Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Pc/4/2019

Uznesenie

Okresný súd Lučenec vo veci navrhovateľa: M. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. I. XX, Z. proti povinnému z vyživovacej povinnosti: P. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. I. XXX/XX, XXX XX I., v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadny z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 18.03.2019 na Okresný súd v Lučenci domáha, aby súd uložil vyživovaciu povinnosť povinného P. K., G.. XX.XX.XXXX G. G. M. K., G.. XX.XX.XXXX sumou 300,00 Eur mesačne, vždy od 10. dňa v mesiaci vopred, počnúc dátumom 09.03.2019.

2. Súd lustráciou v registroch zistil, že medzi týmito istými účastníkmi bolo na tomto súde vedené konanie o určenie výživného pre plnoleté dieťa pod spisovou značkou XPc/XX/XXXX, v ktorom navrhovateľ žiadal súd, aby zaviazal povinného z vyživovacej povinnosti prispievať na jeho výživu sumou 200,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, taktiež žiadal doplatiť výživné za predchádzajúce mesiace, kedy na jeho výživu neprispieval. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. XPc/XX/XXXX-XX J. V. XX.XX.XXXX, v ktorom súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na určenie výživného je len čiastočne dôvodný, a to najmä z dôvodu nepreukázania vyčíslených výdavkov. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne a určil povinnému P. K., G. XX.XX.XXXX z vyživovacej povinnosti výživné tak, že tento je povinný platiť výživné vo výške vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa odo dňa podania návrhu. Rozsudok Okresného súdu Lučenec Č..C.. XPc/ XX/XXXX-XX J. V. XX.XX.XXXX nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici Č..C.. XXCoP/XX/XXXX-XX J. V. XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX.

3. Dňa 18.03.2019 doručil navrhovateľ M. K., G.. XX.XX.XXXX návrh, ktorým sa domáhal, aby súd uložil vyživovaciu povinnosť povinného P. K., G.. XX.XX.XXXX na navrhovateľa M. K., G.. XX.XX.XXXX sumou 300,00 Eur mesačne, vždy od 10. dňa v mesiaci vopred, počnúc dátumom 09.03.2019.

4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej ako „CMP“) sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej ako „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

6. Podľa § 161 ods. 2 ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

8. dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Ide o procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré rozlišujeme na odstrániteľné a neodstrániteľné. Jednou z neodstrániteľných prekážok konania je prekážka veci právoplatne rozhodnutej - rei iudicatae (§ 230 .

9. Prekážku rozsúdenej veci možno považovať v takom prípade, keď sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom to, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenia žalobcu a žalovaného a naopak nie je dôležité. Tento istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata je daná aj v takom prípade, ak by určitý skutkový dej bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.

10. Z pripojeného spisu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. XPc/XX/XXXX súd zistil, že dňa 03.11.2017 bol súdu doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ M. K., G.. XX.XX.XXXX domáhal, aby súd uložil vyživovaciu povinnosť povinného P. K., G.. XX.XX.XXXX na navrhovateľa M. K., G.. XX.XX.XXXX sumou 200,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň, aby súd uložil povinnému povinnosť doplatiť výživné za predchádzajúce mesiace, kedy neprispieval na výživu navrhovateľa, pričom určenia výživného sa navrhovateľ domáha aj v tomto konaní. Súd vo veci rozhodol rozsudkom Č..C.. XPc/XX/XXXX-XX J. V. XX.XX.XXXX, ktorým určil povinnému P. K., G. XX.XX.XXXX z vyživovacej povinnosti výživné tak, že tento je povinný platiť výživné vo výške vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa odo dňa podania návrhu. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2019 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. XXCoP/XX/XXXX-XX J. V. XX.XX.XXXX.

11. Súd tu dáva do pozornosti názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. I. ÚS 514/2016-12 zo dňa 17.08.2016, v zmysle ktorého z početnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) možno vyvodiť, že uplatňovanie prekážky veci právoplatne rozhodnutej - rei iudicatae je zdôraznené zásadou, že žiadna zo strán nie je oprávnená žiadať o preskúmanie konečného a záväzného rozhodnutia len z toho dôvodu, aby dosiahla znovuotvorenie prípadu a jeho nové skúmanie, pretože takýto mimoriadny opravný prostriedok by de facto mal charakter odvolania ( prípad ESĽP Ryabykh proti Rusku z 3. 12. 2003, sťažnosť č.52854/99, bod 52 ).

12. V tejto právnej veci súd zistil, že žalobca v konaní vedenom pod sp.zn. XPc/XX/XXXX sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil vyživovaciu povinnosť povinného P. K., G.. XX.XX.XXXX na navrhovateľa M. K., G.. XX.XX.XXXX, čoho sa taktiež domáhal v tomto konaní. Obe konania majú totiž rovnaký predmet konania, ktorý je vymedzený rovnakým žalobným petitom, ako aj rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. V novom konaní, t.j. v konaní vedenom pod sp.zn. XPc/X/ XXXX žiadal žalobca opätovne prejednať tú istú vec.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd postupujúc v súlade s § 161 ods. 2 predmetné konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci zastavil.

14. Podľa § 58 nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.