Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/64/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci povinného otca K. I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. M. X. č. XX/X v E. proti oprávnenej W. I. nar. X.X.XXXX bývajúcej na I. ul. č XX v D. právne zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Firmentovou so sídlom na Krivej ul. č. 23 v Košiciach v konaní o návrhu povinného na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 8.2.2018 č.k. 18Pc/39/2017-113 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Trovy odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 27.8.2012 č.k. 22P/22/2011-79 tak, že znížil vyživovaciu povinnosť povinného otca k oprávnenej zo 100 Eur na 50 Eur mesačne od 1.3.2018 do budúcna, ktoré je povinný platiť oprávnenej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a f) Civilného sporového poriadku a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zrušenie výživného v celom rozsahu zamietne a prizná jej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasila so znížením výživného na 50 Eur mesačne, lebo v konaní bolo nesporne preukázané, že nemá okrem invalidného dôchodku, ktorý jej bol od 1.1.2018 zvýšený na 340,30 Eur mesačne v súčasnosti žiaden iný príjem, pričom jej nevyhnuté mesačné náklady predstavujú sumu 412 Eur (strava 180 Eur, ovocie a zelenina 50 Eur, hygienické potreby 40 Eur, ošatenie a obuv 45 Eur, mobilný paušál 12 Eur, lieky 20 Eur a doplnky výživy 65 Eur) a rozdiel medzi nimi (70 Eur) uhrádza jej matka. Okrem pravidelných výdavkov, ktoré sa týkajú výlučne jej má spoločné výdavky súvisiace s bývaním s matkou (281 Eur), ktoré tiež uhrádza výlučne jej matka. Poukázala na to, že jej matka uhradila aj výdavok spojený s vrátením pôžičky 5000 Eur za účelom nevyhnutnej rekonštrukcie kúpeľne a ďalšie výdavky spojené s vytvorením najlepších podmienok pre jej fyzický a osobnostný rozvoj a spoločenskú interakciu (počítač 40 Eur mesačne, plávanie a výlety 100 Eur mesačne a pohonné hmoty 30 Eur mesačne). Osobné pravidelné výdavky matky predstavujú sumu 122 Eur mesačne (MHD 10 Eur, strava 90 Eur, mobilný telefón 12 Eur, hygiena 10 Eur). Sumarizovala, že ich spoločné mesačné výdavky sú 1135 Eur, pričom s výnimkou jej výlučných výdavkov 412 Eur mesačne a výlučných výdavkov jej matky 122 Eur mesačne sú všetky ostané výdavky (600 Eur mesačne) ich spoločnými výdavkami, prostredníctvom ktorých matka zabezpečuje nielen sebe, ale aj jej bývanie a nevyhnutnú starostlivosť, preto je podľa jej názoru potrebné na tieto výdavky minimálne v polovici (300 Eur mesačne) prihliadať ako na oprávnený výdavok pri určovaní výšky výživného. Z uvedeného je potom zrejmé, že jej invalidný dôchodok (340,30 Eur mesačne) nepokrýva ani polovicu výdavkov spojených s jej výživou a starostlivosťou o ňu, ktoré sa priemerne pohybujú vo výške 712 Eur mesačne. Poukázala na to, že jej matka je starobnou dôchodkyňou, okrem starobného dôchodku 354,90 Eur poberá aj peňažný príspevok na jej opatrovanie 249,35 Eur a jej staršia dcéra prispieva matke na bývanie 120 Eur mesačne, a teda celkový mesačný príjem matky je 724,25 Eur. Má za to, že majetkové pomery navrhovateľa umožňujú, aby aj naďalej prispieval na jej výživu 100 Eur mesačne, a to aj pri zohľadnení jeho mesačných výdavkov 200 Eur, ktorých oprávnenosť spochybňuje v časti výdavku na lieky vo výške 30 Eur a v časti úhrady nájmu vo výške 80 Eur, keďže otec býva v nehnuteľnosti, v ktorej má právo doživotného bezplatného bývania. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie sa s vyššie uvedenými skutočnosťami pri formulovaní záveru o primeranosti výživného nijako nevysporiadal a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré výdavky účastníkov považoval za opodstatnené, preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené. Oprávnená považuje v konečnom dôsledku napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné a v tejto súvislosti poukázala na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 236/06 a sp.zn. IV. ÚS 150/03 č. 327/2003. Zdôraznila, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že výživné 50 Eur mesačne je pre ňu primerané, pretože pri skúmaní schopností a možností a majetkových pomerov povinného súd v rozpore s ust. § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine vzal do úvahy výdavky povinného, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť a zároveň nevzal do úvahy skutočnosť, že jej invalidný dôchodok, ktorý je jediným príjmom, pokrýva iba menšiu časť jej nevyhnutných výdavkov. V závere vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie v konaní predložené dôkazy nevyhodnotil spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám v ust. § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Povinný otec vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s odvolacími dôvodmi oprávnenej a zdôraznil, že je len dočasne zamestnaný cez ÚPSVaR, vykonáva verejnoprospešné práce a jeho príjem je v zmysle zmluvy do 31.12.2018 vo výške minimálne mzdy, t.j. 480 Eur brutto. Pokiaľ sa oprávnená odvoláva na svoje vysoké mesačne výdavky, je toho názoru, že uvádza aj také, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a poukázal na to, že jeho nevyhnutné mesačné výdavky sú obdobné. V tejto súvislosti tiež poukázal na skutočnosť, že s oprávnenou a jej matkou žije v spoločnej domácnosti aj ďalšia dcéra, ktorá prispieva mesačne na bývanie 170 Eur a nie 120 Eur ako nesprávne uviedla oprávnená. Uviedol, že vlastníkovi nehnuteľnosti, v ktorej býva, prispieva na bývanie 1/3 nákladov aj napriek skutočnosti, že v nej má právo doživotného bývania, pretože nemôže chcieť, aby jeden človek hradil všetky výdavky spojené s bývaním troch osôb, rekonštrukciou nehnuteľnosti, bežné opravy, havárie a pod.. Poukázal na rozdiel v príjmoch oprávnenej a jej matky, ktoré spoločne predstavujú 1064,55 Eur mesačne a jeho príjem, ktorý je 397 Eur mesačne v čistom, aj to je len dočasný a od nového roka môže poberať len príspevok v hmotnej núdzi. V závere uviedol že súhlasí s určenou výškou výživného a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Oprávnená v replike zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a k tvrdeniam povinného otca o dočasnosti jeho príjmu uviedla, že vo vzťahu k určeniu výšky výživného sú rozhodujúce schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného v čase, keď sa o výške výživného rozhoduje. Vyslovila presvedčenie, že povinný nemá žiadne preukázateľné pracovné obmedzenie a jeho obavy o dočasnosti príjmu označila za neopodstatnené. V ďalšej časti polemizovala o pracovných návykoch povinného a zopakovala tvrdenia prednesené už v konaní na súde prvej inštancie a podanom odvolaní, obsah ktorých, vzhľadom na skutočnosť, že do veci nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo potrebné pojať do odôvodnenia tohto rozhodnutia.

5. Povinný otec v duplike zotrval na svojich pôvodných vyjadreniach a dodal, že po rozvode s matkou oprávnenej im prenechal byt, v ktorom spoločne bývali. Tvrdil, že matka oprávnenej mu mala nájsť náhradné ubytovanie, ktoré aj našla, ale za 380 Eur mesačne, čo si povinný nemohol dovoliť. Zdôraznil, že byt uvoľnil bez akýchkoľvek nárokov a riešil si bytovú situáciu sám.

6. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami oprávnenej uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a oprávnená ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného počnúc dňom 1.3.2018 do budúcna. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o znížení vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku o znížení výživného nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v danom prípade stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia o návrhu otca na zrušenie výživného, ktorý postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu bolo plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe súdu.

11. Ďalej je potrebné uviesť, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že oprávnená doposiaľ nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť z dôvodu ochorenia na závažnú diagnózu - Downov syndróm, a to napriek ukončeniu štúdia v júni 2017, nota bene odkázanosť oprávnenej na výživu svojich rodičov doposiaľ nezanikla. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že v tejto veci nebol daný zákonný dôvod pre zrušenie vyživovacej povinnosti, pristúpil len k zníženiu výživného v dôsledku zmeny pomerov účastníkov a správne na danú vec aplikoval zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že konajúci súd dostatočne a právne vyhodnotil zmenu pomerov spočívajúcu v tom, že oprávnenej bol od 4.2.2016 priznaný invalidný dôchodok 326 Eur mesačne, ktorý bol od 1.12.2016 zvýšený na sumu 333,10 Eur mesačne. Túto zmenu dostatočne vyjadril znížením výživného vo výške 50 Eur mesačne. K relevantnej odvolacej argumentácii vo vzťahu k rozsahu odôvodnených potrieb oprávnenej odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide špecifikáciu výdavkov, ktorú súdu predložila, aj odvolací súd považuje niektoré položky (napr. strava 180 Eur mesačne, ovocie a zelenina 50 Eur mesačne) za nadnesené, a poukazuje na to, že samotná oprávnená nepovažuje za oprávnený napr. výdavok povinného otca na lieky vo výške 30 Eur mesačne, ktorý je osobou vo vyššom veku. Oprávnená, resp. jej právna zástupkyňa v konaní konzistentne tvrdí, že otec nie je povinný prispievať vlastníkovi domu, v ktorom býva za platby spojené s užívaním bytu 80 Eur mesačne, nakoľko v nehnuteľnosti kde žije má právo doživotného bezplatného užívania, nota bene ide o výdavok, ktorý zo strany povinného nebolo nevyhnutné vynaložiť, na čo konajúci súd neprihliadol. Odvolací súd sa s právnym názorom oprávnenej nestotožňuje, pretože v tomto prípade povinný otec je ako užívateľ nehnuteľnosti povinný prispievať na náklady na zachovanie nehnuteľnosti a jej opravy podľa miery spoluužívania (§ 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka), takže ide o odôvodnený výdavok povinného otca na bývanie, na ktorú relevantnú skutočnosť bolo potrebné v konaní prihliadnuť.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania účastníkov, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom ust. § 66 a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Konštatuje, že odvolateľka v tejto časti odvolanie bližšie neodôvodnila. Náhrada trov v mimosporových konaniach je postavená na zásade, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, avšak vtedy, ak neustanovuje inak. V predmetnom ustanovení § 52 sa teda generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výžive a trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a podľa § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedenej úvahy rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a nepoužil moderačné právo súdu pri náhrade trov konania v zmysle § 55 CMP, pretože z hľadiska okolností prípadu nepovažoval za spravodlivé priznať účastníkom náhradu trov konania.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.