Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-53-2018.pdf
PDF · 129.61 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/53/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobkyne: R. V., V.. XX.X.XXXX, P. J. XX, XXX XX Q., zastúpenej JUDr. Vladimírom Filičkom, PhD., advokátom so sídlom Palárikova 1, 040 01 Košice, proti žalovanej: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpená Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, v spore o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - lepšia splátka č. 1547980144 uzavretej dňa 1.10.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok a náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.8.2018 domáhala určenia, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - lepšia splátka č. 1547980144 zo dňa 1.10.2015 (ďalej iba zmluva) uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z.. Zároveň žiadala aj nahradiť trovy konania. Uviedla, že na základe uzatvorenej zmluvy jej bol zo strany žalovanej poskytnutý úver vo výške 5.000,- EUR. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť istinu s odplatou mesačných splátkach po 102,- EUR, v počte 78 splátok.
2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že zmluva neobsahuje údaj o druhu spotrebiteľského úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a neobsahuje údaj o adrese veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva síce obsahuje údaj o sídle veriteľa, avšak tento nemusí byť totožný s adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. To, že zmluva musí obsahovať samostatne údaj o adrese veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu a samostatne údaj o sídle veriteľa aj v prípade, ak sú tieto údaje totožné, vyplýva podľa jej názoru zo samostatného znenia ustanovení § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o ochrane spotrebiteľa. V zmluve je ďalej nesprávne uvedený údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN) v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Hodnota RPMN podľa dostupných kalkulačiek RPMN je vo výške 16,61 %, pričom hodnota RPMN uvedená v zmluve je vo výške 16,00 %. Zmluva ďalej neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru vyžadované v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva tiež neobsahuje správny údaj o priemernej hodnote RPMN na spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovanú podľa ust. § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedená
priemerná hodnota RPMN 11,01 %, pričom podľa údajov NBS za 2. štvrťrok 2015 bola RPMN vo výške 15,44 % pre spotrebiteľské úvery vo výške 1.500,- EUR do 6.500,- EUR. Napokon namietala, že zmluva obsahuje nesprávny údaj, keďže súčin sumy mesačnej splátky vo výške 102,- EUR a počtu mesiacov, t. j. 78, predstavuje reálnu hodnotu celkovej sumy pôžičky výšku 7.956,- EUR, avšak v zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť vo výške 7.833,60 EUR.
3. Dňa 31.10.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej (č.l. 83), v ktorom navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Uviedla, že zmluva o úvere je platným právnym úkonom uskutočneným v súlade s príslušnými právnymi predpismi a obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Zároveň predložila Reklamačný poriadok žalovanej účinný od 15.8.2014 a Obchodné podmienky pre úver - lepšia splátka účinné od 10.6.2013.
4. Na jednotlivé body argumentácie žalobkyne žalovaná uviedla, že z bodu 4.1 zmluvy vyplýva druh a účel poskytnutého úveru, a to na splatenie predchádzajúcich záväzkov. Žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vedela presne, aký druh úveru a na aký účel jej bude poskytnutý. Druh úveru - lepšia splátka - je obsiahnutý aj na Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý žalobkyňa vlastnoručne podpísala a prevzala, preto tvrdenia, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o druhu spotrebiteľského úveru, považuje za účelové. K adrese predávajúceho uviedla, že zmluva o úvere v článku 1 písm. a) obsahuje adresu žalobcu. Podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/361/2016, predmetná informácia priemernému spotrebiteľovi postačuje na to, aby poznal údaj, kde zaslať akékoľvek svoje podanie týkajúce sa úverovej zmluvy. Poukázal, že podľa bodu 8.5 Obchodných podmienok, vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou o úvere, v súvislosti s prijímaním, evidovaním a vybavovaním podaní zo strany dlžníka, ako aj podaní na vykonávanie finančného sprostredkovania, upravuje Reklamačný poriadok, ktorý je prístupný na každom obchodnom mieste a na internetovej stránke žalovanej. Podľa Reklamačného poriadku, článok 1 časť 4, bod 4.1 písm. a), reklamáciu môže klient podať na predpísanom tlačive „Reklamačný list Poštovej banky“ prostredníctvom ktoréhokoľvek obchodného miesta (pobočky Banky a prevádzkarne pošty), pričom klient dostane jeho potvrdenú kópiu. Podľa bodu 4.2 Reklamačného poriadku, poverený zamestnanec banky je povinný prijať podanie v ktoromkoľvek obchodnom mieste žalovanej alebo v referáte reklamácií. Vzhľadom na znenie Reklamačného poriadku je dôvodný záver, že reklamácia podaná na adrese sídla žalobcu uvedenej priamo na zmluve je adresou, na ktorej žalobca prijíma reklamácie. Adresa sídla žalobcu je totiž aj jednou z adries jeho pobočiek.
K RPMN uviedla, že trvá na správnosti výšky RPMN. Zo žaloby nevyplýva, akým spôsobom a na základe akej internetovej kalkulačky dospela žalobkyňa k svojmu názoru. Internetové kalkulačky neposkytujú úplné a presné výpočty, sú orientačným nástrojom, ktorý informatívne počíta RPMN, no nemožno na ne hľadieť ako na záväzný dôkaz. Väčšina z výpočtov nezodpovedá právnej úprave v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, preto sú pre daný súdny prípad nepoužiteľné. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/203/2015. Uviedla, že žalobkyňa neozrejmila, z akého dôvodu RPMN úveru má byť nesprávne. Všeobecná informácia - kalkulačky - neumožňuje skontrolovať jeho prepočet. Nie je zrejmé, aké údaje žalobkyňa pri výpočte použila a akým spôsobom postupovala.
K výške sumy - celkovej čiastke úveru uviedla, že je rozdiel medzi celkovými nákladmi a celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa rozumieme súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Uviedla, že spotrebiteľ nebol spochybnený v možnosti posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko poznal údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel, koľko bude nakoniec musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito podmienkami súhlasil. Uviedla, že dikcia zákona nehovorí, že celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ uhradiť je násobok počtu splátok s ich výškou, ale podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010
Z. z. celkovou čiastkou sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Hoci žalobkyňa tvrdí, že predložený výpočet je nesprávny, nezaoberá sa tým, čo obsahuje pojem celkové náklady spojené s úverom. Celkové náklady sú tvorené zmluvným úrokom a poplatkami, ktoré žalobkyňa ako dlžník musela vzhľadom na poskytnutý úver splácať. Vzhľadom na znenie zmluvy o úvere a Sadzobníka poplatkov pritom celkové náklady spojené s úverom sú tvorené len zmluvným úrokom a tento bol pre danú zmluvu vypočítaný správne. Spočítaním výšky celkových nákladov a poskytnutého úveru dostaneme celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Takto určená celková čiastka je podľa názoru žalovanej pre priemerne uvedomelého spotrebiteľa dostatočne zreteľná a jasná. Vzniknutý rozdiel, ktorý spotrebiteľ napáda, je spôsobený interným systémom žalovanej, ktorý zaokrúhľoval splátky na celé eurá smerom nahor, z toho dôvodu výška poslednej splátky je nižšia, ako ostatné splátky. Predmetná skutočnosť je dlžníkovi s dostatočným predstihom žalovanou oznamovaná. Pokiaľ by totiž žalovaná prijala plnenie v sume vyššej, ako je uvedené v celkovej čiastke úveru, šlo by o jej bezdôvodné obohacovanie, čoho si je plne vedomá. Má za to, že predmetné uvedenie sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nie je zavádzajúce, je presné a opakovane uvedené v zmluvnej dokumentácii tak, aby bol spotrebiteľ dostatočne informovaný o tom, aká bude jeho celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí. Priemerný spotrebiteľ aj s priemerným vzdelaním si totiž vie spočítať predmetné dva údaje, a to výšku úveru a celkovú výšku nákladov. Tieto údaje sú v Zmluve o úvere uvedené bez akýchkoľvek pochybností, dokonca sú zvýraznené.
Pokiaľ ide o náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, uviedla, že zmluva o úvere obsahuje všetky požiadavky, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, poukázala na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci č. C - 42/15, vo veci Home Credit Slovakia proti Q. P. (ďalej len rozsudok Home Credit), podľa ktorého, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa čl. 10 ods. 2 Smernice, sankcia v podobe toho, že zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov je primeraná len v prípade, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017, sp. zn. 3Cdo/56/2018 a sp. zn. 3Cdo 146/2017. V zmysle predmetnej argumentácie preto zmluva nemusela obsahovať rozdelenie splátky úveru na istinu, úroky a poplatky.
Pokiaľ ide o uvedenie priemernej RPMN, keďže žalobkyňa uviedla, že správne mala byť uvedená suma 15,44%, žalovaná trvala na tom, že údaj o RPMN v zmluve bol uvedený správne, o čom predložila Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015, ktoré boli zverejnené 31.07.2015, podľa ktorého bola priemerná RPMN na trhu 11,01%. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nesprávne vychádzala z údajov o úveroch poskytnutých veriteľmi a nie bankami a pobočkami zahraničných bánk, ako ukladá nariadenie.
5. Dňa 14.12.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného (replika č.l. 99), v ktorej žalobkyňa k predmetnému tvrdeniu uvádza, že pojem druh úveru a účel úveru je potrebné zásadným spôsobom odlišovať, že sa nejedná o totožné pojmy a že zo strany žalovanej ide o účelové až zavádzajúce tvrdenie. Zároveň uviedla, že informáciu o druhu úveru vo Formulári pre štandardné informácie nemôže nahradiť uvedenie informácie o druhu úveru v zmluve o úvere. Uvedené podľa jej názoru v prvom rade vyplýva z dikcie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého musí údaj o druhu spotrebiteľského úveru obsahovať priamo zmluva o úvere, keďže v zmysle predmetného ustanovenia „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať, okrem iného, tieto náležitosti...“ a zároveň aj z tej skutočnosti, že obsahové náležitosti formulára štandardných informácii sú osobitne upravené v § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý v písmene a) veriteľovi osobitne ukladá povinnosť uviesť.
K adrese veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, uviedla, že zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) explicitne vyžadoval uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a zároveň v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) explicitne vyžadoval uvedenie obchodného mena, sídla a identifikačného čísla veriteľa. Uvedenie adresy sídla veriteľa nemôže nahrádzať uvedenie adresy veriteľa, na ktorej možno uplatniť reklamáciu, a to dokonca ani v prípade, ak by tieto adresy boli totožné. Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž vyžaduje, aby bol v zmluve o úvere uvedený ako samostatný údaj aj údaj o sídle veriteľa aj o adrese na vybavenie reklamácie. Výklad predmetných ustanovení žalovanou považuje za účelový. K rozhodnutiu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.: 6C/73/2016 zo dňa 28.07.2016, ktoré malo byť potvrdené Krajským súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.
zn.: 5Co/361/2016 zo dňa 21.06.2017 uviedla, že v predmetnom rozhodnutí, ako vyplýva aj z časti citovanej žalovanou, sa súdy zaoberali otázkou, či je v zmluve o úvere nevyhnutné uvádzať adresu na uplatnenie reklamácie predávajúceho, ktorý spotrebiteľovi predal tovar financovaný úverom poskytnutým veriteľom. Súdy vyvodili záver, že adresa predávajúceho v zmluve o úvere uvedená byť nemusí, avšak zároveň potvrdili ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej adresa veriteľa - banky, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, musí byť uvedená priamo v zmluve o úvere.
K výpočtu RPMN uviedla, že žalovaná tvrdenie o chybnej RPMN odmieta z dôvodu, že kalkulačky RPMN dostupné na internete neposkytujú pravdivé údaje. Žalovaná však žiadnym spôsobom svoje tvrdenie o nesprávnosti údajov RPMN kalkulačiek nepreukázala a nepredložila výpočet RPMN, podľa ktorého postupovala a podľa ktorého uviedla hodnotu v zmluve o úvere. Z praxe je všeobecne známe, že tieto kalkulačky sú využívané v množstve súdnych konaní a všeobecnými súdmi SR sú štandardne rešpektované. Žalobkyňa predložila výpočet RPMN a uviedla, že v prípade potreby zabezpečí výpočet RPMN od Slovenskej obchodnej inšpekcie a Národnej banky Slovenska. K rozhodnutiu Okresného súdu Rožňava (pozn. súdu Revúca), na ktoré žalovaná poukazovala uviedla, že toto reflektuje zmenu vzorca výpočtu RPMN, ku ktorej došlo v roku 2007. Zmluva o úvere, ktorá je predmetom tohto konania bola uzavretá v roku 2015, pričom od uzavretia zmluvy do dnešného dňa k žiadnej zmene vzorca výpočtu RPMN nedošlo a online dostupné kalkulačky RPMN reflektujú správny spôsob výpočtu výšky RPMN.
K celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť uviedla, že argumentáciu žalovanej vo vzťahu k celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, považuje za nesprávnu, nelogickú a účelovú. Žalovaná uvádza, že dikcia zákona nehovorí o tom, že celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, je násobkom počtu splátok a ich výšok. Zároveň poukazuje na to, že priemerný spotrebiteľ si dokáže tieto údaje vypočítať sám. Zo zmluvy o úvere je evidentné, že v časti „Celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť“ je uvedená suma 7.833,60 EUR. Ak však spotrebiteľ vynásobí počet splátok ich výškou (78 mesačných splátok x 102,- EUR), dôjde k sume 7.956,- EUR. Žalobkyňa nevidí jediný dôvod, prečo by tento výpočet nemal byť správny alebo nelogický tak, ako to uvádza žalovaná. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je pre spotrebiteľa jedným z najzásadnejších údajov, keďže tento údaj spotrebiteľa informuje koľko spotrebiteľ veriteľovi zaplatí v súvislosti s poskytnutím úveru, zahŕňajúc celú výšku istiny, úrokov a akýchkoľvek poplatkov. Údaj o celkovej čiastke, ktorú spotrebiteľ zaplatí, nemôže byť podľa jeho názoru nižší ako súčet splátok úveru. Žalovaná ďalej uvádza, že výpočet žalobkyne je nesprávny z dôvodu, že celkovú výšku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa. Žalovaná však súčasne neuvádza, čo rozdiel medzi sumou 7.833,60 EUR a sumou 7.956 EUR (teda 122,40 EUR), má predstavovať a ani ako sa k sume 7.833,60 EUR dopracovala. Z uvedeného konania žalovanej vyplýva dôvodná pochybnosť, že môže ísť o skryté poplatky, ktoré spotrebiteľ síce zaplatiť musel, ale v zmluve uvedené neboli a spotrebiteľ s nimi taktiež nebol oboznámený. Ak sa spotrebiteľ zmluvou o úvere zaviaže zaplatiť 78 mesačných splátok po 102,- EUR, celkovo zaplatí 7.956 EUR, a nie 7.833,60 EUR (ako je uvedené v zmluve).
K rozdeleniu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uviedla, že zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 písm. k) uvádza, že zmluva o úvere musí obsahovať: „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,“. Z uvedeného ustanovenia je evidentné, že nepostačuje, ak sú v zmluvách uvedené iba celkové výšky splátok a ich počet. Uvádzanie takéhoto členenia v spotrebiteľskej zmluve je významné najmä z toho hľadiska, že pomáha spotrebiteľovi posúdiť výhodnosť ponúkaného úveru a jeho prijateľnosť. V uvedenej súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v konaní č. 9Co/401/2012 a Krajského súdu Košice zo dňa 30.03.2016, vydaného pod sp.zn.: 9Co/83/2014 - 102 a Krajského súdu Trnava zo dňa 22.10.2014, pod sp. zn.: 24Co/249/2014.
K priemernej výške RPMN uviedla, že žalovaná nerozlišuje medzi údajmi o spotrebiteľských úveroch poskytnutých bankami a údajmi o spotrebiteľských úveroch poskytnutých veriteľmi (bankovými i nebankovými):
Údaje o spotrebiteľských úveroch poskytnutých bankami slúžia pre účely určenia maximálnej prípustnej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to z dôvodu, že podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, platí, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať odplatu podľa osobitných predpisov. Osobitným predpisom
je v prípade odplaty ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že „ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis,“ Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré v § 1 ods. 4 ustanovuje, že „na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.“ V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že ročná percentuálna miera nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk slúži iba k výpočtu najvyššej prípustnej odplaty, ktorá nesmie byť v zmysle § 1a ods. 1 nariadenia vlády vyššia ako dvojnásobok tejto ročnej percentuálnej miery.
Pokiaľ ide o údaje o spotrebiteľských úveroch poskytnutých veriteľmi (bankovými i nebankovými), účelom uvedenia údaja o RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. z) je informovať spotrebiteľa a najmä poskytnúť mu možnosť porovnať výhodnosť poskytovaného úveru vo vzťahu k všetkým veriteľom (tak bankovým ako i nebankovým), nie iba vo vzťahu k úverom poskytovaným bankami. Nemožno údaj o priemernej hodnote RPMN poskytovanej bankami zamieňať s údajom o celkovej priemernej RPMN, ktorý v zmluve o úvere vyžaduje uvádzať § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe týchto skutočností nemožno priemernú RPMN považovať za správnu, pretože správna hodnota v čase uzatvorenia zmluvy bola 15,44 %.
6. K replike žalobkyne sa vyjadrila žalovaná v doručenej duplike dňa 11.1.2019, v ktorej zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Zdôraznila, že žalobkyňa vykladá zákon formalisticky, bez potreby akceptácie princípu spravodlivosti. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 155/2017 podľa ktorého, pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno opomínať ich účel a zmysel, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 11/2016, ktorý považuje nadmernú opateru spotrebiteľa za nedôvodnú.
7. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 25.1.2019, avšak na pojednávaní strany uviedli, že požadujú priestor na mimosúdne rokovanie, preto súd pojednávanie odročil.
8. Na pojednávaní dňa 29.3.2019 právny zástupca žalobkyne a žalovanej zotrvali na doterajších písomných podaniach. Nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobkyňa na základe výzvy súdu doložila výpočet RPMN podľa internetovej kalkulačky zo stránky o peniazoch.zoznam.sk a ekonomika.sme.sk.
9. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
10. Dňa 1.10.2015 žalobkyňa a žalovaná uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - lepšia splátka reg. č. 1547980144 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovaná ako veriteľ poskytla žalobkyni ako dlžníkovi úver vo výške 5.000,- EUR, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 78 mesačných splátkach vo výške 102,- EUR. Výška fixnej úrokovej sadzby 14,90 % p. a., RPMN 16 %, priemerná RPMN 11,01 %, najväčšia prípustná hodnota odplaty 22,02 %, výška mesačnej anuitnej splátky (bez poistenia) 102,- EUR, lehota splatnosti úveru 78 mesiacov. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom 7.833,60 EUR. Dátum prvej anuitnej splátky bol určený na deň 15.11.2015, dátum poslednej anuitnej splátky (termín konečnej splatnosti) na deň 15.4.2022. Celkové náklady spotrebiteľa v zmluve neboli uvedené. Náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver sú nulové.
11. Z bodu 2.1 zmluvy súd zistil, že bol žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver -lepšia splátka za podmienok uvedených v bode 2.2 zmluvy. Z bodu 4.6 zmluvy vyplýva, že dlžník si môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť na adrese: Poštová banka, a.s., oddelenie starostlivosti o klienta, Dvořákovo nábrežie 4, 818 02 Bratislava 16, pričom tým nie je dotknuté právo podať reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle Reklamačného protokolu. Podľa bodu 5.4 zmluvy dlžník sa oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý dostal pred podpisom zmluvy.
12. Z Formuláru pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere- lepšia splátka súd zistil, že počet mesačných anuitných splátok je 78, výška anuitnej splátky 102,- EUR, celková čiastka, ktorú spotrebiteľ zaplatí 7.833,60 EUR, z toho výška istiny: 5.000,- EUR, výška celkových nákladov spotrebiteľa: 2.833,60 EUR.
13. Zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk vyplýva, že ku dňu 30.6.2015 bolo RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery od 5 do 10 rokov vo výške 11,01 %. Zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015 ku dňu 30.6.2015 vyplýva, že RPMN je pre ostatné spotrebiteľské úvery vo výške od 1.500,- EUR do 6.500,- EUR pri splatnosti od 5 do 10 rokov vo výške 15,44 %.
14. Zistený skutkový stav súd posúdil po nasledujúcich zákonných ustanovení:
15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 1.10.2015 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 1.10.2015 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
19. Podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z., celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo, d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou zmluvou vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uzatvorenej zmluvy bol zo strany žalobkyni žalovanou poskytnutý úver, ktorý žalobkyňa čerpala. Súd zmluvu o úvere posúdil napriek ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Žalovaná mala pri uzatváraní zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský vzťah a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
24. Súd za najpodstatnejšiu námietku zo strany žalobkyne považoval posúdenie či zmluva obsahuje náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2, písm. k), z.) zákona č. 129/2010 Z.z., a teda či je správne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a posúdiť výpočet súčinu počtu splátok a výšky mesačnej splátky, ktorý nie je v sume zhodnej ako celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť s poukazom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z..
25. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018 a sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.4.2018, ktoré odkazujú na prvé rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018), na ktoré súd poukazuje. Súd sa stotožňuje s argumentáciou, v zmysle ktorej nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej
ktorej anuitnej splátky. Predmetné ustanovenie je preto potrebné vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
26. Žalobkyňa namietala, že v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a tým je nesprávna celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa výpočtu žalobkyne pri mesačnej splátke 102,- EUR by mal spotrebiteľ zaplatiť sumu 7.956,- EUR (78 x 102 = 7956), avšak v bode 2.2 Zmluvy je uvedená celková čiastka, ktorú musia zaplatiť 7.833,60 EUR, čo predstavuje rozdiel 122,40 EUR v neprospech žalobcov. Žalovaná uviedla, že táto sumu vznikla ako odchýlka pri zaokrúhľovaní a RPMN z online kalkulačiek neuvádza presný výpočet. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná nepredložila súdu dôkaz, v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, akou kalkulačkou či výpočtom k výške uvedenej v zmluve dospela. Súd uvádza, že suma 122,40 EUR je vysoká na to, aby vznikla ako odchýlka v zaokrúhľovaní. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že spotrebiteľ nemôže byť spochybnený ohľadom sumy, ktorú je povinný zaplatiť a že banka oznamuje klientovi, že suma poslednej splátky je nižšia (v tomto prípade je posledná splátka nulová a nižšia je predposledná splátka, keďže uvedený rozdiel je vyšší ako suma splátky), súd sa s argumentáciou žalovanej nestotožnil, keďže uvedené tvrdenie o znižovaní poslednej splátky sa nenachádza ani v zmluve o úvere a ani v priloženom Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka. Vzhľadom k tomu, súd považoval obavu spotrebiteľa o možnom zaplatení sumy vyššej ako je celková čiastka za dôvodnú, keďže nesúlad vo výpočte podľa názoru súdu môže spochybniť spotrebiteľa aká je výška jeho záväzku, a to aj z dôvodu, že spotrebiteľ namieta aj výšku RPMN. V zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. RPMN sa určuje ako celkový náklad spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov stanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb. K obrane žalovanej spočívajúcej v tom, že priemerný spotrebiteľ s priemerným vzdelaním si vie spočítať predmetné dva údaje, a to výšku úveru a celkovú výšku nákladov, pričom tieto údaje sú v zmluve o úvere uvedené bez akýchkoľvek pochybností, dokonca sú zvýraznené, súd uvádza, že celková výška nákladov v zmluve uvedená nie je, v zmluve sa nachádza iba celková výška čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť.
27. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, týkajúcej sa výšky priemernej RPMN, ktorú súd považuje tiež vo výške 15,44%, a preto uvádza, že v zmluve nebola uvedená správna výška priemernej RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. z) zákona 129/2010 Z.z.. Súd plne odkazuje na argumentáciu rozdielov uvádzanú žalobkyňou v podaní zo dňa 13.12.2018.
28. Pokiaľ ide o posúdenie či zmluva o úvere obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 129/2010 Z.z. (uvedenie druhu spotrebiteľského úveru a adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť), súd uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou žalovanej uvedenej v podaní z 16.10.2018. Podľa názoru súdu, v zmluve je jasne uvedený druh úveru - lepšia splátka, navyše je to uvedené aj vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. K adrese predávajúceho súd navyše dodáva, že aj v bode 4.6. zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník si môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť na adrese: Poštová banka, a.s., oddelenie starostlivosti o klienta, Dvořákovo nábrežie 4, 812 02 Bratislava 16, pričom tým nie je dotknuté právo podať reklamáciu alebo sťažnosť podľa Reklamačného poriadku.
29. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, že ochrana spotrebiteľa je neprimeraná a konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o poskytnutí úveru tvrdé, súd uvádza, že sumu 122,40 EUR nemožno považovať za nepatrnú odchýlku a taktiež, že zmluva o úvere neobsahuje skutočnosti tvrdené žalovanou (o informovaní klienta o znižovaní splátky, údaj o výške RPMN). Pokiaľ žalovaná zotrvala na tvrdeniach o správnosti výpočtu výšky RPMN, ktorej správnosť výpočtu žalobkyňa popierala, bolo potrebné svoje tvrdenie doložiť dôkazom (výpočtom vo výške 16% p.a.).
30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda platne vznikol záväzkový vzťah, pričom zmluva neobsahuje v správnej výške uvedené údaje obligatórne požadované podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) a z) zákona č. 129/2010 Z. z., preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.
31. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a na základe zásady úspechu v spore priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže bola v konaní plne úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).