Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23P-74-2024.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Subarea
23P/74/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. C., R.. XX.XX.XXXX, toho času bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky: J. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D. XX, D., právne zastúpená: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka so sídlom Javorinská 13, Bratislava, a otca: Ľ. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. A. P. XX, I., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A., R.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 27.05.2024.
II. Neodkladné opatrenie sa nariaďuje do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 23P/63/2024.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.05.2024 sa navrhovateľka (ďalej aj ako „matka“) domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva a taktiež sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca maloletého prispievať na výživu maloletého nevyhnutným výživným vo výške 200,- eur mesačne, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Uznesením č. k. 23P/63/2024-34 zo dňa 22.05.2024 súd vylúčil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie.
3. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že otec maloletého aktuálne matke žiadne platby neposiela. Rodičia maloletého aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa nachádza vo finančnej tiesni. Otec jej zrušil prístup na spoločný účet manželov, neposiela jej žiadne finančné prostriedky na výživu maloletého. Matka nepracuje, aktuálne je nezamestnaná po skončení rodičovskej dovolenky. Rodičovský príspevok už nepoberá a dávka v nezamestnanosti jej skončila v mesiaci apríl. Matka je aktuálne vedená ako nezamestnaná, aktuálne bez nároku na poberanie dávky a je povinná hradiť si zdravotné poistenie. Otec poberá prídavok na maloletého, taktiež aj daňový bonus, čo spolu predstavuje 200,- eur mesačne. Uvedenú sumu matka žiada priznať formou neodkladného opatrenia. Maloletý začal navštevovať materskú školu, avšak prijatý bol len na doobedný pobyt, z dôvodu nedostatku kapacity. Matka má teda veľmi obmedzené možnosti zamestnať sa. Otec
je zamestnaný v spoločnosti C. I. s čistým príjmom 1400,- eur plus poberá daňový bonus a prídavok na maloletého. Styk otca s maloletým prebieha každý víkend, kedy matka maloletého otcovi vozí.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila fotokópiu rodného listu maloletého, fotokópiu sobášneho listu a potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, že matka je evidovaná ako nezamestnaná.
5. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, návrhu vo veci samej sp. zn. 23P/63/2024 a k nim pripojených listinných dôkazov, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vyšlo najavo.
6. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a. úroveň starostlivosti o dieťa, b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
7. Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej.
8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
9. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
10. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
11. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne
riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.
12. Neodkladné opatrenie má len dočasnú povahu, preto je možné nariadiť ho len do splnenia podmienok pre konečné rozhodnutie súdu, pričom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( § 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
13. Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
14. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na jeho výžive. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Súd poukazuje na skutočnosť, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Ako už bolo uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe neúplného dokazovania, resp. na základe tvrdení navrhovateľa.
16. Po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom matky maloletých, k návrhu pripojených listinných dôkazov, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Z návrhu matky vyplýva, že s otcom maloletého sú manželia, aktuálne však nežujú v spoločnej domácnosti. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, matka však v návrhu nielen že neosvedčila, ale ani neuviedla, z čoho pozostávajú mesačné náklady na maloletého. Matka uviedla, že aktuálne je nezamestnaná, čo preukázala potvrdením o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ďalej uviedla, že otec maloletého má mesačný príjem 1400,- eur, okrem toho poberá na maloletého prídavok a uplatňuje si daňový bonus. Tieto skutočnosti matka neosvedčila. V návrhu matka uvádza, že maloletý začal navštevovať materskú školu, avšak len na doobedie, matka však nepredložila potvrdenie o návšteve materskej školy, taktiež neuviedla, aké mesačné náklady v súvislosti s materskou školou na maloletého vznikajú. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza len z tvrdení navrhovateľa, bez možnosti druhého rodiča k tvrdeniam navrhovateľa sa vyjadriť. Neodkladné opatrenie preto nemožno nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Na druhej strane však súd musí brať do úvahy aj najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý v sporoch rodinnoprávnej agendy je nutné zohľadňovať v prvom rade a taktiež je nutné mu podriadiť všetko ostatné. Súd konštatuje, že aj bez náležitého osvedčovania výdavkov na maloleté dieťa možno objektívne zhodnotiť, že matka má na maloletého minimálne výdavky na stravu maloletého, zdravotnú starostlivosť o maloletého či ošatenie a obuv. Rovnako možno bez akéhokoľvek osvedčovania či dokazovanie konštatovať, že na výžive maloletého dieťaťa sú povinní podieľať sa obaja rodičia, a to bez ohľadu na výšku ich príjmov, minimálne vo výške sumy životného minima. Ako už bolo vyššie uvedené, matka vo svojom návrhu vôbec neuvádza mesačné výdavky na maloletého, taktiež neuvádza akým spôsobom má zabezpečené bývanie (či je vlastníčkou nehnuteľnosti alebo býva v prenajatom byte alebo má bývanie zabezpečené iným spôsobom), nekonkretizuje výšku mesačných nákladov súvisiacich s bývaním. Matka osvedčila, že aktuálne je nezamestnaná, z čoho možno zároveň logicky vyvodiť, že si nemôže uplatňovať daňový bonus na maloletého, keďže aktuálne nemá príjem. Je teda pravdepodobné, že daňový bonus si na maloletého uplatňuje otec. Matka neosvedčila ani tú skutočnosť, že prídavok na maloletého poberá otec. Súd nevie nijako verifikovať, komu resp. na aký účet je tento prídavok vyplácaný. Otec, podľa
ničím neosvedčených tvrdení matky, na výživu maloletého neprispieva vôbec. Táto skutočnosť matkou osvedčená nie je, na druhú stranu možno konštatovať, že objektívne možno len s ťažkosťami preukázať skutočnosť, že sa otec na výžive maloletého dieťaťa nijako nepodieľa, v štádiu rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia. Matka síce mesačné výdavky na maloletého neuviedla, ba ani neosvedčila, avšak, ako už bolo vyššie uvedené, aj bez náležitého osvedčovania možno zhodnotiť, že matka nesporne na maloletého výdavky má, a to minimálne na jeho stravu či zdravotnú starostlivosť. Matka osvedčila, že aktuálne je nezamestnaná. Matka dôvodila neodkladnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že sa aktuálne nachádza vo finančnej tiesni a otec na výživu maloletého neprispieva vôbec. Na základe uvedeného teda možno dospieť k záveru, že keby súd dočasne neupravil pomery nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by uložil otcovi platiť na maloletého výživné v nevyhnutnej miere, mohlo by dôjsť k ohrozeniu zabezpečenia základných potrieb maloletého A.. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré má slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa. Súd preto pristúpil k určeniu vyživovacej povinnosti vo výške 150,- eur, pretože túto sumu považoval súd za zodpovedajúcu pojmu „výživné v nevyhnutnej v miere“. Súd pri určení výšky výživného vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe, taktiež bral do úvahy vek maloletého a tomu zodpovedajúce objektívne mesačné náklady, v kontexte zabezpečenia výživy v nevyhnutnej miere, pokiaľ ide o uloženie vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením. Súd taktiež vychádzal aj s významu pojmu „výživné v nevyhnutnej miere“, keďže matka výdavky na maloletého neosvedčila a len ťažko bolo možné ustáliť reálne odôvodnené potreby maloletého A.na. Súd považoval za súladné s najlepším záujmom maloletého pristúpiť k určeniu výživného neodkladným opatrením, v nevyhnutnej miere, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, kde prebehne riadne dokazovanie, prostredníctvom ktorého sa budú zisťovať majetkové pomery oboch rodičov, ako aj výdavky na maloleté dieťa, na základe čoho bude určená vyživovacia povinnosť v súlade s platnými právnymi predpismi.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).