Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-120-2020.pdf
PDF · 110.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9P/120/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa matky: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXX, XXX XX O., občan SR, právne zastúpená B.. J. Z., advokátkou so sídlom Z. 6, XXX XX E. a otca: P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX O., občan SR, o úpravu styku otca s malol. dieťaťom, takto
rozhodol:
I. A. návrh otca na úpravu styku s maloletým M. J., narodeným XX.XX.XXXX z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1 .Dňa 31.07.2020 bol Okresnému súdu Topoľčany doručený návrh otca na úpravu styku s maloletým. 1.1. Návrh odôvodnil tým, že navrhuje opätovné stretávanie malol. M. s otcom v rozsahu 1x týždenne v rozsahu 3 hodiny v špecializovanom zariadení Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Topoľčany. 1.2. Na pojednávaní uviedol, že návrh som podal, pretože svojho syna ľúbi. Chcel, aby s ním trávil čas a mal s jeho rodinou väčší kontakt. Syna videl pred narodeninami v júni 2020 asi 5 minút po dohode s matkou. Stretli sa na detskom ihrisku, malol. bol rozpačitý, pretože je naviazaný na matku a vždy sa na ňu pozrel, keď mal odpovedať. Bez jej prítomností bol vždy iný. Rozprávali sa ako sa má, čo robí a povedal mu, nech sa učí po anglicky a nech veľa športuje. Jeho otec sa s malol. stretáva raz mesačne, vedia sa dohodnúť mimo súdneho rozhodnutia. Otec chodí za ním do Topoľčian alebo na Babicu. M. sa stretáva tiež s jeho strýkom a bratrancami, ktorí sú z rodiny, jeho matka sa s ním nestretáva. Od otca mal informácie o maloletom a ukazuje mu aj fotky. Syna nevidel 4-5 rokov. Jeho zdravotný stav je dobrý, chorobu nemá žiadnu. Lekára navštevuje sporadicky, pretože má mladšiu priateľku. Lieky nemá predpísané žiadne, pretože mu lekár povedal, že je zdravý. V minulosti bral Atarax, Xanax a Lexaurin. Malol. dávali tiež v minulosti Atarax. Naraz tie lieky neberal, každé v určitom období. MUDr. Hlavu navštevuje od roku 2019 alebo 2018. Predtým navštevoval psychológa Františka Podobu z Banky. Iného psychiatra ako MUDr. Hlavu nenavštevoval. Dvanásť rokov je zamestnaný v tej istej firme na pozícií údržbár. Tiež je konateľom firmy Zachar a syn. So synom sa chcel stretávať minimálne raz za dva týždne a za prítomnosti inej osoby, no nerád by bol keby tam bola prítomná matka maloletého a jeho otčim. Realizáciu styku by si vedel predstaviť v prítomnosti jeho otca alebo iných osôb. 2. Matka malol. s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že by to nebolo v prospech maloletého. Od zákazu styku sa otec so synom nestretával. Videl ho v júni 2 dni pred M. narodeninami, cca 30 minút. Okrem toho otec syna osobne nevidel. M. bol rozpačitý, pozeral sa na ňu, lebo sa jej očami pýtal, kedy môže odísť, lebo mu to bolo nepríjemné. Otec sa ho pýtal na známky, učenie, záujmy, ale keď rozprával o záujmoch, tak mu otec rozprával, čo je lepšie. V domácnosti býva s priateľom, M. a spoločným synom.
Vzťah M. k priateľovi je dobrý, vníma ho ako otca. O svojom biologickom otcovi vie, volá ho P. a nechce sa s ním stretávať. Vzťah k súrodencovi má dobrý, sú na seba veľmi naviazaní, samozrejme je medzi nimi prítomná súrodenecká rivalita. Mal. navštevuje ZŠ I., chodil na plávanie. Prvé stretnutie so starým otcom z otcovej strany prebehlo v zmysle rozhodnutia, následne sa telefonicky dohodnú na mieste a čase. Stretávajú sa raz mesačne v rozsahu 1,5 alebo 3 hodiny. Čas trávia podľa dohody, napríklad na ihriskách alebo na Bojnej. Sú aj v telefonickom kontakte. Tento týždeň to bolo napríklad dvakrát. Nesúhlasila s realizáciou ani za prítomnosti starého otca z dôvodu, že by sa M. cítil v nepohode a tiež by to narušilo rozvíjajúci sa vzťah M. s jeho rodinou. Na stretnutia s dedkom chodí aj švagor, jeho dvaja synovia a jeho manželka. S nimi má veľmi dobrý vzťah, aj so starým otcom. So starou matkou sa nestretáva. Počas zákazu stretávania otcovi písala e-maily o maloletom, jeden až dvakrát mesačne. Odkedy je styk so starým otcom, tak e-maily nepíše. Mal. predtým navštevoval pedopsychiatričku MUDr. Kmeťovú, teraz tam už nechodí. 3. Kolízny opatrovník predložil správu so šetrenia zo dňa 16.10.2020 v ktorej uviedol, že mal. dieťa pochádza z manželstva matky C. J. a otca P. J. a bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp.zn. 9P/12/2012 zo dňa 21.08.2013 rozvedené, mal. Marco zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom otec mal. dieťaťa bol zaviazaný platením výživného na mal. dieťa v sume 60 Eur mesačne. Daným rozsudkom bol tiež upravený styk otca s mal. M. na každú nedeľu od 14,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp.zn 11P/23/2015 zo dňa 18.01.2017 súd vyslovil zákaz styku otca s mal. M. vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatria, kde znalec odporučil zakázať styk otca s maloletým vzhľadom na ochorenie otca. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť si podali na Okresný súd Topoľčany návrh na úpravu styku starí rodičia W. a E. J., pričom rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch č. k. 10P/87/2018 zo dňa 20.05.2019 bol upravený styk mal. M. J. iba so starým otcom E. J., nar. XX.XX.XXXX (vzhľadom na odporúčanie súdnej znalkyne) tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým každú prvú stredu v kalendárnom mesiaci v čase od 14,30 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky a pracovníka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie E.. Prvé dve stretnutia boli realizované v CPPPaP v E., nakoľko však prebiehali bezproblémovo, t. č. sa maloletý stretáva so starým otcom a tiež aj ostatnými príbuznými zo strany otca mimo Centra podľa dohody s matkou. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 10P/184/2019 zo dňa 24.02.2020 bola otcovi maloletého zvýšená vyživovacia povinnosť na mal. M. zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne, pričom podľa vyjadrenia matky si otec vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne a nie v stanovenej výške. Centru pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie dňa 05.10.2020 oznámilo, že nie sú schopní zabezpečiť vykonávanie styku podľa požiadaviek otca a to z personálnych, časových ale i priestorových dôvodov a taktiež vzhľadom na opatrenia týkajúce sa situácie ohľadom Covid-19. Bol vykonaný pohovor s matkou a maloletým M.. Matka s návrhom otca nesúhlasí, nakoľko sa údajne sám otec vyjadril, že sa nelieči a že on nebude užívať žiadne lieky. Napriek zákazu styku otcovi umožnila jedno stretnutie so synom, nakoľko tento ju kontaktoval v čase synových narodením, pričom pri stretnutí bola prítomná ona aj jej aktuálny partner, nakoľko si to mal. M. výslovne želal. Otec počas stretnutia synovi neustále hovoril svoje názory a jeho vôbec nepočúval, tiež si všimla na otcovi určité prejavy jeho ochorenia - trhavé pohyby, vyjadrenia, ktoré nedávali zmysel a pod., so synom sa rozprávala o návrhu otca, pričom syn túto skutočnosť úplne odmietal. Bez prítomnosti matky bol na oddelení vykonaný aj pohovor s mal. M., ktorý uviedol, že chodí na ZŠ I. v E. do plaveckej triedy. Maloletého sa spýtali, či vie, prečo k nim prišiel, načo povedal, že vie, že „P. (tak volá otca) sa s ním chce stretávať“ a vyjadril sa, že on sa s ním nechce vôbec stretávať. Videl ho naposledy niekedy okolo jeho narodenín, pričom mu hovoril, že má chorobu, preto s ním nie je, iba sa spýtal ako sa má, ale viacej o ňom vedieť nechcel, údajne mu hovoril, že má novú rodinu, načo maloletý uviedol, že jeho to nezaujíma. Maloletý uviedol, že on by sa s P. určite nechcel stretávať ani v prípade, keby tam bola mamina a tatino C., lebo podľa neho je on jeho pravý tatino, lebo ho vychováva. „P.“ považuje za cudzieho človeka. S dedkom J. sa stretáva, podľa jeho vyjadrenia však väčšinu času trávi s jeho bratrancami M. a Q. (8 roční) s ktorými sa hráva, naháňajú sa, naposledy boli spolu na Babici na Bojnej. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, svedka E. J., správou kolízneho opatrovníka, znaleckým posudkom znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o. Bánovce nad bebravou, oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, obsahom spisov 10P/184/2019, 10P/87/2018, 11P/23/2015, 11P/83/2012 a zistil nasledovné: 4.1. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02.08.2012 č.k. 11P/83/2012-50, právoplatným dňa 06.09.2012, bola schválená dohoda rodičov malol. dieťaťa, malol. M. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec zaviazaný platením výživného vo výške 60 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2012 a bol upravený styk otca s malol. M., ktorý bol oprávnený sa s ním stretávať každý týždeň v nedeľu od 14.00hod do 17.00hod za prítomnosti matky.
4.2. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/12/2012 zo dňa 21.08.2013 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a na čas po rozvode bol maloletý M. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého v sume 60 eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým, že tento je oprávnený sa s ním stretať každú nedeľu od 14,00 hod. do 17,00 hod v prítomnosti matky, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 05.10.2013. 4.3. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18.01.2017 č.k. 11P/23/2012-211, právoplatného dňa 08.06.2017 bol návrh otca na rozšírenie styku zamietnutý, vyslovený zákaz styku otca s mal. M. a matka oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/12/2012 zo dňa 21.08.2013 v časti oprávnenia zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, ako aj úpravy styku. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/14/2017-246 zo dňa 26.04.2017 bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. 4.4. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20.05.2019 č.k. 10P/87/2018-156 bol upravený styk starého otca E. J. s malol. M., návrh starej matky na úpravu styku bol zamietnutý. 4.5. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24.02.2020 č.k. 10P/184/2019-119 bol zmenený rozsudok okresného súdu Piešťany sp.zn. 9P/12/2012 zo dňa 21.08.2013 v časti výživného tak, že otcovi bola zvýšená vyživovacia povinnosť na malol. M. zo sumy 100 eur na sumu 140 eur s účinnosťou od 01.09.2019. 4.6. Svedok E. J. na pojednávaní uviedol, že je starým otcom maloletého, otcom jeho otca a má upravený styk s maloletým. Realizuje sa pravidelne podľa dohody. Malo to prebiehať každý prvú stredu v mesiaci, no po prvom sedení psychologička povedala, že vzhľadom na vzťahy medzi ním a matkou maloletého sa môžu dohodnúť aj v iný čas. Osobne sa styk realizoval raz mesačne podľa dohody cez víkend na určených 1 a pol hodiny. Raz sa styk realizoval 3 hodiny s tým, že budúci mesiac nepôjdu. Jeho vzťah s matkou maloletého je kladný, vychádzajú spolu, rozumejú si a vedia sa dohodnúť. Snaží sa jej prispôsobiť. Vzťah matky k ostatným členom rodiny už nie je taký, ako s ním. Vzťah matky a otca maloletého hodnotil tak, že chlapec je rukojemníkom. Keby boli rozumní, tak toto sa nedeje. Má ďalších 2 vnukov v jeho veku a na posledné stretnutia bral aj ich, aby sa spoznali. Bol prítomný jeden z rodičov tých detí. Obaja vnuci hovorili, že ich najlepší kamarát je M. deti sa na seba tešia. Podľa jeho názoru otec malol. zdravotné problémy nemá, je však bezradný a je mu ľúto, že sa so synom nestretáva. 4.7. V čase poslednej úpravy styku malol. M. s otcom vypracované znalecké posudky: 1. znalkyňou PhDr. Zuzanou Bielikovou z odboru psychológie č. 44/2015, ktorá v objektívnom psychologickom posúdení malol. M. v bode 2. posudku uviedla, že všetky psychické funkcie u malol. boli ovplyvnené zvýšenou úzkosťou v prežívaní, ktorá sa viazala na prežité negatívne skúsenosti minulostí
- po záťažových situáciách, najmä po stretnutiach s otcom sa pomočoval v noci (enuréza nocturna), občas pred stretnutím s otcom enkopréza (pokakanie). Jeho osobnosť bola detská vo vývine s prejavmi regresu (pád na nižšie vývinové štádium) ako aj s neurotickými prejavmi najmä v oblasti emotivity a afektivity vplyvom náročných záťažových situácií najpravdepodobnejšie v dôsledku konfliktov medzi rodičmi, ktorých bol účastný a nerozumel im. Pretrvávala ukotvenosť na matku, ktorá bola jediným zdrojom pre neho istoty, lásky a bezpečia. Pred otcom otvorene hovoril pri tom ako mu sedel v lone, ho neľúbi, lebo mu v minulosti ublížil (konkretizoval len pád z bicykla). V závere ktorého konštatovala, že otca k mal. M. bol dominantný, prežíval ho ako jediného člena rodiny, absentovali akékoľvek citové väzby. Mal. M. otca pasívne prijímal, ale otvorene mu dokázal vyjadriť svoj kritický postoj voči nemu (neľúbim ťa, lebo si zlý, lebo si ma zhodil z bicykla a mne z jazyka tiekla krv, škaredo mi rozprávaš že M., nechcem ťa, bojím sa ťa, pocikám sa z teba). Neverbálny (pantomimický) prejav mal. korešpondoval s obsahom rečového prejavu, t.j. neboli mechanicky naučené resp. nebol zistený vplyv inej osoby na jeho vyjadrenia. Medzi otcom a mal. M. neboli vypestované žiadne vzťahy, maloletý MQ. otca poznal, no potreboval určitý čas po stretnutí s otcom, aby ho dokázal akceptovať, neustále však potreboval podporu a uisťovanie matky, že je prítomná, že je tu pre neho v prípade potreby môže od otca kedykoľvek odísť. U. mal potrebu mal. M. ‚neustále kritizovať, upozorňovať (napr. prečo piješ sladkú vodu, tá je nezdravá, treba obyčajnú vodu, budeme sa hrať len s autíčkami, lebo to sú najlepšie hračky aj keď rozbité) a ak niečo od dieťaťa chcel dosiahnuť, dosiahol to len prostredníctvom niečo za niečo. M.. M. nedokázal s otcom zostať sám vo vyšetrovacej miestnosti bez prítomnosti tretej osoby (personál). 2. znalcom z odvetvia psychiatrie M.. Jurajom Lexmanom č. 7/2016, v závere ktorého uviedol, že posudzovaný otec vykazoval prítomnosť psychopatógie duševnej poruchy v pravom slova zmysle t.j. psychotickej poruchy. Jedná sa o psychotickú poruchu so psychoticky narušeným vnímaním, myslením a prežívaním, čo okrem klinických prejavov počas psychiatrického vyšetrenia sa verifikovalo aj testovým psychodiagnostickým vyšetrením konzultanta PhDr. Andreja Benkoviča. Z hľadiska diagnostického priebežne stav otca v tom čase uzavrel ako Inú neorganickú psychotickú poruchu, s vysokou
pravdepodobnosťou sa jednalo o schizofrénne procesuálne ochorenie, najpravdepodobnejšie simplexnú schizofréniu, pri ktorej dochádza k pomalému, postupnému, plíživému rozvoju „podivínskeho“ správania, ktoré sa prejavuje všestrannou maladaptabilitou, sociálnou, pracovnou, vzťahovou. Ochorenie sa plíživo u posudzovaného rozvíjalo už dlhodobo, prebiehalo typicky bez prítomnosti takých psychopatologických nápadností, ktoré by si všimlo okolie (napr. halucinácie, masívne psychotické konanie pod vplyvom porúch vnímania či myslenia). V každom prípade sa posudzovaný otec povahovo menil cca od roku 2011, čo sa manifestovalo narušením vzťahu s manželkou koncom tehotenstva a po narodení syna. Správal sa voči ním neprimerane, bezcitne a agresívne. Otec sa po rozvode abnormne „nadväzoval“ na maloleté dieťa, správal sa počas styku s ním neprimerane, čoho dôsledkom boli psychické poruchy u dieťaťa, ktoré museli byť riešené psychologickou a pedopsychiatrickou intervenciou. Napriek tomu, že odborníci psychológovia mali za to, že styk posudzovaného je dieťaťu na škodu, posudzovaný sa domáhal ešte širšieho priestoru pre styk s dieťaťom. Pokiaľ mu nebolo vyhovené, bezdôvodne obviňoval všetkých zainteresovaných so zaujatosti voči nemu. Doporučil, aby sa posudzovaný otec začal psychiatricky liečiť, pretože vzhľadom na prítomné prejavy psychózy nebol jeho styk s dieťaťom vhodný. 4.8. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o. Bánovce nad Bebravou č.86/2021 v závere ktorého konštatovali, že aktuálne sa u posudzovaného, otca Róberta J. nemanifestujú floridne psychotické prejavy, svedčiace pre prebiehajúci rozvíjajúci sa psychotický proces. Oproti znaleckému posúdeniu v roku 2016 došlo ku zmene psychického stavu posudzovaného, manifestné psychotické prejavy, z ktorých znalec MUDr. Lexmann usúdil na plíživo sa rozvíjajúci psychotický proces, sa aktuálne u posudzovaného nemanifestujú. Zdravotný stav otca (posudzovaného) v súčasnosti by nemal brániť styku s maloletým dieťaťom vo všeobecnosti. Znalec odporučil veľkú opatrnosť pri zohľadnení, že prvoradým cieľom akéhokoľvek rozhodnutia má byt záujem maloletého dieťaťa. Vzťahy posudzovaného so synom v tomto špecifickom prípade sú maximálne narušené a ozaj nezaujatí objektívni posudzovatelia hodnotia probanta ako zdroj závažnej neurotickej psychopatológie u inak pokojného a na pedopsychiatrickú a psychologickú starostlivosť nie odkázaného jedinca (maloletého dieťaťa M. J.), u ktorého prítomnosť, áno, už len pomyslenie na prípadnú prítomnosť otca, vyvoláva neurotické tiky, enurézu, enkoprézu. Pokiaľ znalecké posúdenie má slúžiť hlavne a najmä v záujme maloletého dieťaťa, znalec pri všetkej opatrnosti a pripustení, že psychický stav posudzovaného v súčasnosti nepredstavuje prekážku pre styk s maloletým dieťaťom ako takým; ale prípadný styk s týmto špecifickým a výlučným neopakovateľným jedincom musí byť špecificky upravovaný v rámci komplexnej starostlivosti, na ktorej musia participovať obidvaja rodičia a špecialisti z odborov psychológia dieťaťa, detská psychiatria; psychiatria; psychológia dospelých. Ku prípadnému pripusteniu styku musí byt' nespochybniteľný a objektívne a nezaujate hodnotený súhlas maloletého dieťaťa. Za prípadnej spolupráce uvedených bezpodmienečne nutných zúčastnených za najvhodnejší by považoval styk za bezpodmienečnej účasti matky a postupne podľa vývoja situácie priberať jedincov, ku ktorým má maloleté dieťa vzťah, ktorý ale so všetkým musí bezpodmienečne súhlasiť a ohodnotene zo strany ozaj objektívnych a nezaujatých osôb- viď správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k týmto podľa znalca musí patriť jednak starý otec E. J., prípadne so svojimi vnukmi dvojičkami; ale takisto osoba, ku ktorej si maloletý rozvinul veľmi dobrý vzťah a volá ho „tatino“- matkin partner C. I.. 4.9. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 10.08.2021 uviedol, že Po preštudovaní znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Svetozárom Drobom z Centra duševného zdravia, s.r.o., Bánovce nad Bebravou, znakom v odbore psychiatria, nemajú žiadne námietky voči záverom znaleckého posudku, nakoľko v závere posudku znalec konštatoval, že napriek zdravotnému stavu otca, ktorý by v súčasnosti nemal brániť v styku maloletým dieťaťom, odporúčal veľkú opatrnosť pri zohľadnení, že prvoradým cieľom akéhokoľvek rozhodnutia má byť záujem mal. dieťaťa a k prípadnému pripusteniu styku musí byť nespochybniteľný a objektívne a nezaujate hodnotený súhlas maloletého, pričom s mal. M. bol po obdŕžaní posudku vykonaný opakovaný pohovor z dôvodu zistenia jeho aktuálneho postoja, naďalej striktne odmieta akýkoľvek kontakt s biologickým otcom. 4.10.Na pojednávaní dňa 15.02.2022 bol vypočutý malol. M., ktorý sa vyjadril, že je žiakom piateho ročníka Základnej školy ul. I., doma býva s maminou a ocinom, ktorý sa vola C. I., tohto považuje za otca, lebo ho má rád, kupuje mu všelijaké veci čo potrebuje, stará sa o neho a žijú spolu. Má i mladšieho brata, ktorý sa tiež volá C. I., má 5 rokov. Svojho otca P. J. označil menom P. s tým, že sa nechce s ním stretávať, ako ssa stretáva s dedkom, lebo mu robil zle keď bol malý, čo sa jemu nepáčilo. Nechcel sa s ním stretnúť a to ani vtedy, ak by pri stretnutí bola matka, ocino alebo dedko. 5. Právne posúdenie: 5.1. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 Zákona o rodine) 5.2. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine) 5.3. Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (§ 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine) 6. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka žije v spoločnej domácnosti so svojim partnerom KQ. spolu s nimi žije v spoločnej domácnosti i malol. Marco a malol. Karol, pochádzajúci zo súčasného vzťahu matky s Karolom Halmom. Malol. M. volá partnera matky „ocino“ s tým, že ho má rád, tento sa o neho stará a považuje ho za svojho otca. 7. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18.01.2017 č.k. 11P/23/2012-211, právoplatného dňa 08.06.2017, bol vyslovený zákaz styku otca s malol. M., ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného rozsudku, zákaz styku odporučil znalec vzhľadom na prítomné prejavy psychózy u otca, ktoré ochorenie sa okrem iného prejavuje podivinským správaním, všestrannou maladaptabilitou - sociálnou, pracovnou, vzťahovou. V tomto prípade mal súd za to, že hrozila, pokiaľ by bol naďalej styk otca s dieťaťom a to aj v takom rozsahu ako doposiaľ, že bola daná hrozba na potencionálnej ujme na fyzickom zdraví dieťaťa, resp. ujma na psychickom zdraví dieťaťa, psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa, k narušeniu dochádza v prípade, ak rodič vykonáva rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa, čo v danom prípade bolo preukázané, nakoľko bolo zrejmé, že otec aj počas styku, ktorý bol vykonaný, sa správal takým spôsobom, že to mohlo narušiť psychickú pohodu dieťaťa. 8. V súčasnej dobe bolo síce znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia s.r.o.. v znaleckom posudku konštatované, že došlo ku zmene psychického stavu posudzovaného, manifestné psychotické prejavy, na plíživo sa rozvíjajúci psychotický proces, sa aktuálne u posudzovaného nemanifestujú. Zároveň však znalci odporučili, že ku prípadnému pripusteniu styku musí byt' nespochybniteľný, objektívne a nezaujate hodnotený súhlas maloletého dieťaťa. Malol. M. sa pri výsluchu pred kolíznym opatrovníkom, ako i na pojednávaní dňa 15.02.2022 jednoznačne vyjadril, že sa nechce s otcom stretávať, lebo mu robil zle, keď bol malý, čo sa jemu nepáčilo a nechcel sa s ním stretnúť a to ani vtedy, ak by pri stretnutí bola matka, ocino alebo dedko. 9. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov: deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore opravách dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa. Rodičia maloletého dieťaťa, by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. 10. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie, správu kolízneho opatrovníka, ktorý neodporučil upraviť styk otca s dieťaťom, závery znaleckého posudku znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o., ako i hlavne rešpektujúc vyslovené prianie malol. dieťaťa, ktorý sa nechce za žiadnych okolností stýkať s otcom, čo s najväčšou pravdepodobnosťou má základ v minulosti, s poukazom na konštatovanie znalkyne z odvetvia psychológie v znaleckom posudku z roku 2015, že v tom čase prítomnosť otca, ako i už len pomyslenie na prípadnú prítomnosť otca, vyvolávalo u malol. dieťaťa neurotické tiky, enurézu (pomočovanie sa v noci), enkoprézu (pokakanie), v záujme zdravého vývoja malol. M. s poukazom na jeho pozitívne citové väzby k matke a odmietajúce k otcovi, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, návrh otca ako zamietol.
11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Topoľčany. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení neskorších zmien.