Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Co-25-2019.pdf
PDF · 81.51 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/25/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24785199, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36715352, proti žalovanému: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XXXX, XXX XX Z., o zaplatenie 417,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 10Csp/343/2017-55 zo dňa 23.4.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku I. a II.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým uznesením výrokom I. konanie vo veci zastavil a výrokom II. náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
2. V odôvodnení uviedol, že na tamojšom súde pod sp.zn. 5Csp/150/2017 prebieha konanie, v ktorom sú totožné tak strany sporu, ako aj predmet sporu s predmetným konaním. Pokiaľ ide o totožnosť strán sporu, v oboch konaniach na strane žalobcu vystupuje spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24785199 a v oboch je ako žalovaný označený F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XXXX, XXX XX Z.. Súd prvej inštancie mal za to, že obidve konania majú tiež rovnaký predmet konania, nakoľko v oboch sa uplatňuje peňažné plnenie titulom nárokov z tej istej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2.8.2013 uzavretej žalovaným so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Právo žalobcu sa v oboch konaniach odvodzuje z rovnakých skutkových okolností, preto ide o konanie o tej istej veci. Nič na tom nemení ani to, že vo veci 5Csp/150/2017 žalobca v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádzal výšku dlhu žalovaného z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri tých istých skutkových okolnostiach v sume 424,54 eur a vo veci 10Csp/343/2017 dlh žalovaného z tej istej zmluvy pôvodne vyčíslil sumou 417,66 eur. O totožnosti sporov nemožno pochybovať, nakoľko aj žalobca danú vec vo svojej evidencii eviduje pod jednou značkou, a to pod číslom XXXXXXXXX.
Nakoľko v tej istej veci nemôžu byť súčasne začaté a vedené 2 konania, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 159 a § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) predmetné konanie, ktoré začalo neskôr, zastavil. Návrh vo veci 5Csp/150/2017 bol tamojšiemu súdu doručený dňa 26.9.2017 o 16.44 hod., teda skôr ako bol predmetný návrh doručený Okresnému súdu Banská Bystrica o 16.57 hod., kde bola vec pôvodne vedená pod sp.zn. 8Up/340/2017, ktorá je teraz vedená pod sp.zn. 10Csp/343/2017. Neskôr začatým konaním, ktoré bol súd povinný podľa § 159 CSP zastaviť bez ohľadu na jeho štádium a stav, je konanie pôvodne vedené na upomínacom súde pod sp. zn. 8Up/340/2017 na Okresnom súde Banská Bystrica a teraz vedené na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 10Csp/343/2017. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie predmetné konanie pre prekážku začatého konania (litispendencie) zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý v tej istej veci podal na súd v ten istý deň 2 rovnaké návrhy, nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, ktorý si však žiadne trovy neuplatnil a zo spisu mu žiadne preukázateľné trovy ani nevyplývajú, preto mu ich súd nepriznal.
3. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako nezákonné a nedôvodné zrušil a uložil súdu prvej inštancie, aby v konaní pokračoval a následne vo veci rozhodol. Zdôraznil, že predmetom konania vo veci 5Csp/150/2017 nie je totožný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca si uplatňuje rozdielne nároky vyplývajúce z právneho vzťahu. V konaní sp.zn. 5Csp/150/2017 je predmetom uplatneného nároku príslušenstvo pohľadávky titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru a nie jeho istina, a teda nejedná sa o totožný nárok, ktorý by odôvodňoval zastavenie konania. V predmetom konaní sp.zn. 10Csp/343/2017 je skutkovým základom len zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom skutkovým základom v konaní vedenom pod sp.zn. 5Csp/150/2017 je zmluva o zabezpečení splátok úveru ako ďalší právny úkon. Uviedol, že obe konania vychádzajú z rozličných právnych úkonov, z ktorých každý jeden je samostatne opatrený podpismi zmluvných strán a nemôže sa tak jednať o totožné právne úkony, ktoré by odôvodňovali zastavenie konania.
4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
8. Prekážka začatej veci (litispendencie) predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania, pričom súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Prekážka začatej veci nastáva, ak na súde prebieha iné konanie o tom istom spore, teda sa prejednáva tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, ak sa v inom konaní prejednáva ten istý nárok, alebo stav ako v inom konaní a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Nie je pritom významné, či rovnaké osoby majú v inom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku).
9. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na správne skutkové zistenia, ako aj vecne správne závery súdu prvej inštancie.
10. V danom prípade aj po oboznámení sa s pripojeným spisom tamojšieho súdu 5Csp/150/2017 je zrejmé, že tak ako v predmetnom konaní na strane žalobcu a žalovaného vystupujú totožné osoby. Rovnako odvolací súd sa prikláňa aj k tvrdeniu súdu prvej inštancie, že v obidvoch konaniach ide aj o totožný predmet konania. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia istiny 417,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia s tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovaným dňa 2.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 620,- eur a žalovaný sa ju zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 19,22 eur, uhradil však len splátky v celkovej výške 202,34 eur. Napriek výzve žalobcu k úhrade celej dlžnej sumy zo dňa 16.8.2017 túto neuhradil a dlh žalovaného ku dňu podania návrhu je vo výške 417,66 eur, pričom žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok, t.j. 620,- eur - 202,34 eur = 417,66 eur.
11. Vo veci 5Csp/150/2017 sa žalobca síce domáhal zaplatenia sumy 424,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, avšak rovnako poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. (jeho právny predchodca) uzatvoril so žalovaným dňa 2.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 19,22 eur (správne vychádzajúc zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ide o sumu 620,- eur - č.l. 8 spisu), ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 13,90 eur a rovnako poukazoval na skutočnosť, že dňa 2.8.2013 bola so žalovaným uzavretá aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. 1 zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 319,30 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 5,32 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 19,22 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv špecifikovaných v bode 1. žaloby a riadne a včas uhradil len splátky v celkovej výške 202,34 eur, a to napriek výzve žalobcu zo dňa 16.8.2017. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu je vo výške 424,54 eur.
12. Ďalej z tohto pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok 5Csp/150/2017 vyplynulo, že podaním doručeným tamojšiemu súdu dňa 23.4.2018 vzal žalobca podanú žalobu čiastočne späť, čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 254,23 eur a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Uviedol tiež, že žalobca si bude v konaní uplatňovať len nárok pozostávajúci z nezaplatenej istiny a úroku, a preto žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 170,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.
13. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v obidvoch konaniach sa žalobou uplatňuje peňažné plnenie titulom nárokov z tej istej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2.8.2013, ktorú žalobca ako listinný dôkaz pripojil v obidvoch konaniach. V konaní 5Csp/150/2017 je naviac pripojená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 2.8.2013. Aj keď žalobca v odvolaní uvádza, že predmetom uplatneného nároku vo veci 5Csp/150/2017 je príslušenstvo pohľadávky titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru a nie jeho istina, odvolací súd dáva do pozornosti, že v obidvoch konaniach žalobca uvádza, že celková splátka úveru predstavuje čiastku 19,22 eur, že na zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 2.8.2013 odkazuje žalobca v obidvoch konaniach, a teda možno jednoznačne skonštatovať, že žalobca v obidvoch konaniach odvodzuje svoje právo z rovnakých skutkových okolností a to bez ohľadu na to, že v jednom konaní sa domáha zaplatenia sumy 424,54 eur a v druhom pôvodne 417,66 eur a po čiastočnom späťvzatí žaloby, čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 254,23 eur sa domáha zaplatenia istiny 170,31 eur s príslušenstvom.
14. Na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 24.10.2018 (č.l. 77 spisu), aby po čiastočnom späťvzatí žaloby vo veci sp.zn. 5Csp/150/2017 presne vyčíslil a špecifikoval, čo do dôvodu a výšky nárok voči žalovanému, ktorý je predmetom konania vo veci 10Csp/343/2017 za účelom posúdenia, či nejde čo i len sčasti o duplicitne požadované plnenie zmluvy o úvere však žalobca napriek jej doručeniu jeho právnemu zástupcovi nijako nereagoval.
15. Odvolací súd po preskúmaní veci v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že v predmetnej veci a rovnako aj vo veci 5Csp/150/2017 ide o tú istú vec, nakoľko obe konania sa týkajú tých istých osôb a ide o ten istý nárok, a preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak predmetné konanie, ktoré sa začalo neskôr, zastavil.
16. Nakoľko správnemu výroku o zastavení konania zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP a § 362 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).