Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-11-2018.pdf
PDF · 92.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/11/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: R Collectors, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 50 094 297, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: Y. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. na O. č. XXX, o zaplatenie 4.584,14 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 14Csp/47/2016-82 zo dňa 20.09.2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.161,40 €, zmluvného úroku vyčísleného do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 516,35 €, zmluvného úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 4.584,14 € za obdobie od 9.1.2014 do 19.7.2017, zmluvného úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 1.161,40 € od 20.7.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.584,14 € od 9.1.2014 do 19.7.2017, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.161,40 € od 20.7.2017 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku za žalobu a to vo výške 94,30 eura po právoplatnosti tohto rozsudku, prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. 1.2 Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1, 2, § Občianskeho zákonníka, § 497, § 499 , § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 , § 19 ods. 2,3 zákona č. 129/2010 Z.z., § 145 ods. 2 , § 151 ods. 1 , § 181 ods. 2 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že dňa 5.11.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu ( Poštová banka a.s) so žalovanou úverovú zmluvu č. 0881796887. Na základe tejto zmluvy poskytla banka žalovanej úver vo výške 4.950 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 121,85 eura v období od 15.12.2012. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 19 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 20,74 % pri priemernej RPMN vo výške 19,08 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bolal ustálená v sume 3.379,78 eura Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 15.11.2018. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 23.6.2012 ako aj obchodné podmienky účinné od 19.7.2012. Žalovaná zmluvné povinnosti vyplývajúce jej z úverovej zmluvy riadne neplnila, preto veriteľ využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere a obchodných podmienok a ku dňu 8.1.2014 vyhlásil svoju pohľadávku titulom úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 0881796887 zo dňa 5.11.2012 za splatnú (list žalobcu zo dňa 8.1.2014 spolu s kópiou doručenky - č.l. 13, 14 spisu). Ku dňu predčasného spoplatnenia úveru veriteľ svoju pohľadávku vyčíslil na sumu vo výške 5.289,67 eura, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 4.695,54 eura, dlžného zmluvného úroku vo výške 516,35 €, poplatkov za upomienky vo výške 64,18 € a poistného vo výške 13,60 €. Lehotu
na zaplatenie dlžnej sumy určil na 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná dlžnú sumu titulom predčasne zosplatneného úveru v plnej výške neuhradila. 1.3 V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania na žalobcu a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. O návrhu na pripustenie zmeny strany sporu vystupujúcej ako žalobca súd rozhodol uznesením č.k. 14Csp/47/2016-66 zo dňa 3.8.2017. Žalobca v priebehu konania pred otvorením pojednávania zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.161,40 eura, zmluvného úroku vyčísleného do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 516,35 €, zmluvného úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 4.584,14 € za obdobie od 9.1.2014 do 19.7.2017, zmluvného úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 1.161,40 € od 20.7.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.584,14 € od 9.1.2014 do 19.7.2017, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.161,40 € od 20.7.2017 do zaplatenia, späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bola čiastočná úhrada dlžnej sumy zo strany žalovanej. 1.4 Žalobca sa v tomto konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom istiny vo výške 3.422,74 eura s príslušenstvom, zmluvný úrok a úrok z omeškania zo sumy 3.422,74 € za obdobie od 20.7.2017 do zaplatenia. 1.5 Po právnej stránke úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, pričom právny predchodca žalobcu ako banka, mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Dospel k záveru, že žaloba vo zvyšnej časti ( po čiastočnom späťvzatí ) o zaplatenie istiny vo výške 3.422,74 eura so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania zo sumy 3.422,74 eura za obdobie od 20.07.2017 do zaplatenia , nie je dôvodná a preto jej nemožno vyhovieť. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti so zákonnými náležitosťami zmluvy zistil, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona , ktorá je v zmluve uvedená vo výške 20,74%. Konštatoval, že tento údaj je v zmluve uvedený v nesprávnej výške, pretože po prepočte bolo zistené, že RPMN mala byť správne uvedená vo výške 23,31%. Zmluva tiež obsahovala nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú mal spotrebiteľ titulom úveru uhradiť, keď v zmluve bola uvedená čiastka 3.379,78 eura, ktorá nezodpovedá ani len sume vyčíslenej ako súčin 72 splátok po 121,85 eura. Nakoľko je predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, kde právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom ide o formulárovú zmluvu (vrátane všeobecných obchodných podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a táto obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedený v nesprávnej výške
- nižšej hodnote, než mala byť uvedená (čo je potrebné vyhodnotiť ako údaj uvedený v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, pretože takýmto údajom veriteľ mohol ovplyvniť správanie sa spotrebiteľa a docieliť uzavretie zmluvy, hoci zmluvné podmienky neboli tak výhodné ako sa javili podľa údajov uvedených v zmluve), tiež neobsahovala správny údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, preto súd vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanej bol podľa zmluvy poskytnutý úver vo výške 4.950,- eur, pričom táto do dňa 14.7.2017 titulom úveru uhradila sumu 5.539,70 eura teda viac ako jej bolo právnym predchodcom žalobcu titulom úveru poskytnuté, súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP, keď pre čiastočný úspech oboch strán sporu pri konštatovaní zavinenia žalovanej na zastavení konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu (v časti konania, ktoré bolo pre späťvzatie žaloby zastavené) l podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietajúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal odvolací súd v zmysle ust. §389 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie alebo podľa §388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) ako aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Zastal názor, že zmluva o úvere obsahovala správny údaj o celkových nákladoch úveru ako aj o celkovej čiastke úveru. K výške nákladov uviedol, že Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere definoval nákladové položky, na základe ktorých sa určia celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, do ktorých patria úroky z úveru, ktoré
mala žalovaná ako dlžník uhradiť, ak by poskytnutý úver splácala v súlade so splátkovým kalendárom. Poistenie úveru bolo poskytnuté na základe výslovnej žiadosti žalovanej ako dlžníka, pričom žalovaná nebola povinná uzatvoriť zmluvu poistenia úveru pre prípad neschopnosti splácať úver. Výška poistenia pre žalovanú predstavovala sumu 4,85 eura mesačne podľa Sadzobníka poplatkov účinného ku dňu uzavretia zmluvy. K počtu a výške mesačných splátok uviedol, že žalovaná si zvolila dobu splácania 6 rokov, čo je 72 mesiacov. V čase uzatvorenia zmluvy informačný systém žalobcu umožňoval vyčísliť výšku mesačnej splátky len na celé eurá nahor, čo je pri 72 mesiacoch splátka vo výške 117 eur( bez poistného) a týkala sa 1. až 71. splátky a posledná 72. splátka bola vo výške 22,78 eura. Preto celková výška úveru bola vyčíslená správne na sumu 3.379,78 eura( 71 splátok po 117 eur a poslednásSplátka po 22,78 eur, t.j. spolu 8.329,78 eura- 4.950 eur istina = 3379,78 eura). Zmluva o úvere obsahovala správny údaj o výške nákladov ( 3379,78 eura). V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia v časti týkajúcej sa nesprávne uvedenej výšky RPMN, uviedol, že údaj o RPMN je uvedený správne a zohľadňuje úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zo strany žalobcu nedošlo k pochybeniu. Z dôvodu, že do celkovej výšky nákladov neboli zahrnuté náklady z titulu poistenia, suma poistenia nie je určujúca ani pri výpočte RPMN. Hodnota RPMN je v zmluve uvedená správne vo výške 20,74% . Zdôraznil, že zmluva o úvere uzatvorená so žalovanou obsahuje všetky náležitosti v zmysle právnych predpisov platných a účinných v čase jej uzatvorenia a žalobný návrh považuje v celom rozsahu za dôvodný, pretože nemožno poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Záverom namietal, že rozsudok je prekvapivý, nakoľko nemal možnosť sa počas konania vyjadriť k dôvodom zamietnutia žaloby a preto nesprávnym procesným postupom súdu mu bolo znemožnené uskutočňovať svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len "CSP") preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 5.8.2016 sa právny predchodca žalobcu ( Poštová banka, a.s.) domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu istinu vo výške 4.584,14 eura, zmluvný úrok z istiny úveru vo výške 516,35 eura( od poskytnutia úveru ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), zmluvný úrok vo výške 19 % ročne zo sumy 4.584,14 eura od 9.1.2014 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.584,14 eura od 15.7.2016 do zaplatenia. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovanou dňa 5.11.2012 uzatvoril úverovú zmluvu č. 0881796887, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 4.950,- eur. Tento sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Keďže po čerpaní úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácala, ku dňu 8.1.2014 vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný. Oznámenie o predčasnej splatnosti doručil žalovanej. Ku dňu predčasného zosplatnenia pohľadávka žalobcu pozostávala z dlžnej istiny vo výške 4.695,54 eur , zmluvného úroku z istiny vo výške 516,35 eur, bankových poplatkov vo výške 64,18 eur a nákladov spojených s poistením schopnosti splácať úver vo výške 13,60 eura. Celková suma ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru bola 5.289,67 eura. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná časť dlžnej sumy uhradila, preto si žalobca uplatnil žalovanú sumu vo výške 4.584, 14 eura s príslušenstvom. 6. Žalovaná na pojednávaním pred súdom prvej inštancie dňa 01.03.2017, na ktorom sa žalobca nezúčastnil po ospravedlnení a súhlase s pojednávaním v jeho neprítomnosti , doložila súdu listiny preukazujúce, že pohľadávku spláca a došlo k jej čiastočnej úhrade. Súd prvej inštancie doručil listiny žalobcovi, ktorý písomným podaním doručeným súdu dňa 16.03.2017 čiastočne zobral žalobu späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade istiny vo výške 4.538,58 eura, úroky z istiny vo výške 64,82 eura , zmluvný úrok vo výške 14, 90% ročne z istiny 4538,58 eura od 15.03.2016 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4538,58 eura od 15.03.2016 do zaplatenia a trovy konania. Následne súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že čiastočne zastavil konanie a vo zvyšku žalobu zamietol , pretože poskytnutý úver pre nesprávne uvedenú výšku RPMN a pre absenciu správneho údaju o celkovej čiastke , ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, považoval za bez úročný a bez poplatkov a ked ´že žalovaná zaplatila žalobcovi viac ako je poskytnutá istina úveru , žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, preto iba tieto výroky boli predmetom odvolacieho konania. 7. Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd sa zatiaľ nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že úver, ktorý žalobca poskytol žalovanej na základe zmluvy o úvere, je v zmysle ust. zákona č. 129/2010 Z.z., úverom bezúročným a bez poplatkov, pretože tento záver súdu prvej inštancie je predčasný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani nevyplýva z obsahu spisu.
8. Odvolací súd považoval za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý nesplácala riadne a včas, preto došlo zo strany žalobcu k vyhláseniu úveru za predčasne splatný. Následne žalobca podal na súd prvej inštancie žalobu. Žalovaná nepoprela uzatvorenie zmluvy o úvere, zároveň potvrdila, že neplnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca dôvodne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Uviedla však, že úver splácala aj po vyhlásení splatnosti a to jednak formou zrážok zo mzdy, ktoré jej vykonával zamestnávateľ ako aj samostastnými platbami poukazovanými žalobcovi, čo doložila listinnými dôkazmi. Žalobca túto jej obranu akceptoval a zobral čiastočne žalobu späť. Následne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, v ktorom prijal záver, že úver treba považovať za úver bezúročný a bez poplatkov, čo odôvodnil ust. § 11 ods. 1 písm. d ) zák. 121/2010 Z.z.( správne písm. b) cit. zákona), v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Výšku RPMN uvedenú v zmluve považoval za nesprávnu, pričom správna výška RPMN bola podľa jeho názoru 23,31%. Súd prvej inštancie však neuviedol, akým spôsobom vyčíslil výšku RPMN, a tým neodôvodnil správnosť svojho tvrdenia, na ktorom založil záver o tom, že pre nesprávne uvedenú RPMN v zmluve o úvere je treba úver považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca v zmluve o úvere uviedol v čl 3 zmluvy výšku RPMN 20,74% % a priemerné RPMN na trhu vo výške 19,08% ako aj celkovú výšku nákladov vo výške 3379,78 eura. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že výška RPMN pre posudzovaný spotrebiteľský úver je 23,31%. Akým spôsobom k tomuto výpočtu došiel vo svojom rozhodnutí nekonkretizoval , preto odvolací súd nemohol zistiť akými úvahami a závermi sa súd prvej inštancie v tomto smere riadil. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľné, pre absenciu dôvodov. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že v zmluve je nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ titulom úveru zaplatiť ( § 9 ods. 2 písm.j) , keď v zmluve je uvedená celková suma 3.379,78 eura, odvolací súd uvádza, že v bode 3. zmluvy o úvere sú konkretizované náležitosti zmluvy v zmysle zák. č. 129/ 2010 Z.z. . Jednou z týchto náležitostí je v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. aj „ celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“. V prípade absencie tohto údaju sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č.129/2010 Z.z. považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi veriteľom a žalovanou vyplýva, že v bode 3. je uvedené, že „ celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov s úverom“ , čo v tomto prípade vychádzajúc z údajov uvedených v bode 3 ( výška úveru 4950 eur a celková výška nákladov 3379,78 eura) možno považovať za splnenie podmienky v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. preto podľa názoru odvolacieho súdu udaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, je v zmluve uvedený ako súčet výšky úveru a výšky nákladov a z tohto dôvodu nemôže byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. 9. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať zistením správnej výšky RPMN tak, aby bolo preskúmateľné jeho tvrdenie o nesprávnej výške RPMN uvedenej v zmluve a podľa toho posúdi, či ide o úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne zaoberať vecou samou a opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).