Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-284-2018.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/284/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Z. O. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa rodičov: Mgr. K. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. na I. č. X/X zastúpenej advokátom B.. Ladislavom Scholzom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Krmanovej 16 a T.. O. O. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. na B. triede č. XXXX/XX zastúpeného advokátkou JUDr. Slávkou Kováčovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej č. 20 v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 14.3.2018 č.k. 19P 323/2017-127 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 14.3.2018 č.k. 19P 323/2017-127 zamietol návrh otca na zníženie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. K tomuto záveru dospel na základe porovnania pomerov účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného na čas po rozvode manželstva rodičov dieťaťa (rozsudok Okresného súdu Košice I z 23.9.2015 č.k. 11P 37/2015-207) s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a uzavrel, že otec zo svojho mesačného príjmu 2.900 Eur brutto a odrátaní nevyhnutných nákladov, je schopný si naďalej plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému Z. 350 Eur mesačne napriek zmene v počte ním vyživovaných osôb, keďže mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému O. nar. XX.XX.XXXX a maloletému B. nar. X.X.XXXX, ktoré sa narodili v jeho terajšom manželstve. Splátku hypotekárneho úveru prezentovaného otcom vo výške 837 Eur mesačne posúdil ako výdavok, z ktorého je v polovici povinná aj jeho manželka, vzhľadom na účel úveru, ktorým riešili bytovú situáciu. Pri posudzovaní nevyhnutých výdajov otca rovnako nezohľadnil výdaje na sporenie pre maloleté dieťa, platby za mobilné telefóny, inkasné platby za byt, ktorý prenajíma, poplatok za vstupy do fitnescentra, výdavky súvisiace s dovolenkovými pobytmi a za servis motorového vozidla s odôvodnením, že tieto výdaje nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca voči maloletému dieťaťu, ale deklarujú jeho životnú úroveň. Konštatoval zmenu pomerov na strane maloletého Z., ktorý v čase terajšieho rozhodovania je zaradený a navštevuje predškolské zariadenie, čím sa podstatne zvýšil rozsah jeho odôvodnených potrieb a zmenu pomerov zistil aj na strane oboch rodičov, keďže v čase predchádzajúcej úpravy výživného matka dieťaťa bola na rodičovskej dovolenke a v súčasnosti jej hrubý mesačný príjem je 840 Eur a u otca sa zvýšil jeho hrubý mesačný príjem z 1.831,81 Eur na 2.936, 30 Eur. S poukazom na to, že otec okrem súdom určeného výživného iným spôsobom sa nepodieľa na výžive maloletého syna uzavrel, že všetky riadne a mimoriadne výdaje maloletému uhrádza jeho matka, ktorá sa osobne o maloletého stará, čím je značne kompenzovaná jej vyživovacia povinnosť. Rovnako uviedol, že výživné
je prednostnou pohľadávkou, preto až v prípade, keď sú uspokojené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže povinný rodič (otec) uspokojovať aj svoje potreby, resp. hradiť náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov. Otec je povinný svoje mesačné výdaje, ktoré nie sú nevyhnutné, korigovať tak, aby nebola ohrozená vyživovacia povinnosť voči maloletému Z. a ktorá navyše vznikla skôr, ako niektoré otcom prezentované výdaje.
3. Súd prvej inštancie zistený skutočný stav posúdil a rozhodol podľa § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a jeho návrhu na zníženie výživného z 350 Eur na 150 Eur mesačne vyhovel. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie jednoznačne pochybil vo svojom rozhodnutí tým, že nesprávne posúdil skutkový stav a ním navrhnuté dôkazy a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd absolútne nebral do úvahy ním predkladané dôkazy a celkový objektívny stav, ktorý podľa jeho názoru jednoznačne a oprávnene vedie k zníženiu výživného. Konštatoval, že na čas po rozvode manželstva uzavrel dohodu s matkou dieťaťa o výživnom 350 Eur mesačne, a to aj z dôvodu, že ho matka dieťaťa prehovorila a sám si myslel, že takéto výživné zvládne platiť, avšak opak je pravdou. Postupom času sa jeho situácia zmenila, oženil sa a pribudli mu dve vyživovacie povinnosti (maloletý O. narodený XX.XX.XXXX a maloletý B. narodený X.X.XXXX) k deťom narodeným v tomto manželstve a jeho manželka M. O. je na rodičovskej dovolenke, čiže jej príjem je značne obmedzený. Už v čase, keď súhlasil s dohodou o výživnom na 350 Eur mesačne, mal za to, že potreby dieťaťa neboli nijakým spôsobom odôvodnené, avšak matka dieťaťa v tom čase nepracovala, bola na materskej dovolenke, aj keď je pravdou, že jeho príjem sa v súčasnosti zvýšil, ale rovnako sa zvýšil aj príjem matky, ktorá v súčasnosti pracuje. Vzhľadom na preukázané výdavky nie je schopný platiť výživné 350 Eur mesačne. Má za to, že okrem iného súd mal zohľadniť splátku hypotekárneho úveru vo výške 837 Eur mesačne, keďže si musel vyriešiť bytovú otázku a išlo o jeho bývanie po rozvode manželstva. Na strane matky dieťaťa nemožno brať úver vo výške 108 Eur do jej výdavkov, keďže tento brala pre svojho priateľa, ktorému nebolo možné úver poskytnúť a ktorý jej úver vo výške 100 Eur vracia naspäť. Čo sa týka ostatných výdavkov, ktoré matka uviedla, má za to, že pokryjú náklady na maloletého Z., ktoré nie sú vyššie ako 150 Eur mesačne, pričom ešte aj matka má voči nemu vyživovaciu povinnosť. Vyjadril názor, že výživné 150 Eur mesačne absolútne pokryje potreby dieťaťa, ktoré má v súčasnosti štyri roky a výživné, ktoré platí navyše týchto potrieb na dieťa, matka používa na iné účely, ako na potreby dieťaťa.
5. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a odvolanie otca nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky podstatné skutočnosti, správne zistil skutkový stav, na základe čoho dospel k správnym skutkovým záverom. S poukazom na výsledky porovnania pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v čase terajšieho rozhodovania zdôraznila, že príjem otca je viac ako trojnásobne vyšší v porovnaní s jej príjmom. Súd prvej inštancie bral do úvahy všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie veci, jasne uviedol, ktoré položky pri posudzovaní výšky nevyhnutných nákladov otca nevzal do úvahy nemajúce charakter nevyhnutných výdavkov, a to aj vo vzťahu k výživnému, ako k prednostnej pohľadávke. Dodala, že otec okrem iného na pojednávaní 14.3.2018 uviedol, že bol s rodinou na dovolenke v Ománe za cca 3.000 Eur, z čoho nepochybne plynie, že je schopný platiť výživné na maloletého Z. vo výške 350 Eur a jeho návrh na zníženie výživného je účelový a nedôvodný. Výška životnej úrovne otca vyplynula aj z iných výdavkov, ktoré v konaní deklaroval, pričom maloletý Z. má zo zákona právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a teda aj na životnej úrovni svojho otca. Rovnako zdôraznila, že súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otca voči synom - maloletému O. a maloletému B., zohľadnil a aj na to v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal. Poznamenala, že manželke otca bolo vyplatené materské vo výške 1.200 Eur, poberá rodinné prídavky a má zároveň aj príjem z prenájmu bytu vo výške cca 430 Eur mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia plynie, že súd bral do úvahy splátku hypotekárneho úveru, avšak nie v jeho celej výške, ale v polovičnej, pretože sa úver týka aj jeho manželky. Na tomto mieste zdôraznila, že otec spolu s rodinou nebol nútený riešiť bytovú otázku, nakoľko už jeden byt otec vlastnil; nejedná sa o výdavok nevyhnutnej povahy. Tvrdenie otca o jej úvere označila za nepravdivé, pretože z jej vyjadrenia z 2.3.2018, ktoré do konania predložila, celá splátka úveru predstavuje sumu cca 208 Eur, ktorý si vzala na refinancovanie predchádzajúceho úveru a zároveň si prostredníctvom neho plánuje riešiť bytovú otázku. Na pojednávaní upresnila, že časť úveru jej pomáha uhrádzať jej priateľ, a to vo výške 100 Eur, čo sa odrazilo v tom, ako je to zrejmé aj z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, že súd prvej inštancie bral do úvahy jeho splácanie ňou, avšak vo výške 108 Eur. Rovnako postupoval aj v prípade splátok hypotekárneho úveru otca dieťaťa. Zohľadňujúc všetky podstatné skutkové okolnosti, ktoré vyšli v priebehu konania súdu prvej inštancie najavo a v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami je preukázateľne v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého Z. sumou 350 Eur mesačne, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca nemal námietky voči predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol ho potvrdiť, nakoľko je v záujme dieťaťa.
7. Otec dieťaťa so skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení matky nesúhlasil a zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré uviedol v odvolaní proti predmetnému rozsudku. V súvislosti s výškou jeho životnej úrovne uviedol, že dovolenku v Ománe strávili spolu s manželkou ako ich svadobnú cestu, pretože po sobáši mali len malé pohostenie vo forme jedného obeda, z čoho je zrejmé, že už v tom čase si nemohli dovoliť veľkú oslavu a takisto nesúhlasil s tvrdením, že jeho životná úroveň vyplynula aj z iných výdavkov, ktoré boli v konaní ním deklarované. Je pravdou, že manželka poberala materskú vo výške 1.200 Eur, ale tá jej končí v septembri 2018 a bude poberať len rodičovský príspevok 214,70 Eur, čo je podľa jeho názoru veľký rozdiel, a teda jej príjem bude omnoho nižší a obmedzený. Skutočnosti uvedené vo vyjadrení matky sú neopodstatnené s cieľom dosiahnuť, aby výživné mohla používať pre svoju potrebu a nie pre potreby maloletého dieťaťa, nakoľko podľa jeho názoru ním navrhované výživné 150 Eur mesačne by bolo postačujúce na potreby a výdavky súvisiace s maloletým Z.. Zdôraznil, že vzhľadom na vykonané dokazovanie v konaní a na všetky okolnosti daného prípadu, nie je schopný platiť výživné 350 Eur mesačne na maloletého Z. vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti a potreby maloletého a hlavne na to, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. Zároveň poukázal na to, že dohodu o výživnom 350 Eur mesačne inicioval sám po naliehaní matky a v domnení, že ho zvládne platiť. V plnom rozsahu zotrval na svojom odvolacom návrhu.
8. Matka dieťaťa vo vyjadrení k vyjadreniu otca zdôraznila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie otca nie je dôvodné, rovnako tak aj jeho vyjadrenie. Zdôraznila, že otec vo vyjadrení neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho tvrdenie o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Argument otca, že dovolenku v Ománe mali s manželkou stráviť ako svadobnú cestu, je vzhľadom k posudzovanej veci irelevantný a podstatou je, že v rozhodnom období bolo v možnostiach a schopnostiach otca túto čiastku za dovolenku vynaložiť, čo potvrdzuje výšku jeho životnej úrovne. Otec opomenul uviesť, že jeho manželka má príjem aj z prenájmu bytu vo výške 430 Eur, ako to bolo v konaní pred prvoinštančným súdom zistené. V tejto súvislosti uviedla, že rozhodujúci pre posúdenie výšky výživného pre maloletého Z. je príjem otca, nie jeho manželky. Zároveň dodala, že príjmom cca 640 Eur sa vie jeho manželka podieľať na výžive maloletého O. a maloletého B., ktoré sú ďalšími vyživovacími povinnosťami otca. V ostatnej časti zopakovala svoju argumentáciu z vyjadrenia k odvolaniu otca.
9. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania vo veci podané neboli.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k maloletému Z.. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej
inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP.
12. Odvolací súd tiež dodáva, že v prípade určenia (zmeny) výživného od rodiča pre maloleté dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto v prípade, ak to ich životná úroveň umožňuje, má dieťa právo, aby boli jeho odôvodnené potreby uspokojované v plnej miere, resp. na vyššej úrovni zodpovedajúcej úrovni uspokojovania vlastných potrieb jeho rodičov, napríklad zakúpením kvalitnejšej stravy, oblečenia, zabezpečením lepšieho vzdelávania a vývoja formou voľnočasových aktivít, ktoré si vyžadujú zvýšené výdavky, prípadne komfortnejšieho bývania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného, je správne, pretože zohľadňuje prvoradú premisu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča a jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Zmena pomerov na strane otca, ktorému pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom a v priebehu odvolacieho konania čiastočne aj voči manželke, ktorá je na rodičovskej dovolenke, nemalo za následok zúženie jeho životného štandardu vzhľadom na podstatné zvýšenie jeho príjmu jednoznačne preukázaného v priebehu konania na súde prvej inštancie, preto aj odvolací súd dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade nebola preukázaná taká podstatná zmena pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného. Výživné 350 Eur mesačne v plnej miere zohľadňuje dve ďalšie vyživovacie povinnosti otca k maloletým deťom narodeným z jeho terajšieho manželstva a rešpektuje riadne uspokojovanie odôvodnených potrieb všetkých osôb, ku ktorým má otec vyživovaciu povinnosť tak, aby neboli dotknuté práva týchto osôb. Pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, sú bez právneho významu, pretože matka, ktorá sa osobne stará o maloleté dieťa, dobrovoľne dopĺňa zdroj výživy dieťaťa na hranicu prospešnú pre jeho všestranný rozvoj. Argumentácia rodičov vo vzťahu k povinnosti vyplývajúcej z úverovej zmluvy, nemá relevanciu pre rozhodovanie o výživnom (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), resp. sa touto argumentáciou spravodlivo vysporiadal súd prvej inštancie, preto sa ňou odvolací súd nezaoberal.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).