Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-42-2016.pdf
PDF · 143.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-2T/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Okresný súd Čadca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.04.2019 samosudkyňou Mgr. Erikou Dodulíkovou takto
rozhodol:
Obžalovaný P. Q. H. B. H. E. , nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom Q. B., okres Č., dôchodca,
j e v i n n ý , ž e
dňa 25.12.2015 v čase okolo 13:00 h v obci Q. B., časť pod B., okres Č., stojac na terase chaty bez popisného čísla, ktorej je spolumajiteľ, namieril dlhú strelnú zbraň, ktorá bola osadená puškohľadom na V. Q. st. a V. Q. ml., ktorí vo vzdialenosti cca 80-100 m od chaty kráčali k tejto chate, s touto strelnou zbraňou na nich neustále mieril počas toho, ako sa k chate približovali, pričom vo vzdialenosti cca 50 m od uvedenej chaty sa V. Q. st. a V. Q. ml. otočili a zo strachu o život z miesta odišli späť domov, lebo konanie P. Q. v nich vzbudilo strach o ich život a zdravie,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal so zbraňou a na chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. sa u r č u j e skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Uznesením Krajského súdu Žilina, spisová značka 1To 115/2017, zo dňa 07.11.2017, bol podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušený rozsudok Okresného súdu Čadca, spisová značka 2T 42/2016 zo dňa 22.02.2017 a vec bola podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátená Okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Zároveň podľa § 316 ods. 1 Tr. por. bolo odvolanie poškodených V. Q. st. a V. Q. ml. zamietnuté, pretože bolo podané neoprávnenými osobami. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Žilina vyplýva, že oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Čadca nie je správny a zákonný a nemá ani dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch. Záver Okresného súdu Čadca o nevine obžalovaného považuje krajský súd za predčasný a nepresvedčivý, pretože tento nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu. Súd 1. stupňa prehliadol, že použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce, spravodlivé rozhodnutie. Okresný súd nepostupoval dôsledne najmä vo faze hodnotenia dôkazov, keď vykonané dôkazy vyhodnotil iba jednostranne v prospech obžalovaného, jednotlivo nesprávne a bez toho, aby dôkazy vyhodnotil aj súhrnne. Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Súd 1. stupňa sa neriadil dôsledne uvedenými zásadami, dôsledkom čoho sú chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, spočívajúce najmä v nejasnosti, neúplnosti jeho skutkových zistení, ale i preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Odvolací súd primárne konštatuje, že skutkové zistenia, na ktorých súd 1. stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok, nie sú logicky odôvodnené a zároveň sa odvolací súd nemôže ani stotožniť s úvahami právneho charakteru, na ktorých súd 1. stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok. Okresný súd síce vykonal na hlavnom pojednávaní celý rad dôkazov a snažil sa skutkové závery podrobne odôvodniť, napriek tomu sa odvolací súd s týmito závermi nemohol stotožniť a oslobodzujúci výrok považuje za nesprávny. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odvolacími argumentmi prokurátorky v písomných dôvodoch odvolania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu Okresný súd Čadca nelogicky vyhodnotil výpovede svedkov poškodených V. Q. st. a V. Q. ml. Zo spisu vyplýva, že svedkovia poškodení od začiatku trestného konania zotrvali na svojich výpovediach, že v kritický deň obžalovaný na nich mieril strelnou zbraňou počas toho, ako sa približovali ku chate, ktorá sa nachádza v obci Q. B., časť pod B.. Uvedené konanie vzbudilo u nich dôvodnú obavu o život. Pokiaľ okresný súd poukazuje na rozpory vo výpovediach poškodených, Krajský súd Žilina rozpory týkajúce sa časového vymedzenia spáchaného skutku a vzdialenosti, z ktorej na nich mieril obžalovaný, považoval za celkom bezvýznamné. Ak poškodení nevedeli popísať presný tip strelnej zbrane, ktorou na nich mieril obžalovaný, táto skutočnosť nespochybňuje ich tvrdenia, že na nich obžalovaný zbraňou mieril. V okolnostiach danej veci je krajský súd názoru, že vo výpovediach svedkov poškodených nie sú rozpory závažnejšieho charakteru, ktoré by spochybnili ich výpovede. Svedkovia sa v podstatných bodoch neodchýlili od svojich výpovedí. Pre vierohodnosť výpovedí poškodených svedčia aj ďalšie dôkazy, najmä výsluchy nepriamych svedkov J. A.E. a T. A., ktorí potvrdili, že obžalovaný a poškodení sa hádali o veci, že na poškodených obžalovaný mieril. Poškodení tvrdili, že na nich obžalovaný mieril a obžalovaný tvrdil opak, že nemieril. Vierohodnosť svedeckých výpovedí poškodených nenarušila ani skutočnosť, že na obžalovaného nepodali trestné oznámenie ihneď v kritický deň, ale až dňa 11.01.2016, t.j. s odstupom niekoľkých dní, a že trestné oznámenie podával len poškodený V. Q. ml. Krajský súd len stručne poznamenáva, že trestný poriadok v žiadnom ustanovení neupravuje lehotu, do ktorej je možné na páchateľa trestného činu podať trestné oznámenie. Je výlučným právom samotného poškodeného, kedy túto možnosť využije a v akej lehote podá trestné oznámenie. V predmetnej veci obhajoba nepreukázala, že by poškodení vypovedali nepravdu o podstatných okolnostiach súdeného prečinu nebezpečného vyhrážania. Krajský súd nezistil ani relevantný motív poškodených na krivé obvinenie obžalovaného. V neprospech obžalovaného vyznieva aj skutočnosť, že vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu, obžalovaný nie je psychicky spôsobilý byť držiteľom zbrojného preukazu a zbraní. Treba zdôrazniť, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej skoršej, predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k ním vo výpovedi svedka dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k ním došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a škodiť obžalovanému. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná, a ktorá vierohodná nie je. Úlohou súdu 1. stupňa bude logickým spôsobom vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo, ale aj v ich súvislostiach tak, aby došlo k naplneniu primárneho cieľa -zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorým je spravodlivé rozhodnutie súdu. Takýto postup súdu súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočneniu spravodlivého procesu. Súd 1. stupňa vyhodnotí všetky dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. tak, že uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Bude skúmať, či výpovede obžalovaného a svedkov sú logické a pri hodnotení výpovedí bude vychádzať z celých výpovedí. Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednania a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj hmotného práva.
S poukazom na právny názor Krajského súdu Žilina vyslovený v uznesení spisová značka 1To 115/2017 zo dňa 07.11.2017, okresný súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom aj s poukazom na návrh obhajoby doplnil dokazovanie. Obhajca obžalovaného navrhol ako dôkaz pripojiť priestupkový spis z Okresného úradu Čadca, kde bol prejednávaný V. Q. st. za priestupok, ktorého sa mal dopustiť dňa 20.04.2015, za to že obžalovaného napadol vo večerných hodinách, dokopal do nôh, spôsobil mu opuch a obmedzenie hybnosti. Zároveň žiadal vyžiadať z OR PZ Čadca, OO PZ Stará Bystrica, spis ČVS:ORP-CA-2015, ktorým 22.12.2015 P. Q. oznámil okolnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360 ods. 1 písm. a) Tr. zák., z ktorého skutku bol podozrivý brat obžalovaného V. Q. st. Zároveň žiadal vyžiadať správu z OO PZ Stará Bystrica ohľadom šetrenia napadnutia obžalovaného P. Q. bratom V. Q. st. a V. Q. ml., pre ktorú udalosť bol obžalovaný aj hospitalizovaný. Zároveň navrhol vykonať rekonštrukciu žalovaného skutku, nakoľko popísaný skutok zo strany poškodených je skutkovým nezmyslom. Vzdialenosti a skutočnosti, ktoré uvádzajú, v teréne nie sú možné a nemohli by vidieť na chatu, resp. čo tam robí.
Obžalovaný do spisu zároveň predložil hlásenie úrazu MUDr. V. A. zo dňa 16.08.2016, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol dňa 13.08.2016 okolo 19:00 hod. napadnutý známymi osobami, udretý päsťami do hlavy a do ucha vľavo. Zhoršenie sluchu neguje, v bezvedomí nebol, nezvracal, okolnosti úrazu si pamätá, konzumáciu alkoholu priznáva. Z prepúšťacej správy KNsP Čadca predloženej obžalovaným vyplýva, že obžalovaný bol hospitalizovaný od 13.08.2016 do 15.08.2016 s diagnózou: commotio cerebri, bol dovezený RZP - posádkou po tom, čo bol napadnutý známymi osobami, udretý päsťami do hlavy a do ucha vľavo, zhoršenie sluchu neguje, v bezvedomí nebol, nezvracal, na okolnosti úrazu si pamätá, priznáva konzumáciu alkoholu. Na doporučenie neurológa bol prijatý na OÚCH k observacii. Z potvrdenia OR PZ Čadca, OPP, OO PZ Stará Bystrica, zo dňa 22.12.2015, predloženého obžalovaným vyplýva, že poverený príslušník PZ potvrdzuje, že P. Q. na OO PZ Stará Bystrica oznámil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin vo forme prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého skutku je podozrivý brat V. Q.. Ďalej obžalovaný predložil potvrdenie MUDr. V. A.Č., praktického lekára pre dospelých, zo dňa 20.04.2015, z ktorého vyplýva, že v sobotu večer bol napadnutý obžalovaný vlastným bratom vo večerných hodinách, ktorý ho dokopal do nôh, má nakopnutý pravý členok s opuchom, protekčné pohyby sú obmedzené, citlivé. Boli privolaní príslušníci polície. Udalosť sa odohrala na Q. B. okolo 19:00 - 20:00 hod. Bol odoslaný na traumatologické oddelenie. Do spisu bol zároveň zabezpečený výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, podľa ktorého V. Q. st. bol právoplatne uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 13.08.2016 v rekreačnej chate v obci Q. B., časť pod B. bez popisného čísla, a to tak, že úmyselným narušením občianskeho spolunažívania, drobným ublížením na zdraví na blízkej osobe dňa 13.08.2016 v čase okolo 19:00 hod. sa obvinení Vladimír Sobol st. a V. Q. ml. nachádzali v priestoroch rekreačnej chaty bez popisného čísla v obci Q. B. v časti zvanej pod B., kde V. Q. ml. najskôr fyzicky napadol P. Q. tak, že ho jedenkrát chcel päsťou udrieť do tváre, avšak ho nezasiahol a udrel ho až na druhý pokus, jedenkrát päsťou do tváre do oblasti ľavého ucha. Následne rovnakého dňa, o niekoľko minút neskôr, v susednej chate pána T. A., sa obvinený V. Q. ml. vyhrážal P. Q., že ho zabije a fyzicky napadol P. Q. tak, že ho niekoľkrát udrel rukami do oblasti hlavy a do hornej časti tela. Do konfliktu sa vtedy zapojil aj obvinený V. Q. st. tak, že taktiež udrel P. Q. niekoľkokrát rukami do oblasti hlavy a do hornej časti tela. Fyzickým napadnutím obvinený V. Q. ml. a V. Q. st. spôsobili P. Q. drobné zranenia, ktoré si podľa lekárskeho odborného vyjadrenia objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie, obmedzenie v bežnom spôsobe života v trvaní 5 dní bez PN, a taktiež V. Q. st. bol obvinený z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 18.04.2015 v čase okolo 18:00 hod., keď v obci Q. B., časť B., v rekreačnej chate bez popisného čísla fyzicky napadol brata P. Q., a to tak že ho sácal a kopal do nôh, čím mu spôsobil zranenia dolných končatín s potrebou lekárskeho ošetrenia a PN podľa odborného vyjadrenia v dĺžke 5 dní. Uvedené konanie bolo zastavené. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Stará Bystrica, ČVS: ORP-1375/SP-CA-2015 vyplýva, že obžalovaný P. Q. dňa 22.12.2015 podal trestné oznámenie na svojho brata V. Q. st., ktorý sa mu mal už dlhodobo vyhrážať ublížením na zdraví. Býva na chate, ktorá sa nachádza v Q. B., časť B.a, ktorej majiteľom je on, kde vlastní 45 % a jeho brat, ktorý vlastní 10 % a sestra F. C., ktorá súhlasí s tým, že tam býva. Jeho brat V. už dlhší čas chodí na túto chatu a vyhráža sa mu ublížením na zdraví, ak chatu neopustí. Kde ho brat stretne, tam na neho kričí, aby vypadol z chaty. Toto prenasledovanie trvá viac ako pol roka. Brat stále vyhľadáva jeho prítomnosť a všade mu kričí, aby vypadol z chatky, nakoľko ju potrebuje on a jeho syn. V minulosti mu aj pred obchodom v Q. B. kričal, aby vypadol z chatky, lebo dostane bitku, ako predtým. Toto povedal preto, lebo v minulosti ho viackrát fyzicky napadol. Bolo to oznámené aj na OO PZ Q. B.. Naposledy sa to stalo včera večer, kedy prišiel za ním a povedal mu, že sa má vysťahovať do 03.01.2016, že ak toto neurobí, tak ho dokope, zbije a vyhodí z chatky. Taktiež mu poslal sms v znení: „chata až je voľná od soboty 03.01.“. On má strach o svoj život, lebo jeho brat je nebezpečný, keď je opitý. Bojí sa, že mu niečo urobí, nakoľko toto prenasledovanie pretrváva po dlhšiu dobu. On je silný cukrovkár a často dostáva diabetický záchvat. V doplnení k trestnému oznámeniu zo dňa 08.01.2016 uviedol, že sa s bratom V. dohodol na užívaní chaty. Rozbroje, ktoré vznikli medzi nimi, sa vysvetlili. Rozhodol sa, že súhlas na trestné stíhanie brata V. nedáva. V zápisnici k doplneniu trestného oznámenia zo dňa 08.01.2016 V. Q. st. uviedol, že s bratom P. sa hádajú o túto chatu, nakoľko na uvedenej chate trvalo býva a on nemôže užívať svoj podiel z chaty. Bratovi sa nijako nevyhrážal, ani ublížením na zdraví. Akurát mu povedal, prečo ničí chatu. Sms správu mu poslal v znení, že do 03.01.2016 sa má vysťahovať, nemá tam chodiť, nakoľko chcel byť na uvedenej chate ako spolumajiteľ. Brata neprenasleduje. Chodí na chatu 4x do roka. S bratom sa chce dohodnúť na tom, ako budú chatu využívať počas roka. V uvedenej veci bolo rozhodnuté uznesením OO PZ Stará Bystrica, ČVS: ORP-1375/SP-CA-2015 zo dňa 11.01.2016, podľa ktorého bola uvedená trestná vec odložená, nakoľko trestné stíhanie je neprípustné z dôvodu, že nebol daný súhlas poškodeného.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa MUDr. L. Š., ktorá uviedla, že vzhľadom na časový odstup sa nevie vyjadriť, či došlo k nejakej zmene u obžalovaného. S poukazom na osobu obžalovaného bude treba zistiť, či medzitým obžalovaný nenastúpil liečbu, aký je jeho zdravotný stav v súčasnosti, aký má postoj k prejednávanej veci a k požívaniu alkoholu. Aby tieto skutočnosti mohla zistiť, potrebuje na to časový priestor a znalecký posudok v lehote určenej súdom doplní. Z doplnku č. 1 znaleckého posudku č. 23/2016 zo dňa 04.05.2018 vyplýva, že u obžalovaného naďalej pretrváva závislosť od alkoholu na rozhraní rozhodujúceho (kruciálneho) až konečného (terminálneho) štádia s kontinuálnym pitím s poklesom tolerancie, s bažením po účinkoch alkoholu, s odvykacími príznakmi, s depravačnými zmenami osobnosti. Od predchádzajúceho znaleckého vyšetrenia nedošlo k zmenám v jeho celkovom zdravotnom stave, nebol vyšetrovaný alebo liečený v súvislosti s požívaním alkoholu. Aj napriek tomu, že pobyt obvineného na slobode môže byť zo psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, nakoľko obvinený sa pod vplyvom alkoholu môže správať nepredvídateľne pri dlhodobo narušených rodinných vzťahoch, prehodnocuje po aktuálnom znaleckom vyšetrení uloženie ochranného opatrenia a nenavrhuje žiadnu z foriem ochranného liečenia, nakoľko nepredpokladá splnenie ich účelu, a to z toho dôvodu, že obvinený: -má k požívaniu alkoholu totálne nekritizujúci bagatelizujúci postoj, -nemá žiadnu motiváciu abstinovať a zmeniť svoj postoj k alkoholovej problematike, -požívanie alkoholu zapadá do jeho symplexnej osobnosti s rysmi nezdržanlivosti, je súčasťou jeho životného štýlu, nakoľko má nedostatočné sociálne zázemie, - má dostatok rozumových schopností, pozná vplyv alkoholu na svoju osobnosť a správanie, aby si sám uvedomil negatívny dopad a eventuálne trestnoprávne dôsledky, - vzhľadom na stupeň alkoholovej závislosti a depravačné zmeny osobnosti nie je možné predpokladať, že bude v budúcnosti dosiahnutá abstinencia a spolupráca v liečbe. Vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu, obžalovaný nie je psychicky spôsobilý byť držiteľom zbrojného preukazu a zbraní. Vo svojom výsluchu k doplnenému znaleckému posudku znalkyňa MUDr. L. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si zotrváva na záveroch, ktoré uviedla v doplnku č. 1 znaleckého posudku, s tým, že prehodnotila záver predmetného znaleckého posudku, s poukazom na osobu obžalovaného nenavrhuje uložiť obžalovanému žiadnu formu ochranného liečenia, nakoľko táto by nesplnila účel. V prípade pacienta musí byť aspoň čiastočná motivácia, teda obmedziť požívanie alkoholu, ale obžalovaný nemá žiadnu motiváciu, a to aj napriek tomu, že si je vedomý, že v prípade, ak by sa liečil, mohol by byť držiteľom zbrane, no napriek tomu si zvolil alkohol. Obžalovaný sa v minulosti ani ambulantne ani ústavne neliečil zo závislosti na alkohole. Pobyt obžalovaného na slobode je pri požívaní alkoholu a jeho osobnostnej štruktúre nebezpečný, nemožno vylúčiť, že sa zvýši jeho impulzivita v jeho správaní pri požití alkoholu, najmä v súvislosti s rodinnými vzťahmi. Na otázku, či je možné poskytnúť obžalovanému pomoc, čo sa týka alkoholu uviedla, že to závisí predovšetkým od obžalovaného, sám môže napr. vyhľadať ambulantnú liečbu a liečiť sa. Na otázku, či v prípade uloženia napr. ústavnej liečby, by toto malo nejaký význam pre jeho ďalší život, uviedla, že vzhľadom k tomu, aké sú jeho postoje k alkoholu, k životu, nemá význam toto liečenie, musí tam byť nejaká motivácia, aspoň čiastočná. V prípade, ak by sa obžalovaný dostal do procesu liečenia, s poukazom na jeho postoj a jeho jednoznačné vyjadrenia, že nemá záujem prestať piť alkohol, si myslí, že nejaká liečba tu zmysel nemá.
Na hlavnom pojednávaní boli dopočutí svedkovia poškodení V. Q. st. a V. Q. ml. s poukazom na návrh obhajoby, v zmysle ktorého návrhu poškodení nemohli z miesta, kde sa mali nachádzať v čase skutku, vidieť obžalovaného na terase predmetnej chatky. Svedok poškodený V. Q. st. na otázku, aby popísal miesto, na ktorom sa nachádzal v čase skutku uviedol, že to bolo asi pred tou chatou, 100 metrov od chaty. Vedľa sa nachádza druhá chata, ktorá je pod ich chatou. On sa od tejto druhej chaty nachádzal asi 40 metrov. Tá ďalšia chata sa nachádzala po jeho pravej strane. Nie je tam les, skôr je tam čistina, kde stáli. Vo výhľade na ich chatu, z miesta, kde stáli, im nebránila ďalšia, tá susedova chata, chata pána A.. Na otázku, aby opísal trasu, po ktorej sa približovali ku ich chate uviedol, že ku ich chate vedú dve cesty, oni išli spodnou cestou. Spodná cesta, to je cesta, z ktorej sa vyjde na čistinu a tá čistina aj cesta patriaca družstvu. Sú to pasienky. Následne sa pohybovali okrajom tej čistiny, až smerom k ich chate. Keď sa otočili, tak išli vrchnou cestou, teda nie tou, čo prišli. Vrchná cesta vedie druhou stranou čistiny. Pohybovali sa aj po lesnom poraste, a to tak, že keď sa prejde cez les, tak sa vyjde na čistinu a tak isto, keď sa z čistiny ide späť, tak sa vchádza do lesa. Vedel by označiť miesto, kde sa nachádzali, keď na nich obžalovaný mieril. Tak isto by vedel označiť aj cestu na toto miesto a z tohto miesta. V súčasnej dobe je terén taký istý, ako bol v čase skutku. Na otázku, kade prichádzal ku ich chate uviedol, že išli po poľnej ceste, ktorá vedie popri potoku, okolo ktorého sú stromy. Tá poľná cesta je taká, že po nej môže prejsť aj terénne auto. Je trochu vyjazdená. Určitú časť trasy išli už po lúke, kde táto poľná cesta nebola.
Svedok poškodený V. Q. ml. na otázku, aby opísal miesto, na ktorom sa nachádzali v čase skutku uviedol, že si to už fakt nepamätá, bolo to dávno, presne nevie. Bolo to na lúke, ale presne si nepamätá, kde to bolo. Nepamätá si, či v blízkosti sa nachádzal nejaký objekt. Z miesta, na ktorom stáli, mali výhľad na chatu, kde sa nachádzal obžalovaný. Nič im nebránilo vo výhľade, videli na chatu aj na terasu. Na otázku, aby opísal trasu, po ktorej sa približovali k ich chate uviedol, je tam poľná cesta, ktorá sa nachádza na tej lúke, kde potom stáli. Ku chate sa dá dostať viacerými cestami. Keď odchádzali smerom od chaty, tak išli naspäť tou istou cestou, ktorou prišli ku chate. Nevedel by na mape zakresliť miesto, kde sa nachádzali. Na otázku, aby označil krížikom na kópii katastrálnej mapy miesto, kde sa nachádzali v čase, keď obžalovaný na neho mieril zbraňou uviedol, že nevie toto miesto označiť. Nevie označiť ani prístupovú cestu, kadiaľ išli k chate, ani kadiaľ odchádzali. Vie, že sa vracali tadiaľ, kade ku chate prichádzali. Keď sa vracali, tak sa nikde neskrývali. Asi by nevedel označiť ani na mieste samom miesto, kde sa nachádzali, keď obžalovaný na nich mieril a ani cestu, kadiaľ prichádzali a kadiaľ odchádzali. Nevie to už, lebo si to nepamätá.
Pri konfrontácii medzi svedkom poškodeným V. Q. st. a V. Q. ml. si V. Q. st. zotrval na svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Svedok poškodený V. Q. ml. uviedol, že si spomína, že prichádzali a aj odchádzali tou istou cestou. Mohlo to byť tak, že potom sa vracali tou druhou cestou, už si to nepamätá. Pripúšťa, že to mohlo byť aj tak, ako uvádzal jeho otec, teda svedok poškodený V. Q. st. Tam stačí, že kúsok prejde a už je v lese. Ukrývať sa v lese, neukrývali. Presne si to už nepamätá, nevie presne, ako to bolo. Svedok poškodený V. Q. st. k výpovedí V. Q. ml. uviedol, že išli inou cestou, keď na miesto prichádzali a odchádzali z miesta. Ak V. Q. ml. si tieto veci nepamätá, tak bol v tom asi alkohol, po ceste vypil asi dve pivá.
Na č.l. 227 spisu sa nachádza katastrálna mapa, na ktorej svedok poškodený V. Q. st. označil miesto, kde sa nachádzali v čase, keď obžalovaný na nich mieril zbraňou a taktiež označil cestu, kadiaľ prichádzali smerom ku chate, na ktorej sa nachádzal obžalovaný a cestu, kadiaľ z tohto miesta odchádzali.
Podľa odpisu registra trestov GP SR obžalovaný nemá v ňom žiadny záznam.
Podľa správy MV SR, OR PZ Č., OO PZ Q.Á. B. zo dňa 09.02.2019, nebolo zistené, že by obžalovaný spáchal po dátume 26.04.2016 trestný čin alebo priestupok. Podľa správy obce Q. B. obžalovanému bol dňa 20.02.2015 zrušený trvalý pobyt na adrese Q. B. XXX, na základe nerešpektovania pravidiel bývania v rodinnom dome. Správanie obžalovaného je slušné. Pri rozhodovaní o vine súd prihliadal na dokazovanie vykonané na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach, a to predovšetkým na výsluch obžalovaného P. Q., svedka poškodeného V. Q. st., svedka V. Q. ml., svedka V. A., svedka F. X., svedka T. A., znalkyne MUDr. L. Š., listinné dôkazy, taktiež prihliadal na doplnené dokazovanie na hlavnom pojednávaní po zrušení rozhodnutia prvostupňového súdu Krajským súdom Žilina, a to na výsluch svedkov poškodených V. Q. st. a V. Q. ml., na listinné dôkazy, a na právny názor vyslovený v rozhodnutí krajského súdu a mal zistený skutkový stav, na základe ktorého rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Obžalovaný P. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil podľa § 257 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný. Ďalej na svoju obhajobu uviedol, že býva na chate bez popisného čísla v obci Stará Bystrica, časť pod B.. Má brata V. Q., s ktorým má osobné konflikty. Ten má syna V. Q. ml., s ktorým má tak isto konflikty. Dňa 25.12.2016 mal guľovnicu ZKK 601 opatrenú puškohľadom, uzamknutú na chate, kde teraz býva. Na brata V. a na jeho syna V. nemieril. V ten deň sedel v bistre R. K. s V. A.. V uvedenom čase, okolo 13:00 hod., odchádzal na chatu, kde býva. Cesta na chatu mu trvá približne hodinu. Na chatu prišiel okolo 14:00 hod. Problémy medzi ním a bratom V. a jeho synom V. F.. vznikli kvôli starému autu Suzuky Samuraj bez evidenčného čísla, ktorého boli spoluvlastníci. K výpovedi dodal, že poškodený V. Q. starší sa mu dňa 21.12.2015 vyhrážal, kvôli čomu dal na neho aj trestné oznámenie na OO PZ Q. B., o čom predkladá potvrdenie zo dňa 22.12.2015. Brat V.Í. Q. mu poslal sms správu asi 17.12.2015, aby opustil chatu v čase od 17.12.2015 do 03.01.2016. Sms-ku ukazoval policajtom, toho času ju už nemá. Dňa 01.11.2015 oznámil na polícii v Q. B., že mu brat ukradol auto. Dal tiež trestné oznámenie na brata v súvislosti s tým, že ho napadol, o čom predložil doklad zo dňa 13.09.2016. Minulý týždeň v stredu prišiel brat so svojím synom na chatu. Vyhodili mu z nej pec. On vtedy na chate nebol. A keď v predmetný deň prišiel na chatu, išiel najskôr obísť úsek, kadiaľ mali na druhý deň poľovať. Na chate vtedy vôbec nebol. Obchádzal to vyše hodiny, až potom prišiel na chatu, mohlo byť cca 14:30 hod. Keď prišiel na chatu, zakúril a zdržiaval sa v chate. Bol aj na terase vonku, tam chystal drevo na kúrenie. Na terase nemal pri sebe zbraň. Počas tejto doby poškodených nevidel.
Svedok poškodený V. Q. st. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k obžalovanému mal priateľský vzťah ako s bratom až do momentu, kedy nastali problémy so spoluvlastníctvom starého auta Suzuky Samuraj a vlastníctva k chate v obci Q. B., časť pod B., čo začalo tak pred jeden a pol rokom. Konflikty medzi nimi sú slovné. Predchádzajúce vyhrážky od obžalovaného na chate zo dňa 18.04.2015 neriešia, nebrali ich vážne. Dňa 25.12.2015 medzi 12:00 hod. až 14:00 hod., presný čas uviesť nevie, spoločne so svojím synom V. kráčali k chate v obci Q. B., časť pod B.. Ako k chate prichádzali, cez voľné priestranstvo - lúku, zbadal vo vzdialenosti asi 500 metrov obžalovaného ako prichádza k chate. Nesledoval ho stále. Kráčali k chate a vo vzdialenosti asi 100 metrov okolo 13:00 hod. zbadal, ako obžalovaný už mal pušku položenú na drevenom zábradlí, na takej drevenej podpere v tvare Y a mieril na nich. Stále kráčali so synom V. a vo vzdialenosti asi 80 metrov zastali a rozhodli sa, že radšej sa vrátia. Občas sa obzrel a obžalovaný neustále, ako sa k chate približovali, mieril na nich s puškou opatrenou puškohľadom opretou do pleca. Bolo to asi 5 minút. Toto jeho namierenie zbrane na neho, vzbudilo v ňom obavu o svoj život a zdravie. Iným spôsobom sa im nevyhrážal. Vtedy bolo polooblačno, dobrá viditeľnosť, musel ich rozpoznať. Obžalovaný si pichá inzulín a pije alkohol. Keď má vypité, je agresívny a nevie sa kontrolovať ani slovne. Býva na chate asi jeden a pol roka. Na chate prebýval aj predtým, ako mu brat X. zrušil trvalý pobyt. Tá chata je v poľovnom revíry, kde je obžalovaný tiež člen poľovného združenia. Zbrane má v legálnej držbe. Ďalej uviedol, že obžalovaný v uvedenom čase sedel, pozeral sa cez ďalekohľad na puške. Pušku mal namierenú smerom na nich, nič na nich nekričal. Otočili sa a odišli, lebo mali obavy, že vystrelí, lebo obžalovaný býva každú chvíľu opitý, vtedy je agresívny. Nevie, v akom stave bol obžalovaný v ten deň. Keď videl obžalovaného asi zo vzdialenosti 500 metrov prichádzať k chate, obžalovaný prišiel k chate, sadol si hneď na terasu, čakal, kým sa priblížia na 100 metrov a vtedy na nich mieril. Díval sa cez ten ďalekohľad smerom na nich. Obžalovaný mal pri sebe pušku už v čase, keď ho videli prichádzať ku chate. Nevidel obžalovaného vchádzať, ani vychádzať z chaty. Trestné oznámenie dal až 11.01.2016, lebo na chatu nejako nechodil. Na chatu chceli ísť znova, no bol tam obžalovaný, a tak dal na neho trestné oznámenie. Chceli dosiahnuť, aby obžalovaný na tej chate nebýval. Obžalovaný je spoluvlastník chaty, no kvôli jeho správaniu nemôžu chatu so sestrou užívať ani oni. Nevadilo by im, keby tam býval obžalovaný, no chcú, aby tam bolo čisto a keď tam prídu, aby z chaty odišiel. Na otázku, kedy dostal strach o svoj život, uviedol, že keď obžalovaný neprestával mieriť, tak sa otočili o odišli. Najskôr sa schovali, aby ich obžalovaný nevidel. V ten deň vychádzali z domu asi o 12:00 hod. Cesta pešo na chatu trvá cca 30 minút. O 12:30 hod. prichádzali k chate. Videli obžalovaného prichádzať k chate. Asi tri minúty trvalo, kým začal na nich mieriť. Päť minút na nich mieril a následne z miesta odišli. V hore sa zdržali cca 15 minút tak, aby ich nevidel a potom išli domov. Svedok poškodený V. Q. ml. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho strýko, teda brat jeho otca. Nemá k nemu žiaden vzťah, nebaví sa s ním. Konflikty začali kvôli starému autu Suzuky Samuraj, ktoré používali spolu s obžalovaným. Predchádzajúce vyhrážky od obžalovaného na chate zo dňa 18.04.2015 medzi ním a P. Q. nerieši, nebral ich vážne. To, čo sa stalo dňa 25.12.2015 medzi 13:00 hod. až 14:00 hod, presný čas uviesť nevie, toto vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život. Vtedy obžalovaný mieril na neho a na jeho otca puškou, ktorá mala puškohľad. S otcom išli hore kopcom smerom k chate, ktorá sa nachádza v obci Q. B., časť pod B. a nemá popisné číslo. Bolo jasné počasie a asi 80 - 100 metrov od uvedenej chaty, zbadal obžalovaného ako je na terase tejto chaty. Vošiel dovnútra, o chvíľu vyšiel von a namieril na nich pušku, pričom neustále mieril na nich približne 5 - 10 minút. Približovali sa a vo vzdialenosti 50 metrov sa otočili a išli späť domov. Ako prichádzali, dostal strach, že môže obžalovaný na neho alebo jeho otca vystreliť. Obžalovaný ich určite musel poznať. Otec sa s obžalovaným háda kvôli vlastníctvu uvedenej chaty, pretože obžalovaný tam býva už asi jeden a pol roka. Obžalovaný konzumuje vo väčšom množstve alkohol, pichá si inzulín a pije. Keď obžalovaný na nich pozeral, nekričal na nich, negestikuloval rukami. Obžalovaného zbadali až keď boli bližšie k chate, už mal pri sebe pušku a pozeral na nich. Keď obžalovaný na nich mieril puškou, mal strach, pretože už aj predtým sa mu vyhrážal, že ho zastrelí. S otcom mali strach, že na nich obžalovaný mieri. Pozerali sa na neho, stáli na mieste a iba sa pozerali. Obžalovaný zbraň s puškohľadom mal otočenú smerom na nich. Mal ten pocit, že na nich mieri. Nevie uviesť, akou konkrétnou zbraňou v predmetnom čase obžalovaný na nich mieril. Videl, že je to dlhá zbraň, bol na nej puškohľad. Obžalovaný v tej dobe vlastnil malorážku a guľovnicu. Nevie, kde mal tieto zbrane uložené. Trestné oznámenie na obžalovaného dal jeho otec. Nevie, kedy ho podal. Keď išiel otec podať trestné oznámenie, tak mu o tom povedal. Nepovedal mu, prečo sa rozhodol podať trestné oznámenie. On trestné oznámenie nepodal, lebo mu to bolo jedno. Keby otec trestné oznámenie nepodal, on by sám trestné oznámenie nepodával. Keď obžalovaný vošiel do chaty, nevie, či mal v ruke nejaký predmet. Keď vyšiel von z chaty na terasu, mal v ruke zbraň. Nevie uviesť, odkiaľ, a v ktorom momente obžalovaný zobral do ruky zbraň. Keď obžalovaného zbadali, že na nich mieri, tak si neboli istý, že na nich mieri, lebo sa im to zdalo, že na nich mieri. Tak sa teda približovali, lebo sa chceli ísť pozrieť na chatu. Až vtedy, keď sa priblížili na 50 metrov, dostali strach, že na nich mieri zbraňou. Bál sa, že na nich obžalovaný vystrelí. V čase skutku boli vzťahy medzi nimi a obžalovaným zlé. Nikto obžalovanému nič nerobil, on ich začal udávať na polícii. Obžalovaný nemá kde bývať. Jeho otcovi, ani sestre jeho otca sa to nepáči. Najradšej by ho chceli vyplatiť, aby obžalovaný odišiel odtiaľ preč.
Svedok V. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 25.12.2015 išiel na svätú omšu do kostola v obci Q. B. o 10:30 hod. Svätá omša končila o 11:30 hod. Po nej išiel do pohostinstva na námestí v Q. B., ktoré sa volá Bistro u K.. Jeho majiteľom je F. X.. Po príchode do pohostinstva si všimol, že čašníka robí F. X. a pri stole sedel obžalovaný. On sa v pohostinstve zdržal do 12:20 hod. Potom išiel domov. V ten deň 25.12.2015 sa s obžalovaným nerozprával. Dňa 27.12.2015 bol taktiež na svätej omši a potom išiel do Bistra u K.. Až v tento deň sa rozprával s obžalovaným. Z bistra odišiel asi o 13:15 hod. a išiel naproti dcére, ktorá mala pre neho prísť autom. Do bistra chodí iba, keď ide z kostola. Keď tam príde, skoro vždy tam vidí obžalovaného pri stole. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že 25.12.2015 s obžalovaným vôbec nebol, teda ho nevidel, ani ho nestretol. K tomuto rozporu medzi výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou z prípravného konania uviedol, že nevie s istotou, či 25.12.2015 bol obžalovaný v bistre. On bol v bistre aj 25.12.2015, aj 26.12.2015. V jeden deň sa s obžalovaným stretol, nevie však, ktorý deň to bolo. Dňa 25.12.2015 z bistra odchádzal o 12:20 hod. Bolo to vtedy, keď išiel ku dcére na návštevu. V ten deň, keď išiel ku dcére na návštevu, s obžalovaným hovoril, kam ide. S istotou si už nepamätá, či bol u dcéry 25.12. alebo 26.12.2015. Keď stretol v bistre obžalovaného, odchádzal z bistra skôr on. V bistre bol ešte krčmár, ktorý sa chystal zatvárať. Nevie, kedy obžalovaný odišiel.
Svedok F. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je majiteľom bistra „U K.“ na námestí v obci Q. B.. Dňa 25.12.2015 mal uvedené bistro otvorené od 08:00 hod. do 12:00 hod., pričom o 12:37 hod. vykonal uzávierku na registračnej pokladni. V čase od 12:37 hod. sa už nikto v bistre nenachádzal. Nepamätá si, či bol v tento deň v bistre obžalovaný, ale v ten deň po svätej omši prišiel do bistra V. A.. Chodieva tam, keď ide z kostola. Obžalovaný chodieva skoro každý deň, 4 - 5 x do týždňa a väčšinou pije alkohol, a to borovičku s vineou. Dá si štyri až päť poldecákov 0,04 l, podľa toho s kým pije a hrá tipos. Na hlavnom pojednávaní dodal k svojej výpovedi, že prevádzku dňa 25.12.2015 zatvoril o 12:00 hod., no mohlo sa stať, že v bistre bol aj nejaký zákazník po 12:00 hod. Ak sa tam nachádzal, najneskôr mohol odísť po uzávierke. Ak si obžalovaný dá tvrdý alkohol, nevidel ho správať sa agresívne.
Svedok T. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol svedkom žiadneho skutku. O tom, čo sa stalo sa dozvedel od ľudí. Dozvedel sa, že obžalovanému zobrali zbrane. O skutku však nič nepočul. Nepamätá si, kedy to už bolo, ale stretli sa náhodou na chate u obžalovaného - on, obžalovaný, J. A. a mladý V. Q.. On s obžalovaným a A., mladému Q. dohovárali, že ako rodina by mali držať pohromade a mladý Q. na to povedal, že to si vymyslel otec. Nevyjadril sa k tomu bližšie, iba povedal, že všetko si to otec vymyslel. On pozná obžalovaného a poškodených, majú kamarátsky vzťah. Tiež tam má chatu, so všetkými sa navštevuje, ale najviac s obžalovaným. To, čo vypovedal, sa skutočne stalo. Jeho na výpoveď obžalovaný nenahováral. Svedok poškodený V. Q. mladší k výpovedi svedka T. A. uviedol, že skutočne je pravdou, že sa tam stretli. Nepamätá si obsah rozhovoru, no svedok nevypovedal pravdu, že hovoril o tom, že si to otec vymyslel.
Svedok J. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že svedkom skutku osobne nebol. Počul o ňom od obžalovaného, aj od poškodených. Hádali sa kvôli tejto veci. Obžalovaný mu povedal, že poškodení na neho povedali, že na nich mieril puškou a jemu povedal, že na nich nemieril. Poškodený mu zasa povedal, že obžalovaný na nich mieril. Viackrát bol pri rozhovore, kde boli prítomní obžalovaní T. A., V. Q. mladší. Pri jednom z týchto rozhovorov sa obžalovaný s poškodeným V. Q. mladším hádali o tej veci, že na nich mieril. Bolo vypité, telefonoval, takže viac si nepamätá, vymýšľať si nechce. Obžalovaný tvrdil, že nemieril. Poškodený tvrdil, že mieril. Vtedy poškodený otca nespomínal, každý mal vypité, on mal vypité dosť.
Pri konfrontácii medzi svedkom poškodeným V. Q. ml. a svedkom T. A., si obaja svedkovia zotrvali na predchádzajúcich výpovediach. Svedok poškodený V. Q. ml. uviedol, že svedok T. A. nehovoril pravdu, pred svedkom sa takto nevyjadril.
Znalkyňa MUDr. L. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si zotrváva na záveroch znaleckého posudku, ktorý v tejto veci vypracovala. Vzhľadom na nekritický postoj obžalovaného má za to, že ambulantná forma je u obžalovaného nepostačujúca. Najmä pod vplyvom alkoholu, kde je riziko nepredvídateľného správania obžalovaného, je pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný pre jeho okolie aj v súčasnej dobe. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatuje, že u obžalovaného existovala a aj v súčasnosti existuje závislosť na alkohole na rozhraní rozhodujúceho až konečného štádia. Podľa klasifikácie Jellineka - s viacročným požívaním alkoholu cravingom (bažením po účinkoch alkoholu), s kontinuálnym pitím so stratou kontroly, s odvykacími príznakmi. K svojej závislosti je nekritický. Prítomné sú bagatelizujúce postoje. U obžalovaného dochádza k alkoholickým depravačným zmenám jeho osobnosti. Navrhuje mu uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.
Podľa zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 11.01.2016 trestné oznámenie na obžalovaného podal dňa 11.01.2016 o 14:10 hod. na OO PZ Q. B. V. Q. st. V trestnom oznámení, okrem iného uviedol, že dňa 25.12.2015 išiel so synom V.Í. k chate, aby sa presvedčili, či brat už odišiel. Keď boli od chaty cca 100 metrov, všimli si, že brat je na terase a na pleci má guľovnicu. Ako náhle ich zbadal, dal zbraň z pleca dole a začať na nich mieriť cez puškohľad. Brat je poľovník a zbrane má v legálnej držbe. Potom zbraň odniesol.
Podľa odpisu registra trestov GP SR obžalovaný nemá záznam v Registri trestov GP SR.
Podľa správy obce Q. B. obžalovaný má celkovo dobrú povesť. Obecný úrad nezaznamenal žiadnu písomnú sťažnosť na obžalovaného zo strany rodiny, susedov, ani ostatných občanov obce. Jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku.
Podľa lustrácie v registri priestupkov obžalovaný nemá záznam o priestupku.
Po skutkovej stránke najmä s prihliadnutím na právny názor krajského súdu, pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, nakoľko po doplnení dokazovania nedošlo k zmene dôkaznej situácie, dospel súd k záveru, že vina obžalovaného bola preukázaná najmä výpoveďou svedkov poškodených V. Q. st. a V. Q. ml., pričom s prihliadnutím na názor Krajského súdu Žilina, vo výpovediach svedkov poškodených neboli zistené rozpory závažnejšieho charakteru, ktoré by spochybnili ich výpovede. Svedkovia sa v podstatných bodoch neodchýlili od svojich výpovedí a pre vierohodnosť ich výpovedí svedčia aj ďalšie dôkazy, a to najmä výsluchy nepriamych svedkov J. A. a T. A., ktorí potvrdili, že obžalovaný a poškodení sa hádali o veci, že na poškodených obžalovaný mieril. Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom nadriadeného súdu, akceptoval tento právny názor, a práve na jeho základe uznal obžalovaného vinným zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
Konanie obžalovaného súd po právnej stránke kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., pretože obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal so zbraňou a na chránenej osobe. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vyhrážky obžalovaného voči poškodeným spočívali v tom, že obžalovaný mieril na poškodených strelnou zbraňou a v prípade, ak by túto zbraň použil, mohol obžalovaný poškodeným spôsobiť smrť. Toto konanie obžalovaného bolo spôsobilé u poškodených vyvolať strach o život, čo ich napokon viedlo k tomu, že z miesta odišli. Obžalovaný sa tohto konania dopustil závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. a) Tr. zák., teda so zbraňou a voči chránenej osobe, ktorou v prípade § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. je blízka osoba, v tomto konkrétnom prípade teda touto osobou bol brat obžalovaného a synovec obžalovaného. V zmysle § 127 ods. 4 Tr. zák. blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel. Iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Pri ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., kedy trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného súd prihliadal na to, že skutok bol spáchaný ešte v roku 2015 a od spáchania skutku uplynuli tri roky. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., teda že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Nezistil u neho žiadnu priťažujúcu okolnosť, teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:0, teda pri určení výmery trestu súd prihliadal na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., v zmysle ktorého, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pokiaľ ide o trestnú sadzbu v prípade prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. súd môže uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov až tri roky. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, s poukazom na predchádzajúci život obžalovaného, súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, teda tiež na dolnej hranici zákonom určenej sadzby v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Súd má za to, že uložený trest je primeraný a spravodlivý a postačí na prevýchovu obžalovaného. V priebehu skúšobnej doby bude môcť obžalovaný svojím správaním preukázať, že výkon uloženého trestu odňatia slobody nebude potrebný. Pokiaľ ide o uloženie ochranného opatrenia, súd obžalovanému ochranné opatrenie neukladal s poukazom na § 73 ods. 3 Tr. zák., v zmysle ktorého ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľ zrejmé, že jeho účel nemožno dosiahnuť. Súd prihliadal najmä na výpoveď znalkyne na hlavnom pojednávaní a na závery znaleckého posudku, v zmysle ktorého znalkyňa neodporučila obžalovanému uložiť ochranné opatrenie, nakoľko toto by svoj účel nesplnilo s poukazom na osobu obžalovaného.
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal so zbraňou a na chránenej osobe,
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať o d v o l a n i e do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Čadca ku Krajskému súdu Žilina. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.