Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4P-74-2018.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4P/24/2018
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica vo veci starostlivosti súdu o maloletého M.N.L. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A. C. - adresa dôverná, a V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., A. XXXX/XX, E..Č.. Z.U. Š., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Považská Bystrica bol dňa 15.03.2018 doručený prostredníctvom Centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže, podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 zo dňa 18.decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa na sumu 250 libier mesačne. Matka k návrhu pripojila aj prílohy v anglickom jazyku, ktoré majú preukazovať jej výdavky na maloleté dieťa. Ide o výpisy z účtu, faktúry a výdavkové listy. Pripojila aj v Spojenom kráľovstve vydaný rodný list dieťaťa.
2. Otec maloletého kontaktoval tunajší súd pričom uviedol, že aj keď má stále trvalý pobyt na Slovensku, už od roku 2015 žije vo Švajčiarsku spolu so svojou manželkou a dvoma maloletými deťmi vo veku 6 a 2 roky. Otec maloletého súdu predložil aj doklady preukazujúce jeho pobyt vo Švajčiarsku, a to povolenie k pobytu a práci vystavené dňa 01.07.2015, sobášny list a rodné listy detí.
3. Zo sobášneho listu a z rodných listov maloletých detí súd zistil, že boli vydané osobitnou matrikou vedenou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Súd zistil, že otec maloletého sa vo Švajčiarsku medzičasom v roku 2016 oženil. Otcovi maloletého a jeho manželke sa ako rodičom narodili v roku 2012 a 2016 dve deti. Obe deti sa narodili vo Švajčiarsku.
4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 2 ods. 2 C. m. p., na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Podľa § 38a zákona č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
8. Podľa článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
9. Podľa článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.
10. Podľa článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, ak podľa článkov 3, 4 a 5 nemá právomoc žiadny súd členského štátu ani žiaden súd zmluvného štátu Lugánskeho dohovoru, ktorý nie je členským štátom, na základe ustanovení uvedeného dohovoru, majú právomoc súdy členského štátu spoločnej štátnej príslušnosti účastníkov.
11. Súd vždy v prvom rade skúma, či sú splnené procesné podmienky. Procesné podmienky predstavujú súhrn daností, ktorými musí súd disponovať na to, aby mohol vec prejednať a rozhodnúť. Jednou z procesných podmienok je aj existencia právomoci súdu. Nedostatok právomoci spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme uznesenia o zastavení konania.
12. Súd preskúmal existenciu svojej právomoci podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len ako nariadenie).
13. V zmysle oboch týchto právnych predpisov je právomoc súdu Slovenskej republiky daná v prípadoch ak je obvyklý pobyt povinného alebo oprávneného na území Slovenskej republiky. V prípade nariadenia je všeobecná právomoc súdu Slovenskej republiky daná aj v prípade, ak je konanie o vyživovacej povinnosti spojené s konaním o osobnom stave alebo konaním o rodičovských právach a povinnostiach a súd má právomoc na toto konanie. Ďalej nariadenie upravuje právomoc založenú na účasti odporcu a subsidiárnu právomoc. Keďže toto konanie nie je spojené s konaním o osobnom stave ani s konaním o rodičovských právach a povinnostiach, do úvahy pre existenciu všeobecnej právomoci súdu Slovenskej republiky prichádzali len dve možnosti, a to existencia právomoci súdu na základe obvyklého pobytu oprávneného v Slovenskej republike alebo existencia právomoci súdu na základe obvyklého pobytu povinného v Slovenskej republike.
14. Pre posúdenie právomoci súdu preto bolo potrebné bližšie sa zaoberať pojmami oprávnený, povinný a obvyklý pobyt.
15. Oprávneným v zmysle nariadenia je každá fyzická osoba, ktorá má nárok výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok.
16. Povinným v zmysle nariadenia je každá fyzická osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť alebo o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť.
17. Pojem obvyklý pobyt napriek tomu, že je v európskych nariadeniach často používaný nie je legislatívne vymedzený. Súdny dvor sa vo svojej rozhodovacej činnosť viackrát zaoberal pojmom
obvyklý pobyt dieťaťa. V zmysle jeho judikatúry tak obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. (C - 523/07, bod 37- 39). Na základe rovnakých predpokladov je potom možné vymedziť aj obvyklý pobyt dospelej osoby.
18. Na základe uvedených definícii pojmov súd uzavrel, že oprávneným v danom prípade je maloleté dieťa, nakoľko ono samé má voči svojmu rodičovi právo na výživné. Povinným v danom prípade je otec maloletého dieťaťa, ktorý má v zmysle rodinnoprávnych predpisov povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pokiaľ toto nenadobudne schopnosť samo sa živiť.
19. Súd ďalej určil, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je Spojené kráľovstvo, nakoľko sa tam so svojou matkou dlhodobo zdržuje. Z predložených dokladov, ktoré matka maloletého predložila na preukázanie výšky výdavkov na maloleté dieťa, mal súd za preukázané, že sa dieťa spolu so svojou matkou zdržujú v Spojenom kráľovstve minimálne od narodenia dieťaťa v roku 2007. O danom svedčí rodný list maloletého. Vzhľadom na uvedené je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že dieťa je v danej krajine sociálne začlenené, má tu rodinné a sociálne väzby a charakter pobytu nie je príležitostný.
20. Obvyklým pobytom otca dieťaťa je podľa súdu Švajčiarsko. V tejto krajine otec maloletého stabilne žije spolu so svojou manželkou a 2 maloletými deťmi od roku 2015. V tejto krajine otec maloletého aj pracuje. Uvedené mal súd za preukázané na základe dokladov predložených otcom maloletého, a to povolenia na pobyt a prácu, rodných listov maloletých detí a sobášneho listu. Súd tak uzavrel, že pobyt otca maloletého vo Švajčiarku má trvalý charakter a odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani trvalý pobyt otca maloletého na Slovensku, keďže trvalý pobyt je administratívnym pojmom a má len evidenčnú funkciu.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že tak oprávnený ako aj povinný majú svoj obvyklý pobyt mimo územia Slovenskej republiky. Preto nebolo možné v súlade s článkom 3 nariadenia alebo § 38a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom založiť právomoc súdu Slovenskej republiky. Zároveň súd nemohol svoju právomoc založiť ani na základe článku 4, keďže k voľbe súdu v konaní o výživnom na dieťa nemôže dôjsť, ani na základe článku 5 o právomoci založenej na účasti odporcu, keďže otec maloletého dieťaťa namietol právomoc poukázaním na svoj obvyklý pobyt mimo územia Slovenska a ani na základe článku 6 o subsidiárnej právomoci, nakoľko stále existuje členský štát - Spojené kráľovstvo, ktorého súd má právomoc na konanie (na základe obvyklého pobytu oprávneného).
22. Absencia právomoci súdu Slovenskej republiky, tak ako už bolo uvedené, predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá vedie k jedinému možnému záveru, a to zastaveniu konania. Vzhľadom na uvedené súd konanie zastavil.
23. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 52 C. m. p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.
24. Záverom súd uvádza, že nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti sa uplatňuje aj na území Spojeného kráľovstva, a to na základe rozhodnutia komisie zo dňa 08.06.2009.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP v podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (62 ods. 1 a 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).