Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/66/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., pracovisko B., dieťa rodičov : matky G.. G. R., rod. V., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom R., T. XX a otca N. R., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom N. nad H., adresa pre doručovanie : N. nad H., D. T. XXXX/XXX (u K. W.), o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Návrh otca na zníženie výživného s a z a m i e t a .

Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej G. V., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 3.000,-Sk (99,58 Eur) mesačne na sumu 140,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2018, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletú G. za obdobie od 01.09.2018 do 31.03.2019 vo výške 280,-Eur, sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 20,-Eur mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.06.2008, č. k. 13C/244/2004 -171.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 19.3.2018 sa otec dieťaťa domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletej G.. Uviedol, že výživné mu bolo určené rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/244/2004 vo výške 99,58 Eur (3.000,-Sk). Otec dieťaťa len žiadal znížiť výživné, ale v návrhu neuviedol žiadnu sumu, na akú navrhuje výživné znížiť a svoj návrh na zníženie výživného ani ničím neodôvodnil. Nepredložil žiadne listinné dôkazy. Nariadených pojednávaní sa opakovane nezúčastnil, hoci predvolania na pojednávanie mal riadne a včas doručené a naviac bol o termínoch pojednávaní aj telefonicky vyrozumený. K návrhu matky na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej G. sa otec dieťaťa nevyjadril.

2. Matka dieťaťa nesúhlasila s návrhom otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej a žiadala jeho návrh zamietnuť. Matka sa svojim návrhom zo dňa 11.9.2018 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej G. z doterajšej sumy 99,58 Eur ( 3.000,-Sk) mesačne na sumu 200,-Eur mesačne, s účinnosťou od podania jej návrhu. Uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k.13C/244/2004-171, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2008, bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 99,58 Eur mesačne. Poukázala na to, že odvtedy až doteraz nežiadala zvýšiť výživné, to žiada až teraz. Poukázala na zmenu pomerov, že maloletá G. už má XX rokov a navštevuje 9. ročník základnej školy, podstatne sa zvýšili náklady na jej výživu z dôvodu jej fyzického rastu, zvýšili sa výdavky v súvislosti so školskou i mimoškolskou činnosťou, v súvislosti s jej zdravotným stavom a pod. Doplnila, že maloletá v škole dosahuje výborné školské výsledky a má záujem ísť na gymnázium, preto jej zakupuje rôzne encyklopédie, náučnú literatúru a pod. Maloletá navštevuje ZUŠ, hudobný odbor, zúčastňuje sa hudobných aj recitačných súťaží. Rada tiež kreslí a zúčastňuje sa výtvarných súťaží. Maloletá tiež rada lyžuje, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky a pod. K svojim pomerom matka uviedla, že ona žije v spoločnej s jej manželom a 3 deťmi, že okrem maloletej G. má ona ešte vyživovaciu povinnosť k jej dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jej manželského vzťahu, k maloletej N. nar. v r. XXXX a k mal. G. nar. v r.XXXX. Uviedla, že ona zarába 800,-Eur mesačne netto a pre zhoršený zdravotný stav syna poberá rodičovský príspevok 214,-Eur mesačne a jej manžel zarába 470,-Eur mesačne a poberá invalidný dôchodok 300,-Eur mesačne. Poukázala na ich výdavky, že na náklady bývania platia 210,-Eur mesačne + internet 25,-Eur mesačne, na stravu v domácnosti minú asi 800,-Eur mesačne a pod. Matka ďalej uviedla, že otec sa s maloletou G. vôbec nestretáva, ani ju nikdy nevidel, nezaujíma sa o ňu. Od roku 2016 neplatí na ňu ani doterajšie určené výživné, preto podala trestné oznámenie, dlží viac ako 900,-Eur, pričom ona nemá nárok ani na náhradné výživné. O otcovi dieťaťa matka uviedla, že ten jej v decembri 2018 telefonoval kvôli dlhu na výživnom a povedal jej, že robí v R., že vykonáva nejaké práce vo výškach, pričom robí aj nadčasy a prisľúbil jej zaplatenie dlžného výživného, čo ale zatiaľ nezaplatil.

3. Kolízny opatrovník považuje návrh otca na zníženie výživného za nedôvodný a odporučil ho zamietnuť. Návrh matky na zvýšenie výživného považuje za dôvodný, keďže od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa. Preto odporučil zvýšiť výživné na sumu najmenej 150,-Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, oboznámil návrh otca na zníženie výživného z čl. 1, návrh matky na zvýšenie výživného z č. l. 10, rozsudok OS TN č.k. 13C/244/2004, lustrácie v RO, lustrácie v SP, oznámenie SP, správu ÚPSVaR z č.l. 21, potvrdenie o dávkach vyplácaných matke, správu ÚPSVaR z č.l. 31, potvrdenie o príjme matky, lustrácie v SP, SL, RL, RL detí matky, potvrdenie o príjme manžela matky, rozhodnutie SP o ID manžela matky, zápisnicu z č.l. 53, lustrácie v SP, stanovisko o voľných pracovných miestach, pokladničný doklad, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 13C/244/2004, 61Er/2457/2015, 2T/40/2017 a 6T/56/2018 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

5. Maloletá G. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí nežijú spolu. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.6.2008 č.k.13C/244/2004-171 bolo určené otcovstvo otca dieťaťa a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 3.000,-Sk (99,58 Eur) mesačne. Súčasťou rozsudku bola i dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2008. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mala maloletá G. X roky a navštevovala materskú školu. Bola zdravá, ešte nenavštevovala žiadne záujmové krúžky. Matka maloletej vtedy dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 14.220,-Sk ( t.j.472,-Eur). Okrem maloletej G. nemala vtedy matka iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletej bol v tom čase rozvedený a okrem maloletej G. mal vtedy ešte vyživovaciu povinnosť k jeho vtedy XX-ročnému synovi G., nar. v r.XXXX,pochádzajúcemu z jeho rozvedeného manželstva, na ktorého mal určené výživné vo výške 2.500,-Sk ( t.j. 82,98 Eur) mesačne. Pri určovaní výživného na maloletú Mariannu súd zohľadňoval priemerný čistý mesačný príjem otca vo výške 12.459,-Sk ( t.j.413,50 Eur), ktorý dosahoval z vtedy jeho posledného pracovného pomeru ukončeného dohodou ku dňu 30.6.2008. Tiež súd prihliadol k majetkovým pomerom otca, ktorý za prevod obchodného podielu v spol. R. s.r.o. obdržal čiastku 4.500.000,-Sk a vlastnil auto zn. K. 6 r. v. XXXX a s jeho bývalou manželkou bol spoluvlastníkom 3- izbového bytu.

6. Maloletá G. býva s matkou; otec sa s dcérou nestretáva, vôbec sa o ňu nezaujíma, ani neplatí na ňu riadne výživné, prečo je aj voči nemu vedené exekučné aj trestné konanie. V súčasnosti má maloletá G. XX a X rokov a je žiačkou 9. ročníka ZŠ. V škole dosahuje výborné školské výsledky, zúčastňuje sa recitačných, hudobných a výtvarných súťaží. Maloletá navštevuje ZUŠ, hudobný odbor (gitara), s ročným poplatkom 60,-Eur. Matka jej zakupuje maliarske a výtvarné potreby. Maloletá sa rekreačne venuje lyžovaniu a pod. Maloletá nosí okuliare, ktoré jej matka kupovala pred dvoma rokmi v hodnote 100,-Eur. Nedávno mala zvýšené výdavky v súvislosti so zákrokom vyberania znamienok v kožnej ambulancii, kde jeden zákrok stál 40,-Eur a budú jej vyberať ďalšie, s čím bude mať ďalšie predpokladané výdavky. Inak je maloletá zdravá, má ďalšie bežné výdavky primerané jej veku.

7. Matka maloletej je vydatá, býva v spoločnej domácnosti s jej manželom a troma maloletými deťmi. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve. Ich náklady bývania predstavujú 210,-Eur mesačne + TV a internet 25,-Eur mesačne. Matka maloletej je zamestnaná ako učiteľka ZŠ s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 03/2017 do 08/2018 (okrem obdobia PN) vo výške 869,-Eur. Okrem maloletej G. má matka vyživovaciu povinnosť ešte k jej dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jej manželského vzťahu : k maloletej N. R. nar. v r.XXXX a k mal. G. R. nar. v r.XXXX, na ktorého ešte poberá pre jeho zhoršený zdravotný stav rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur mesačne. Poberá aj prídavky na tri deti spolu v sume 73,02 Eur mesačne. Matka maloletej je vlastníčkou rodinného domu, v ktorom býva a 11-ročného auta zn. O. V.. Manžel matky je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 329,80 Eur mesačne a popri tom pracuje s priemerným zárobkom 457,-Eur mesačne netto.

8. Pomery na strane otca dieťaťa sa pre jeho nespoluprácu nepodarilo presne zistiť. Otec maloletej sa pojednávaní opakovane nezúčastnil, hoci mal predvolania na pojednávania riadne a včas doručené, naviac bol dokonca o termínoch pojednávaní vyrozumený aj telefonicky. Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplynulo, že otec maloletej je rozvedený a okrem maloletej G. by už nemal mať žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, keďže v Registri obyvateľov má okrem maloletej G. uvedeného len syna G. R. nar. v r.XXXX, ktorý už má XX rokov a možno teda usudzovať, že jeho syn je už schopný sám sa živiť a vyživovacia povinnosť otca tak k nemu zanikla. Pokiaľ ide o bytové pomery otca maloletej, v telefonickom hovore, (v ktorom bol otec maloletej informovaný aj o termíne pojednávania), otec uviedol, že býva na ubytovni v R.. Podľa udania matky dieťaťa aktuálne pracuje otec maloletej niekde v R., vraj vykonáva nejaké práce vo výškach a robí aj nadčasy. Z lustrácie zamestnávateľov otca v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že ten bol v minulosti od 1.12.2016 do 18.7.2018 zamestnaný na Dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa V.-F. E. s mesačným vymeriavacím základom 100,-Eur. Zo správy ÚPSVaR Trenčín vyplynulo, že otec maloletej nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, jeho posledná evidencia bola v období od 29.10.2014 do 27.4.2015 a vyradený z evidencie bol pre nespoluprácu. Z ÚPSVaR nepoberal žiadne štátne sociálne dávky, ani zo Sociálnej poisťovne nepoberal žiadne dávky. Z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/40/2017 vyplynulo, že pri výpovedi dňa 22.12.2016 otec uviedol, že oficiálne je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a pracuje iba po na fuškách ako automechanik. Taktiež pracuje po brigádach, kde si zarobí akurát na živobytie. Z ďalšieho pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6T/56/2018 vyplynulo, že pri výpovedi dňa 2.7.2018 otec maloletej uviedol, že z dôvodu zlej ekonomickej situácie a množstvu exekúcii podal tento návrh na zníženie výživného. Tiež tam uviedol, že z dôvodu nízkeho príjmu v spol. V.-F. s.r.o. v uvedenej spoločnosti v 05/2018 ukončil pracovnú činnosť a odvtedy pracuje brigádne v Českej republike, býva v prenajatej chatke u kamaráta, nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Otec maloletej neplatil na maloletú riadne ani doterajšie určené výživné, preto boli voči nemu vedené aj trestné konania pre prečin zanedbania povinnej výživy. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.3.2017 č.k.2T/40/2017-43 bol otec maloletej uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2017. Potom ešte neprávoplatným Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.2.2019 č.k.6T/56/2018-54 bol otec maloletej opäť uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Uvedený trestný rozkaz zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

9. Zo správy ÚPSVaR Trenčín zo dňa 17.1.2019 (č.l.59) vyplynulo, že úrad eviduje voľné pracovné miesta aj pre osoby so základným vzdelaním : profesia upratovačka so základnou zložkou mzdy od 550,-Eur, profesia operátor stroja na výrobu technického textilu so základnou zložkou mzdy od 700,-Eur a profesia automechanik so základnou zložkou mzdy od 600,-Eur.

10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. V danej veci mal súd za to, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Otec dieťaťa svoj návrh na zníženie výživného ničím neodôvodnil, ničím nepreukázal, pojednávaní sa opakovane nezúčastnil, hoci bol na ne riadne a včas predvolaný, a to aj písomne, aj telefonicky. Otec dieťaťa nepreukázal, že by na jeho strane došlo k takej zmene pomerov, pre ktoré by už nebolo v jeho objektívnych schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej doterajšou sumou určeného výživného. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej G. bola naposledy upravená pred viac ako 10 rokmi, kedy mala maloletá len 4 roky a navštevovala materskú školu. Odvtedy však na strane maloletej došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje skôr zvýšenie a nie znížené výživného, pretože maloletá je vekovo staršia, v súčasnosti už má XX a X rokov a je žiačkou X.. ročníka ZŠ. Tým sa prirodzene zvýšili náklady na zabezpečenie jej výživy, a to jednak jej základných životných potrieb (stravovanie, ošatenie), ale aj v súvislosti s jej školskou a mimoškolskou záujmovou činnosťou a pod. Napriek nespolupráci otca súd z úradnej činnosti zisťoval i pomery na strane otca a nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bol jeho návrh na zníženie výživného dôvodný. Pri poslednej úprave výživného súd vychádzal z jeho príjmu z jeho posledného pracovného pomeru ukončeného dohodou vo výške 413,56 Eur. Aktuálny príjem otca dieťaťa sa súdu síce nepodarilo zistiť, ale súd mal za preukázané, že otec dieťaťa nie je od 04/2015 evidovaný na ÚPSVaR ani ako uchádzač o zamestnanie, kedy bol vyradený pre jeho nespoluprácu, teda otec dieťaťa ani nepožiadal úrad práce o sprostredkovanie zamestnania, hoci súd mal za preukázané, že úrad práce eviduje viaceré voľné pracovné miesta, ktoré by mohli byť vhodné aj pre otca maloletej, s mesačnými zárobkami od 550,- Eur (upratovač), od 600,- Eur (operátor stroja) a od 700,- Eur (automechanik). Skutočnosť, že za daných okolností existencie väčšieho množstva voľných pracovných miest, otec dieťaťa pracoval len na dohodu alebo brigádne, nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa a nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného. V danej veci súd pri posudzovaní pomerov na strane otca vychádzal z objektívnych možností a potencionality jeho príjmu a nebral do úvahy jeho dobrovoľnú a ničím neodôvodnenú nezamestnanosť a príjem len z brigád postačujúci len na jeho nevyhnutné živobytie, ako to on uvádzal v trestnom konaní, pretože otec dieťaťa súdu ničím nepreukázal, že by sa nemohol riadne zamestnať. Okrem toho bolo od matky maloletej zistené, že aktuálne otec dieťaťa býva v Bratislave, kde pracuje a to aj nadčasy, teda možno predpokladať, že má zodpovedajúci príjem pre riadne plnenie si svojej vyživovacej povinnosti k maloletej. Tiež bolo zistené, že oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo na strane otca maloletej k zmene pomerov aj v tom, že mu ubudla vyživovacia povinnosť k jeho staršiemu plnoletému synovi G. nar. v r. XXXX a teda okrem maloletej G. už otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. S poukazom na uvedené mal súd za to, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, preto ho súd zamietol.

15. Naopak, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej je dôvodný, hoci nie v takom rozsahu ako navrhovala matka. Ako už bolo konštatované, vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená pred viac ako 10 rokmi a odvtedy došlo k zmene pomerov, ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletej, ktorá je vekovo staršia a prirodzene sa zvýšili jej výdavky. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného mala maloletá len 4 roky a navštevovala materskú školu, v súčasnosti už má necelých XX rokov a je žiačkou 9. ročníka základnej školy. Teda medzičasom od poslednej úpravy výživného prešla maloletá najprv na prvý stupeň základnej školy, potom na druhý stupeň základnej školy. Pribudli jej výdavky v súvislosti so školskou činnosťou, ale aj s jej mimoškolskou záujmovou činnosťou, keďže maloletá sa venuje umeleckej a rekreačne aj športovej činnosti, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane matky dieťaťa. Na jednej strane sa matke maloletej zvýšili jej príjmové pomery, pretože v čase poslednej úpravy výživného matka zarábala 472,-Eur mesačne netto a jej súčasný priemerný príjem zo zamestnania predstavuje 869,-Eur mesačne netto a poberá aj rodičovský príspevok na mal. G. vo výške 214,70 Eur mesačne. Ale na druhej strane sa zmenili jej pomery v tom, že sa medzičasom vydala, pribudli jej ďalšie dve vyživovacie povinnosti k jej dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jej terajšieho manželstva, k mal. N. nar. v r.XXXX a k mal. G. nar. v r.XXXX. Teda matka má spolu vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. K zmene pomerov došlo aj na strane otca dieťaťa. Ubudla mu vyživovacia povinnosť k jeho synovi G., ktorý už má XX rokov, teda okrem maloletej G. už otec nemá iné vyživovacie povinnosti. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal z jeho príjmu z jeho vtedy posledného pracovného pomeru ukončeného dohodou vo výške 413,56 Eur. Je pravdou, že súčasný príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť, ale ako už bolo vyššie konštatované, bolo zistené, že otec dieťaťa býva na ubytovni v R., kde údajne pracuje a to aj nadčasy, teda možno predpokladať, že má aj zodpovedajúci reálny príjem pre riadne plnenie si svojej vyživovacej povinnosti k maloletej. Keby však aj otec dieťaťa nebol riadne zamestnaný a pracoval len brigádne, ako tomu bolo v minulosti, súd mal za preukázané, že úrad práce eviduje viaceré voľné pracovné miesta, preto by súd vychádzal z objektívnych možností a potencionality jeho príjmu s mesačnými zárobkami od 550,- Eur (upratovač), od 600,- Eur (operátor stroja) a od 700,- Eur (automechanik), ktoré potencionálne príjmy odôvodňujú zvýšenie výživného na súdom určenú sumu.

16. S poukazom na takto zistenú zmenu pomerov a skutkový stav rozhodol súd o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej z doterajšej sumy 99,58 Eur mesačne na sumu 140,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval súd za zodpovedajúcu veku a odôvodneným potrebám maloletej, ktorá je stále ešte len žiačkou základnej školy, a ku ktorej majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia. Uvedená suma je súčasne s poukazom na objektívne možnosti a vyššie uvedenú potencionalitu príjmov otca maloletej v jeho objektívnych schopnostiach a možnostiach, ktorý okrem maloletej G. už nemá iné vyživovacie povinnosti. Matkou požadovanú sumu výživného vo výške 200,-Eur mesačne u maloletej G., ktorá je ešte stále žiačkou základnej školy, považoval súd za nedôvodnú. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča a výška výživného je závislá od jeho objektívnych schopností a možností, pričom u otca maloletej nemožno vzhľadom na jeho vzdelanie, doterajšiu prax a reálne schopnosti a možnosti predpokladať, že by bolo v jeho objektívnych schopnostiach dosahovať také zárobky, ktoré by mu umožňovali prispievať na výživu dieťaťa matkou požadovaným výživným. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

17. V zmysle § 77 Zákona o rodine súd zvýšil výživné s účinnosťou od 1.9.2018, v ktorom mesiaci bol súdu doručený návrh matky a teda začaté konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného.

18. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

19. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

20. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2018 do 31.3.2019 vo výške 282,94 Eur ( 7 mesiacov á 40,42 Eur ), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný do 15 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok. Súd má za to, že nižšie splátky by predstavovali neúmerne dlhé splácanie dlhu.

21. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 .

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 .

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).