Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/80/2017

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v spore žalobcu Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Kuročkom so sídlom Obchodná 2, P.O.Box 33, 071 01 Michalovce, IČO: 35 550 589 proti žalovanému U. Y., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kizivatom so sídlom Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, IČO: 31 976 204, o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Z r u š u j e uznesenia Okresného súdu Michalovce č. k. 11C 80/2017-30 zo dňa 25.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co 460/2017-65 zo dňa 9.1.2018 a Okresného súdu Michalovce č. k. 11C 80/2017-105 zo dňa 8.2.2018, ktorými súd nariadil neodkladné opatrenie.

III. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v tomto spore žalobou domáhal voči žalovanému, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť ako predávajúcemu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude odplatný prevod spoluvlastníckych podielov nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. bližšie špecifikovaných v žalobe. Následne navrhol rozšírenie žaloby o ďalšie nehnuteľnosti, o ktorom návrhu na pripustenie zmeny (rozšírenia) žaloby súd rozhodol uznesením č. k. 11C 80/2017-99 zo dňa 25.1.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 11C 80/2017-116 zo dňa 15.2.2018.

2. Žalobca po pojednávaní podaním zo dňa 15.11.2018 vzal žalobca žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Za dôvod späťvzatia žaloby označil skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 6.6.2018 sa právny zástupca žalovaného aj samotný žalovaný súhlasne vyjadrili k možnej dohode a uzavretiu súdneho zmieru a za týmto účelom bolo pojednávanie odročené. Následne predložil žalobca žalovanému „Dohodu o urovnaní“ zo dňa 11.6.2018 a následne 22.10.2018, v ktorej mu ponúkal zámenu parciel reálne v teréne, nakoľko podiely žalobcu na inkriminovaných podieloch žalovaného sú veľmi malé v teréne nereálne na rozdelenie, aj s poukazom na zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov a ponúkol žalovanému ako náhradu zámenu za jeho podiely, aby odstúpil z parciel, na ktorých je žalobca podielovým spoluvlastníkom a oprávneným majoritným užívateľom pozemkov o výmere 28 860,8 m2 (2,8 ha) k pozemkom s celkovou výmerou 54 310 m2 zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a to parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX/X. Uviedol, že žalovaný sa nevyjadril k tejto navrhovanej Dohode o urovnaní svojmu právnemu zástupcovi, ktorý ale žiadal splnenie nezákonných a nemožných podmienok riešenia komplexne aj pozemky, ktorých žalobca už nie je vlastníkom, keďže ich previedol na blízku osobu. Tvrdil, že žalobu podal dôvodne, nakoľko došlo k porušeniu predkupného práva právnym predchodcom žalovaného a žalovaný v súdnom spore prejavil záujem o doriešenie tohto sporu mimosúdne „ Dohodou o urovnaní“ ale minul sa účel s jeho následkami, nakoľko žalovaný kladie nemožné a nezákonné podmienky. Tieto skutočnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal súd o náhrade trov konania rozhodnúť o trovách konania podľa § 257 a náhradu trov konania stranám nepriznať.

3. Žalovaný podaním zo dňa 5.12.2018 súhlasil so späťvzatím žaloby. Potvrdil tvrdenie žalobcu, že jeho právny zástupca predložil návrh Dohody o urovnaní zo dňa 11.6.2018, ku ktorému sa žalovaný vyjadril prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, ktorý e-mailom zo dňa 26.6.2018 predložil svoje odôvodnené pripomienky k tomuto návrhu dohody o urovnaní. Uviedol, že následne sa dňa 27.6.2018 uskutočnilo v advokátskej kancelárii jeho právneho zástupcu jednanie s právnym zástupcom žalobcu, na ktorom došlo okrem iného aj k dohode o tom, že strany sporu budú riešiť všetky svoje nároky jednou dohodou o urovnaní, tak aby nevznikali v budúcnosti medzi stranami sporu ďalšie súdne spory. Potvrdil aj to, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu e-mailom zo dňa 23.10.2018 predložil nový návrh dohody o urovnaní zo dňa 22.10.2018, ku ktorému sa žalovaný vyjadril prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu listom zo dňa 2.11.20018 označeným ako „Vyjadrenie k návrhu dohody o urovnaní zo dňa 22.10.2018“, kde poukázal na to, že predmetný návrh nerieši komplexne úpravu všetkých sporných nárokov strán sporu a takýto návrh je zjavne jednostranný v prospech žalobcu, z ktorých dôvodov nebolo možné za takéhoto stavu skončiť vec týkajúcu sa strany sporu dohodou. Poukazujúc na ust. §§ 144, 145 ods. 1, 146 ods. 1 so späťvzatím žaloby súhlasil a navrhol aby súd konanie zastavil. Navrhol však aby súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi prizná ich náhradu v plnom rozsahu odvolávajúc sa na ust. § 256 ods. 1 tvrdiac, že v danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania voči strane sporu, ktorá svojim procesným úkonom zapríčinila zastavenie súdneho konania.

4. Žalobca k tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadril a v podaní zo dňa 28.12.2018 uviedol, že dôvodom späťvzatia žaloby sú tieto skutočnosti:

5. Tvrdil, že žalobný nárok zo strany žalobcu bol uplatnený dôvodne a teda v čase podania žaloby poukázal na opodstatnené porušenia svojich majetkových práv zo strany žalovaného a to konkrétne na ustanovenia § 140 v spojení s § 602 - 606 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z dôvodu, že právo žalobcu na podiel žalovaného podľa veľkosti svojich podielov, ktoré by boli značne malé a v teréne by reálne nebolo možné ich odčlenenie tak preto účastníci konania pristúpili k možnej mimosúdnej dohode v zmysle vyjadrení žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 06.06.2018. Žalobca zaslal návrh Dohody na urovnanie zo dňa 11.6.2018, ktorý neskôr po námietkach žalovaného modifikoval a upravený návrh Dohody na urovnanie zo dňa 22.10.2018 zaslal žalovanému, v ktorej pre prekážku (de iure) a v teréne reálne nemožného odčlenenia pozemkov z dotknutých parciel žalovaného pre ich malé výmery bol zo strany žalobcu urobený kompromis na zámenu parciel, na ktorých má majoritné spoluvlastnícke podiely, či už ako vlastník, alebo oprávnený splnomocnený užívateľ vymedzených nehnuteľností so žalovaným. Uviedol, že s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 02.11.2018 nemôže súhlasiť, nakoľko sú v ňom uvádzané tieto fakty citujem: „návrh dohody zo dňa 22.10.2018 som zaslal e-mailom svojmu klientovi, avšak doposiaľ mi môj klient k uvedenému návrhu nepredložil svoje stanovisko a preto Vám neviem poskytnúť vyjadrenie k Vášmu návrhu...“ ďalej k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.XXX bol návrh zobraný späť o čom súd rozhodol, a preto žalobca apeluje na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že v bode III. cit. vyjadrenia sa žalovaný domáha aj majetkových práv, ktoré mu už nepatria a to konkrétne z LV č. XXX, čo je inkompatibilné s § 140 v spojení s § 116 Občianskeho zákonníka. Žalovaný to podmienil v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka „odkladacou podmienkou.“ Uviedol, že tvrdenia žalovaného o škodovej udalosti spôsobenej preoraním pozemkov žalobcom sa nezakladajú na pravde a žalovaný nepredložil o ním tvrdenej skutočnosti žiadne dôkazy a ani dôkazy o tom aby v súčasnosti prebiehalo trestné konanie voči žalobcovi pred OČTK. Tvrdil, že žalobný nárok zo strany žalobcu bol uplatnený dôvodne a v priebehu konania vzhľadom na zákonné možnosti a ochotu účastníkov konania doriešiť spor urovnaním a schválením súdneho zmieru k čomu však konaním, či nekonaním žalovaného nedošlo a to kladením si nezákonným podmienok a uvádzaním nepravdivých a ničím nepodložených tvrdení zo strany žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný sa domáha s poukazom na jeho jednostranné zvýhodnenia a realizáciu vlastných hospodárskych záujmov a vlastného cieľa determinovaného občianskym záväzkom má snahu výkonom svojho práva znevýhodniť druhú stranu - žalobcu a spôsobiť mu majetkovú ujmu. Na takomto výkone práva nie je žiadny záujem. Preto mu zákon nepriznáva právnu ochranu a súd v takomto prípade výkon práva žalovaného odmieta. Odvolávajúc sa na ust. § 257 tvrdil, že podľa jeho názoru, ktorý opiera o zákon a o vyššie uvedené fakty v tomto súdnom konaní aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy a súd pritom zohľadňuje a prihliada na postoj strán v tomto konaní, ako aj na iné okolnosti relevantné pre skončenie súdneho sporu zmierom, ktorý je pre súd prioritný a tento fakt žalobca opiera o zákonné ustanovenie čl. 7 ods. 2 v spojení s § 148 ods. 1 CSP. Trval teda na tom, aby súd konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že „Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len , žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom na to, že žalobca vzal späť žalobu po pojednávaní a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil tak súd konanie zastavil podľa vyššie citovaných právnych ustanovení.

10. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej, súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

11. Súd podľa vyššie citovaných právnych ustanovení zrušil neodkladné opatrenia nariadené uzneseniami Okresného súdu Michalovce č. k. 11C 80/2017-30 zo dňa 25.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co 460/2017-65 zo dňa 9.1.2018 a Okresného súdu Michalovce č. k. 11C 80/2017-105 zo dňa 8.2.2018 z dôvodu, že konanie vo veci samej bolo zastavené na základe vyššie cit. ust. (výrok II. uznesenia).

12. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. V zmysle § 256 je povinná nahradiť trovy konania tá strana, ktorá procesne zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napr. pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania podstatné zistenie, či niektorí z účastníkov zavinil späťvzatie žaloby a pokiaľ áno, ktorý z nich z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.

15. Je nesporné, že konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 145 ods. 1 . Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca, ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon (§ 144 je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd, preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia § 256 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 257 CSP.

16. Žalovaný si v tomto konaní v prípade, že súd zastaví toto konanie uplatnil náhradu trov konania voči žalobcovi a navrhol aby mu súd priznal plnú náhradu trov konania podľa § 256 z vyššie uvedených dôvodov. Žalobca navrhol, aby súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa vyššie špecifikovaných podľa § 257 CSP.

17. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Súd skúma, či tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by v zmysle ustanovenia § 257 odôvodňovali nepriznanie náhrady trov alebo ich časti úspešnému žalovanému. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v majetkových, sociálnych a osobných pomerov účastníkov konania, prípadne v okolnostiach, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postojoch účastníkov v priebehu konania a pod. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

18. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia §146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

19. Z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.9.2011 vyplýva, že pri posudzovaní miery zavinenia strán sporu na zastavení konania prichádza do úvahy aj aplikácia ust. § 150 O.s.p, aktuálne ust. § 257 CSP. Pri aplikácii toho ustanovenia sú významné tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. (porovnaj rozhodnutie I. ÚS 188/08 Sb. 49).

20. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu uplatňovaný voči žalovanému z dôvodu porušenia predkupného práva žalovaným. Žalobca považoval svoj nárok za dôvodný z vyššie uvedených dôvodov a na základe toho podal predmetnú žalobu na súd. Vzhľadom ale na charakter tohto sporu, ktorý spočíval práve v porušení predkupného práva, ako aj na skutočnosť, že k podaniu žaloby žalobcu viedlo presvedčenie, že tento nárok je dôvodný, by sa javilo nespravodlivým a aj v rozpore s dobrými mravmi, keby v takomto konaní bol zaviazaný ešte aj k náhrade trov konania, ktoré vznikli žalovanému. Súd zároveň skúmal aj či v tomto prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v nepriaznivých osobných a majetkových pomerov strán sporu a za týmto účelom ich vyzval aby tieto súdu preukázali, avšak na túto výzvu strany sporu nereagovali a preto sa súd týmto dôvodom nezaoberal. Súd teda dospel k záveru, že na strane žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach, ktoré ho viedli k uplatneniu jeho nároku a preto v tomto prípade prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 257 odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovanému a stranám náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka,d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .