Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/80/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: V. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., Z. X, zastúpeného splnomocneným zástupcom LALINSKÝ ADVOKÁT, s. r. o ., so sídlom Žilina, Kálov 653/23-2, IČO: 47 253 096, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Námestie slobody 6, P. O. Box 100, IČO: 30 416 094, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Obec Belá, so sídlom Belá, Oslobodenia 183, IČO: 00 321 168, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Žilina, Daniela Dlabača 35, IČO: 36 806 498, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41C/316/2016-273 zo dňa 26. júna 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaná a intervenient majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, každý v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 41C/316/2016-273 zo dňa 26. 06. 2017 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému a intervenientovi priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, každému v rozsahu 100 %. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou podanou na okresnom súde dňa 19. 07. 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 722.896,83 eur, pozostávajúcej z hodnoty projektu výstavby 9.532,83 eur, peňažných prostriedkov zaplatených za poskytovanie právnych služieb 532,- eur, ušlého zisku z predaja bytových jednotiek podľa predpokladov projektu výstavby 512.832,- eur a vzniknutej nemajetkovej ujmy 200.000,- eur titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci - Obce Belá ako príslušného stavebného úradu č. 1506/2005/Dv zo dňa 02. 03. 2005, ktorým predĺžila platnosť rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru životného prostredia o umiestnení stavby č. 2001/02071/OÚ-ŽP/Za zo dňa 28. 09. 2001, právoplatného dňa 02. 04. 2002 a rozhodnutím Obce Belá č. 1877/2009/Dv zo dňa 29. 12. 2009, právoplatným dňa 03. 02. 2010, rozhodnutím Obce Belá č. 541/2008/Dv zo dňa 17. 03. 2008, Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2010/01682/AJA zo dňa 22. 12. 2010. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že Okresný úrad Žilina, odbor životného prostredia dňa 28. 09. 2001 vydal rozhodnutie o umiestnení stavby č. 2001/02071/OÚ-ŽP/ Za, právoplatné dňa 02. 04. 2002, platné do 02. 04. 2005. Rozhodnutím č. 1506/20057Dv zo dňa 02. 03. 2005, právoplatným dňa 02. 03. 2005, Obec Belá ako príslušný stavebný úrad predlžila platnosť rozhodnutia o umiestnení stavby do 02. 04. 2008. Rozhodnutím Obce Belá č. 541/2008/Dv zo dňa 17. 03. 2008, právoplatným dňa 17. 03. 2008 bola predĺžená platnosť rozhodnutia o umiestnení stavby do 02.

04. 2010. Voči rozhodnutiam Obce Belá č. 1506/2005/Dv zo dňa 02. 03. 2005 a č. 541/2008/Dv zo dňa 17. 03. 2008 podal žalobca dňa 04. 08. 2008 podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a predmetných rozhodnutí. Na základe podaného podnetu vydal dňa 03. 10. 2008 prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina Upozornenie prokurátora č. Pd 164/08, ktorým navrhol Obci Belá oznámiť verejnou vyhláškou rozhodnutia č. 1506/2005/Dv a č. 541/2008/Dv. V súlade s upozornením prokurátora oznámila Obec Belá predmetné rozhodnutia verejnou vyhláškou, na ktorých následne vyznačila právoplatnosť s dátumom 22. 05. 2009. Po splnení Upozornenia prokurátora bol voči rozhodnutiu Obce Belá č. 1506/2005/Dv zo dňa 02. 03. 2005, právoplatnému dňa 22. 05. 2009, podaný protest prokurátora č. Pd 104/09 a voči rozhodnutiu č. 541/2008/Dv zo dňa 17. 03. 2008, právoplatnému dňa 22. 05. 2009, protest prokurátora č. PD 105/09. Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutím č. 2009/0173 3/Rep zo dňa 23. 09. 2009 vyhovel protestu prokurátora č. Pd 104/09-3 proti rozhodnutiu č. 1506/2005/Dv zo dňa 02. 03. 2005, právoplatnému dňa 22. 05. 2009 a uvedené rozhodnutie zrušil, rozhodnutie č. 1506/2005/Dv zo dňa 02. 03. 2005, právoplatné dňa 02. 03. 2005 však zostalo naďalej v platnosti. Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutím č. 2009/0173 5/Rep zo dňa 23. 09. 2009 vyhovel protestu prokurátora č. Pd 105/09 a zrušil rozhodnutie č. 541/2008/Dv zo dňa 17. 03. 2008, právoplatné dňa 17.03.2008 a 22. 05. 2009. Z dôvodu zrušenia rozhodnutia začala Obec Belá konanie o predĺžení platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Rozhodnutím č. 1877/2009/Dv zo dňa 29. 12. 2009, právoplatným dňa 03. 02. 2010 Obec Belá predĺžila platnosť rozhodnutia o umiestnení stavby do 31. 12. 2010. Voči tomuto rozhodnutiu podal dňa 09. 03. 2011, na základe podnetu žalobcu, prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina protest. Obec Belá rozhodnutím č. 597/2011/Kr zo dňa 12. 04. 2011 protestu prokurátora vyhovela a rozhodnutie č. 1877/2009/Dv zrušila v plnom rozsahu. Na základe odvolania Správy ciest ŽSK a ŽSK Krajský stavebný úrad v Žiline zmenil rozhodnutie Obce Belá č. 597/2011/Kr zo dňa 12. 04. 2011 a podanému protestu prokurátora Okresnej prokuratúry č. Pd 18/11-7 nevyhovel. Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. A/2011/01023/Pál zo dňa 11. 07. 2011, ktorým bolo ponechané v platnosti rozhodnutie Obce Belá č. 1877/2009/Dv, nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 2011. Následne v konaní o obmedzení vlastníckeho práva žalobcu Krajský stavebný úrad v Žiline vydal dňa 22. 12. 2010 rozhodnutie č. 2010/01682/AJA, ktorým obmedzil výkon vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom pre budúci trvalý záber na účely uskutočnenia líniovej stavby "Cesta II/583 Belá - obchvat". Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline rozhodnutím č. 2011/2930A/V-363 zo dňa 14. 04. 2011 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe rozhodnutia žalovaného Krajský stavebný úrad v Žiline návrh na obmedzenie vlastníckeho práva rozhodnutím č. 2011/00505/AJA zo dňa 06. 05. 2011 zamietol. Na základe odvolania ŽSK žalovaný rozhodnutím č. 2011/2930/V-126-2/Pi zo dňa 17. 08. 2011 rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2011/00505/AJA potvrdil. Žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2011/2930/V-126-2/Pi zo dňa 17. 08. 2011, v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Žiline, bola Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 6Sžp/29/2013 zamietnutá. Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody dňa 07. 12. 2015, adresovanú Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, postúpenú Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Ako titul uplatňovanej náhrady škody vymedzil rozhodnutie Obce Belá č. 1506/2005/Dv zo dňa 02. 03. 2005, právoplatné dňa 02. 03. 2005 a rozhodnutie Obce Belá č. j. 1877/2009/Dv zo dňa 29. 12. 2009, právoplatné dňa 03. 02. 2010. Titulom náhrady škody boli žalobcom vymedzené aj Rozhodnutie Obce Belá č. 541/2008/Dv zo dňa 17. 03. 2008, Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2010/01682/AJA zo dňa 22. 12. 2010. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky nárok žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) neuznalo. Súd predmetnú právnu vec posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. a/, c/, § 4 ods. 1 písm. d/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1 až 4, § 18 ods. 1 až 3, § 19 ods. 1 až 3, § 22 zákona č. 514/2003 Z. z., § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 8 ods. 1 písm. j/ zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, § 1 ods. 1 písm. a/, § 5 písm. a/ bod 1 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Súd skúmal základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia, resp. o predĺžení platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby (č. 20001/02071/OÚ-ŽP/Za zo dňa 28. 01. 2001, právoplatné dňa 02. 04. 2002), ako celku, nie sú kumulatívne naplnené podmienky na priznanie náhrady škody. Obec Belá vydala dňa 17. 03. 2008 rozhodnutie o predĺžení platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, a to rozhodnutie č. 541/2008/ Dv právoplatné dňa 17. 03. 2008 a zároveň v dôsledku upozornenia prokurátora právoplatné aj dňa 22. 05. 2009. Rozhodnutie právoplatné dňa 22. 05. 2009 bolo vyvesené na úradnej tabuli obce dňa 23. 04. 2009 a zvesené dňa 07. 05. 2009. Proti tomuto rozhodnutiu nebol podaný riadny opravný prostriedok. Rozhodnutie č. 541/2008/Dv právoplatné dňa 17. 03. 2008 a zároveň dňa 22. 05. 2009 bolo v dôsledku podaného protestu prokurátora zrušené rozhodnutím Krajského stavebného úradu č. 2009/01735/Rep zo dňa 23. 09. 2009. Obec Belá vydala o predĺžení platnosti predmetného rozhodnutia o umiestnení stavby rozhodnutie aj dňa 02. 03. 2005, a to rozhodnutie č. 1506/2005/Dv, právoplatné dňa 02. 03. 2005 a zároveň v dôsledku upozornenia prokurátora právoplatné aj dňa 22. 05. 2009. Rovnako toto rozhodnutie právoplatné dňa 22. 05. 2009 bolo vyvesené na úradnej tabuli obce dňa 23. 04. 2009 a zvesené dňa 07. 05. 2009. Ani proti tomuto rozhodnutiu nebol podaný riadny opravný prostriedok. Rozhodnutie č. 1506/2005/Dv zo dňa 02. 03. 2005, právoplatné dňa 22. 05. 2009 bolo rozhodnutím Krajského stavebného úradu č. 2009/01733/Rep zo dňa 23. 09. 2009 zrušené, rozhodnutie č. 1506/2005/ Dv zo dňa 02. 03. 2005, právoplatné dňa 02. 03. 2005, však ostalo naďalej v platnosti, a teda nebolo zrušené pre nezákonnosť. Následne obec Belá opätovne rozhodovala o predĺžení platnosti predmetného územného rozhodnutia rozhodnutím č. 1877/2009/Dv zo dňa 29. 12. 2009, právoplatným dňa 03. 02. 2010, ktorým platnosť územného rozhodnutia predĺžila do 31. 12. 2010. Následne Obec Belá rozhodnutie č. 1877/2009/Dv zo dňa 29. 12. 2009, v dôsledku podaného protestu prokurátora, v celom rozsahu zrušila rozhodnutím č. j. 597/2011/Kr zo dňa 12.04.2011, ktoré rozhodnutie však bolo rozhodnutím Krajského stavebného úradu č. A/2011/01023/KSÚ Žilina/Pál zo dňa 11. 07. 2011, právoplatným dňa 02. 08. 2011, zmenené a protestu prokurátora nebolo vyhovené. Rozhodnutie Obce Belá č. 1877/2009/ Dv zo dňa 29. 12. 2009, právoplatné dňa 03. 02. 2010, teda nebolo zrušené pre nezákonnosť. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu ani nepodal riadny opravný prostriedok, hoci o jeho existencii mal vedomosť, nakoľko bolo doručované verejnou vyhláškou. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca voči predmetným rozhodnutiam Obce Belá (č. 541/2008/Dv právoplatné dňa 17. 03. 2008 a dňa 22. 05. 2009, č. 1506/2005/Dv zo dňa 02. 03. 2005, právoplatné dňa 02. 03. 2005 a dňa 22. 05. 2009 a č. 1877/2009/ Dv zo dňa 12. 11. 2009, právoplatné dňa 03. 02. 2010) podal len podnety na ich preskúmanie, v dôsledku čoho boli tieto rozhodnutia napadnuté protestom prokurátora. Uvedené však nemožno podľa názoru súdu prvej inštancie považovať za podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci ako jednej z podmienok pre vznik nároku na náhradu škody. Z vykonaného dokazovania je zároveň zrejmé, že tak rozhodnutie Obce Belá č. 1506/2005/Dv zo dňa 02. 03. 2005, právoplatné dňa 02. 03. 2005, ani rozhodnutie Obce Belá č. 1877/2009/Dv zo dňa 12. 11. 2009, právoplatné dňa 03. 02. 2010, neboli zrušené pre nezákonnosť. Rovnako mal okresný súd za to, že ani v konaní o vyvlastnení alebo obmedzení vlastníckeho práva nie sú kumulatívne naplnené podmienky na priznanie náhrady škody. Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2010/01682/AJA zo dňa 22. 10. 2012, vydané v samostatnom konaní o vyvlastnení alebo obmedzení vlastníckeho práva, nebolo zrušené príslušným orgánom pre nezákonnosť, ale v dôsledku podaného odvolania žalobcu bolo zrušené a vrátené na nové konanie. Pre úplnosť sa súd prvej inštancie, napriek nesplneniu podmienky podania riadneho opravného prostriedku a zrušenia rozhodnutí, s ktorými žalobca spája vznik nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. pre nezákonnosť, zaoberal i vznikom škody. S poukazom na ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru o nepreukázaní vzniku škody žalobcom. V súvislosti s hodnotou projektu výstavby vyčíslenou žalobcom v žalobe v sume 9.532,83 eur ako vzniknutou škodou súd konštatoval, že žalobca projekt výstavby nepredložil. V spise je len architektonická štúdia Villadomy "Pod Horami" Belá u Žiliny vypracovaná Ing. Arch. W. O.. Náklady súvisiace s vytvorením štúdie však súd nepovažoval za škodu, za ktorú je zodpovedný štát podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca nepreukázal, že by v súvislosti s touto predloženou architektonickou štúdiou požiadal o vydanie územného rozhodnutia, či staveného povolenia, ku ktorému by bola takáto architektonická štúdia nevyhnutnou prílohou. Nemožno preto dospieť k záveru, že len samotné náklady architektonickej štúdie predstavujú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Poukázal tiež na to, že žalobca nehnuteľnosti, s ktorými mal podnikateľský zámer Villadomy "Pod Horami", nadobudol kúpnymi zmluvami v roku 2002, a teda možno usúdiť, že v čase kedy nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam musel mať vedomosť o existencii smerného územného plánu z roku 1996, a z neho vyplývajúcich možných obmedzení pre vlastníkov dotknutých nehnuteľností z predpokladaných verejnoprospešných stavieb. Naviac Okresný úrad Žilina, odbor životného prostredia vydal rozhodnutie o umiestnení stavby dňa 28. 09. 2001, teda v čase pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam.

Pokiaľ ide o škodu v podobe peňažných prostriedkov zaplatených žalobcom za poskytovanie právnych služieb vo výške 532,- eur, súd konštatoval, že z predložených príjmových pokladničných dokladov síce vyplýva, že žalobca zaplatil advokátke JUDr. Zdenke Sýkorovej odmenu za zastupovanie 532,- eur, z predložených dôkazov však už nevyplýva aké právne služby advokátka žalobcovi poskytla, resp. z akých právnych úkonov odmena za zastupovanie advokátkou pozostáva. Nie je tak možné posúdiť účelnosť vynaložených trov konania a teda rozhodnúť o ich dôvodnosti, nemožno ani jednoznačne určiť, či trovy konania boli vynaložené v konaní, v ktorom boli vydané dotknuté rozhodnutia orgánov verejnej moci. Žalobca podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k uplatnenej škode pozostávajúcej z nemajetkovej ujmy 200.000,- eur, či ušlého zisku 512.832,- eur. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú nemajetkovú ujmu, táto presahuje najvyššiu možnú výšku nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s § 6 zákona č. 215/2006 Z. z., keď celková suma odškodnenia podľa citovaného osobitného predpisu nesmie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy, čo v čase rozhodovania okresného súdu predstavovalo sumu 21.750,- eur. V podanej žalobe zároveň vo vzťahu k vzniku nemajetkovej ujme absentujú akékoľvek skutkové tvrdenia. Žalobca nepreukázal akou mierou sa predmetnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci zasiahlo do jeho doterajšieho osobného, či pracovného života, s akými následkami sa musel vysporiadať v súkromnom, či pracovnom živote, ako bolo zasiahnuté do jeho rodinných vzťahov, spoločenského postavenia, cti, vážnosti, povesti, či dôstojnosti. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody v podobe ušlého zisku vo výške 512.832,- eur, súd konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie vzniku ušlého zisku. Ušlý zisk mal predstavovať zisk z predaja bytových jednotiek podľa predpokladov projektu výstavby. Žalobca však neuviedol a nepreukázal, z akého záujmu o predaj bytov vychádzal, akú cenu bytu vzhľadom na časovo rozsiahle obdobie uvádzaných 9 rokov pri výpočtoch používal a za aké časové obdobie mal ušlý zisk vzniknúť. Len odkaz na predpoklady projektu výstavby je nedostačujúci, keď v konaní nebolo preukázané, že by žalobca disponoval územným rozhodnutím, či stavebným povolením. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V celom rozsahu súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania i intervenientovi, ktorý vystupoval na strane úspešného žalovaného.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v uložení povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 722.896,83 eur pozostávajúcu z hodnoty projektu výstavby vo výške 9.532,83 eur, sumy peňažných prostriedkov zaplatených za poskytovanie právnych služieb vo výške 532,- eur, ušlého zisku z predaja bytových jednotiek podľa predpokladov projektu výstavby v sume 512,832,- eur a vzniknutej nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,- eur, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd sa pri svojom rozhodovaní a zisťovaní skutkového stavu nezaoberal viacerými skutočnosťami, neprihliadal na jeho argumenty, najmä sa nezaoberal otázkou, že pred podaním návrhu využil všetky právne prostriedky na ochranu svojich záujmov, t. j. využil všetky dostupné opravné prostriedky voči napádanému rozhodnutiu, ktorým mu bola spôsobená škoda. Súd sa nezaoberal ani tvrdeniami žalovaného, ktoré boli nepravdivé, najmä tvrdením, že Obec Belá nemala vedomosť o jeho zámere výstavby bytových domov, takže mu nemohla byť spôsobená ujma. Nepravdivosť tohto tvrdenia potvrdzuje vyjadrenie č. j. 1331/2009, 2254/2009 zo dňa 04. 09. 2009, kde sa Obec Belá sama zmieňuje o jeho zámere výstavby rezidenčnej štvrte. Poukázal na to, že nezákonný postup Obce Belá bol potvrdený aj prokurátorom, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že Obec Belá pri vyvlastňovaní porušila zákony SR. Územné rozhodnutie bolo napadnuté protestom okresného prokurátora, následne na čo bolo začaté konanie o proteste, a toto bolo právoplatne skončené rozhodnutím KSÚ v Žiline č. 2009/01735/Rep. zo dňa 23. 09. 2009, právoplatným 29. 10. 2009, ktorým boli zrušené rozhodnutia Obce Belá, ktorým Obec Belá ako príslušný stavebný úrad predĺžila platnosť územného rozhodnutia č. 2001/02071/OÚ-ŽP/Za zo dňa 28. 01. 2001 o umiestnení stavby cesty II/583 Belá - obchvat. Týmto rozhodnutím územné rozhodnutie Obce Belá stratilo platnosť. Napriek tomu Obec Belá vydala rozhodnutie č. j. 1877/2009/Dv zo dňa 29. 12. 2009, právoplatné dňa 03. 02. 2010 o predĺžení platnosti rozhodnutia č. 2001/02071/OÚ-ŽP/Za zo dňa 28. 09. 2001. KSÚ v Žiline dňa 22. 12. 2010 rozhodnutím č. 2010/01682/AJA obmedzil výkon jeho vlastníckeho práva pre budúci trvalý záber pre účely výstavby komunikácie „Cesta II/582 Belá - obchvat“ v k. ú. O., a to na podklade rozhodnutia Okresného úradu, odboru životného prostredia, Žilina o umiestnení stavby č. 2001/02071/OÚ-ŽP/Za, právoplatného dňa 02. 04. 2002, ktorého platnosť bola príslušným stavebným úradom Obcou Belá dňa 29. 12. 2009 predĺžená rozhodnutím č. j. 1877/2009/Dv, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 02. 2010. Keďže Obec Belá, predĺžila platnosť rozhodnutia, ktoré KSÚ zrušil a následne KSÚ na podklade tohto rozhodnutia Obce Belá rozhodla o obmedzení výkonu vlastníckeho práva žalovaného, je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi rozhodnutiami stavebných úradov a vznikom škody, a to konkrétne rozhodnutia č. j. 1877/2009/Dv zo dňa 29. 12. 2009, pričom v zmysle doložených dôkazov je nepochybné, že vyčerpal všetky dostupné prostriedky, ktorými sa voči uvedeným rozhodnutiam bránil. Pokiaľ súd konštatoval, že nevyužil všetky riadne opravné prostriedky, čo bolo odôvodnené tým, že rozhodnutie č. 1506/2005/Dv zo dňa 02. 03. 2005 bolo ponechané v právoplatnosti, súd opomenul skutočnosť, že predmetné rozhodnutie č. 1506/2005/Dv bolo vydané dňa 02. 03. 2005 a správoplatnené dňa 02. 03. 2005, čím mu bolo jednoznačne upreté právo podať voči predmetnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok - odvolanie. Jedinou ďalšou možnosťou bol mimoriadny opravný prostriedok, a to podanie podnetu na okresnú prokuratúru na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy. Žalobca namietal i nepreskúmatelnosť rozsudku majúc za to, že jeho odôvodnenie nezodpovedá kritériám daným ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p., nakoľko pre rozhodnutie podstatné závery súdu nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené. Žalobca v ďalšom súdu vytýkal procesné pochybenia spočívajúce v opomenutí vykonať procesnú povinnosť predpísanú v § 181 ods. 2 C. s. p., a to určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Uviedol, že ak by bol prvoinštančný súd postupoval podľa § 181 ods. 2 C. s. p. v intenciách novšej judikatúry Najvyššieho súdu SR (3Cdo 236/2010, 3Mcdo 18/2010), bol by mohol venovať náležitú zvýšenú pozornosť a potrebný priestor na pojednávaní tým skutkovým, resp. právnym otázkam, ku ktorým zaujíma postoj v podanom odvolaní. Pretože súd neuplatnil svoju procesnú povinnosť podľa §181 ods. 2 C. s. p., zameral svoju procesnú aktivitu na pojednávaní k iným právne relevantným okruhom, čo malo bez väčších pochybností vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Pokiaľ súd neoboznámil strany konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností, a tiež predbežným náhľadom na to, ktoré z navrhnutých dôkazov (ne)treba vykonať, porušil svoju povinnosť a v tomto dôsledku nemal možnosť prispôsobiť realizáciu svojich procesných práv a vo zvýšenej miere reagovať na otázky, ktoré súd pokladal za najvýznamnejšie a ktoré uviedol až v odôvodnení svojho rozhodnutia. K mnohým jeho tvrdeniam sa súd pred ukončením dokazovania zákonom predpísaným spôsobom nevyjadril, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Žalobca namietal tiež nevykonanie listinných dôkazov zákonom predvídaným spôsobom. Zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní vyplýva, že súd len oboznámil doterajší priebeh konania, nie je zrejmé, s ktorými listinami sa súd oboznámil a s ktorými nie. Uvedené vady konania zakladajú odňatie mu možnosti konať pred súdom, prípadne inú vadu v konaní v zmysle § 365 ods. 2 písm. d/ C. s. p.

3. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s existenciou odvolacích dôvodov špecifikovaných žalobcom. Súd prvej inštancie podľa neho pred vyhlásením rozsudku vykonal dôsledné a rozsiahle dokazovanie oboznámením všetkých listinných dôkazných prostriedkov predložených stranami sporu. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku, okresný súd dôsledne uviedol čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Odmietol tvrdenie žalobcu o nepresvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku a o procesných pochybeniach, ktoré pripisuje súdu.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu rovnako navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s odvolacími dôvodmi žalobcu, v plnom rozsahu sa stotožniac so svojim vyjadrením k žalobe a s rozhodnutím súdu, ktorý na podklade vykonaného dokazovania žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd v rozhodnutí správne skonštatoval, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu, resp. preukázaniu slnenia podmienok na uplatnenie si náhrady škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia. Absencia základných podmienok oprávňujúcich uplatnenie si nároku na náhradu škody nemôže mať za následok priznanie náhrady škody žalobcovi. K žalobcom tvrdenému opomenutiu splnenia si povinnosti podľa § 181 ods. 2 C. s. p. poukázala na to, že sám súd za účelom úplnosti svojho odôvodenia považoval za potrebné vyjadriť sa k procesnému postupu. Ako vyplýva z odôvodnenia, súd stranám sporu na pojednávaní dňa 26. 06. 2017 vyslovil svoj predbežný právny názor. Práve z dôvodu vysporiadania sa s predbežným právnym názorom súdu a za účelom prípadného zvolenia ďalšieho procesného útoku žiadal žalobca o odročenie pojednávania, čomu však súd nevyhovel. Dôvodom neodročenia pojednávania bola najmä tá skutočnosť, že žalobca nevyužil procesný postup v súlade s ust. § 167 C. s. p. a v rámci procesného priestoru, ktorý mu Civilný sporový poriadok poskytuje, nereflektoval na jeho písomné vyjadrenie k žalobe. Argumenty ohľadom dokazovania a následné prispôsobovanie procesného útoku, či procesnej obrany, začal žalobca uplatňovať až po vyslovení predbežného právneho posúdenia súdu, čo však súd nepovažoval za dostatočné dôvody na odročenie pojednávania za účelom ďalšieho dokazovania.

5. Žalobca v reakciách na vyjadrenia žalovanej a inervenienta (v tzv. replike) zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní. Uviedol, že má jednoznačne za to, že prvoinštančný súd pochybil najmä v otázke využitia všetkých dostupných opravných prostriedkov z jeho strany voči rozhodnutiu, ktorým mu bola spôsobená škoda. Súd rozhodol v jeho neprospech, pričom sa ani okrajovo nezaoberal práve opravnými prostriedkami, ktoré využil. Nezaoberal sa ani tvrdeniami žalovaného, na ktoré opakovane poukazoval, že sú nepravdivé, čo potvrdil aj doloženými dôkazmi, t. j. najmä vedomosťou obce o jeho zámere výstavby bytových domov. Opäť poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd sa nezaoberal protestmi prokurátora, ktorý jednoznačne konštatoval, že Obec Belá svojim postupom, ktorým mu spôsobila škodu, porušila zákony Slovenskej republiky.

6. Intervenient v reakcii na repliku žalobcu k vyjadreniu žalovanej zopakoval svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

7. Ďalšie vyjadrenia strany konania neprodukovali.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov zistil skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom vykonanému dokazovaniu a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p.

10. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, s tým, že tento nemá náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd uvádza, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, však nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument strany sporu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa v prejednávanej veci stalo (pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. 07. 2003, sp. zn. I. ÚS 361/2010 zo dňa 14. 09. 2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo 8/2008 zo dňa 17. 06. 2009). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

11. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku riadne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné, z jeho odôvodnenia sú zrejmé i úvahy, ktoré súd viedli k zamietnutiu žaloby. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

12. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa v ďalšom zaoberal len podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

13. Jedna z odvolacích námietok žalobcu spočívala v procesných pochybeniach súdu prvej inštancie vo vzťahu k ust. § 181 ods. 2 C. s. p. (uvedenie súdu, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami sú sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uvedenie predbežného právneho posúdenia veci) a k vykonávaniu dôkazu listinou podľa § 204 C. s. p. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu pochybenie súdu prvej inštancie v tomto smere nezistil.

14. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26. 06. 2017, ako aj zvukového záznamu z uvedeného pojednávania, vyplýva, že súd po vykonaní úkonov podľa § 181 ods. 2 C. s. p. stranám konania v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, uviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, ktoré považuje za nesporné. V rámci postupu podľa § 181 ods. 2 C. s. p. sudkyňa poukázala na základné predpoklady pre náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., mimo iného potrebu využitia riadnych opravných prostriedkov proti nezákonnému rozhodnutiu (§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.), zdôraznila čo je možné uplatniť v rámci náhrady škody a ktoré skutočnosti je pri jednotlivých nárokoch potrebné preukázať. V závere upriamila pozornosť na to, že z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutia Obce Belá ako stavebného úradu č. 1506/2005/Dv zo dňa 02. 03. 2005 a č. 1877/2009 zo dňa 29. 12. 2009, v súvislosti s ktorými si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody neboli napadnuté odvolaním. Na základe uvedeného posúdenia mal žalobca možnosť v konaní reagovať.

15. Pokiaľ žalobca namietal, že pri postupe podľa § 181 ods. 2 C. s. p. mohol venovať náležitú zvýšenú pozornosť a potrebný priestor na pojednávaní tým skutkovým, resp. právnym otázkam, ku ktorým zaujíma postoj v podanom odvolaní, podstata odvolania žalobcu smeruje voči záveru súdu o nevyčerpaní riadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiam, ktoré považuje za nezákonné a ktorými mu mala byť spôsobená škoda. Súd však v rámci predbežného posúdenia uviedol, že nemá za preukázané podanie riadnych opravných prostriedkov žalobcom. Na tejto skutočnosti (mimo iného) bola založená i obrana žalovanej vo vyjadrení k žalobe (č. l. 158 a nasl. spisu), ktoré bolo žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, v rámci postupu podľa § 167 C. s. p. riadne doručené s výzvou, aby sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadril, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (č. l. 247 spisu). Súčasťou výzvy na vyjadrenie bolo procesné poučenie, ktorým súd prvej inštancie poučil žalobcu o koncentrácii dokazovania v súdnom konaní podľa § 153, v spojení s § 149 C. s. p. Žalobca k vyjadreniu žalovanej žiadne stanovisko nezaujal, žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení vo vzťahu ku skutočnostiam tvrdeným žalovanou vo vyjadrení k žalobe neprodukoval.

16. Pokiaľ súd v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 C. s. p. neuviedol, ktoré dôkazy vykoná, z obsahu spisu vyplýva, že súd vykonal listinné dôkazy, ktoré boli stranami konania predložené, pričom iné návrhy na doplnenie dokazovania neboli predložené.

17. Nedôvodná je i námietka žalobcu vo vzťahu k vykonávaniu dôkazu listinou podľa § 204 C. s. p. Zo zápisnice o pojednávaní, ako aj zvukového záznamu z pojednávania, jednoznačne vyplýva, ktoré listiny súd oboznámil. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd listinu neprečítal, resp. neoboznámil jej obsah ako to ukladá ust. § 204 C. s. p., žalobca opomenul druhú vetu citovaného ustanovenia, v zmysle ktorej nie je potrebné listinu alebo jej časť čítať, či oznámiť jej obsah, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba spolu s prílohami boli žalovanej riadne doručené, vyjadrenie žalovanej ako aj intervenienta boli v súlade s § 167 C. s. p. doručené žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi. Obsah jednotlivých listín nebol v konaní stranami konania spochybnený (tu odvolací súd poukazuje na to, že podstatná časť listín predložených žalobcom, žalovanou a intervenientom je totožná). Zo zvukového záznamu z pojednávania zároveň vyplýva, že sudkyňa pred vykonaním dôkazu listinou strany konania oboznámila so spôsobom ich vykonania s tým, že ak to bude potrebné, strany môžu požiadať o prečítanie, či bližšie oboznámenie s obsahom tej - ktorej listiny, proti čomu strany nemali námietky.

18. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že dokazovanie v danej veci bolo okresným súdom vykonané náležitým spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania. Okresný súd umožnil stranám konania realizáciu ich procesných práv v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, preto jeho postupom neboli porušené práva žalobcu na konanie pred súdom a na spravodlivý súdny proces.

19. Nakoľko odvolací súd nezistil, že by konanie súdu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo zaťažené vadami týkajúcimi sa procesných podmienok, či vadami vytýkanými žalobcom v odvolaní, pristúpil k preskúmaniu opodstatnenosti odvolacieho dôvodu spočívajúcom v nesprávnosti (skutkových a právnych) záverov okresného súdu. Odvolací súd pritom dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Žalobca ako odvolateľ neuviedol žiadne také tvrdenia, ktoré by neboli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom s týmito sa v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo vyporiadal už okresný súd.

20. So zreteľom na obsah žaloby, obranu žalovanej, spôsob rozhodnutia prvoinštančného súdu a obsah odvolania, je zrejmé, že ťažisko konania v prejednávanej veci spočíva v riešení otázky či boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje so záverom okresného súdu o nenaplnení predpokladov nevyhnutých pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa cit. zákona, a to existencie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6 ods. 1 cit. zákona), využitie riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu žalobcom (§ 6 ods. 2 cit. zákona) a vznik škody (§ 17 cit. zákona).

21. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že vo vzťahu k rozhodnutiam, v súvislosti s ktorými sa domáha náhrady škody, využil všetky dostupné prostriedky, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že podanie podnetu prokurátorovi na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej moci nie je možné považovať za podanie riadneho opravného prostriedku. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie Obce Belá č. 1506/2005/Dv zo dňa 02. 03. 2005 bolo správoplatnené dňa 02. 03. 2005, z ktorého dôvodu proti nemu nemohol podať odvolanie, odvolací súd uvádza, že samotné nesprávne vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí nezbavuje účastníka možnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu. Prípustnosť tohto opravného prostriedku by bola následne posudzovaná nadriadeným orgánom. Nemožno opomenúť, že žalobca o doručenie rozhodnutia ako účastník konania ani nepožiadal, rovnako sa ochrany nedomáhal ani žalobou v správnom konaní. Riadny opravný prostriedok (odvolanie) žalobca nepodal ani proti rozhodnutiu Obce Belá č. 1877/2009/Dv zo dňa 29. 12. 2009, právoplatnému dňa 03. 02. 2010, vydanom v konaní, o ktorom mal žalobca vedomosť. Nemožno sa pritom stotožniť s námietkou žalobcu, že sa súd otázkou či pred podaním návrhu využil všetky právne prostriedky na ochranu jeho záujmov nezaoberal, keď závery súdu v tomto smere jednoznačne vyplývajú z bodu 20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, žiadne z týchto rozhodnutí (rozhodnutie Obce Belá ako príslušného stavebného úradu č. 1506/2005/Dv zo dňa 02. 03. 2005, právoplatné dňa 02. 03. 2005 a č. 1877/2009/Dv zo dňa 29. 12. 2009, právoplatné dňa 03. 02. 2010) nebolo príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť.

22. K námietke žalobcu, že sa súd nezaoberal tvrdeniami žalovaného, že Obec Belá nemala vedomosť o jeho zámere výstavby bytových domov, takže mu nemohla byť spôsobená ujma, odvolací súd uvádza, že pravdivosť či nepravdivosť tohto tvrdenia nie je pre rozhodnutie súdu podstatná, keď žalobca vznik škody ani jej výšku nepreukázal. Odvolací súd zároveň dodáva, že nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o nepreukázaní existencie nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci a podanie riadneho opravného prostriedku žalobcom, nebol povinný zaoberať sa vznikom škody ako ďalším predpokladom pre vznik objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Závery súdu prvej inštancie v bodoch 23. až 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k vzniku a výške škody ako ďalšiemu z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., s ktorými sa odvolací súd rovnako v celom rozsahu stotožňuje, pritom žalovaný v odvolaní nenamietal.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov nie sú podľa odvolacieho súdu námietky žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov, spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené a neumožňujú ani záver o procesných vadách konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie o podanej žalobe. Z týchto dôvodov odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozhodnutí, rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane výrokov o trovách konania, ktoré neboli osobitne napadnuté odvolaním, keď okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval zásadu úspechu v spore (§ 255 ods. 1 C. s. p.).

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, na ktorej strane vystupoval i intervenient, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)