Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/265/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. T. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach a A. T. nar. XX.X.XXXX detí rodičov Q. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. na N. č. X zastúpenej S.. Alexandrou Gharaibehovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Haburskej ulici č. 6 a W. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v F. na T. ulici č. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD. advokát so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Južnej triede 28 v konaní o zmenu výchovy, zníženie výživného a úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 32/2017-353 zo 7.3.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd návrh otca o zníženie výživného na maloletú Q. nar. XX.X.XXXX a A. nar. XX.X.XXXX zamietol s tým, že výživné pre plnoletého A. je otec povinný platiť k jeho rukám vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 12.8.2018 do budúcna a tým mení v tejto časti výrok rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 442/2014-39 z 15.5.2015.

Odvolacie konanie vo veci výchovy Dominika Tótha nar. 12.8.2000 zastavuje.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca o zmenu výchovy A. nar. XX.X.XXXX a návrh otca o zníženie výživného pre A. a pre maloletú Q.. Upravil styk otca s maloletou Q. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. každý párny týždeň v roku v sobotu od 13:00 hod. do 17:00 hod., kedy otec je povinný maloletú Q. v čase určenom pre začiatok styku prevziať pred bydliskom matky a povinný po ukončení styku v určenom čase na tom istom mieste odovzdať. Matka je oprávnená byť prítomná pri styku a otec je povinný strpieť prítomnosť matky počas styku s maloletým dieťaťom a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 442/2014-39 z 15.5.2015 v časti týkajúcej sa styku otca s maloletou Q.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a trovách štátu tak, že bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Proti výrokom rozsudku, ktorým súd zamietol návrh otca o zmenu výchovy A. a zníženie výživného na obidve deti, podal v zákonnej lehote odvolanie otec podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, že konajúci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. d/, konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. e/, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f/, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

písm. h/, kedy rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol konajúcemu súdu, že neúplne zistil skutkový stav a preto nesprávne dospel k záveru, napriek vyjadreniu maloletého A., že je v jeho záujme, aby bol naďalej zverený do osobnej starostlivosti matky a rozhodol tak v súlade so záverom znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa neodporúčala zveriť syna otcovi. Pri rozhodnutí o zamietnutí návrhu otca na zmenu výchovy u A. konajúci súd neprihliadol na jeho názor, ktorým jednoznačne prejavil vôľu bývať u otca a byť zverený otcovi do výchovy. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd nepostupoval správne, ak neprihliadol k námietkam, ktoré predniesol k záverom znaleckého dokazovania a pri rozhodovaní na vyjadrenie otca neprihliadol. Závery znaleckého posudku považuje za neobjektívne, tendenčné a šikanózne. Najzávažnejšie výhrady k záverom znaleckého posudku sa týkajú konštatovania znalkyne, že matku detí pred synom otvorene devalvuje, podporuje syna v odpore a vo vzdorovitom správaní, resp. znalkyňa nenachádza žiadne známky úprimnej snahy a to, aby mal syn rovnocenné vzťahy k obom rodičom. Zdôraznil, že nie je zrejmé, na základe čoho znalkyňa urobila taký záver. Uvedený záver nevyplýva ani z klinického pozorovania jeho správania, ani z jeho výpovedí ani z vlastného psychologického vyšetrenia. Za závažné pochybenie súdu vidí predovšetkým skutočnosť, že konajúci súd neprihliadol na vyjadrenie maloletého A., ktorý jednoznačne prejavil vôľu žiť s otcom. Otec vyjadril zásadný nesúhlas aj s výrokom, ktorým konajúci súd zamietol jeho návrh o zníženie výživného pre maloletého A., ako aj pre maloletú Q.. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý zdôraznil, že na majetok otca bol dňa 11.8.2016 vyhlásený konkurz, čo však automaticky nezakladá dôvod na zníženie výživného pre maloleté deti a tiež ani ďalšia zmena u otca, že od 1.3.2018 je zamestnaný s príjmom 420 Eur mesačne, nie je dôvod na rozhodnutie o zníženie výživného. S týmto odôvodnením súdu nesúhlasí a je presvedčený, že konajúci súd mal prihliadnuť na tieto skutočnosti a návrhu otca o zníženie výživného vyhovieť. Súčasne zdôraznil, že u maloletého A. od posledného určenia výživného došlo k reálnej zmene, pretože od marca 2016 žije u otca a on napriek tomu je povinný platiť na neho výživné. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že maloletého A. zverí do osobnej starostlivosti otca a určí, že otec nie je povinný platiť výživné na maloletú Q. a matka nie je povinná platiť výživné na maloletého A..

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. V súvislosti s napadnutým výrokom o zamietnutí návrhu otca o zverenie maloletého A. do jeho výchovy poukázala na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj Zákona o rodine, kedy súd rozhoduje pri úprave práv a povinností k maloletým deťom v súlade so zásadou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. V súlade s touto zásadou rešpektujúc prvoradý záujem dieťaťa súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru klinickej psychológie detí a dospelých, znalkyňa na základe vyšetrenia obidvoch detí vypracovala znalecký posudok a konajúci súd pri svojom rozhodnutí na závery znaleckého posudku primerane prihliadol. Matka uviedla, že podľa jej presvedčenia konajúci súd dostatočne zistil skutkový stav a vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v akom navrhovali účastníci konania. K odvolacím námietkam otca, že nemohol adekvátne reagovať na stanovisko znalkyne a brániť sa, matka uviedla, že túto skutočnosť na poslednom pojednávaní otec nenamietal, nežiadal súd o lehotu na podanie vyjadrenia a nenavrhoval doplniť dokazovanie. Konajúci súd rozhodol v súlade s odporúčaním Okresného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a je predovšetkým v prospech obidvoch maloletých detí. Matka navrhla, aby odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok o výživnom pre obdive maloleté deti s tým, že konajúci súd vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil a rozhodol predovšetkým v prospech maloletých detí.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán, prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho sa odvolací súd s jeho závermi v celom rozsahu stotožňuje. konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo výrokoch, ktorým konajúci súd zamietol návrh otca o zníženie výživného pre maloletú Q. a pre A.. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. V tomto pojednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 a iba odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nerobí rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Odvolací súd dospel k záveru, že postupom konajúceho súdu nebola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože z preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie poskytol otcovi reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie jeho procesných práv v Občianskom súdnom konaní.

9. K odvolacím námietkam otca dodáva, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, preto v prípade, ak to ich životná úroveň umožňuje, má dieťa právo, aby boli jeho odôvodnené potreby uspokojované v plnej miere, resp. na vyššej úrovni zodpovedajúcej úrovni uspokojovania vlastných potrieb jeho rodičov. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie, posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného. Konštatuje, že súd prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že jedinou zmenou u otca od posledného rozhodnutia o výživnom je skutočnosť, že na majetok otca bol dňa 11.8.2016 vyhlásený konkurz, pričom správne konštatoval, že táto skutočnosť automaticky nezakladá dôvod na zníženie výživného pre deti a ani ďalšia zmena, že od 1.3.2018 je zamestnaný v spoločnosti C., s.r.o. s príjmom cca 420 Eur mesačne, nie je dôvodom na zníženie výživného. V týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje na posledné rozhodnutie súdu, kedy bolo určené výživné a kedy otec zamestnaný nebol, nevykazoval žiadne príjmy a napriek tomu súhlasil s určením výživného tak, ako to bolo rozhodnuté v poslednom rozhodnutí o určení výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že o znížení výživného je možné rozhodnúť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho vykonávať akúkoľvek prácu, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Za súčasného právneho stavu je priorita vyživovacích povinností stanovená tak, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred akýmikoľvek inými druhmi vyživovacích povinností, to znamená, že rodič je povinný v prvom rade si plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Na základe vyššie uvedených skutočností ako aj úvah, odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že otec je schopný prispievať na výživu maloletej Q. tak, ako bolo určené posledným rozhodnutím súdu a takisto na výživu A., ktorý po rozhodnutí súdu prvej inštancie dovŕšil plnoletosť. Z uvedeného dôvodu preto v časti výroku o výživnom pre A. zmenil výrok tak, že otec je povinný platiť výživné k jeho rukám. Z dôvodu nadobudnutia plnoletosti u A. ku dňu 12.8.2000 rozhodol o odvolaní otca proti výroku o zmene výchovy u A. tak, že odvolacie konanie zastavil.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .