Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/144/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v právnej veci maloletého žalobcu P. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného zákonnou zástupkyňou O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XXX, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Nám. Slobody 3, Michalovce, proti žalovanému Genertel Biztosító Zrt., Dévai utca 26 - 28, Budapešť 1134, Maďarsko, IČO: 01-10-045704, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky Genertel poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 36 869 511, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, o náhradu škody takto

rozhodol:

I. Súd žalobu maloletého žalobcu z a m i e t a .

II. Súd z a m i e t a návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného.

III. Štát n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

IV. Žiaden zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Maloletý žalobca v zastúpení zákonnej zástupkyne žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu škody a nahradiť trovy tohto konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.08.2012 utrpel ako účastník hromadnej dopravnej nehody pri obci U. početné zranenia. Vinným z tejto dopravnej nehody bol uznaný rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 3T/105/2013 S. Q., ktorý v čase nehody viedol motorové vozidlo zn. E. T., L.: A. a toto vozidlo bolo v čase predmetnej dopravnej nehody poistené povinným zmluvným poistení u žalovaného. Doposiaľ absolvoval náročný liečebný proces, pričom medzičasom sa jeho zdravotný stav ustálil. Opakovane sa podrobil viacerým lekárskym vyšetreniam a liečbam, pričom jeho zdravotný stav sa nezlepšil.

2. Pred úrazom bol aktívnym, zdravím dieťaťom. Nemal problémy sa začleniť do kolektívu rovesníkov. Po predmetnom úraze sa jeho stav rapídne zmenil, keď má strach z bežných vecí, ako napr. z cestovania, výťahov, bicyklovania a aj ciest pre strach z možnej ďalšej nehody. Trpí bolesťami hlavy, tokmi očí, nespavosťou. V prípade spánku máva nočné mory ohľadom svojej smrti. Bola nutná liečba dermatológom z dôvodu náhleho vypadávania vlasov. Rovnako je psychicky precitlivený, bezdôvodne sa rozplače a trpí pomočovaním sa . Je vedený neurológom.

3. Maloletý žalobca zastúpený zákonnou zástupkyňou podaním zo dňa 13.02.2019 podal návrh na pripustenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného, a to Generali Poisťovňa, a.s. so sídlom Lamačská cesta 3/A Bratislava a žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi škodu.

4. Žalovaný nesúhlasil so žalobou žalobcu, ale túto žiadal zamietnuť. Namietal svoju pasívnu legitimáciu a odôvodnil to tým, že dňa 23.12.2014 uzatvoril žalovaný Zmluvu o prevode poistného kmeňa so spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s. Bratislava, ktorá nadobudla účinnosť dňom prevodu - 31.12.2014. Na základe tejto Zmluvy došlo k prevodu poistného kmeňa zo žalovaného na spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s., pričom pod poistným kmeňom sa rozumie: všetky poistné zmluvy existujúce a účinné ku dňu prevodu, ktoré uzatvoril žalovaný, vrátane akýchkoľvek práv a povinností, pohľadávok a záväzkov z takýchto poistných zmlúv, vrátane poistných zmlúv, ktoré sú predmetom nevyriešených pohľadávok či nerozhodnutých súdnych sporov. Navyše organizačná zložka Genertel poisťovňa, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, prostredníctvom ktorej žalovaný podnikal na území Slovenskej republiky bola vymazaná z obchodného registra.

5. S účinnosťou odo dňa prevodu, t.j. od 31.12.2014 Generali Poisťovňa, a.s. vstúpila do právneho postavenia žalovaného ako poisťovateľa v poistných zmluvách, ktoré tvoria poistný kmeň, prebrala všetky práva a povinnosti žalovaného a stala sa jeho právnym nástupcom v plnej miere zodpovednou za všetky náklady, požiadavky, straty, záväzky, pokuty, sankcie a výdavky, ktoré mali byť uplatnené voči žalovanému, alebo ktoré žalovanému mali vzniknúť v súvislosti s poistným kmeňom, alebo z poistného kmeňa.

6. Žalobca podal žalobu dňa 18.05.2015, pričom je to práve žalobca, kto nesie procesnú zodpovednosť za označenie strán v žalobe. Žalobca v žalobe označil ako žalovaného spoločnosť Genertel Biztosító Zrt.. Z vyššie uvedených skutočností jasne vyplýva, že dňa 31.12.2014 nadobudla účinnosť zmluva, na základe ktorej žalovaný previedol poistný kmeň spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s., na ktorú tým prešli všetky práva a povinnosti žalovaného. Okrem toho vzniesol aj námietku premlčania, pretože žalobca sa o vzniku náhrady škody za sťaženia spoločenského uplatnenia dozvedel najneskôr po podaní lekárskeho posudku E.. L., t.j. dňa 22.10.2014. Pritom sa nárok na náhradu škody premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe. Návrh na zmenu žaloby však bol podaný až dňa 12.02.2018, teda až po uplynutí premlčacej doby.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Z predloženej zmluvy o prevode poistného kmeňa zo dňa 23.12.2014 medzi prevodcom Genertel Biztosító Zrt., so sídlom 1134 Budapest, Dévai utca 26-28, Maďarská republika a nadobúdateľom Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava vyplýva, že prevodca previedol na nadobúdateľa poistný kmeň vrátane všetkých práv a povinností. S účinnosťou odo dňa prevodu sa nadobúdateľ stáva zmluvnou stranou a poisťovateľom v poistných zmluvách, ktoré tvoria Poistný kmeň a bude naďalej nezmenne vykonávať práva z poistných zmlúv na základe zmluvných základov prevodcu. S účinnosťou odo dňa prevodu nadobúdateľ vstupuje do právneho postavenia prevodcu ako poisťovateľa v poistných zmluvách, ktoré tvoria poistný kmeň. Nadobúdateľ preberá všetky práva a povinnosti prevodcu a stáva sa právnym nástupcom prevodcu.

Zo správy od Národnej banky Slovenska vyplýva, že spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s. so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332 na základe zmluvy o predaji časti podniku prevzala s účinnosťou od 31.12.2014 časť podniku maďarskej poisťovne Genertel Biztosító Zrt., ktorý tvoril slovenskú pobočku s obchodným menom Genertel poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu. Spoločnosť Generali poisťovňa, a.s. prevzala na základe predmetnej zmluvy všetky práva a povinnosti prevzatej časti podniku voči tretím osobám. Spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s. následne zriadila v rámci svojej organizačnej štruktúry samostatnú organizačnú zložku s názvom Generali Poisťovňa, a.s., odštepný závod Genertel, na ktorú o.i. deliminovala zamestnancov a poistný kmeň prevzatej časti podniku.

8. V zmysle ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

9. V zmysle ust. § 61 procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

10. V zmysle ust. § 18 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

11. Právnickými osobami sú:

a) združenia fyzických alebo právnických osôb,

b) účelové združenia majetku,

c) jednotky územnej samosprávy,

d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

12. Súd v zmysle citovaných ustanovení žalobu žalobcu zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný. Súd žalobe môže vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne. Z predloženej zmluvy o prevode poistného kmeňa ako aj zo správy od Národnej banky Slovenska jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako je označený v žalobe, v čase podania žaloby už neexistoval a teda ani nemohol mať aj procesnú spôsobilosť a nemohol byť ani nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.

13. Právnické osoby mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) nadobúdajú svojím vznikom, t. j. momentom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra; zaniká zánikom spôsobilosti mať práva a povinnosti, v prípade obchodných spoločností zánikom obchodnej spoločnosti ku dňu jej výmazu z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra ako aj predloženej zmluvy o prevode poistného kmeňa vyplýva, že spoločnosť označená v žalobe na území Slovenskej republiky nepodniká a podiel previedla na spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s. s účinnosťou od 31.12.2014. Spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú podmienku konania) však nemožno zamieňať s vecnou (aktívnou alebo pasívnou) legitimáciou strany sporu v konaní, vyplývajúcou z hmotného práva. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá návrh. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 192/2004). Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že musí byť nato spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania (procesná spôsobilosť); je predpokladom spôsobilosti byť účastníkom konania.

14. Vzhľadom na to, že žaloba žalobcu bola zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, súd sa nezaoberal otázkou premlčania nároku žalobcu.

15. V zmysle ust. § 79 na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

16. Súd zamietol návrh žalobcu na pripustenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného, pretože vzhľadom na to, že žalobca žiadal pôvodne žalovaného ako aj ďalšieho žalovaného zaviazať na náhradu škody spoločne a nerozdielne a súd voči pôvodne žalovanému žalobcu zamietol, nebolo by možné konať len s jedným z nich, v prípade pripustenia do konania ako ďalšieho žalovaného.

17. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 257 ods. 1 a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania, pretože sú okolnosti hodné osobitného zreteľa. Žalobca je maloletá osoba, ktorá utrpela úraz pri dopravnej nehode, ktorá zanechala následky, a preto by nebolo morálne, aby aj keď v prípade neúspechu znášal trovy konania. Podobne rozhodol aj o trovách štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 389 ods. 1, písm. c)/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia /§ 370 ods. 1 CMP/.