Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-4-2019.pdf
PDF · 109.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7P/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom vo veci starostlivosti o maloleté deti: H. Š.K., X.. XX.X.XXXX C. R. Š., X.. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, deti rodičov: otca: G. Š., X.. XX.X.XXXX, V. L. D. XXX/XX, XXX XX X.-F. a matky: H. Š., X.. X.XX.XXXX, V. L. X. H. XXX/XX, XXX XX K., zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej ako kolíznym opatrovníkom, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti takto
rozhodol:
I. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Revúca č.k. 3P/62/2010-57 zo dňa 4.5.2010 vo výrokoch o výživnom a to tak, že:
otec mal. detí G. Š., X.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého H. Š., X.. XX.X.XXXX mesačne výživné vo výške 100 Eur počnúc dňom 18.1.2019 vždy do 25-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí.
Zameškané výživné na mal. H.C. Š. X.. XX.X.XXXX vo výške 282,08 Eur za obdobie od 18.1.2019 do 30.4.2019 je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20 Eur splatných spolu s bežným výživným počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
Otec maloletých detí G. Š., X.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej R. Š., X.. XX.X.XXXX mesačne výživné vo výške 120 Eur počnúc dňom 18.1.2019 vždy do 25-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí.
Zameškané výživné na mal. R. Š.K. X.. XX.X.XXXX vo výške 338,11 Eur za obdobie od 18.1.2019 do 30.4.2019 je otec mal. detí povinný zaplatiť k rukám matky mal. detí v mesačných splátkach po 20 Eur splatných spolu s bežným výživným počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.01.2019 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti Š. na sumu 150 Eur na každé jedno dieťa odo dňa podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného sa náklady na maloleté deti v značnej miere zvýšili, nakoľko maloletá R. končí 9. triedu a nastupuje na SOŠ zdravotná-Rožňava. Maloletá R. je 2x po operácii srdca a v roku 2018 bola operovaná na scoliozu chrbtice a navštevuje každý rok kúpele v Kováčovej. Otec maloletých okrem výživného na maloleté deti Š. neprispieva. Neberie ich nikde a nezaujíma sa o nich, či sú to narodeniny, meniny, Vianoce, prázdniny nejaví záujem o nich, tým pádom má navrhovateľka na deti väčšie náklady. Snaží sa aby z nich niečo bolo a podporuje ich, či je to už plávanie, lyžovanie, korčuľovanie, bicyklovanie. S Maloletou R. navštevuje niekoľko ambulancií ktoré sú mimo Revúcej, ako kardiologické, ortopedické, gynekologické, metabolické vyšetrenia. Na konci školského roka budú mať slávnostné ukončenie ZŠ-venček, ktorý je vo výške 150,-eur na každé dieťa. Matúš na budúci rok končí ZŠ a tak tiež ide na SOU- Rožňava. Navrhovateľka je navyše v súčasnej dobe na materskej dovolenke.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca maloletých detí a listinnými dôkazmi v spise, a to: návrh, odpovede na lustrácie v REGOB, v sociálnej poisťovni, registra priestupkov, obchodného vestníka, odpis z registra trestov, výpisy z obchodného registra, zo živnostenského registra, potvrdenie o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia za rok 2018 - na č.l. 40, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku u navrhovateľky na č.l. 41 - za rok 2018, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku u navrhovateľky na č.l. 42, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku u navrhovateľky na č.l. 43 - za rok 2019, prepúšťacia správa na č.l. 45-46, lekárska anamnéza - týkajúca sa R. Š. na č.l. 47-48, prepúšťacia správa na č.l. 49-51, hodnotenie nálezov Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica na č.l. 52, prekladová prepúšťacia správa na č.l. 53-55, odpoveď od ÚPSVaR Nitra - ohľadom otca mal. detí - na č.l. 56, správa o súčinnosti od OR PZ Revúca - na č.l. 62-63, potvrdenie o vyplatených dávkach v nezamestnanosti týkajúci sa otca mal. detí od soc. poisťovne na č.l. 66-67, potvrdenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie týkajúce sa otca mal. detí na č.l. 68, dohoda o rozviazaní prac. pomeru otca mal. detí - na č.l. 69, potvrdenie o príjme od zamestnávateľa IBS-SECURITY - otca mal. detí na č.l. 70, potvrdenie o príjme zamestnanca v spoločnosti Mark2 Corporation - na č.l. 71, potvrdenie o príjme od zamestnávateľa AGRO-TAMI- otca mal. detí a. s. - na č.l. 72, správa KO zo dňa 25.2.2019 o preš. pomerov na č.l. 73, správa ÚPSVaR Nitra uzo dňa 21.2.2019 o preš. pomerov v domácnosti otca mal. detí na č.l. 74, potvrdenie o príjme zamestnanca a to otca mal. dieťaťa zo dňa 7.3.2019 na č.l. 94-95, z ktorého vyplýva, že za obdobie január 2019 bolo u zamestnávateľa Mark2Corporation vyplatených 0 Eur zamestnancovi, výplatná páska od zamestnávateľa Agro Tami, a. s. na č.l. 96, výplatná páska od zamestnávateľa Agro Tami, a. s. č.l. 97, podanie správy od exekútora na č.l. 99, odpoveď zamestnávateľa otca Mark2Corporation na č.l. 102, dohoda o pracovnej činnosti na č.l. 103, pracovná zmluva zamestnávateľa AGRO TAMI, a. s., so zamestnancom G. Š. zo dňa 11.1.2019 na č.l. 106-108, oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnanca na č.l. 109, odpoveď na žiadosť o súčinnosť zo soc. poisťovne
- na č.l. 110, ako aj ďalším spisovým materiálom. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
3. Z pripojeného spisu č.k. 3P/62/2010 súd zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči deťom upravená Rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. 3P/62/2010-57 zo dňa 04.05.2010, ktorým bola otcovi maloletých detí určená povinnosť prispievať na výživu mal. H. sumou 83 Eur a na výživu mal. Simony sumou 83 Eur mesačne. Príjem otca dosahoval podľa uvedeného rozsudku 517 až 671,50 Eur.
4. Z pripojeného spisu č.k. 4P/32/2014 súd zistil, že návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti bol zamietnutý. V tom čase príjem otca dosahoval zhruba 400 Eur mesačne.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka z 25.02.2019, listín predložených navrhovateľkou ako aj z výpovede navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku na maloleté dieťa, ktoré má so svojim druhom M. R., naposledy v sume 220 Eur Zároveň poberá prídavky na 3 deti vo výške 73,02 Eur. Býva v dvoj izbovom byte s tromi deťmi a druhom. Mesačné náklady na byt sú zhruba 163 Eur. Príjem jej druha je zhruba 600 Eur mesačne. mal. Matúš navštevuje 8. ročník ZŠ v Revúcej, nenavštevuje odborných lekárov, navštevuje plavecký krúžok, na ktorý matka prispieva 20 Eur ročne. Mal. R. navštevuje 9. ročník ZŠ v Revúcej, má zdravotné problémy s chrbticou, má vydaný preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím, dlhodobo používala korzet. V roku 2018 maloletá prekonala operáciu chrbtice, strávila na lôžku 24 hod. denne po dobu 3 mesiacov, čo si vyžiadalo finančne náročnú kúpu postele. Zároveň v minulosti prekonala operáciu srdca. Uvedený zdravotný stav si u nej vyžaduje 2 krát ročne návštevu metabolickej ambulancie v Banskej Bystrici, jedenkrát ročne návštevu kardiologickej ambulancie v Bratislave a dvakrát ročne návštevu ortopedickej ambulancie v Bratislave. Na maloletú poberá matka v súvislosti s jej zdravotným stavom kompenzačný príspevok 19,04 Eur. Zároveň Navrhovateľka uviedla, že ak bude dcéra prijatá na strednú odbornú zdravotnú školu do Rožňavy, zvýšia sa jej náklady na stravu t.j. 60 Eur, na internát 21 Eur a náklady na cestovanie a vreckové.
6. Otec maloletých detí na pojednávaní uviedol, že je to finančne neúnosné chodiť za deťmi, zároveň mu bolo zo strany navrhovateľky povedané, aby za deťmi nechodil, aby ich nekontaktoval, dal im pokoj. On to rešpektuje, deti teda vôbec nekontaktuje. Žije s matkou, ktorá býva v nájme, a on jej uhrádza priemerne 150 až 160 Eur mesačne. Čo sa týka mojich zamestnaní, tak ja som najprv pracoval u zamestnávateľa v roku 2018 do marca 2018 u Mark2 Corporation Slovakia, kde mu dali výpoveď, nakoľko znižovali stavy, ponúkli mu však prácu mimo miesta jeho bydliska, čo však pre neho nebolo výhodné, preto zmenil zamestnávateľa IBS - SECURITY, s.r.o., kde uzavrel dohodu o rozviazaní pracovného pomeru z toho titulu, že oni mu ponúkli rovnakú prácu ale so zmenou miesta výkonu práce, malo to byť buď v Bratislave alebo v Žiline. Tam však nemal zabezpečené ubytovanie, preto to pre neho nebolo rentabilné a dohodol sa na ukončení pracovného pomeru. Po skončení u tohto zamestnávateľa ja som bol jeden a pol mesiaca nezamestnaný, aktívne som si hľadal prácu, ale v tom čase som nemal obnovenú spôsobilosť na výkon bezpečnostnej služby a aby si našiel zamestnanie, tak prijal aj prácu v mliekárňach AGRO TAMI, a. s. kde zarábal zhruba minimálnu mzdu. V mliekárňach skončil, nakoľko mu bola ponúknutá práca od 4.2.2019 - naspäť u pôvodného zamestnávateľa Mark2 Corporation, kde zarába hodinovú mzdu okolo 3 Eur v hrubom. Zároveň uviedol, že je ochotný platiť výživné na obe deti spolu 200 Eur mesačne.
7. Z listinných dôkazov predložených otcom maloletých detí vyplýva, že v roku 2018 dosiahol otec detí u zamestnávateľa Mark2 Corporation Slovakia s.r.o. v priebehu 3 mesiacov priemerný mesačný príjem 749 Eur. Z potvrdenia o príjme u nasledovného zamestnávateľa IBS-SECURITY, s.r.o. vyplýva, že jeho priemerná mesačná mzda bola 453 Eur. S uvedeným zamestnávateľom sa otec dohodol na rozviazaní pracovného pomeru dohodou zo dňa 30.11.2018. U ďalšieho zamestnávateľa AGRO TAMI, a.s. za necelý mesiac (13 pracovných dní) dosiahol čistý príjem 297,88 Eur. Z lustrácie sociálnej poisťovne súd zistil, že priemerná hrubá mzda otca u zamestnávateľa Mark2 Corporation Slovakia s.r.o. (M2C) za rok 2017 predstavovala sumu 846 Eur, čo približným prepočtom na čistú mzdu predstavuje priemerne 650 Eur mesačne.
8. Vo vyjadrení na výzvu súdu terajší zamestnávateľ otca (M2C) uviedol, že čistý príjem otca za mesiac 03/2018 vo výške 1014,83 Eur zahŕňal aj preplatenú nevyčerpanú dovolenku vo výške 524,77 Eur v hrubom. Sadzba hodinovej mzdy je 3,8259 Eur a mesačne má zamestnanec odpracovať cca do 20 hodín, a za týchto okolností dosiahne čistú mzdu najviac cca 50 Eur.
9. Na pojednávaní navrhovateľka zároveň uviedla, že listiny zo strany otca mal. detí považuje za špekulácie. Otec mal. detí nezaplatil výživné za dva mesiace, tvrdenia otca, že zaplatil za výživné a že dlží maximálne 66 Eur nie sú pravdivé, to potvrdil aj exekútor. Za január a február dlží celé sumy neuhradeného výživného, teda spolu 332 Eur, v marci jej prišlo len 126 Eur, ešte aj za minulé obdobie dlží 105 Eur, exekútor to vyrátal, že je to spolu 605 Eur. Aj keď exekútor jej tvrdil, že otec maloletých detí zaplatil výživné v sume 166 Eur, ale zároveň uviedol, že on má právo zraziť si určitú čiastku preto poslal len sumu 126,16 Eur.
10. Otec sa na pojednávanie vytýčené na 29.03.2019 nedostavil, svoju neúčasť včas neospravedlnil. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie termínu pojednávania zo zdravotných dôvodov doručené súdu 5 dní po termíne pojednávania nemožno považovať za včasné ospravedlnenie neúčasti. Zároveň v ňom otec neuviedol o aké zdravotné problémy sa jedná a nedoložil žiadne lekárske potvrdenie preukazujúce jeho tvrdenie. Súd preto na uvedenom pojednávaní pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca
11. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
16. Podľa § 2 písm. a ) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 189,83 Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
17. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov
21. Rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, teda aj rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom možno zmeniť keď sa zmenia pomery rozhodné pre určenie výšky vyživovacej povinnosti. Konanie o zmene výšky vyživovacej povinnosti k mal. deťom možno začať aj bez návrhu. Nie každá zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného, ale len zmena podstatná, teda taká ktorá má za následok potrebu zmeny vyživovacej povinnosti. K zmene pomerov môže dôjsť tak na strane mal. dieťaťa ako výživou oprávnenej osoby, ako aj na strane rodiča ako výživou povinnej osoby.
22. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti posudzuje najmä bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s jej potenciálom (možnosťami). Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby vyživovaných osôb, v danom prípade maloletých detí. Zároveň oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov.
23. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa a má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Podľa ustálenej judikatúry, pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. V prípade, ak sa povinný rodič bez dôležitého dôvodu vzdá svojho príjmu, uplatňuje sa princíp tzv. potencionality príjmu, čo znamená, že súd vychádza pri rozhodovaní z príjmu povinného rodiča, ktorý by bol dosahoval, keby sa ho bez dôležitého dôvodu (napr. nepriaznivý zdravotný stav) nebol vzdal. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov výživou povinného rodiča, sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, prípadné exekúcie), avšak je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti.
24. S poukazom na uvedené sa preto súd podrobnejšie zaoberal skúmaním dôvodov, pre ktoré došlo k zmene zamestnaní na strane otca, za účelom zistenia, či z jeho strany nedošlo k vzdaniu sa výhodnejšieho zamestnania, a teda lepšieho príjmu bez dôležitého dôvodu. Súd mal preukázané, že otec do marca 2018 pracoval u zamestnávateľa M2C v súkromnej bezpečnostnej službe, u ktorého dosiahol priemerný príjem cca 725 Eur (po zohľadnení príjmov v roku 2017 a 2018). Otec na pojednávaní tvrdil, že uvedený pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu znižovania stavov. Žiadnymi dôkazmi uvedené tvrdenie nepreukázal. Zároveň však tvrdil, že mu u uvedeného zamestnávateľa bola ponúknutá práca mimo miesta bydliska, čo pre neho nebolo výhodné preto zmenil prácu a zamestnal sa na obdobnej pozícii u zamestnávateľa IBS-SECURITY, s.r.o., kde už jeho priemerný mesačný príjem dosahoval hodnotu len 453 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že otec mal možnosť pracovať aj naďalej u pôvodného zamestnávateľa M2C, kde mu bol poskytovaný výrazne lepší príjem ako u ďalšieho zamestnávateľa, avšak pre zmenu miesta výkonu práce sa tejto možnosti vzdal (odmietol ju). V danom prípade teda dôvodom, prečo došlo k výpovedi otca zo strany zamestnávateľa bolo to, že otec odmietol pracovať v inom meste. Súd konštatuje, že otec detí je bez ďalších záväzkov, a podľa jeho tvrdenia platí za nájom svojej mame 150 až 160 Eur mesačne. Z úradnej činnosti je súdu známe, že na Slovensku je možné si prenajať aj samostatnú izbu v byte alebo dome, čo sa v Bratislave pohybuje zhruba na úrovni 200 Eur a v iných mestách Slovenska je to ešte nižšia suma. Za daných okolností ak by aj miestom výkonu práce bola Bratislava, otec by pri príjme dosahovanom priemerne u uvedeného zamestnávateľa v konečnom dôsledku dosiahol výrazne vyšší finančný štandard (725 - 200 = 525 Eur) ako dosahoval v Nitre u nasledujúceho zamestnávateľa (453-160= 293 Eur). Zároveň by sa tým neznížil ani komfort jeho bývania, nakoľko momentálne aj tak obýva byt spoločne s ďalšou osobou, a to so svojou matkou. Súd preto v žiadnom prípade nepovažoval dôvod, pre ktorý sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania a lepšieho príjmu, teda zmenu pracoviska, za dôležitý. Z uvedených dôvodov preto súd vychádzal pri určení príjmu otca z jeho naposledy dosahovaného priemerného zárobku u zamestnávateľa Mark 2 Corporation Slovakia, s.r.o.
25. Navyše je otec opäť zamestnaný u uvedeného zamestnávateľa, teda súd má za to, že je opäť schopný dosahovať uvedený príjem. Uvedený zamestnávateľ sa síce vyjadril, že mesačný príjem otca u neho bude najviac 50 Eur mesačne, súd však toto považuje za účelové tvrdenie v prospech otca. Toto vyjadrenie je zároveň v rozpore so samotným tvrdením otca v čase, keď už u tohto zamestnávateľa opäť pracoval, že je ochotný platiť výživné na deti mesačne 200 Eur. Je nelogické aby otec pristúpil na platenie takéhoto výživného z príjmu, ktorý nepokryje ani len náklady na stravu a bývanie. Zároveň za priečiace sa logike súd považuje aj to, že by sa otec vzdal zamestnania v mliekárňach s výrazne vyšším príjmom kvôli práci s 50 Eurovým príjmom. Súd preto uvedené vyjadrenie zamestnávateľa nezohľadňoval, a tak ako bolo vyššie uvedené, vychádzal z priemerného príjmu otca u zamestnávateľa M2C.
26. Z výpovede účastníkov ako aj z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov aj na strane maloletých detí. Od poslednej úpravy pomerov ubehlo takmer 9 rokov. S vekom detí narástli ich nároky, potreby a tým aj výdavky. Najmä vážny zdravotný stav maloletej R. si vyžaduje jednak zvýšenú starostlivosť zo strany matky ako aj pravidelné návštevy špecializovaných ambulancií mimo miesta bydliska a tým aj zvýšené výdavky na cestovanie a takisto medikamentóznu liečbu.
27. Súd je pri svojom rozhodovaní povinný vychádzať zo stavu, ktorý existuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, teda nemôže prihliadať na výdavky, ktoré vzniknú až v budúcnosti, resp. ktorých konkrétna výška ešte nie je istá. Preto súd nemohol prihliadať na konkrétne výdavky mal. R., ktoré by jej podľa tvrdenia navrhovateľky vznikli prijatím na konkrétnu strednú školu, nakoľko tieto v čase rozhodnutia ešte neexistovali a zároveň nie je isté, či bude maloletá na uvedenú školu aj naozaj prijatá. Preto súd pri určení výšky výživného na mal. R. na uvedené výdavky neprihliadal. Zároveň je však nutné poukázať na to, že je objektívnou skutočnosťou, že v tomto roku maloletá začne navštevovať strednú školu, a s tým spojené výdavky jej teda určite vzniknú.
28. Rovnako u matky maloletých detí došlo od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov. Pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére Z., ktorú má so svojim druhom M. R.. Momentálne je s dcérou na materskej dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 220 Eur. Zároveň poberá prídavky na 3 deti vo výške 73,02 Eur mesačne a kompenzačný príspevok 19,04 Eur mesačne na zdravotne znevýhodnenú mal. R.. Súd pre účely určenia výživného na mal. deti nezohľadňoval príjem druha matky mal. detí, nakoľko nie je jeho povinnosťou vyživovať deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť ich vlastný otec.
29. Súd mal takto preukázané, že zvýšené výdavky maloletých detí vo veku 15 rokov nie je možné pokryť výživným otca, ktoré bolo určované pred 9 rokmi pre deti v predškolskom veku a zároveň z rodičovského príspevku matky, ktorá je navyše na materskej dovolenke s ďalším dieťaťom. Zároveň mal súd preukázané, že otec sa nad rámec platenia bežného výživného nijako nepodieľa na výžive a starostlivosti o maloleté deti, o deti sa nezaujíma, matka teda zabezpečuje všetku osobnú starostlivosť o deti sama. Súd zohľadňujúc uvedené skutočnosti mal za to, že výživné vo výške 100 Eur na mal. H. a 120 Eur na mal. R. zohľadňuje tak záujem a zvýšené potreby detí ako aj schopnosti a možnosti povinného otca. V konečnom dôsledku ide u H. po 9 rokoch o zvýšenie o 17 Eur, teda o necelé 2 Eur za každý rok od poslednej úpravy pomerov a u maloletej Simony, ktorej zdravotný stav si vyžaduje zvýšené výdavky a starostlivosť o 37 Eur, teda ide o zvýšenie zhruba o 4 Eur za každý rok od poslednej úpravy pomerov.
30. Nakoľko matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť na mal. deti od podania návrhu a súd mal za to, že dôvody a podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti boli dané v už čase podania návrhu, zvýšil vyživovaciu povinnosť v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine od podania návrhu.
31. Z vyjadrení matky a zo správy exekútora mal súd preukázané, že otec v čase od podania návrhu neuhradil výživné za január a február spolu vo výške 332 Eur a v marci matka od exekútora, cestou ktorého otec výživné uhrádza, obdržala čiastku len 126,16 Eur na obe deti. S ohľadom na uvedené tak u Matúša pri zvýšení výživného na 100 Eur za obdobie od podania návrhu do konca apríla 2019 vzniklo otcovi zameškané výživné vo výške 282,08 Eur a u R. pri zvýšení výživného na 120 Eur za totožné obdobie zameškané výživné vo výške 338,11 Eur. V zmysle § 232 ods. 3 Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku umožnil otcovi mal. dieťaťa splatiť zameškané výživné v mesačných splátkach vo výške po 20 Eur na každé dieťa, aby tak nedošlo k neprimeranému peňažnému zaťaženiu otca mal. dieťaťa v jednom mesiaci.
32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Nezistil žiadne také okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.