Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-7Sa-23-2022.pdf
PDF · 119.23 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-7Sa/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom A. A. A. v právnej veci žalobcu: B. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX- X/XXXX-XX z 22. septembra 2022, t a k t o
rozhodol:
I. Správnu žalobu zamieta.
II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 19.07.2022 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že žalobca má podľa § 2 písm. a), § 30, § 49, § 53 a § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) nárok na materské od 02.05.2022 do 08.05.2022 vo výške 35,78662500 eur za deň. Zároveň rozhodol, že dňom 09.05.2022 nárok na materské zanikol. Následne žalovaná na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 22.9.2022 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že prvú časť výroku rozhodnutia nahradila nasledovne: „ ... [žalobca] podľa § 2 písm. a), § 30, § 49, § 53 a § 55 zákona v znení neskorších predpisov má nárok na materské od 2. mája 2022 do 8. mája 2022 vo výške 35,78662500 EUR za deň. Dňom 9. mája 2022 nárok na materské zmysle § 51 ods. 2 zákona zanikol. Nárok na materské opätovne vznikne odo dňa, kedy budú splnené zákonné podmienky pre jeho vznik.“
2. Z obsahu administratívneho spisu ako aj rozhodnutí orgánov verejnej správy najmä vyplynulo, že žalobca si nárok na materské a jeho výplatu uplatnil žiadosťou č. B1564042 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Slovenská autobusová doprava Poprad, a. s. v ochrannej lehote od 02.05.2022, z dôvodu starostlivosti o dieťa od tohto dňa. Pri posudzovaní nároku bolo zistené, že na základe pracovnej zmluvy u toho istého zamestnávateľa uzatvorenej dňa 04.05.2022, je žalobca prihlásený na nemocenské poistenie od 9.5.2022, pri flexibilnom pracovnom čase 20 hodín týždenne, pričom prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času, s miestom výkonu práce G., D., Levoča s mesačnou mzdou vo výške: základná mzda 646 eur + 10,5% prémie podľa platnej podnikovej kolektívnej zmluvy + variabilná zložka (podľa výsledku odpracovaných hodín). Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca dosahuje obdobnú mzdu, akú dosahoval v riadnom pracovnom pomere.
3. V pracovnej zmluve uzatvorenej od 11.05.2021 (ako invalidný dôchodca s 80% poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), pri týždennom pracovnom čase 37,5 hodiny, s miestom výkonu práce Poprad, Kežmarok, Levoča bol dohodnutý plat vo výške 3,60 EUR/hod. (čo je v prepočte základná mzda vo výške cca 540 eur ) + zvýhodnenie za nočnú prácu, za prácu nadčas, za dobu práce vo sviatok, za dobu práce v sobotu a v nedeľu. Žalobca za obdobie pred nástupom na materskú dovolenku dosahoval mzdu za január 2022 1602,14 eur, za február 2022 1229,40 eur, za marec 2022 1402,31 eur, za apríl 2022 1909,71 eur (za 29 dní ). Počas obdobia materskej dovolenky žalobca dosiahol mzdu za máj 2022 869,46 eur (za 23 dní).
4. Zároveň bolo zistené, že matka dieťaťa od 01.05.2018 je vedená ako občan - starostlivosť o dieťa do šiestich rokov.
5. Prvostupňový správny orgán tak konštatoval, že žalobca si upravil pracovné podmienky tak, aby vykonával zárobkovú činnosť v kratšom časovom rozsahu (podľa predloženej dochádzky mal žalobca vykonávať prácu približne 4 hodiny denne v čase od 18. hodiny do 22. hodiny ), ale zároveň nedošlo k zníženiu príjmu za vykonanú prácu. Nebola teda splnená základná podmienka pre priznanie dávky materského, ktorá je uvedená v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je nemocenské poistenie určené pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, ako aj podmienku starostlivosti o dieťa v takom rozsahu, v akom ju poskytovala dieťaťu jeho matka.
6. Žalovaná s poukazom na príslušnú právnu úpravu uviedla, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka starostlivosti o dieťa, keďže, aplikujúc § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, zmyslom materského je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa, predpokladom splnenia podmienky starostlivosti o dieťa je skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok.
7. Ďalej žalovaná zrekapitulovala vyššie uvedené zistenia a dodala, že priemerná výška mzdy žalobcu bola za obdobie od januára do apríla 2022 dosahovaná na úrovni 1535,89 eur. Vo vzťahu k pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo 04.05.2022 uviedla, že žalobcova základná odmena je vo výške 8,08 EUR/hod., rozsah pracovného času je určený na 20 hodín týždenne a žalobca pracuje v rozsahu 50% formou domácej práce a 50% pracovného času tráveného v prevádzke v čase od 18. hodiny do 22. hodiny. Ďalej žalovaná z mesačných výkazov poistného a z výplatných lístkov zistila, že žalobca v novom pracovnom vzťahu dosiahol vymeriavací základ za mesiac máj 2022 vo výške 869,46 eur (za 23 kalendárnych dní), za mesiac jún 2022 vo výške 1103,32 eur (za 30 kalendárnych dní) a za mesiac júl 2022 vo výške 1308,21 eur (za 31 kalendárnych dní). Z prehľadu dochádzky za mesiace máj a júl 2022 bolo zistené, že navrhovateľ pracoval 4 hodiny denne, t. j. 20 hodín týždenne a v mesiaci jún 2022 pracoval 12 až 20 hodín týždenne.
8. Žalovaná uviedla, že u žalobcu došlo v ďalšom pracovnom pomere v porovnaní s pracovným pomerom založeným na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.05.2021 k zníženiu rozsahu pracovného času (z 37,5 hodiny týždenne na 20 hodín týždenne; t. j. takmer na polovicu pôvodného pracovného času), avšak k zníženiu príjmu pri novom pracovnoprávnom vzťahu za mesiace máj 2022 až júl 2022 v porovnaní s predchádzajúcim dosahovaným príjmom (priemerná výška mzdy 1535,89 eur) došlo približne len o štvrtinu, čo nezodpovedá rozsahu zníženia pracovného času.
9. Zároveň doplnila, že matka dieťaťa pani H. E. je evidovaná od 1.5.2018 ako dôchodkovo poistená osoba z dôvodu starostlivosti o dieťa do šiestich rokov, pričom naposledy bola nemocensky poistená v období od 12.7.2006 do 11.8.2006. V súvislosti s narodením jej oboch detí nepoberala nemocenskú dávku materské, a ani nečerpala rodičovskú dovolenku, a to z toho dôvodu, že po 11.8.2006 jej žiadne ďalšie nemocenské poistenie nevzniklo. Na základe uvedeného je dôvodný predpoklad, že matka poskytuje starostlivosť obom deťom.
II.
Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom
10. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), v ktorej navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V správnej žalobe najmä uviedol, že
- prvostupňový správny orgán nesprávne porovnával príjem z dvoch rôznych pracovných pozícií žalobcu;
- konštatovanie o obdobnosti poberanej mzdy je nesprávne, pretože pracovná pozícia žalobcu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.05.2022 (kontrolór) je iná, než pracovná pozícia na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej od 11.05.2021 (vodič), čomu musí zodpovedať aj mzdové ohodnotenie, keďže ide o pracovné pozície s rozdielnym stupňom náročnosti práce;
- z dôvodu starostlivosti o dieťa si žalobca upravil svoje pracovné podmienky vrátane pracovného času tak, aby pracoval v kratšom časovom rozsahu, a to iba 20 hodín týždenne, a teda nemôže pracovať na plný úväzok a dosahovať tomu zodpovedajúci príjem;
- z rozhodnutia prvostupňového orgánu nevyplýva, že by žalobca nesplnil podmienky definované v § 30 a nasl. a § 48 a nasl. zákona o sociálnom poistení;
- ust. § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení podmienky priznania nároku na materské nedefinuje;
- dieťa, z dôvodu starostlivosti, o ktoré žalobca požiadal o materské, sa narodilo dňa XX.XX.XXXX, teda konštatovanie o tom, že matka dieťaťa je od 01.05.2018 vedená ako Občan – starostlivosť o dieťa do 6 rokov, sa týka iného dieťaťa;
- nie je zrejmé, z ktorého ustanovenia zákona o sociálnom poistení vyplýva potreba porovnania poklesu súčasného príjmu v porovnaní s predošlým príjmom, keď zákon žiadnu takúto povinnosť orgánom verejnej správy neukladá;
- k poklesu príjmu u žalobcu došlo, pretože žalobca pracuje len na 20 hodín týždenne, t. j. na tzv. polovičný úväzok, a z tohto dôvodu u neho došlo k poklesu príjmu, a to o polovicu;
- pojem „primeraný pokles príjmu“ zákon o sociálnom poistení nedefinuje;
- záver o „iba formálne splnenej podmienke starostlivosti o dieťa“ je nesprávny, keďže žalobca si pracovný čas upravil rozsahom a zarámcovaním vo večerných hodinách tak, aby sa o dieťa mohol osobne starať, pričom správne orgány tento záver nepreukázal a nezisťoval, aký je skutočný stav;
- úlohou orgánov verejnej správy je postupovať iba v súlade so zákonnými podmienkami a svojou činnosťou si k nim nepridávať vlastné, pretože v takom prípade konajú nad rámec zákona a mimo jeho medzí, čo odporuje čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
11. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaná navrhla správnu žalobu zamietnuť. Ďalej, okrem rozsiahlej rekapitulácie výsledkov administratívneho konania, najmä uviedla, že:
- všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky ustanovuje ust. § 30 zákona o sociálnom poistení;
- v ustanovení § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je vyjadrený účel nemocenského poistenia;
- u žalobcu v období po 08.05.2022 nedošlo k takému výpadku príjmu, ktorý by bolo potrebné kompenzovať; u žalobcu došlo k zníženiu rozsahu pracovného času, avšak k úmernému zníženiu príjmu nedošlo;
- vzhľadom na skutočnosť, že matka dieťaťa je evidovaná ako dôchodkovo poistená osoba z dôvodu starostlivosti o dieťa do 6 rokov, je dôvodný predpoklad, že matka poskytuje starostlivosť obom deťom.
12. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení najmä uviedol, že
- ust. § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení nepočíta iba so stratou príjmu, ale aj so znížením príjmu;
- rozhodovacia prax Najvyššieho súdu resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, na ktorú žalovaná poukazuje sa týka prípadov, kedy žiadatelia o dávku nezmenili rozsah vykonávanej pracovnej činnosti;
- u žalobcu došlo k zníženiu rozsahu vykonávanej pracovnej činnosti, a v tejto súvislosti aj k zníženiu príjmu.
13. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 1. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 7Sa/23/2022. Od
1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená sudcovi ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, a je vedená pod sp. zn. PO-7Sa/23/2022.
14. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nariadil pojednávanie na deň 27.5.2024, na ktorom právny zástupca žalobcu ako aj poverený zástupca žalovanej v stručnosti zopakovali svoju argumentáciu a zotrvali na svojich návrhoch.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
15. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
16. Podľa § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
17. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období 28 týždňov od priznania materského.
18. Podľa § 49 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, iný poistenec je otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
19. Podľa § 135 ods. 1 S.s.p., na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom
20. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
21. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho konania, sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:
- žalobca nárok na materské a jeho výplatu uplatnil žiadosťou č. B1564042 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Slovenská autobusová doprava Poprad, a. s.;
- v pracovnej zmluve zo dňa 10.05.2021, pri týždennom pracovnom čase 37,5 hodiny, s miestom výkonu práce Poprad, Kežmarok, Levoča bol so žalobcom dohodnutý plat vo výške 3,60 EUR/ hod (v prepočte základná mzda vo výške cca 540 eur) + zvýhodnenia za nočnú prácu, za prácu nadčas, vo sviatok, v sobotu a v nedeľu;
- v pracovnej zmluve u rovnakého zamestnávateľa zo dňa 04.05.2022 bol so žalobcom dohodnutý výkon práce na inej pracovnej pozícii na dobu určitú (do 31.12.2022) s týždennom flexibilnom pracovnom čase 20 hodín (odpracovanom v rozsahu 50% formou domácej práce a 50% pracovného času tráveného v prevádzke v čase od 18. hodiny do 22. hodiny), bez započítania prestávok na odpočinok a jedenie, s miestom výkonu práce G., D., Levoča s mesačnou mzdou vo výške: základná mzda 646 eur (8,08 EUR/hod.) + 10,5% prémie podľa platnej podnikovej kolektívnej zmluvy + variabilná zložka (podľa výsledku odpracovaných hodín);
- za obdobie pred nástupom na materskú dovolenku žalobca dosahoval mzdu za január 2022 1602,14 eur, za február 2022 1229,40 eur, za marec 2022 1402,31 eur, za apríl 2022 1909,71 eur (za 29 dní );
- v pracovnom pomere, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.5.2022, žalobca dosiahol vymeriavací základ za mesiac máj 2022 vo výške 869,46 eur (za 23 kalendárnych dní), za mesiac jún 2022 vo výške 1103,32 eur (za 30 kalendárnych dní) a za mesiac júl 2022 vo výške 1308,21 eur (za 31 kalendárnych dní) a za mesiac august 2022 vo výške 1359,23 eur (za 31 kalendárnych dní);
- matka dieťaťa pani H. E. je evidovaná od 01.05.2018 ako dôchodkovo poistená osoba z dôvodu starostlivosti o dieťa do šiestich rokov.
22. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť v žalobe namietanú zákonnosť rozhodnutí žalovanej (v oboch stupňoch), eventuálne postupu v konaní, t. j. posúdiť, či orgán verejnej správy v konkrétnom prípade postupoval v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnými právnymi predpismi aplikovanými v konkrétnej veci.
23. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade žalovaná postupovala v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, zároveň neporušila žiadne z namietaných princípov právneho štátu. Použitú právnu normu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona, s prihliadnutím aj na také hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré mravy a spravodlivosť.
24. Žiadny právny predpis nezakazoval otcovi, ako inému poistencovi po dobu poberania materského vykonávať závislú činnosť, t. j. môže mať príjem z iného nemocenského poistenia. Z ustanovenia § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť, mať taký príjem z iného pracovného vzťahu, t.j. z iného nemocenského poistenia.
25. Zároveň okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku, v danom prípade na materské žiadateľ musel spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku zabezpečovania starostlivosti o dieťa.
26. Splnenie týchto podmienok nie je možné posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť.
27. Žalovaná preto oprávnene skúma, či tomu tak je, pričom zabezpečovanie starostlivosti dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel.
28. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj starostlivosť o dieťa - v prípade iného poistenca). Zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti o dieťa. Teda účelom poskytnutia poistného plnenia, po predchádzajúcom platení poistného je situácia, že poistenec zabezpečuje dieťaťu starostlivosť, v súvislosti s čím má ušlý príjem. Vymyká sa plne zmyslu a účelu zákona o sociálnom poistení, aby bola poskytovaná nemocenská dávka, ktorá má nahrádzať mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, aby sa takáto dávka vyplácala v prípade, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje zabezpečovanie starostlivosti dieťaťu naďalej pracuje u rovnakého zamestnávateľa hoc v skrátenom pracovnom čase, ale približne za rovnako dohodnutú odmenu.
29. Niet pochýb o tom, že v predmetnej veci žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Slovenská autobusová doprava Poprad, a. s. Z tohto pracovného pomeru čerpal rodičovskú dovolenku a požiadal o materské. Žalovaná porovnala príjem žalobcu dosiahnutý v pracovných pomeroch na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.5.2021 a na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.5.2022 a konštatovala, že je zrejmé, že u žalobcu došlo v ďalšom pracovnom pomere v porovnaní s pracovným pomerom založeným na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.5.2021 k zníženiu rozsahu pracovného času (z 37,5 hodín týždenne na 20 hodín týždenne, t. j. takmer na polovicu
pôvodného pracovného času), avšak k zníženiu príjmu pri novom pracovnom vzťahu v porovnaní s predchádzajúcim dosahovaným príjmom došlo iba neúmerne, čo nezodpovedá rozsahu zníženia pracovného času. S týmto záverom žalovanej sa správny súd stotožňuje.
30. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s podmienkou straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti, keďže táto nie je podľa žiadneho právneho predpisu podmienkou pre vznik nároku na materské. Vyžadovanie splnenia tejto podmienky je podľa žalobcu prejavom svojvôle a žalovaná tak postupuje nad rámec zákona o sociálnom poistení. S touto žalobnou námietkou sa správny súd nemohol stotožniť, pričom v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/98/2020 zo dňa 27.10.2021, v ktorom bol poskytnutý nasledovný výklad podmienok nároku iného poistenca na materské : „40. Pokiaľ žalobca krajskému súdu vytýkal výklad ustanovení § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. „znejúci v prospech zmyslu a účelu konkrétnej právnej normy“ apelujúc taktiež na potrebu výkladu logického, systematického a teleologického, najvyšší správny súd (aj s odkazom na skoršiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/18/2018 z 13. februára 2019) uvádza, že si je vedomý definície, resp. pojmového vymedzenia iného poistenca v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské (resp. § 49 ods. 3 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení). Najvyšší správny súd uvádza, že samotné vymedzenie pojmu iný poistenec (zákonodarcom použité v súvislosti so vznikom nároku na materské v ustanoveniach označených v predošlej vete) však neobsahuje, resp. nevymedzuje všetky podmienky vzniku nároku na materské. Jazykovo-gramatický výklad výlučne ustanovenia § 49 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. (v platnom znení, resp. § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské) v danom prípade celkom nepostačuje, keďže takýto jednoduchý výklad zákona nie je možné bezvýhradne akceptovať. Znamenal by totiž určitú možnosť obchádzania zákona a jeho zneužitia, resp. išlo by o výklad explicitne popierajúci účel a zmysel zákona. ... 42. Zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzuje sociálne poistenie (§ 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), ktorého rozsah je určený v ustanovení § 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že sociálnym poistením je: a) nemocenské poistenie, b) dôchodkové poistenie, c) úrazové poistenie, d) garančné poistenie a e) poistenie v nezamestnanosti. Zákon pojmovo vymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Týmto ustanovením je v základnom rámci vymedzený účel nemocenského poistenia, ktorým je kompenzácia straty alebo zníženia príjmu pre prípad (v dôsledku) dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Formou kompenzácie sú nemocenské dávky, ktoré zákonodarca vymenúva v § 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Jednou z týchto dávok je materské (§ 13 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení). Účelom nemocenského poistenia teda nie je poskytovať poistencom plnenia (dávky) ako „benefit“ k príjmu poistenca nepostihnutého stratou alebo znížením príjmu. Účelom nemocenskej dávky materského je naopak parciálna sanácia (v rozsahu stanovenom v § 53 zákona č. 461/2003 Z. z.) straty alebo zníženia príjmu v súvislosti s poskytovaním starostlivosti o dieťa za podmienok stanovených zákonom. 43. Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.). Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.“
31. Z vyššie uvedených dôvodov tak správny súd už iba v stručnosti dodáva, že žalobcom namietaná podmienka straty, alebo zníženia príjmu má svoje normatívne zakotvenie v ustanovení § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
32. Z obsahu administratívneho spisu skutočne vyplynulo, že žalobca pred nástupom na materskú dosahoval mzdu v priemere 1535,89 eur mesačne, pričom po nástupe na materskú dosahoval mzdu v priemere 1160,05 eur, čo je približne o štvrtinu menej (uvedená hodnota je pritom negatívne ovplyvnená výškou mzdy 869,46 eur za mesiac máj 2022 za 23 kalendárnych dní- nejedná sa teda
o mzdu za celý mesiac; od 2.5.2022 do 8.5.2022 poberal žalobca materské), pričom v mesiacoch júl 2022 (1308,21 eur) a august 2022 (1359,23 eur) dokonca dosiahol mzdu vyššiu ako za mesiac február 2022 (obdobie pred nástupom na materskú). V novom pracovnom pomere žalobca dosahuje dokonca vyššiu hodinovú mzdu než v predchádzajúcom zamestnaní a prakticky si tak zabezpečil výhodnejšie pracovné podmienky.
33. V danom prípade nedošlo k takej zmene životnej situácie, čo predpokladá zákon o sociálnom poistení pre kompenzovanie zníženého príjmu, ale naďalej žalobca pracuje v novom pracovnom pomere u rovnakého zamestnávateľa a dosahuje porovnateľný príjem.
34. Zároveň správny súd konštatuje, že žalovanej neuniklo, že žalobca v novom pracovnom vzťahu pracuje na inej pracovnej pozícii ako pred nástupom na materskú. S uvedenou zmenou zjavne súvisí aj obmedzený rozsah výkonu práce z 37,5 hod. týždenne na 20 hod. týždenne. Uvedené skutočnosti orgány verejnej správy nespochybňovali, keďže dôvodom, na ktorom založili svoje rozhodnutia nie je charakter práce, ani dohodnutý týždenný pracovný čas, ale nesplnenie podmienky podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
35. Žalobca tiež argumentoval tým, že svoje pracovné podmienky upravil tak, aby svojmu dieťaťu mohol zabezpečovať starostlivosť. Pokiaľ by sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že rozhodujúcim faktorom je, že súčasná pracovná činnosť žalobcu starostlivosť o dieťa umožňuje, potom by mohol nastať aj absurdný prípad priznania nároku na materské vtedy, pokiaľ by sa otec dieťaťa vo svojom voľnom čase, ktorého má rovnako ako v predchádzajúcom pracovnom pomere, staral o dieťa, a aj naďalej by vykonával svoju pracovnú činnosť v rovnakom rozsahu ako pred touto starostlivosťou. Treba si uvedomiť, že pokiaľ zamestnanec má znížený rozsah týždenného pracovného času, tzv. skrátený pracovný úväzok, tomuto zodpovedá aj zníženie jeho odmeny za prácu. V tomto prípade má zamestnanec viac voľného času, za ktorý nie je ohodnotený a nepoberá plat. Pokiaľ voľný čas využije tak, že sa počas neho bude starať o dieťa, ale zároveň bude v skrátenom pracovnom úväzku vykonávať svoju pracovnú činnosť a bude za ňu aj rovnako ohodnotený, potom je v rozpore s účelom a zmyslom zákona o sociálnom poistení, aby za starostlivosť vo voľnom čase poberal materské, keď u neho nedošlo k žiadnej strate príjmu, ani k žiadnej inej zmene vo vykonávaní pracovného pomeru. Len samotná tá skutočnosť, že v čase osobného voľna sa staral o dieťa, nezakladá jeho nárok na materské. Ako správne poznamenala žalovaná, túto povinnosť má v zmysle všeobecných ustanovení zákona o rodine, avšak pokiaľ by mal spĺňať nárok na materské, museli by byť splnené podmienky v zmysle zákona o sociálnom poistení. Ak žalobcovi žiadna strata alebo podstatné zníženie jeho príjmu v príčinnej súvislosti s touto starostlivosťou o dieťa nevznikla, potom nie je naplnený účel zákona o sociálnom poistení a neexistuje potreba prekrytia jeho zmenenej životnej situácie, ktorá mala nastať práve tým, že sa nemôže svojej práci venovať pre osobnú starostlivosť o dieťa.
36. Žalobca namietal, že dieťa z dôvodu starostlivosti o ktoré požiadal o materské, sa narodilo dňa XX.XX.XXXX a teda konštatovanie o tom, že matka dieťaťa je od 01.05.2018 vedená ako Občan – starostlivosť o dieťa do 6 rokov, sa týka iného dieťaťa. Uvedenú skutočnosť v rozhodnutí konštatovala už žalovaná v napadnutom rozhodnutí, pričom z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že túto skutočnosť zmienila iba na dokreslenie celkovej situácie žalobcu a nevyvodzovala z nej žiadne ďalšie závery.
V.
Záver
37. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.
38. Podľa § 168 S.s.p. žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
39. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p., pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.