutkových i právnych dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia. Určovacia žaloby je neopodstatnená a účelová.

4. Proti napadnutému uzneseniu podala včas odvolanie aj žalovaná 2/, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne jeho zrušením a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila tým, že žalobcovia uvádzajú tvrdenie, že vykonanie dražby predstavuje skutočnosť ohrozujúcu ich práva, avšak samotné tvrdenie, že vykonaním dražby by došlo k ohrozeniu práv žalobcov, je nepostačujúce a nepodložené. Právnou predchodkyňou žalovanej 2/ (Slovenská sporiteľňa, a. s.) bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej vznikol záväzkový vzťah zabezpečený záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam, na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 28.9.2005. Poskytnutie úveru bolo podmienené zriadením záložného práva. Predmetom zmluvy o záložnom práve bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, záložcom K. P. (záložca), v prospech záložného veriteľa (právna predchodkyňa žalovanej 2/) na zabezpečenie pohľadávky z úveru, pričom zálohom boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve záložcu. Je preto bezvýznamné určovanie veľkosti podielov

žalobcov k predmetu zálohu, keďže záložné právo bolo zriadené na nehnuteľnostiach ako celok bez uvedenia podielov. Určovacou žalobou je možné určiť, či tu právo je alebo nie je, avšak nie je možné takouto žalobou určiť veľkosť spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom dražby. Z listu vlastníctva jasne vyplýva, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a spoluvlastnícke podiely sú rovnaké.

5. Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu označili napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. V danom prípade nastala situácia potreby dočasnej úpravy pomerov. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov strán. Žalobcovia preukázali podanie určovacej žaloby vedenej pod sp. zn. 15C/12/2018. Obava žalobcov je dôvodná a výkon dobrovoľnej dražby by ohrozil ich práva a zákonom chránené záujmy. Žalované postupujú v snahe speňažiť záloh spôsobom odporujúcim platným právnym predpisom, bez ohľadu na výsledok v konaní vo veci samej. Ak sa záložné právo skutočne vykoná, dôjde k zmene vlastníka a tým aj vzniku škody na majetku žalobcov. Žalobcovia poukázali na čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky týkajúci sa práva na obydlie. Kým prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva, je potrebné, aby účinky neodkladného opatrenia stále trvali. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nie je účastníkom konania o určovacej žalobe, bude si musieť počkať na výsledok konania. Konanie žalovaných ohrozuje ich existenciu a bývanie.

6. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedla, že žalobcovia sa snažia bez akýchkoľvek dôkazov a právne akceptovateľnej argumentácie presvedčiť súd prvej inštancie o nevyhnutnosti rýchlej úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Odvolávajú sa na podanie určovacej žaloby, ktoré konanie je zjavne neopodstatnené a účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu záväzkov. Žaloba bola podaná šesť dní pred termínom dražby, jej obsahom je domáhanie sa väčšieho spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou 1/ voči žalobcovi 2/. Výsledok sporového konania nemá žiaden vplyv na výkon záložného práva, pretože predmetom zabezpečenia bola celá nehnuteľnosť. Žalobcovia neosvedčili, že žalovaní postupujú v snahe speňažiť záloh spôsobom, ktorý odporuje platným právnym predpisom. Celá žaloba je účelová, s cieľom vyhnúť sa splateniu dlhov vrátením finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté. O postoji a pohnútkach žalobcov svedčí aj vyjadrenie, že žalovaná nie je účastníkom sporového konania a bude si musieť počkať na výsledok konania o určenie vlastníckeho práva. Ide o prejav arogantného postoja k plneniu si povinností. Žaloba vo veci samej je zjavne neopodstatnená, bez možnosti na úspech v konaní, a preto neexistuje žiadna opora pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa k návrhu žalobcov postavil nekriticky a svoje závery presvedčivo nezdôvodnil, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/117/2018).

7. Odvolací súd podľa § 34 po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že odvolania obsahujú zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.

9. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

10. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí tak nevyhnutne obsahovať okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 132 aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 326 , a to opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Rovnako nevyhnutnou je aj ďalšia osobitná obsahová náležitosť, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

11. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček a kol.).

12. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček a kol.).

13. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Je treba však zdôrazniť, že dokazovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní.

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval osvedčenie a opodstatnenosť neodkladného opatrenia s poukazom na prebiehajúce súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (sp. zn. 15C/12/2018). S poukazom na vyššie uvedenú obligatórnu osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v odôvodnení napadnutého uznesenia absentovalo posúdenie hodnoverného osvedčenia nároku vo veci samej, ktoré sa má vzťahovať k navrhovanému výroku súdneho rozhodnutia.

15. Samotná potreba neodkladnej úpravy pomerov bola súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení zdôvodnená, ktorá však predstavuje len jednu z osobitných obsahových náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

17. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porov. napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

18. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie ustanovení § 220 ods. 2, § 236 CSP, podľa ktorých v odôvodnení rozhodnutia má súd uviesť podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané

a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

19. O nepreskúmateľné rozhodnutie ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (ako tomu bolo v danom prípade, vzhľadom na chýbajúcu argumentáciu o osobitnej obsahovej náležitosti, osvedčenia dôvodnosti meritórneho nároku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené, aký majú význam z hľadiska procesného a hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postráda argumentačný základ k posúdeniu hodnoverného osvedčenia nároku vo veci samej, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je tiež zrejmá možnosť naplnenia uloženej povinnosti vo vzťahu k žalovanej 1/, ktorá poukazoval na svoje zákonné oprávnenia dražobníka.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho súdu, posúdiť a uviesť argumentačný základ zdôvodňujúci vyhodnotenie hodnoverného osvedčenia nároku vo veci samej, ako zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ustanovením § 220 a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

25. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

26. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov konania.

27. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.