Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Ek-922-2018.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Subarea
37Ek/922/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: J., práv. zast.: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, proti povinnému: S., na vymoženie pohľadávky vo výške 11 679,27 eura, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Hucík, so sídlom Exekútorského úradu L. Jankuľáka 845, 027 12 Liesek, pod sp. zn. 385EX 342/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/922/2018 zo dňa 06. decembra 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/922/2018 zo dňa 06. decembra 2018 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05. 06. 2018, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 11 679,27 eura. Ako exekučný titul pripojil uznesenie Okresného súdu Žilina vydaného pod sp. zn. 18C/160/2013-327 dňa 14. 03. 2018. Poverením zo dňa 02. 07. 2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Hucíka, ktorý ju vedie pod sp. zn. 385EX 342/18.
2. Povinný v zákonom stanovenej lehote podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Ako dôkaz predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 06. 2018 medzi postupcom Mechanika, s.r.o., IČO: 36 398 110 a postupníkom Ing. Michalom Petrovským, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 11 679,27 eura a Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré konateľ spoločnosti Mechanika, s.r.o. Ing. Michal Petrovský, zaslal oprávnenému Jozefovi Nemčákovi. Na základe Zmluvy o postúpení bol vypracovaný Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 05.06.2018 uskutočnený podľa § 580 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorým ako veriteľ Ing. Michal Petrovský takýmto jednostranným právnym úkonom započítal svoje vzájomné pohľadávky voči dlžníkovi Jozefovi Nemčákovi, nar. 02. 03. 1963, bytom Veľké Rovné 223.
3. Právny zástupca oprávneného so zastavením exekúcie nesúhlasil. Uviedol, že tvrdenie povinného o postúpení pohľadávky sa nezakladá na pravde. Oprávnený ku dňu 05. 06. 2018 nemal voči spoločnosti Mechanika s.r.o. žiadne záväzky a preto nemohol povinný voči nemu nadobudnúť žiadnu pohľadávku, ani si ju započítať. Je pravdou, že oprávnený mal v minulosti voči spoločnosti Mechanika s.r.o. záväzok vo výške 309 222 eura, avšak tento jeho záväzok zanikol na základe jeho započítania. Listinu o započítaní pohľadávok prevzala spoločnosť Mechanika s.r.o. dňa 05. 01. 2018 a súčasne toho istého dňa podaním „Zápočet pohľadávok 05. 01. 2018“ potvrdila oprávnenému, že jej pohľadávka voči nemu zanikla. Po tomto započítaní, naopak zostal veriteľom, nie dlžníkom spoločnosti Mechanika s.r.o. samotný oprávnený. Ako dôkaz predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky od Vladimíra Fujaka z 30. 10. 2017, Započítanie pohľadávok zo dňa zo dňa 03. 01. 2018, Zápočet pohľadávok zo dňa 05.
01. 2018, ktorým spoločnosť Mechanika, s.r.o. potvrdzuje, že započítanie berie na vedomie a akceptuje ho. Pohľadávka spoločnosti Mechanika s.r.o., z ktorej časť v sume zodpovedajúcej jeho povinnosti voči oprávnenému, povinný ako konateľ tejto spoločnosti sám sebe postúpil, nesporne zanikla pred dňom uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky a zápočtu zo dňa 05. 06. 2018 a povinný si ju teda nemohol sám sebe postúpiť.
4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. 37Ek/922/2018 zo dňa 06. decembra 2018 rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamieta. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že na započítanie vzájomných pohľadávok v exekučnom konaní je potrebné aplikovať okrem príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), aj ustanovenie § 61e Exekučného poriadku. K uvedenému uviedol, že zatiaľ čo právna úprava Exekučného poriadku účinná do 31. 03. 2017 nevylučovala započítanie vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného kedykoľvek v priebehu exekúcie (čo často viedlo k zneužívaniu inštitútu započítania pohľadávok započítavaním sporných a nejudikovaných pohľadávok za účelom spôsobovania prieťahov v exekučnom konaní), zákonom č. 125/2016 Z.z., ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok, účinným od 01. 04. 2017, bola do Exekučného poriadku zavedená nová úprava jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, ktorá obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len pohľadávky priznané povinnému exekučným titulom, t.j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému. Ak povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Ďalej dal do pozornosti znenia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a § 580 Občianskeho zákonníka.
5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka povinný v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť, v ktorej žiadal, aby súd uznesenie zmenil tak, že exekúciu v celom rozsahu zastavuje. Poukázal na to, že v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka posledná veta, zánik vzájomných pohľadávok nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, kde daným okamihom je deň 05. 06. 2018. Preukázateľne teda došlo k stretu vzájomných pohľadávok pred začatím exekúcie, čo znamená, že súd nemohol a nemal na daný prípad aplikovať § 61e Exekučného poriadku, ktorý rieši výlučne situácie po začatí exekúcie. Za vadu konania a porušenie jeho práv na rovnaký prístup k súdu a spravodlivý proces považoval aj to, že mu neboli doručené vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 30. 08. 2018 a 10. 09. 2018, ako aj vyjadrenie súdneho exekútora. Uvedené listiny súd cituje vo svojom uznesení, avšak bez bližšej špecifikácie ich obsahu, čo znamená, že sa k nim povinný nevie relevantne vyjadriť.
6. Právny zástupca oprávneného považoval uznesenie vyššieho súdneho úradníka za vecne aj právne správne. Poukázal na to, že exekučné konanie začalo na návrh zo dňa 05. 06. 2018, ktorý je súčasne dňom začatia exekúcie. Preto nemožno súhlasiť s tvrdeniami povinného, že jednostranný zápočet zo dňa 05. 06. 2018 bol vykonaný pred začatím exekúcie. Bol vykonaný v rovnaký deň, v aký exekúcia začala. Vzhľadom na uvedené (všetky skutočnosti vyplývajú z dokumentov a listín, sú súčasťou súdneho spisu v tejto exekučnej veci) je zrejmé, že súd aplikoval ust. § 61e Exekučného poriadku právne správne, na základe správne zisteného skutkového stavu v danej veci.
7. Súd k veci udáva nasledovné:
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Po preštudovaní veci sa sudca stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom rozhodnutí a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.
13. Napriek aplikácii ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca zdôrazňuje, že dôvodom, prečo nová právna úprava (účinná od 01. 04. 2017) jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky vylúčila, bola snaha o zjednodušenie postupu exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie. Totiž, námietka jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky vyžadovala, aby exekučný súd posúdil ako predbežnú otázku, či pohľadávka povinného existuje (jej právny dôvod a výšku, podľa toho, v akom rozsahu sú relevantné právne skutočnosti medzi účastníkmi sporné), čo je úlohou, ktorá patrí do sporového konania (najmä môže byť potrebné vytýčiť pojednávanie na vykonanie dokazovania). Snahou zákonodarcu bolo redukovať okruh potenciálne sporných skutočností, ktoré má riešiť exekučný súd, a tým exekučné konanie zrýchliť. Slovné spojenie „po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie“ (§61e) sa potom, podľa názoru súdu, interpretuje tak, že z uvedeného dôvodu nie je prípustné exekúciu zastaviť. Ustanovenie § 61e Exekučného poriadku nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane, pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Môže preto nastať situácia, s ktorou procesný predpis počíta, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav, pretože sa vymáha pohľadávka, ktorá neexistuje. Ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje povinný voči oprávnenému žalobou v sporovom konaní. Z uvedených dôvodov je potom namieste slová „ po začatí exekúcie“ v ustanovení §61e Exekučného poriadku vykladať largo sensu (v širšom zmysle) tak, že exekučný súd neprihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred začatím exekúcie alebo po začatí exekúcie. Slová „po začatí exekúcie sa neprihliadne“ teda interpretujeme vo význame „v exekučnom konaní sa neprihliadne“. Výklad, že exekučný súd prihliada na jednostranné započítanie, ktoré nastalo pred začatím exekúcie, by poprel účel a zmysel komentovaného ustanovenia. (k tomu viď Exekučný poriadok komentár 3. vydanie Števček/Kotrecová/Tomašovič/Molnár a kolektív, vydavateľ C. H. Beck, rok 2018)
14. K tvrdeniu povinného, že postupom exekučného súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým, že mu neboli doručené vyjadrenia oprávneného a súdneho exekútora k jeho návrhu na zastavenie exekúcie a nemohol sa tak k nim vyjadriť, sudca uvádza, že s takýmto právnym záverom povinného nemožno súhlasiť. V tejto súvislosti poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu. Prípadné ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktoré by povinný uviedol v prípadnom ďalšom vyjadrení, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné. Pre úplnosť sudca uvádza, že povinný má možnosť v priebehu exekúcie podať aj ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie, v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku; tieto však nemajú odkladný účinok. Vzhľadom na charakter exekučného konania a jeho účel, ktorý nie je v riešení právnych sporov, ale vo vymožení judikovaných nárokov, zákonodarca najmä po novele zákonom č. 2/2017 Z. z. obmedzil možnosť právnych debát v tomto konaní. Preto v tomto zmysle, pri zachovaní práva vyjadriť sa, stanovil v § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, aké právne podklady má mať exekučný súd pre svoje rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie k dispozícii, čo bolo v tomto konaní aj dodržané. Postupom vyššieho súdneho úradníka tak nebol porušený princíp rovnosti zbraní (pozri napr. Niederöst-Huber proti Švajčiarsku zo dňa 18. februára 1997), a neuviedol povinného do nevýhodnejšej pozície. Súd preto bez akýchkoľvek pochybností mohol rozhodnúť a aj rozhodol, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Postup súdu bol v súlade so zákonom. Okrem uvedeného, sudca poukazuje na to, že exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica je elektronickým súdnym konaním, v ktorom je súdom vedený elektronický súdny spis. Všetkým účastníkom exekučného konania, teda aj povinnému, je zo strany súdu pridelený prístupový kód, na základe ktorého je povinný oprávnený kedykoľvek nahliadať a sťahovať si dokumenty nachádzajúce sa v elektronickom súdnom spise.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.