Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-194-2016.pdf
PDF · 86.4 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/194/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, konajúc poverenou Mgr. Veronikou Kudlovou, proti žalovanej: H. T., Q.. XX. XX. XXXX, U. Š. XX, XXX XX D. Y., o zaplatenie 3.886,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovanej sa povoľuje splácať 4.102,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.096,86 eur od 25. 03. 2016 až do zaplatenia mesačnými splátkami vo výške 50 eur, a to vždy do 20.dňa kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia, počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky je zročný celý zvyšný dlh.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.júna 2016 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 3886,74 eur titulom nezaplatenej istiny, s úrokom 210,12 eur, úrokom z omeškania 1,77 eur, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 388,74 eur od 25.3.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 210,12 eur od 25.3.2016 do zaplatenia, nezaplatených poplatkov za postenie vo výške 3,42 eur, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalovaná žiadala o povolenie splácať dlžnú istinu sumou 50 eur mesačne, pričom predložila potvrdenia o zdravotnom stave.
3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudok z 12.05.2017 s tým, že žalobe vyhovel v celosti a zároveň povolil žalovanej splácať dlžnú sumu. Na odvolanie žalobcu odvolací súd v napadnutej časti splatnosti uloženej povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v zrušenej časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalobca sa nezúčastnil pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP, a to listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a tiež výsluchom žalovanej a predloženými lekárskymi potvrdeniami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Žalovaná čerpala úver dňa 07.07.2015 vo výške 4.000 eur za účelom vyplatenia pohrebných nákladov a kamenárskych prác, nakoľko v roku 2015 jej zomrel manžel. V tom čase nemala príjem, neskôr začala poberať vdovský dôchodok. Od decembra 2016 mala príjem z minimálnej mzdy. Dostala sa do zlej finančnej situácie aj z dôvodu zdravotných ťažkostí. V októbri 2017 si zlomila ruku, následne absolvovala operáciu oboch očí, zotavenie trvalo dlhú dobu, bola práceneschopná. V apríli 2018 prišla o zamestnanie a toho času je prihlásená na ÚPSVaR ako nezamestnaná bez sociálnych dávok. Od mája 2019 bude v starobnom dôchodku, nevedela uviesť s akou výškou dôchodku. Nevlastní žiadny majetok, poberá vdovský dôchodok vo výške 245 eur, iný príjem nemá.
6. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
7. Podľa § 232 ods. 1 až 4 CSP, Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia
8. V odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť, a pod. Súd sa zaoberal majetkovými pomermi žalovanej, pričom zistil, že žalovaná nevlastní žiaden hodnotnejší hnuteľný majetok a ani nehnuteľnosť. Býva sama, vychovala dve deti, t. č. sú už dospelé a sami finančne vypomáhajú svojej matke. Žalovaná bola silne naviazaná na svojho manžela, ten však umrel v roku 2015, a práve z tohto dôvodu čerpala úver, aby mu zabezpečila dôstojný pohreb. Pravdepodobne neodhadla svoje možnosti a nepočítala s tým, že ostane bez príjmu.
9. Takisto však z predložených dôkazov žalobcu nevyplýva, že by skúmal bonitu žalovanej ako spotrebiteľa. Hoc táto povinnosť mu vyplývala.
10. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom k 12.1.2015, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
11. V zmysle čl. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ ES zo 14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
12. V súvislosti s poskytnutím úveru žalovanej nepredložil žalobca žiadne zisťovanie príjmov žalovanej a jej výdavky skúmané neboli. Je teda zrejmé, že žalobca pred vstupom do zmluvného vzťahu so žalovanou jej bonitu náležite neskúmal, túto skutočnosť v konaní netvrdil a ani nepoprel. Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze žalovanej a či žalovaná dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalovanej príjmy zrejme nestačili, keďže bola úplne závislá na manželovi a po jeho smrti ostala bez príjmu, resp. poberala vdovský dôchodok. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovanej, súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovanej, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Žalobca pri poskytovaní úveru zanedbal možnosti a schopnosti žalovanej
- spotrebiteľa splácať úver. Preto súd mal snahu aj v predchádzajúcom rozhodnutí vzhľadom na žiadosť žalovanej vyhovieť jej žiadosti na splácanie dlhu v splátkach, nakoľko pre človeka v núdzi by vyššie splátky potenciálne mohli byť spôsobilé prispieť k nezvládnuteľnému zadlženiu. Je dôležité, aby žalovaná ako spotrebiteľ finančnej služby žalobcu nezanevrel na služby a aby mohol s prehľadom zvládnuť úverový vzťah bez jeho extrémneho navýšenia (čl. 38 Charty základných práv EÚ) (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/151/2013 z dňa 25.09.2013). A v tomto smere aj umožnenia primeraných splátok v samotnom rozhodnutí.
13. Ani v zmluve o úvere nie sú údaje zamerané na zamestnanie a príjem žalovanej, ani z iných predložených listín tieto skutočnosti nevyplývajú. V priebehu konania žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby mal akúkoľvek snahu čo i len formálne zisťovať celkovú zadlženosť žalovanej a teda jej schopnosť platiť poskytnutý úver. Cieľom žalobcu bolo bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku, bez ohľadu na to, že žalovaná vzhľadom na svoj nepríjem nebola objektívne schopná dlh vzniknutý z poskytnutého úveru uhradiť, nakoľko celková výška mesačných splátok úveru presahovala výšku jej príjmu. Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov. Takéto jeho konanie by bolo možné hodnotiť ako konanie priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho by bola ním uzatvorená zmluva neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/134/2012 zo dňa 24.01.2013).
14. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. V tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu.
15. Na margo uvedeného, bolo zistené aj dotazovaním žalovanej, že počnúc od prevzatia žaloby doposiaľ nezaplatila ani jednu splátku, a to ani po skoršom vyhlásení rozsudku. Svedčí to jednak aj o finančnej negramotnostosti žalovanej ako aj jej nedisciplinovanosti v splácaní, ale aj neschopnosti splácať. Na druhej strane žalobca by si už pri nezaplatení prvej splátky mohol dôvodne uplatniť vykonateľnú pohľadávku v celosti v exekúcii. Namiesto toho radšej volil odvolanie voči súdom povoleným splátkam. Súd však už pri prvom prejednaní skúmal žiadosť žalovanej o splátky a povolenie splátok nebolo svojvoľné, je však pravda, že nebolo dostatočne odôvodnené v rozhodnutí.
16. Aj odvolací súd uviedol, že je potrebné vychádzať tiež z toho, že posúdenie finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovanej a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu exekúcie, pričom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem, ale jej celkové majetkové pomery. Odvolací súd zároveň poukázal na to, že výška splátok musí byť primeraná výške priznaného plnenia, pričom podľa ustálenej rozhodovacej praxe by lehota na zaplatenie celého dlhu nemala presiahnuť 3 roky.
17. Súd pri rozhodovaní o povolení splátok zvážil spôsob uzatvorenia úverovej zmluvy, pri ktorej nebola zisťovaná bonita žalovanej, ako aj výšku dlhu a osobu veriteľa, ktorá neutrpí ujmu povolením splátok, nakoľko sa jedná o bankovú inštitúciu. Avšak finančná situácia žalovanej je v tak úbohom stave, že pokiaľ by jej súd povolil splátky v naznačenom smere odvolacieho súdu, potom by súd mohol rovno vysloviť základnú patričnú lehotu, t. j. splatnosť do 3 dní. Nakoľko vyššie splátky nie je žalovaná skutočne schopná splácať. Jej zistené príjmy sú len z vdovského dôchodku vo výške 245 eur. Splátka, ktorú žalovaná navrhla na ostatnom pojednávaní bola vo výške 50 eur. Ergo žalovanej ostane na mesačné živobytie 195 eur. Životné minimu fyzickej osoby je suma alebo úhrn súm vo výške 205,07 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Pričom žalovaná žije sama v domácnosti. Preto súd s poukazom na jej nepriaznivú finančnú situáciu povolil splácať 4.102,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.096,86 eur od 25. 03. 2016 až do zaplatenia mesačnými splátkami vo výške 50 eur, a to vždy do 20.dňa kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia počnúc od právoplatnosti rozsudku. Pričom žalovanú dôrazne poučil, že nezaplatením čo i len jednej splátky je zročný celý zvyšný dlh.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku žalovaná nemôže podať odvolanie, lebo sa tohto práva po vyhlásení a odôvodnení rozsudku výslovne vzdala (§ 368 CSP).
Proti tomuto rozsudku žalobca môže podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).