Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-111-2021.pdf
PDF · 71.57 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/111/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.februára 2022 prejednal odvolanie obžalovaného
Ing. E. H.,
nar.XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V. V., F. XXX/X,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/129/2019 zo dňa 04.11.2021 a takto jednohlasne
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. per analogiam z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný podľa § 285 písm. f) Tr. por. s prihliadnutím na ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín pod sp. zn. 2Pv 264/18/3309 zo dňa 21.10.2019, pre skutok, ktorého sa dopustil tak, že hoci je ako otec L. E. H., narodeného XX.XX.XXXX, povinný v zmysle § 62 a následne Zákona o rodine a na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín spisová značka 32P/171/2009 zo dňa 17.08.2015, právoplatným dňa 20.05.2016, povinný prispievať na výživu svojho syna sumou vo výške 300,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2013 k rukám matky H.. B. V., bytom X. G., J. L. XX/X, pričom rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne spisová značka 5CoP/10/2019 zo dňa 20.03.2019, právoplatným dňa 17.04.2019 bola obžalovanému znížená vyživovacia povinnosť na syna L. E. H. z 300,- Eur mesačne na 230,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2017 a na sumu 170,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2018, s účinnosťou od 01.05.2020 súd stanovil rozsah vyživovacej povinnosti v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku na sumu 100,- Eur mesačne, si túto svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne a včas, čím mu za obdobie od decembra 2017 doposiaľ (mesiac október 2021) vznikol dlh na nezaplatenom výživnom v celkovej výške 4.555,40 Eur, pričom v období od 01.10.2018 do 31.10.2018 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odkiaľ bol vyradený z dôvodu uzavretia pracovného pomeru a následne nebol evidovaný ako poberateľ sociálnych dávok ani ako uchádzač o zamestnanie,
a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák., pretože trestnosť činu zanikla.
odôvodnenie:
Obžalovaný Ing. E. H. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/129/2019 zo dňa 04.11.2021 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák., na skutkovom základe, že napriek tomu, že hoci je ako otec L. E. H., narodeného XX.XX.XXXX, povinný v zmysle § 62 a následne Zákona o rodine a na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín spisová značka 32P/171/2009 zo dňa 17.08.2015, právoplatným dňa 20.05.2016, povinný prispievať na výživu svojho syna sumou vo výške 300,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2013 k rukám matky Mgr. B. V., bytom X. G., J. L. XX/ X, pričom rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne spisová značka 5CoP/10/2019 zo dňa 20.03.2019, právoplatným dňa 17.04.2019 bola obžalovanému znížená vyživovacia povinnosť na syna L. E. H. z 300,- Eur mesačne na 230,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2017 a na sumu 170,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2018, s účinnosťou od 01.05.2020 súd stanovil rozsah vyživovacej povinnosti v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku na sumu 100,- Eur mesačne, si túto svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne a včas, čím mu za obdobie od decembra 2017 doposiaľ (mesiac október 2021) vznikol dlh na nezaplatenom výživnom v celkovej výške 4.555,40 Eur, pričom v období od 01.10.2018 do 31.10.2018 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odkiaľ bol vyradený z dôvodu uzavretia pracovného pomeru a následne nebol evidovaný ako poberateľ sociálnych dávok ani ako uchádzač o zamestnanie.
Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uložil obžalovanému v zmysle § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné vo výške 4.555,40 Eur k rukám matky dieťaťa mal. L. E. H., nar. XX.XX.XXXX a to H.. B. V., bytom X. G., J. L. XX/X.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil porušením procesných pravidiel v jeho konaní s tým, že mal za to, že je potrebné rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu dňa 15.02.2022 predložil obžalovaný potvrdenie o tom, že vyplatil dlžné výživné poškodenej Mgr. B. V.. Išlo o peniaze poslané z účtu jeho družky oprávnenej Mgr. B. V. v sume 3.500,- Eur dňa 24.11.2021 a v sume 3.500,- Eur dňa 25.11.2021.
Poškodená Mgr. B. V. pred verejným zasadnutím krajského súdu uvedenú skutočnosť potvrdila písomne. Uviedla, že dlžné výživné považuje v celom rozsahu za uhradené. Neplatenie výživného síce maloletého nepriaznivo ovplyvnilo, avšak pomohla jej rodina.
Zo správy od exekútora JUDr. Z. H. ml. vyplynulo, že exekúciou bolo od obžalovaného vymožených 4.039,22 Eur. Ostatné výživné bolo zo strany povinného zaslané priamo oprávnenej osobe.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a s poukazom na ustanovenie o účinnej ľútosti obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. f) Tr. por. oslobodiť.
Odvolací súd v rámci preskúmavania napadnutého rozsudku zistil, že obžalovaný uhradil viac ako celý dlh na výživnom do konania verejného zasadnutia. Uvedené potvrdil svojim písomným vyjadrením nielen exekútor JUDr. Z. H., ale aj oprávnená osoba Mgr. B. V.. Zároveň je z jej vyjadrenia potrebné skonštatovať, že trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky na maloletého.
Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný splnil všetky zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky, a obžalovaný svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.