Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/312/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX XXX S. XX, okres G., Česká republika, zastúpenej Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom, so sídlom O. D. XX/X, XXX XX R., proti žalovaným: 1/ P. O. F., 2/ O. O. F. a 3/ M. O. F., žalovaní v rade 1/ - 3/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 6C/56/2017-65 zo dňa 18.09.2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 6C/56/2017-65 zo dňa 18. 09. 2018 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 129 ods. 3 odmietol podanie žalobkyne (označené ako žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k označeným nehnuteľnostiam, pozn. odvolacieho súdu) doručené Okresnému súdu Martin dňa 20.11.2017. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že konajúci súd vyzval žalobkyňu uznesením č.k. 6C/56/2017-33 zo dňa 14.03.2018 na odstránenie vád podania v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia pod následkom jeho odmietnutia v prípade nesplnenia súdom uloženej povinnosti (§ 129 ods. 3 . Výzva na odstránenie vád podania bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená 29.03.2018. Na žiadosť právneho zástupcu žalobkyne okresný súd uznesením č.k. 6C/56/2017-45 zo dňa 19.04.2018 predĺžil lehotu na splnenie uloženej povinnosti do 13.05.2018. Podaním doručeným súdu dňa 16.05.2018 žalobkyňa doplnila žalobný návrh. Poukázala pritom na predchádzajúce potvrdenie Mesta Vrútky predložené k žalobe, podľa ktorého evidencia obyvateľstva Mesta nedisponuje žiadnymi údajmi o žalovaných. Ministerstvo vnútra SR - sekcia verejnej správy listom zo dňa 16.04.2018 oznámilo žalobkyni, že označené osoby na strane žalovaných sa v registri MV SR nenachádzajú. Z pozemno- knižnej vložky (ďalej len „PK vložky“) č. XXXX kat. úz. S. je zrejmé, že spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam mali žalovaní nadobudnúť v roku 1931, teda k dnešnému dňu by mali vek minimálne 87 rokov. Vychádzajúc zo zápisu v uvedenej PK vložke pod r. č. 6 (jedná sa o nezletilé osoby) je možné predpokladať, že by vek týchto osôb bol viac ako 90 rokov. S prihliadnutím k bežnej dĺžke ľudského života žalobkyňa konštatovala, že sa nejaví ako pravdepodobné, že uvedené osoby sú nažive. V súlade so závermi rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 11/2016 zo dňa 24.04.2016 žalobkyňa upresnila označenie žalovaných nasledovne: Neznámy právny nástupca ostatného spoluvlastníka menom: P. O. F., Neznámy právny nástupca ostatného spoluvlastníka menom: O. O. F., Neznámy právny nástupca ostatného spoluvlastníka menom: M. O. F., zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. 3. Okresný súd po oboznámení sa s podaním žalobkyne zo dňa 16.05.2018 konštatoval, že žalobkyňa napriek riadnemu poučeniu svoje podanie v súdom požadovanom rozsahu a lehote nedoplnila, pre ktorý nedostatok nemožno v konaní pokračovať, a preto podanie žalobkyne odmietol. Uviedol, že pokiaľ žalobkyňa v žalobe označila žalovaných v rade 1/ až 3/ tak, ako sú označení na liste vlastníctva, bez bližších identifikačných znakov v súlade s ustanovením § 133 žalobný návrh neobsahuje zákonom stanovené náležitosti. Žalobkyňa označila žalovaných ako neznámych vlastníkov zastúpených Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“), pričom odkázala na potvrdenie Mesta Vrútky i potvrdenie MV SR. Z týchto potvrdení však nevyplýva, či označené osoby žijú a je len neznámy ich pobyt, či už nežijú, alebo žijú a sú neznáme. Potvrdzujú len skutočnosť, že dané osoby nie sú administratívne vedené v evidencii príslušných orgánov. Samotnú existenciu žalovaných v čase začatia konania spochybňuje nakoniec aj sama žalobkyňa, ktorá však nevykonala žiadne úkony smerujúce k zisteniu právnych nástupcov žalovaných. Žalobkyňa totiž len upresnila označenie žalovaných, za ktorých označila právneho nástupcu každého zo žalovaných. V tejto súvislosti dal prvoinštančný súd do pozornosti, že zámena strán sporu nie je podľa Civilného sporového poriadku prípustná. Nedostatok vecnej legitimácie nemožno zhojiť dodatočnou zámenou strán sporu. Pokiaľ žalobkyňa odkázala na pozemno-knižnú vložku č. XXXX, z ktorej vyplýva, že vlastnícke právo mali žalovaní nadobudnúť v roku 1931, túto listinu ako dôkaz súdu nepredložila. Žalobkyňa napriek poučeniu súdu nevykonala žiadne ďalšie potrebné kroky smerujúce k riadnej identifikácii žalovaných, prípadne ich právnych nástupcov. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia konajúci súd poukázal na výpis z LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXX kat. úz. S., z ktorých zistil, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi aj ďalších pozemkov, pričom osoba označená menom žalovaného 3/ je identifikovaná údajmi o rodičoch, bydlisku a súrodencoch. Na uvedené poukázal ako na návod pre zisťovanie identifikačných údajov žalovaných, o ktoré sa žalobkyňa mohla aspoň pokúsiť a svoju aktivitu súdu preukázať. V danej súvislosti konajúci súd opätovne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, v zmysle ktorého bol ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (§ 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatrenia na usporiadanie vlastníctva k pozemkom) a s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že označenie ako zástupcu evidovaného vlastníka v katastri nehnuteľností prichádza do úvahy len vtedy, ak takýto vlastník žije, čo je zrejmé z označených identifikačných údajov a len jeho pobyt je neznámy. Takéto zastúpenie nemôže prichádzať do úvahy u vlastníka, ktorý nie je vôbec známy, spravidla preto, že už neexistuje a nie je známy ani jeho právny nástupca. Nakoľko žalobkyňa neodstránila vytýkané vady podania, spočívajúce v riadnom označení žalovaných, okresný súd s poukazom na dispozičnú zásadu ovládajúcu sporové konanie ustálil, že žaloba žalobkyne trpí vadami, pre ktoré nie je možné pokračovať v konaní, v dôsledku čoho neúplné podanie žalobkyne odmietol. V danej súvislosti súd prvej inštancie tiež poukázal na výpis z LV č. XXXX, z ktorého vyplýva, že zápis vlastníckeho práva žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam podľa ROEP svedčí zo zápisu v pozemno-knižnej vložke č. XXXX, na ktorú odkázala v písomnom doplnení aj žalobkyňa. Bolo úlohou žalobkyne, aby vynaložila snahu na preukázanie v žalobe uvedených rozhodujúcich skutočností, a aby súdu predložila listinné dôkazy preukazujúce, že sa jedná o neznámych vlastníkov. Ak žalobkyňa pri identifikácii žalovaných v rade 1/ až 3/ vychádzala len z údajov na liste vlastníctva, resp. z registrov majúcich len evidenčný charakter nijako nepreukazujúcich súdom požadované náležitosti, nevykonala zistenie údajov potrebných k riadnemu podaniu žaloby. Zistenia identifikačných údajov žalovaných dal konajúci súd do súvislosti s posudzovaním, či označená osoba, majúca byť zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, mala v čase začatia konania spôsobilosť byť účastníkom konania. 4. O trovách konania okresný súd nerozhodoval.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Uviedla, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) . Odvolateľka zdôraznila, že podaním zo dňa 11.05.2018 v zmysle výzvy okresného súdu upravila označenie žalovaných s prihliadnutím na existujúcu judikatúru ako aj z dôvodu, že na základe verejne dostupných údajov o žalovaných nebolo možné zistiť ďalšie ich identifikačné údaje (potvrdenie Mestského úradu Vrútky zo dňa 09.10.2017 a oznámenie MS SR zo dňa 16.04.2018). Z týchto dôvodov ide podľa jej názoru o neznámych vlastníkov a správa podielov uvedených osôb v predmetných nehnuteľnostiach je vedená Slovenským pozemkovým fondom. Vzhľadom na právnu úpravu ochrany osobných údajov je zrejmé, že žalobkyňa vyčerpala všetky svoje reálne možnosti na zistenie bližšej identifikácie žalovaných, v zmysle záväznosti a hodnovernosti údajov katastra konala v dôvere v zápis na LV č. XXXX. Bolo by preto v rozpore s čl. 2 ods. 1 a čl. 17 požadovať od žalobkyne ako fyzickej osoby, majúcej len obmedzené možnosti zisťovania osobných údajov, údaje, ktoré sa nepodarilo zistiť orgánu štátnej správy, ktorého legálne možnosti a prostriedky zisťovania osobných údajov sú nepomerne rozsiahlejšie. Práve pre uvedené prípady a z dôvodu, aby nedochádzalo k odňatiu možnosti domáhať sa svojich práv na súde a k odmietnutiu spravodlivosti, bola prijatá zákonná úprava o zastúpení takýchto neznámych vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom. S poukazom na zápis z PK vložky č. XXXX pre kat. úz. S., v prípade žalovaných sa nejaví pravdepodobné, že uvedené osoby sú ešte nažive (v prílohe odvolania predložila žalobkyňa do spisu aj výpis z PK vložky č. XXXX pre kat. úz. S.), ktorá bola priložená ako príloha k podaniu zo dňa 14.05.2018. Zároveň odvolateľka uviedla, že pokiaľ táto príloha nebola predložená do súdneho spisu, túto nedôslednosť podateľne súdu nie je možné vykladať v jej neprospech. Žiadne identifikačné údaje žalovaných neobsahuje ani Rozhodnutie o schválení ROEP č. C41/2015 zo dňa 08.04.2015, ktoré žalobkyňa predložila spolu s podaním zo dňa 11.05.2018 do spisu. Pre absenciu akýchkoľvek bližších identifikačných údajov osôb zapísaných na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) nebolo následne možné zistiť ani právnych nástupcov týchto osôb. K zápisom na LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, na ktoré okresný súd poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia, žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosti tam zapísané nie sú predmetom tohto konania a rovnako tieto zápisy neumožňujú akúkoľvek bližšiu identifikáciu žalovaných.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup (odmietnutie podania trpiaceho vadami, pre ktoré v konaní nemožno pokračovať), vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

9. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne, formulovanú v podanom opravnom prostriedku.

10. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobkyne za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

11. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v posudzovanej veci bolo okresnému súdu dňa 20.11.2017 doručené podanie žalobkyne označené ako Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t.j. podľa obsahu predmetného podania v zmysle § 124 ods. 1 sa jedná o podanie vo veci samej.

12. Zákonnou podmienkou pre odmietnutie podania je existencia takého jeho nedostatku, ktorý bráni súdu pokračovať v spore. Bude tomu tak najmä v prípade, ak z obsahu návrhu nemožno zistiť okruh sporových strán, čoho sa žalobca domáha, alebo ak podanie neobsahuje uvedenie skutočností, z ktorých žalobca odvodzuje svoje práva, a to aspoň v takom rozsahu, aby bolo možné posúdiť totožnosť veci.

13. Právo na spravodlivý súdny proces garantované ustanoveniami čl. 46 a nasl. Ústavy SR znamená, okrem iného, aj povinnosť súdu poskytnúť stranám priestor na uplatnenie tohto práva, a to aj realizáciou poučovacej povinnosti. Uvedená požiadavka je vyjadrená aj v ustanovení § 129 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil, alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.

14. Okresný súd túto poučovaciu povinnosť realizoval uznesením č.k. 6C/566/2017-33 zo dňa 14.03.2018, ktorým vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania s akcentom na doplnenie riadneho označenia žalovaných v lehote 20 dní odo dňa doručenia uznesenia pod následkom odmietnutia predmetného podania. Následne na žiadosť žalobkyne stanovenú lehotu na splnenie definovanej povinnosti konajúci súd predĺžil do 13.05.2018 (ako je uvedené v odseku 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia).

15. Pokiaľ žalobkyňa nedefinovala svoje požiadavky procesne konformným spôsobom ani na výzvu súdu tak, aby bolo súdu jasné, proti komu sa má konať, potom nebolo možné priznať ochranu jej právam. Preskúmaním podania žalobkyne zo dňa 16.05.2018 (v zmysle § 124 ods. 1 okresný súd správne dospel k záveru, že nie je možné určiť, proti komu žaloba smeruje. Preto následne mohol konštatovať, že žalobkyňa neodstránila podľa výzvy prvoinštančného súdu vady podania, pre ktoré nemohol súd v konaní ďalej pokračovať a predmetné podanie žalobkyne v zmysle § 129 ods. 3 z uvedeného dôvodu odmietol.

16. Na potvrdenie správnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia a zároveň pre konštatovanie nedôvodnosti odvolacích námietok žalobkyne je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť aktívneho prístupu žalobkyne v sporovom konaní, (na ktoré poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia aj okresný súd), ktorým súdená vec nepochybne je. Uvedené v štádiu začatia konania, resp. jeho iniciovania zahŕňa aj vykonanie primeraných (takých, ktoré možno od strany sporu „spravodlivo požadovať“) šetrení za účelom dostatočnej identifikácie sporových strán, keďže o ich (hmotných) právach a povinnostiach sa v súdnom konaní má rozhodovať. Rovnako náležite je zdôraznená i otázka samotnej spôsobilosti označených osôb byť stranou/účastníkom sporu/súdneho konania.

17. V danej súvislosti krajský súd poukazuje primárne na skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. S. je v časti B ako (spolu)vlastník pod radovým číslom zápisu 4 F. O. P., č. 5 F. O. M. a č. 6 F. O. O., odkaz na príslušnú pozemnoknižnú vložku č. XXXX a predovšetkým číslo denníka čd.1785/1933 týkajúci sa konkrétneho titulu nadobudnutia (spolu)vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam. Nadväzne je možné v príslušných archívnych dokumentoch zistiť základné konkrétne údaje o týchto spoluvlastníkoch. Podľa údajov aktuálnych v danom období je už s veľkou pravdepodobnosťou možné v súčasnosti konkretizovať/stotožniť dotknutú fyzickú osobu, resp. jej právnych nástupcov. Ďalšie údaje nápomocné k identifikácii žalovaných (spoluvlastníkov) sú čitateľné z pozemno-knižnej vložky č. XXXX pre kat. úz. S. v bode B vlastníctvo radové číslo 6 ad 2 a/, b/,c/ kde je zápis vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaných v rade 1/ až 3/ vo výške 1/18-iny vykonaný na základe uznesenia číslo D 749/31-5. Žalobkyni preto nič nebránilo, aby z obsahu uvedených listín a údajov z nich vyplývajúcich vykonala ďalšie zistenia za účelom identifikácie označených osôb na strane žalovaných a tým aj zodpovedala otázku, či v čase začatia konania označené osoby mali spôsobilosť byť stranou sporu/účastníkom konania. Vzhľadom na to, že žalobkyňa na výzvu súdu reagovala len zistením údajov z verejných registrov, nemožno tvrdiť, že si splnila súdom uloženú povinnosť a využila všetky prostriedky, ktoré mala k zisťovaniu identifikačných údajov označených žalovaných k dispozícii.

18. Nakoľko, žalobkyňa v tomto smere nevyvinula žiadnu aktivitu a ani sa len nepokúsila na základe dostupných údajov zistiť bližšie identifikačné znaky žalovaných v rade 1/ až 3/, nemožno súhlasiť (len na základe pravdepodobnosti) s novým „spresnením“ t.j. označením žalovaných ako neznámych právnych nástupcov ostatných spoluvlastníkov žalovaných v rade 1/ až 3/ zastúpených Slovenským pozemkovým fondom (v súlade so závermi rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 11/2016 zo dňa 24.04.2016). Aby bolo vôbec možné pomýšľať o právnom nástupníctve žalovaných musí byť vyriešený základ, t.j. zistenie relevantných údajov smerujúcich k identifikácii žalovaných v rade 1/ až 3/, najmä či subjekty na žalovanej strane v čase začatia konania na súde prvej inštancie boli nažive alebo nie. Od zistenia uvedenej skutočnosti je závislý procesný postup súdu ohľadom ich právneho nástupníctva. Za predpokladu, že žalovaní v rade 1/ až 3/ v čase začatia konania ako subjekty práva neexistovali, za súčasného stavu právnej úpravy civilného procesu by bolo možné nedostatok vecnej legitimácie v spore vyriešiť len podaním novej žaloby (pôvodná úprava § 92 ods. 4 O.s.p. nemá ekvivalent v súčasne účinnej právnej úprave Civilného sporového poriadku). Preto, len „preoznačenie“ subjektov na strane žalovaných je v danej procesnej situácii nepostačujúce a bez akéhokoľvek právneho účinku.

19. Zistenie údajov potrebných k riadnemu podaniu žaloby je vecou súkromnej iniciatívy strán sporu/ účastníkov. Konajúci súd preto nemal povinnosť nahrádzať ich pasivitu vlastnou činnosťou. Naviac, v súvislosti so zisťovaním údajov z Registra obyvateľov SR žalobkyňa mala možnosť požiadať o súčinnosť konajúci súd. Zároveň však treba zdôrazniť, že súd nemá povinnosť tieto údaje zisťovať už v prebiehajúcom konaní za žalobkyňu, ktorá si riadne nesplnila svoje procesné povinnosti, keď v žalobe riadne neoznačila žalovaných v rade 1/ až 3/ (fyzické osoby) údajmi v súlade s ustanovením § 133 ods. 1 CSP.

20. Žiada sa dodať, že otázka publicity katastra nehnuteľností (§ 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z.), vrátane údaju o neznámom (označenom len menom a priezviskom) vlastníkovi, nie je z hľadiska postupu v súdnom konaní rozhodujúcou. V podstate ide o označenie posledného (evidovaného) vlastníka, čo nie je paušálne možné stotožňovať so spôsobilosťou byť účastníkom konania/stranou sporu pred súdom, osobitne, ak už z čiastkových informácií vzniká dôvodná pochybnosť o primeranosti takéhoto vymedzenia.

21. Ako správne uviedol okresný súd v odseku 9. napadnutého uznesenia v súvislosti so zastupovaním Slovenského pozemkového fondu, v konaní je plne aplikovateľné uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, v ktorom sa uvádza nasledovné: „V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I. § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ďalej len „zákona č. 180/1995 Z. z., 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z. z.); pričom pri takýchto vlastníkoch, (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z.) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.). Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe i v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z., teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces“.

22. Vyššie uvedená skutková a právna argumentácia teda vylučuje, že by procesným postupom okresného súdu zvolenom i v aktuálne prejednávanej veci, na ktorom je nevyhnutné bez ďalšieho trvať, bolo súčasne porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobkyne v tomto smere ako nedôvodnú.

23. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že odmietnutie podania nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej pre samotný hmotnoprávny nárok žalobkyne. To znamená, že žalobkyňa sa môže v budúcnosti opätovne domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k označeným nehnuteľnostiam, ale pre vykonanie meritórneho súdneho konania musí náležite označiť sporové strany.

24. Nakoľko žalobkyňa ani na výzvu okresného súdu neodstránila nedostatky svojho podania - riadne (dostatočne, určito) neoznačila účastníkov konania/strany na strane žalovaných a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať, krajský súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože protistrana (ktorá nebola žalobkyňou doposiaľ riadne definovaná) sa konania nezúčastnila, a preto v prejednávanej veci nebolo možné uvažovať o prípadnom vzniku trov na žalovanej strane.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430