Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/25/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24785199, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36715352, proti žalovanému: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XXXX, XXX XX Z., o zaplatenie 417,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 10Csp/343/2017-55 zo dňa 23.4.2018 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku I. a II.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým uznesením výrokom I. konanie vo veci zastavil a výrokom II. náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že na tamojšom súde pod sp.zn. 5Csp/150/2017 prebieha konanie, v ktorom sú totožné tak strany sporu, ako aj predmet sporu s predmetným konaním. Pokiaľ ide o totožnosť strán sporu, v oboch konaniach na strane žalobcu vystupuje spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24785199 a v oboch je ako žalovaný označený F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XXXX, XXX XX Z.. Súd prvej inštancie mal za to, že obidve konania majú tiež rovnaký predmet konania, nakoľko v oboch sa uplatňuje peňažné plnenie titulom nárokov z tej istej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2.8.2013 uzavretej žalovaným so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Právo žalobcu sa v oboch konaniach odvodzuje z rovnakých skutkových okolností, preto ide o konanie o tej istej veci. Nič na tom nemení ani to, že vo veci 5Csp/150/2017 žalobca v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádzal výšku dlhu žalovaného z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri tých istých skutkových okolnostiach v sume 424,54 eur a vo veci 10Csp/343/2017 dlh žalovaného z tej istej zmluvy pôvodne vyčíslil sumou 417,66 eur. O totožnosti sporov nemožno pochybovať, nakoľko aj žalobca danú vec vo svojej evidencii eviduje pod jednou značkou, a to pod číslom XXXXXXXXX.

Nakoľko v tej istej veci nemôžu byť súčasne začaté a vedené 2 konania, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 159 a § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len predmetné konanie, ktoré začalo neskôr, zastavil. Návrh vo veci 5Csp/150/2017 bol tamojšiemu súdu doručený dňa 26.9.2017 o 16.44 hod., teda skôr ako bol predmetný návrh doručený Okresnému súdu Banská Bystrica o 16.57 hod., kde bola vec pôvodne vedená pod sp.zn. 8Up/340/2017, ktorá je teraz vedená pod sp.zn. 10Csp/343/2017. Neskôr začatým konaním, ktoré bol súd povinný podľa § 159 zastaviť bez ohľadu na jeho štádium a stav, je konanie pôvodne vedené na upomínacom súde pod sp. zn. 8Up/340/2017 na Okresnom súde Banská Bystrica a teraz vedené na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 10Csp/343/2017. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie predmetné konanie pre prekážku začatého konania (litispendencie) zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý v tej istej veci podal na súd v ten istý deň 2 rovnaké návrhy, nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, ktorý si však žiadne trovy neuplatnil a zo spisu mu žiadne preukázateľné trovy ani nevyplývajú, preto mu ich súd nepriznal.

3. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako nezákonné a nedôvodné zrušil a uložil súdu prvej inštancie, aby v konaní pokračoval a následne vo veci rozhodol. Zdôraznil, že predmetom konania vo veci 5Csp/150/2017 nie je totožný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca si uplatňuje rozdielne nároky vyplývajúce z právneho vzťahu. V konaní sp.zn. 5Csp/150/2017 je predmetom uplatneného nároku príslušenstvo pohľadávky titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru a nie jeho istina, a teda nejedná sa o totožný nárok, ktorý by odôvodňoval zastavenie konania. V predmetom konaní sp.zn. 10Csp/343/2017 je skutkovým základom len zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom skutkovým základom v konaní vedenom pod sp.zn. 5Csp/150/2017 je zmluva o zabezpečení splátok úveru ako ďalší právny úkon. Uviedol, že obe konania vychádzajú z rozličných právnych úkonov, z ktorých každý jeden je samostatne opatrený podpismi zmluvných strán a nemôže sa tak jednať o totožné právne úkony, ktoré by odôvodňovali zastavenie konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

8. Prekážka začatej veci (litispendencie) predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania, pričom súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Prekážka začatej veci nastáva, ak na súde prebieha iné konanie o tom istom spore, teda sa prejednáva tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, ak sa v inom konaní prejednáva ten istý nárok, alebo stav ako v inom konaní a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Nie je pritom významné, či rovnaké osoby majú v inom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku).

9. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na správne skutkové zistenia, ako aj vecne správne závery súdu prvej inštancie.

10. V danom prípade aj po oboznámení sa s pripojeným spisom tamojšieho súdu 5Csp/150/2017 je zrejmé, že tak ako v predmetnom konaní na strane žalobcu a žalovaného vystupujú totožné osoby. Rovnako odvolací súd sa prikláňa aj k tvrdeniu súdu prvej inštancie, že v obidvoch konaniach ide aj o totožný predmet konania. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia istiny 417,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia s tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovaným dňa 2.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 620,- eur a žalovaný sa ju zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 19,22 eur, uhradil však len splátky v celkovej výške 202,34 eur. Napriek výzve žalobcu k úhrade celej dlžnej sumy zo dňa 16.8.2017 túto neuhradil a dlh žalovaného ku dňu podania návrhu je vo výške 417,66 eur, pričom žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok, t.j. 620,- eur - 202,34 eur = 417,66 eur.

11. Vo veci 5Csp/150/2017 sa žalobca síce domáhal zaplatenia sumy 424,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, avšak rovnako poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. (jeho právny predchodca) uzatvoril so žalovaným dňa 2.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 19,22 eur (správne vychádzajúc zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ide o sumu 620,- eur - č.l. 8 spisu), ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 13,90 eur a rovnako poukazoval na skutočnosť, že dňa 2.8.2013 bola so žalovaným uzavretá aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. 1 zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 319,30 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 5,32 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 19,22 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv špecifikovaných v bode 1. žaloby a riadne a včas uhradil len splátky v celkovej výške 202,34 eur, a to napriek výzve žalobcu zo dňa 16.8.2017. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu je vo výške 424,54 eur.

12. Ďalej z tohto pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok 5Csp/150/2017 vyplynulo, že podaním doručeným tamojšiemu súdu dňa 23.4.2018 vzal žalobca podanú žalobu čiastočne späť, čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 254,23 eur a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Uviedol tiež, že žalobca si bude v konaní uplatňovať len nárok pozostávajúci z nezaplatenej istiny a úroku, a preto žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 170,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.

13. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v obidvoch konaniach sa žalobou uplatňuje peňažné plnenie titulom nárokov z tej istej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2.8.2013, ktorú žalobca ako listinný dôkaz pripojil v obidvoch konaniach. V konaní 5Csp/150/2017 je naviac pripojená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 2.8.2013. Aj keď žalobca v odvolaní uvádza, že predmetom uplatneného nároku vo veci 5Csp/150/2017 je príslušenstvo pohľadávky titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru a nie jeho istina, odvolací súd dáva do pozornosti, že v obidvoch konaniach žalobca uvádza, že celková splátka úveru predstavuje čiastku 19,22 eur, že na zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 2.8.2013 odkazuje žalobca v obidvoch konaniach, a teda možno jednoznačne skonštatovať, že žalobca v obidvoch konaniach odvodzuje svoje právo z rovnakých skutkových okolností a to bez ohľadu na to, že v jednom konaní sa domáha zaplatenia sumy 424,54 eur a v druhom pôvodne 417,66 eur a po čiastočnom späťvzatí žaloby, čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 254,23 eur sa domáha zaplatenia istiny 170,31 eur s príslušenstvom.

14. Na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 24.10.2018 (č.l. 77 spisu), aby po čiastočnom späťvzatí žaloby vo veci sp.zn. 5Csp/150/2017 presne vyčíslil a špecifikoval, čo do dôvodu a výšky nárok voči žalovanému, ktorý je predmetom konania vo veci 10Csp/343/2017 za účelom posúdenia, či nejde čo i len sčasti o duplicitne požadované plnenie zmluvy o úvere však žalobca napriek jej doručeniu jeho právnemu zástupcovi nijako nereagoval.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že v predmetnej veci a rovnako aj vo veci 5Csp/150/2017 ide o tú istú vec, nakoľko obe konania sa týkajú tých istých osôb a ide o ten istý nárok, a preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak predmetné konanie, ktoré sa začalo neskôr, zastavil.

16. Nakoľko správnemu výroku o zastavení konania zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1, 2 a § 362 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .