Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24S-42-2018.pdf
PDF · 222.2 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: DREVO BB - EXPORT, s.r.o., Lipová 279/29, 985 26 Málinec, IČO: 36 647 985, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102556004/2017 zo dňa 12.12.2017 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004 Z.z.“ alebo „Zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2012, ktorá bola začatá 19.02.2013 a bola ukončená doručením Protokolu č. 103951886/2016 zo dňa 21.09.2016 (ďalej len „Protokol“) s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 08.10.2016. Žalobca sa k Protokolu písomne vyjadril podaním z 28.10.2016. Správca dane v následnom vyrubovacom konaní prerokoval žalobcove pripomienky a dôkazy ním predložené dňa 30.11.2016, o čom spísal zápisnicu. Následne správca dane doplnil spis o podpísané Zápisnice o výsluchu svedkov, ktoré boli poskytnuté z PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica listom zo dňa 03.04.2013 (výsluch svedka C. G. zo dňa 08.11.2012, L. B. zo dňa 08.11.2012, F. Q. zo dňa 29.09.2012 a 08.11.2012, L. N. zo dňa 29.09.2012 a Y. Y. zo dňa 23.11.2012). Vo vyrubovacom konaní bol vykonaný výsluch žalobcom navrhnutých svedkov I. B. a L. B. dňa 10.02.2017, o čom boli spísané zápisnice. Žalobca následne správcovi dane v prílohe podania z 24.02.2017 doručil fotografický materiál k zápisnici o pojednávaní. Správca dane 12.06.2017 so žalobcom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k Protokolu z daňovej kontroly, na ktorom žalobca žiadal správcu dane, aby preveril formou dožiadania alebo svedeckej výpovede prepravcov uvedených na prepravných dokladoch (CMR), ktorí vykonali prepravu do Nemecka pre odberateľa B. R. & Daniel GBR, Mamming, SRN. Správca dane následne dňa 15.06.2017 vykonal miestne zisťovanie u subjektu: D. SERVIS DETVA s.r.o. Hriňová vo veci preverenia prepravy do Nemecka pre odberateľa B. R. & R. GBR, Mamming, SRN za zdaňovacie obdobia jún, júl, august, september, október a november 2012, o čom bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní. Správca dane dňa 03.08.2017 na pojednávaní so žalobcom prerokoval pripomienky a predložené dôkazy a informoval žalobcu o vykonanom miestnom zisťovaní u vyššie uvedeného prepravcu za účelom preverenia prepravy tovaru do Nemecka pre odberateľa B. R. & Daniel GBR, výsledkom ktorého bolo potvrdenie dodania tovaru od žalobcu pre tohto odberateľa v kontrolovanom zdaňovacom období, v
dôsledku čoho správca dane vo vyrubovacom konaní uznal žalobcovi uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Správca dane v predmetnej zápisnici skonštatoval, že ide o poslednú zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok žalobcu ku kontrolným zisteniam správcu dane uvedeným vo vyššie uvedenom Protokole (daňová kontrola za november 2012) v zmysle § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“).
2. Správca dane následne rozhodnutím č. 101774775/2017 zo dňa 16.08.2017 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 7.738,39 € na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012, znížil nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 8.258,51 € na sumu 520,12 €. Správca dane v rozhodnutí poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom v zmysle § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z., pričom zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie november 2012 neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o DPH odpočítal DPH z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom REK s.r.o. Tornaľa č. 04102012 a 09102012 za dodávku tovaru: dubové prizmy v celkovej sume 7.738,39 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry REK s.r.o.“). V odôvodnení správca dane uviedol, že pri preverovaní skutočností týkajúcich sa zdaniteľného obchodu nahliadol do spisu daňového subjektu REK s.r.o., z ktorého zistil, že u tejto spoločnosti došlo k zmene sídla spoločnosti i k zmene spoločníka i konateľa (26.02.2013), pričom po zmene konateľa daňový subjekt prestal spolupracovať so správcom dane, zásielky adresované na adresu sídla spoločnosti sa vrátili späť s poznámkou „adresát neznámy“. Spoločnosť REK s.r.o. nepredložila správcovi dane doklady a písomnosti potrebné na vykonanie daňovej kontroly, a preto bolo vykonané určenie dane podľa pomôcok. Pri výkone daňovej kontroly mal správca dane za to, že spoločnosť REK s.r.o. nepreukázala, že predmetný tovar, z ktorého si odpočítala daň nadobudla, nemala k daňovej kontrole faktúru, na základe ktorej by vznikol nárok na odpočítanie dane. Správca dane poukázal na to, že predchádzajúci konateľ spoločnosti REK s.r.o. P. D. predložil správcovi dane Zmluvu o prevode obchodného podielu z 09.10.2012 a Zoznam odovzdaných dokladov, o čom bola spísaná zápisnica, následne sa vyjadril k vzniku požiaru, pričom správca dane pri miestnom zisťovaní v objekte prevádzkových priestorov spoločnosti REK s.r.o. od P. D. zistil, že doklady sa nachádzajú u Y. Y., ktorému tieto zhoreli pri požiari Zistil, že spoločnosť REK s.r.o. nemá žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci. Z vykonaných úkonov správca dane zistil, že konateľom spoločnosti REK s.r.o. sa stal Y. Y., spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť od októbra 2012, v novom sídle spoločnosti v Tornali sa nachádza obytný dom, správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať s novým konateľom spoločnosti. Správca dane následne poukázal na to, že disponuje informáciami a kópiami dokumentov poskytnutými PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra Stred Banská Bystrica, konkrétne zápisnicou z výsluchu svedka Y. Y., ktorý je od 26.02.2013 novým konateľom spoločnosti REK s.r.o. Správca dane uviedol, že preverovaním nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov so spoločnosťou DREVO BB - EXPORT s.r.o. Málinec od spoločnosti REK s.r.o., pretože daňový subjekt REK s.r.o. nepredložil žiadne účtovné doklady preukazujúce dodanie tovaru pre žalobcu, nepreukázal nadobudnutie tovaru, ktorý bol následne fakturovaný pre žalobcu, bývalý konateľ spoločnosti P. D. sa vyjadril, že spoločnosť REK s.r.o. už nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť od októbra 2012, nepredložil žiadne účtovníctvo ani rekonštrukciu účtovníctva, keďže doklady odovzdané novému konateľovi Y. Y. mali zhorieť pri požiari. Nový konateľ Y. Y. sa pri výsluchu pred OČTK vyjadril, že doklady nemá z dôvodu, že mu zhoreli pri požiari. Nový konateľ so správcom dane nespolupracoval, bol nekontaktný. Správca dane následne s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009 a s poukazom na podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane z dodania tovaru alebo služby v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH konštatoval, že platiteľ je zaťažený dôkazným bremenom, že pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke, ale aj po stránke obsahovej, pričom je povinný preukázať vecné naplnenie. Prijatie faktúr z formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 Zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Správca dane konštatoval, že žalobca uvedené podmienky nesplnil. Ďalej konštatoval, že na kontrolu za zdaňovacie obdobie november 2012 je možné aplikovať rozsudok ESD č. C-342/87 Genius Holding BW a C-454/98 P. a P., z ktorého vyplýva, že odpočet DPH môže byť uplatnený len v súvislosti s daňou, ktorá bola skutočne splatná a nemôže byť uplatnený len z toho dôvodu, že bola uvedená na faktúre. Z uvedeného vyplýva, že odpočet dane je pevne viazaný na skutočné plnenie - dodanie tovaru alebo služby. V tomto prípade správca dane spochybnil existenciu reálneho plnenia, ktoré by oprávňovalo žalobcu na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúru, z ktorej bol dodávateľ povinný sumu DPH
uvedenú na tejto faktúre priznať a odviesť, uvedený doklad je dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol žalobca povinný preukázať.
3. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúry vystavenej v novembri 2012 pre odberateľa B. R. & Daniel GBR, Mamming, SRN za dodávku dreva (palety) v hodnote 1.672,- € správca dane uviedol, že za účelom preverenia uvedenej odberateľskej faktúry zaslal žiadosť o MVI, pričom z odpovede od nemeckej daňovej správy zistil, že nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a odberateľom v Nemecku, nemecká daňová správa nepotvrdila dodanie tovaru pre túto spoločnosť. Z uvedeného vyvodil, že žalobca si z predmetnej faktúry neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na daňovú kontrolu v spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o. a na jej činnosti a deklarované dodávky tovaru možno jednoznačne aplikovať rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax. Správca dane na základe uvedenej judikatúry vyvodil, že žalobca mal za cieľ získanie daňovej výhody - nárokovanie si vrátenia nadmerných odpočtov, pričom v prípade tejto spoločnosti riadenej L. B. nešlo o vykonávanie bežných obchodných transakcií za účelom dosahovania zisku z podnikania. Správca dane konštatoval, že samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 Zákona o DPH ešte nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu, samotná existencia faktúry ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane. Pre prijímateľa plnenia je faktúra dokladom, ktorý je nevyhnutný na preukázanie vzniku nároku na odpočítanie dane z prijatého plnenia podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, a preto je nevyhnutné, aby platiteľ dane preukázal, aké plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť odpočítania. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je tiež to, aby platiteľ neprijaté zdaniteľné obchody uskutočnené iným platiteľom použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Vznik nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Správca dane poukázal na rozsudky NS SR č.k. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR č.k. 5Sžf/97/2009 a rozsudok ESD č. C-255/02, ktorý poskytol výklad Šiestej smernice. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia odcitoval vyjadrenie žalobcu k zápisnici zo 16.08.2016 a uviedol svoje stanovisko k tomuto vyjadreniu s tým, že sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu nasledovne: K námietke, že správca dane opiera svoje zistenia o skutočnosti zistené z nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 u daňového subjektu L. B., správca dane uviedol, že skutočnosti uvedené v Protokole z predmetnej daňovej kontroly neboli použité ako dôkaz pri výkone daňovej kontroly žalobcu. Vo vzťahu k žalobcom prezentovaným rozsudkom ESD (Optigen Ltd. Fulcrum Electronics Ltd. a Bond House Systems Ltd., resp. Kittel) správca dane poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR č.k. 5Sžf/97/2009 a rozhodnutia ESD vo veci Genius Holding BW a P. a P., pričom konštatoval, že právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre tak, ako je to v prípade dodávateľských faktúr žalobcu. K poskytnutým informáciám od PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra Stred Banská Bystrica správca dane s poukazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku uviedol, že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predmetné výsluchy boli vykonané v zmysle ustanovení Trestného poriadku. K návrhu na vypočutie a predvolanie osôb uvedených vo vyjadrení správca dane uviedol, že vyjadrenia konateľa daňového subjektu REK s.r.o. P. D. k obchodným vzťahom medzi spoločnosťami REK s.r.o. a žalobcu sú uvedené v Protokole zo dňa 27.01.2014, do ktorého správca dane nazrel, z čoho bol vyhotovený úradný záznam a v zápisniciach o ústnom pojednávaní, do ktorých správca nazrel, z čoho bol vyhotovený úradný záznam. Predmetné skutočnosti sú uvedené v Protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2012 u žalobcu. K intrakomunitárnej dodávke pre odberateľa B. R. & Daniel GBR a k žiadosti o vypočutie zástupcu prepravných spoločností správca dane uviedol, že vychádzal z poskytnutej odpovede na žiadosť o MVI, z ktorej nebolo potvrdené dodanie fakturovaného tovaru pre tohto odberateľa od žalobcu, pričom tento subjekt nepredložil nemeckej daňovej správe žiadne doklady potvrdzujúce dodanie tovaru pre tento subjekt. Správca dane uviedol, že nespochybnil odoslanie a prepravu z tuzemska do Nemecka, ale spochybnil, že tovar bol dodaný práve tomuto odberateľovi. Správca dane následne v odôvodnení
rozhodnutia odcitoval obsah písomného vyjadrenia žalobcu k Protokolu z 21.09.2016, ďalej odcitoval obsah výpovede žalobcom navrhnutých svedkov I. B. (ktorý bol v r. 2011 až 2012 vodičom nákladnej prepravy pre žalobcu a ktorý potvrdil, že prepravoval tovar - drevo opísal miesto nakládky a vykládky, avšak nevedel uviesť, či to bolo drevo pre žalobcu alebo pre fyzickú osobu L. B., uviedol, že evidencia jednotlivých prepráv sa viedla na tachografových kartách a vypisoval záznamy o prevádzke motorového vozidla, opísal priebeh prepravy, nevedel sa však vyjadriť k skutočnostiam jednotlivých dodávateľov a ani odberateľov) a výpoveď L. B. (ktorý uviedol, že všetky doklady, ktoré boli vystavené pre žalobcu, boli vystavené na základe reálnych dodávok tovarov a služieb). Správca dane ďalej uviedol, že za účelom preverenia prepravy do Nemecka pre odberateľa tovaru B. R. & Daniel GBR, Mamming, SRN vykonal 15.06.2017 miestne zisťovanie u daňového subjektu D. SERVIS DETVA s.r.o., Hriňová, o čom spísal zápisnicu, pričom tento subjekt potvrdil vykonanie prepravy tovaru od žalobcu pre odberateľa B. R. & Daniel GBR, Mamming, SRN. Správca dane poukázal na poslednú zápisnicu spísanú so žalobcom dňa 03.08.2017, v ktorom o.i. skonštatoval, že vzhľadom na to, že bolo potvrdené dodanie tovaru od dodávateľa DREVO BB - EXPORT s.r.o. pre odberateľa B. R. & Daniel GBR, Mamming, SRN, správca dane vo vyrubovacom konaní uznal žalobcovi uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre odberateľa B. R. & Daniel GBR, Mamming, SRN v zdaňovacom období november 2012.
4. Proti vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102556004/2017 zo dňa 12.12.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení odcitoval text odvolania žalobcu a jednotlivé zistenia správcu dane tak, ako boli podrobne popísané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Opísal podrobne priebeh daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, opísal zistenia vyplývajúce z daňovej kontroly, ako aj jednotlivé úkony správcu dane vykonané v rámci daňovej kontroly. Poukázal na to, že bol vyhotovený Protokol, ktorý bol žalobcovi doručený 08.10.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Žalobca podal dňa 28.10.2016 k zisteniam uvedeným v Protokole písomné vyjadrenie, v ktorom o.i. navrhol vypočuť vo vyrubovacom konaní svedkov a preveriť prepravu a dodanie tovaru pre odberateľa B. R. & Daniel GBR. Správca dane následne vo vyrubovacom konaní doplnil spis o podpísané zápisnice o výsluchu svedkov poskytnuté správcovi dane orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“), vypočul navrhnutých svedkov - vodiča I. B. a L. B., o čom spísal zápisnice. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že správca dane za účelom preverenia prepravy tovaru od žalobcu do Nemecka pre odberateľa B. R. & Daniel GBR vykonal dňa 15.06.2017 miestne zisťovanie u dopravcu D. SERVIS DETVA s.r.o., Hriňová, výsledkom ktorého bolo potvrdené dodanie tovaru žalobcom pre odberateľa B. R. & Daniel GBR a správca dane následne uznal žalobcovi uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH za zdaňovacie obdobie november 2012. Žalovaný súčasne poukázal na zápisnice o ústnom pojednávaní spísané so žalobcom vo veci prerokovania jeho pripomienok k Protokolu z daňovej kontroly. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolací orgán sa preto s rozhodnutím správcu dane v celom rozsahu stotožnil považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. Ďalej žalovaný konštatoval, že odvolacie námietky žalobcu sú totožné s námietkami a pripomienkami uplatnenými už pri prerokovaní výsledkov z daňovej kontroly, s námietkami a pripomienkami k Protokolu z daňovej kontroly, s ktorými sa správca dane zaoberal a vyhodnotil a vysporiadal sa s nimi jednak v Protokole z daňovej kontroly, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že preskúmaním administratívneho spisu zistil, že správcom dane boli v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistené také objektívne skutočnosti, ktoré ho logicky viedli k záveru, ktorý prijal. Následne žalovaný v odôvodnení rozhodnutia odcitoval príslušné ustanovenia Zákona o DPH a Daňového poriadku, ktoré boli aplikované.
5. Žalovaný sa ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Námietku žalobcu, že správca dane svoje závery opiera o zistenia uvedené v Protokole z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu L. B. na DPH za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, pričom Protokol z predmetnej daňovej kontroly je podľa rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici považovaný za nezákonne získaný dôkazný prostriedok, žalovaný nepovažoval za dôvodnú,
pretože správca dane v napadnutom rozhodnutí nikde neuvádza, že svoje závery opiera o zistenia uvedené v tomto Protokole. Zároveň žalovaný poukázal na to, že správca dane uviedol, že nahliadol do daňového spisu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012 u kontrolovaného daňového subjektu, t.j. u žalobcu, nie u daňového subjektu L. B. a ďalej nahliadol do spisu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac november 2012 u L. B., ako aj za zdaňovacie obdobie október u daňového subjektu REK s.r.o. Správca dane teda nepoužil nezákonne získané dôkazy. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr za dodávku tovaru od spoločnosti REK s.r.o. na základe skutočností, že spoločnosť REK s.r.o. nepredložila doklady a nesplnila si svoju preukaznú povinnosť z dôvodu vis major, keďže boli zničené pri požiari, a preto dôkazná núdza iného daňového subjektu nemôže byť vyhodnotená na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu, ak tento predložil k výkonu daňovej kontroly všetky relevantné dôkazy, ktoré možno od neho v rozumnej miere požadovať, pričom P. D. v konaniach pred správcom dane všetky obchody potvrdil, žalovaný vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú. Podľa žalovaného samotné tvrdenie P. D. bez doloženia preukazujúcich dôkazov nie je dostatočným a vierohodným potvrdením, že deklarované obchody boli aj reálne uskutočnené. Správca dane okrem žalobcom predložených dokladov preveril zdaniteľné obchody so spoločnosťou REK s.r.o. nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly DPH a určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie október 2012 (tohto subjektu), zároveň vyhodnotil písomné informácie získané zo zápisnice o výsluchu Y. Y. poskytnuté OČTK, z ktorých vyplýva, že súčasný konateľ žiadne doklady nemá, zhoreli pri požiari. Preverovaním nebolo preukázané odvedenie dane z deklarovaných faktúr za dodanie tovaru pre žalobcu, spoločnosť REK s.r.o. nepreukázala nadobudnutie tovaru, ktorý bol následne fakturovaný pre žalobcu s tým, že bývalý konateľ spoločnosti sa vyjadril, že spoločnosť REK s.r.o. už nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť od októbra 2012. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane spochybnil dodanie tovaru a služieb na základe zápisníc z výsluchov svedkov poskytnutých OČTK, ktoré nie sú podpísané žiadnym zo svedkov a nemôžu byť použité ako dôkaz, navyše žalobca ani jeho zástupca neboli prítomní pri vypočutí svedkov a nemohol si teda žalobca uplatniť právo klásť svedkom otázky, čím bolo porušené ust. § 45 ods. 1 písm. e/ a § 3 ods. 1 Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný uviedol, že s námietkou sa správca dane vysporiadal v napadnutom rozhodnutí tak, že postupoval v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Predmetné výsluchy boli vykonané v zmysle Trestného poriadku OČTK a podľa žalovaného preto nemohlo dôjsť k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Navyše žalovaný zistil, že správca dane nevychádzal len z poskytnutých informácií, ale aj z dokumentov poskytnutých OČTK, ale zo spisového materiálu ako aj z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly vykonal viacero úkonov pri vedení dokazovania, tieto vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom preveroval celý obchodný reťazec, zisťoval pôvod tovaru a jeho konečné použitie. Zo spisu vyplýva, že žalobca bol s obsahom uvedených zápisníc oboznámený a bolo mu umožnené sa k nim vyjadriť a predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane svoj záver o nepriznaní nároku na odpočet oprel o rozsudky ESD, pričom neuviedol, v čom sú tieto rozsudky zhodné s prejednávanou vecou, žalovaný uviedol, že námietky nie sú dôvodné a správca dane správne poukázal na rozsudky ESD vo veciach Genius Holding BW a Schmeink a Strobel, pričom v súvislosti s týmito rozsudkami poukázal na skutočnosť, ktorá je zhodná s posudzovanou vecou v tom, že daňový subjekt si nemôže uplatniť odpočítanie dane z faktúr, na ktorých je síce daň uvedená, avšak táto je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre a nie z dôvodu uskutočnenia zdaniteľného plnenia, t.j. dodania tovaru alebo služby a tým vzniku daňovej povinnosti. Správca dane túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil. Žalovaný sa naopak nestotožnil s názorom žalobcu ohľadne aplikácie rozsudkov vo veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd., Bond House Systems Ltd. a rozhodnutia NS SR č.k. 8Sžf/9/2013 a to z dôvodu, že v týchto prípadoch nebolo spochybnené materiálne plnenie. V týchto prípadoch sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, nebol spochybnený reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení a sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa návrhu na vypočutie svedka P. D., ktorého správca dane nepredvolal, uviedol, že námietka nie je dôvodná, pretože jeho vyjadrenia sú uvedené v Protokole z procesu určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie október 2012 a pokiaľ žalobca navrhol aj predvolanie L. B. a I. B., správca dane tieto výsluchy vykonal, o čom spísal zápisnice. Pokiaľ žalobca namietal, že predložil správcovi dane fotografický materiál, na ktorom sú vyfotené priestory píly, v ktorých reálne fungovali spoločnosti p. D. a tento materiál nebol zobratý do úvahy, žalovaný uviedol, že tieto fotografie nepotvrdzujú, že nafotený tovar je určený práve pre žalobcu. Správca dane napokon nespochybňoval reálne fungovanie spoločnosti REK s.r.o. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že pre vznik práva na odpočítanie DPH nepostačuje len existencia konkrétnej faktúry, ale je nevyhnutné splniť aj hmotnoprávne podmienky. Dôkazná povinnosť pre daňovníka - platiteľa dane nie je iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúrach. Správca dane nespochybňoval predloženie dokladov, ale pravdivosť údajov uvedených na týchto dokladoch predložených žalobcom. Žalobca nepreukázal vierohodne reálne dodanie fakturovaného tovaru od spoločnosti REK s.r.o. a žalobcove námietky týkajúce sa použitia dôkazu - Protokolu z daňovej kontroly vykonanej u L. B. a svedeckých výpovedí získaných od OČTK, o ktorých tvrdil, že nemôžu byť použité ako dôkazy, vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný poukázal na vykonané úkony a dokazovanie správcom dane, z ktorých zistené dôkazy správca dane jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil, pričom sa stotožnil so záverom správcu dane, podľa ktorého obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Žalovaný vzhľadom k spochybneniu existencie tovaru a tým aj reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov poukázal na to, že dôkazné bremeno ich preukázania je na žalobcovi, pričom predloženie len zákonom formálne vyhotovených daňových dokladov vyhodnotil ako nedostatočné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR a ESD. Žalovaný konštatoval, že samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 Zákona o DPH ešte nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu a samotná existencia faktúry ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane. Je nevyhnutné, aby platiteľ dane preukázal, aké plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť odpočítania. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Žalovaný poukázal na nutnosť kumulatívneho splnenia podmienok nároku na dopočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Zároveň poukázal na judikatúru všeobecných súdov SR s tým, že nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Žalovaný uzavrel, že zo zistení správcu dane vyplýva, že tovary dodané pre daňový subjekt (žalobcu) nemohli byť dodané spoločnosťami uvádzanými na preverovaných faktúrach. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Správca dane, ktorý získal oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar, resp. služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník v tomto zmysle dôkazné bremeno neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet dane. Žalovaný konštatoval, že žalobca v tomto prípade dôkazné bremeno neuniesol, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Zároveň poukázal na to, že pri správe daní pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí zásada prejednávacia, nie vyhľadávacia, správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Žalovaný uzavrel, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že dôvody uvedené žalobcom v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, odôvodnenie rozhodnutia žalovaný považoval za logické, jasné a zrozumiteľné, pričom nezistil rozpor s právnymi predpismi.
6. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, g/ SSP. V bode II. žaloby žalobca namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pretože správca dane využil ako dôkazy v predmetnej daňovej kontrole aj nahliadnutie do spisu daňového subjektu L. B., pričom Protokol z tejto daňovej kontroly z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a takýto dôkaz nemožno použiť ani v inom konaní, čo bolo potvrdené rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ak správca dane uvádza tieto dôkazy medzi dôkazmi, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie, aj toto rozhodnutie je nezákonné. Žalobca vyslovil nesúhlas s argumentáciou žalovaného k jeho poukazu na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaniach o žalobách L. B. proti Finančnému riaditeľstvu SR, keď žalovaný uviedol, že informácie získané nahliadnutím do uvedenej daňovej kontroly, neboli použité v Protokole z daňovej kontroly žalobcu, ani v rozhodnutí správcu dane. Žalobca poukázal na zoznam vykonaných dôkazov uvedených v rozhodnutí správcu dane
na str. 7 s tým, že ak žalovaný tieto dôkazy uvádza medzi dôkazmi, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie, aj toto rozhodnutie je nezákonné. Žalobca mal za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec. V bode III. žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný spochybnil dodanie tovaru a služieb na základe výsluchov svedkov, ktoré poskytol PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica listom z 03.04.2013, hoci ho žalobca upozornil na to, že zápisnice nie sú podpísané žiadnym zo svedkov. Napriek odstráneniu tohto nedostatku vo vyrubovacom konaní podľa žalobcu takého zápisnice nemôžu byť použité ako dôkaz, nakoľko žalobca nebol prítomný pri výsluchoch svedkov a nemal možnosť im klásť otázky, výpovede boli získané v konaní podľa Trestného poriadku, kde žalobca nemal postavenie účastníka konania a takýmto postupom správca dane porušil § 3 ods. 1 a § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalovaný sa podľa žalobcu dostatočne nevysporiadal s touto odvolacou námietkou žalobcu, keď konštatoval, že žalovaný postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, že žalobca bol s obsahom zápisnice oboznámený a bolo mu umožnené, aby sa k námietkam vyjadril a predložil dôkazy. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na Rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach z 28.01.1999 sp. zn. 10Ca/371/97. Žalobca v bode IV. žaloby namietal, že tvrdenie žalovaného, že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že daňový subjekt (žalobca) nepreukázal reálne dodanie tovaru od dodávateľa REK s.r.o., je nepravdivé, pretože správca dane v konaní žiadnym spôsobom nespochybnil, že od spoločnosti REK s.r.o. nebol tovar dodaný. Žalobca poukázal na to, že o.i. správcovi dane predložil CMR listy, pričom na uvedené dôkazy preukazujúce podľa žalobcu reálne dodanie tovaru a plnenie, svedčiace v prospech žalobcu, správca dane odmietol prihliadať. Žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa dodania tovaru maďarskému odberateľovi, žalovaný ani správca dane žiadnym spôsobom nevyhodnotili prepravné doklady CMR dopravcu. Predložením CMR dokladu žalobca vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade a na miesto v ňom uvedené, a teda preukázal splnenie podmienok na oslobodenie od platenia DPH. Žalobca poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/20/2017 z 31.10.2017 a na čl. 6, 9 a 12 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Záver správcu dane je v tejto časti podľa žalobcu nepreskúmateľný. Podľa žalobcu žalovaný vyhodnotil pozitívny dôkaz o realizácii plnenia v neprospech žalobcu a postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. V bode V. žaloby žalobca považoval za nepravdivé tvrdenie správcu dane, že svedok - vodič I. B. nepotvrdil zapožičanie vozidla dodávateľom L. B.. Žalobca poukázal na Zápisnicu o výsluchu tohto svedka z 10.02.2017, v ktorej podľa žalobcu svedok potvrdil vykonávanie prepravy ako vodič žalobcu, pracovný vzťah so žalobcom, popísal druh prepravovaného tovaru, uviedol vozidlá a ich ŠPZ, na ktorých vykonával prepravu, potvrdil miesta dodania tovaru, existenciu CMR, faktúr a dodacích listov, potvrdil, že preberal a vozil tovar od spoločnosti PDR s.r.o. a od L. B., aj prepravu do zahraničia. Žalobca namietal, že v konaní žiadal vypočuť zástupcov prepravných spoločností, ktorí vykonali podľa jednotlivých CMR prepravu, správca dane ich však nepredvolal, čím porušil právo žalobcu klásť svedkom otázky podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Podľa žalobcu správca dane dôkazy predložené žalobcom nevyhodnotil, len ich odmietol, bez toho, aby správca dane predložil dôkazy, ktoré by tvrdenia žalobcu vyvrátili. Žalobca ďalej namietal, že od daňového subjektu nemožno očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať a domnienky a pochybnosti správcu dane pri výkone daňovej kontroly sú podľa žalobcu nedôvodné, nemajú oporu v zákone a odporujú ustálenej rozhodovacej činnosti NS SR. V bode VI. žaloby žalobca namietal, že odvolanie sa žalovaného na neunesenie dôkazného bremena a nesplnenie podmienok v zmysle § 43 žalobcom nie je prijateľné, pretože správca dane pri hodnotení dôkazov účelovo neprihliadol na výsledky dokazovania, dôkazy nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základné zásady daňového konania a rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené. Žalovaný poukázal len na nepredloženie dôkazov zo strany REK s.r.o. a vo vzťahu k nepreukázaniu dodania tovaru od spoločnosti KEVOLA s.r.o. správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie. Žalobca tvrdil, že pri dokazovaní sa v rámci správy daní uplatňuje vyhľadávacia zásada a že žalovaný nesprávne vyhodnotil získané dôkazy, keď svoju pozornosť upriamil len na nemožnosť preukázania účtovných dokladov zo strany iného daňového subjektu a toto pripísal v neprospech žalobcu. Týmto žalovaný nesprávne zistil skutkový stav veci, keď spochybnil reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov len na tom základe, že obchodný partner žalobcu si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie, keď nespároval uskutočnené dodania s vykonanými platbami, nepreveril prepravy prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom bývalých konateľov PDR s.r.o. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/1/2011. Mal za to, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne platnej judikatúry NS SR. V bode VIII. (správne malo byť VII.) žaloby žalobca namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí odmietol zaoberať judikatúrou ESD, na ktorú žalobca poukazoval,
pričom žalobcom uvedené rozsudky sa podľa neho vzťahujú aj na predmetné konanie. Poukázal na to, že žalobca preukázal dodanie tovaru v zmysle § 43 Zákona o DPH a v rozhodnutí uvedené konštatovanie o nepreukázaní nároku na oslobodenie od DPH preto žalobca považuje za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a neúplného posúdenia zisteného skutkového stavu správcom dane. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný na str. 38 uviedol, že žalobcom uvádzaná judikatúra nesúvisí s prejednávanou vecou. Ďalej poukázal na text, ktorý mal byť uvedený na str. 51 napadnutého rozhodnutia a tvrdil, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k vedomosti žalobcu o prípadnom podvode medzi obchodnými spoločnosťami, tak ako sú popísané v odôvodnení rozhodnutia, nebola dostatočne a presvedčivo odôvodnená. Žalovaný podľa žalobcu tak pripísal na ťarchu žalobcu neplnenie si povinností vyplývajúcich zo zákona iným daňovým subjektom a nevysporiadal sa s aktuálnou a platnou judikatúrou, ktorá je pre správcu dane záväzná. Žalobca poukázal najmä na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 (Axel Kittel proti Belgickému štátu) a C-440/04 (Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL). Ďalej poukázal na rozhodnutia vo veci Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd. a Bond House Systems Ltd. V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Žalobca opodstatnenosť podanej žaloby odôvodnil aj rozsudkami NS SR a ESD (napr. vo veci Mahagében Kft. a U. R. z 21.06.2012). Žalobca v bode IX. (správne malo byť VIII.) žaloby namietol, že žalovaný sa nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane, a preto je aj napadnuté rozhodnutie nepresvedčivé a neobsahuje dostatočné dôvody, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na text, ktorý mal byť uvedený na str. 44 napadnutého rozhodnutia, z ktorého malo podľa žalobcu vyplývať, že rozhodnutie žalovaného je odôvodnené nedostatočne a bolo vydané v rozpore s § 63 ods. 2 Daňového poriadku. V bode X. (správne malo byť IX.) žaloby žalobca zopakoval tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia s tým, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. V bode XI. žaloby žalobca požiadal o odkladný účinok správnej žalobe podľa § 185 písm. a/ SSP. Napadnuté rozhodnutie žalovaného navrhol zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a žiadal o priznanie náhrady trov konania.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe odcitoval žalobné námietky žalobcu, ktoré boli v podstate zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, následne sa k nim vyjadril s poukazom na zistenia správcu dane a zopakoval svoje vyjadrenia k jednotlivým odvolacím námietkam uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, ako boli špecifikované v bode 5 tohto rozsudku, keďže tieto boli v podstate zhodné so žalobnými námietkami žalobcu. Žalovaný navyše k námietkam žalobcu uvedeným v bode III. žaloby uviedol, že žalobca nepreukázal uskutočnenie deklarovaných obchodov s dodávateľom REK s.r.o. a tieto neboli potvrdené ani preverovaním správcu dane. Poukázal pritom na vykonané dokazovanie správcu dane, o.i. na zistenia vyplývajúce z vyjadrenia Y. Y. (súčasného konateľa spoločnosti REK s.r.o.), ako aj bývalého konateľa tejto spoločnosti P. D., na to, že spoločnosť REK s.r.o. nepredložila doklady a od októbra 2012 nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. K námietke o nevyhodnotení CMR dôkazov žalovaný uviedol, že v novembri 2012 žalobca deklaroval intrakomunitárne dodávky len pre spoločnosť B. R. & Daniel GBR, SRN, tieto boli po preverení u dopravcu vo vyrubovacom konaní označené ako reálne uskutočnené dodávky tovaru. K námietke ohľadne vyhodnotenia výpovede vodiča I. B. žalovaný poukázal na obsah jeho výpovede s tým, že vo vzťahu k dodávateľovi REK s.r.o. sa svedok nevedel konkrétne vyjadriť, nevedel uviesť, pre ktorý subjekt drevo prepravoval, potvrdil len prebratie tovaru od PDR a M. B.. K námietke žalobcu, že žalovaný nesprávne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nesplnil podmienky v zmysle § 43, pričom neprihliadal na dôkazy predložené žalobcom, žalovaný uviedol, že žalobca neoznačil konkrétne, o ktoré dôkazy malo ísť. K námietke, že správca dane zamietol návrh na výsluch bývalých konateľov PDR s.r.o., žalovaný uviedol, že nie je zrejmá súvislosť prejednávanej veci (november 2012) so spoločnosťou PDR s.r.o. K námietke o neunesení dôkazného bremena a nesplnení podmienok podľa § 43 žalobcom, žalovaný uviedol, že deklarované dodanie tovaru pre spoločnosť B. R. & Daniel GBR, SRN bolo správcom dane i žalovaným uznané, a preto je námietka nedôvodná. K rozsudku NS SR, na ktoré žalobca poukazoval, žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, v čom konkrétne sú zhodné s prejednávanou vecou. Žalovaný poukázal na to, že zo zistení správcu dane vyplýva, že tovary dodané pre žalobcu nemohli byť dodané spoločnosťami uvádzanými na preverovaných faktúrach, žalobca dôkazné bremeno neuniesol, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Správca dane získal oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar, resp. služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia
osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry uplatňuje. Ak daňovník v tomto zmysle dôkazné bremeno neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet dane. K námietke uvedenej v časti VIII. žaloby, že žalovaný sa odmietol zaoberať v rozhodnutí judikatúrou ESD, žalovaný uviedol, že táto je nedôvodná, pretože žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vyjadril k tejto judikatúre a svoje stanovisko dostatočne zdôvodnil. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný skonštatoval, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správcom dane ani žalovaným nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia, pretože práve naopak, obe rozhodnutia sú založené na skutočnosti, že žalobca nepreukázal, že prijal zdaniteľné plnenia (dodanie tovaru a dodanie služieb od svojich dodávateľov) a následne nepreukázal dodanie tovaru maďarskému odberateľovi, čím nezvládol dôkazné bremeno. K námietkam žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane i žalovaného pre nedostatok dôvodov, žalovaný uviedol, že tak rozhodnutie správcu dane ako i žalovaného boli vydané v súlade s Daňovým poriadkom a boli riadne odôvodnené. Žalovaný zotrval na tom, že žalobné námietky (zhodne ako námietky odvolacie) boli neopodstatnené a navrhol žalobu zamietnuť.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol Uznesením č.k. 24S/42/2018-55 zo dňa 10.05.2018 tak, že návrh s poukazom na § 188 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01.06.2018.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd vec prejednal na pojednávaní. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 26.02.2019. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 28.03.2019 (§ 137 ods. 3 SSP).
10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
13. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
14. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení úč. do 31.12.2012 (ďalej len „Zákon o DPH“) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
15. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
16. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
17. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
18. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
19. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
20. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
21. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
22. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
23. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
24. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.
25. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
26. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.
27. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2012. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.
28. Žalobca v žalobe namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pretože správca dane mal využiť ako dôkazy v predmetnej daňovej kontrole aj nahliadnutie do spisu daňového subjektu L. B., pričom protokol z tejto daňovej kontroly z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a takýto dôkaz nemožno použiť ani v inom konaní, čo vyplýva aj zo žalobcom citovaných rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil vec. Tvrdil, že správca dane vo svojom rozhodnutí na str. 7 poukázal na zoznam vykonaných dôkazov, medzi ktorými je o.i. nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly u daňového subjektu L. B. za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, o čom mal byť spísaný úradný záznam č. 103717278/2016 z 12.08.2016. Takéto tvrdenie žalobcu nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na str. 7 uvádza zoznam úkonov (teda nie zoznam dôkazov) vykonaných správcom dane v rámci výkonu daňovej kontroly u žalobcu zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2012, o.i. konkrétne uvádza, že vykonal nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 u daňového subjektu L. B., o čom spísal úradný záznam 103718304/2016 z 12.08.2016. To znamená, že správca dane nevykonal nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až máj 2012 u daňového subjektu L. B., ani do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9601403/5/1150560/2013/Šta z 26.03.2013 a ani do Protokolu z daňovej kontroly č. 9601403/106928/2014/StrM zo dňa 13.04.2014 (správne mal byť uvedený dátum 13.01.2014) týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia január až máj 2012 (pričom Krajský súd v Banskej Bystrici v žalobcom citovaných rozsudkoch zo 04.05.2016 konštatoval, že Protokol z tejto daňovej kontroly (za obdobie január až máj 2012) nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku). Správny súd uvádza, že o nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu L. B. za zdaňovacie obdobie november 2012 nebol spísaný úradný záznam č. 103717278/2016 z 12.08.2016, ale úradný záznam č.103718304/2016 z 12.8.2016). Podkladom rozhodnutia správcu dane za zdaňovacie
obdobie november 2012 u žalobcu teda nie sú žalobcom označené dôkazy, o ktorých tvrdí, že majú povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku (žalobca navyše v žalobe ani nekonkretizoval skutočnosti, ktoré by z ním nesprávne označených dôkazov mal správca dane zistiť). Preto správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ako nedôvodnú.
29. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že žalovaný spochybňoval dodanie tovaru a služieb na základe výsluchov svedkov, ktoré mu ä vo forme zápisníc z výsluchu svedkov) poskytol PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra Stred Banská Bystrica (ďalej aj „OČTK“) listom z 03.04.2013, pričom žalobca upozornil na skutočnosť, že uvedené zápisnice nie sú podpísané žiadnym zo svedkov. Zároveň argumentoval, že vo vyrubovacom konaní správca dane tento nedostatok síce odstránil, avšak podľa žalobcu tieto zápisnice nemôžu byť použité ako dôkaz, nakoľko žalobca ako daňový subjekt nebol prítomný pri výsluchoch svedkov a nemal možnosť im klásť otázky. Uvedené svedecké výpovede boli získané v konaní podľa Trestného poriadku, v ktorom žalobca nemal postavenie účastníka konania, nemal právo zúčastniť sa svedeckej výpovede a klásť svedkovi otázky, ktorým postupom správca dane podľa žalobcu porušil ust. § 3 ods. 1 a § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalobca mal ďalej za to, že s touto námietkou sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, keď konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom s odôvodnením, že žalobca bol s obsahom zápisníc oboznámený a bolo mu umožnené, aby sa k nim vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správny súd vyhodnotil vyššie uvedené námietky žalobcu ako nedôvodné. Správny súd predovšetkým uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane vyplýva, že orgány verejnej správy pri posudzovaní splnenia podmienok na uplatnenie odpočtu DPH v zmysle § 49 Zákona o DPH nezaložili svoje rozhodnutia výlučne na zisteniach získaných z výpovedí svedkov zaznamenaných v predmetných zápisniciach poskytnutých správcovi dane OČTK. V odôvodnení predmetných rozhodnutí sú označené a vymenované dôkazy, z ktorých orgány verejnej správy vychádzali pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie november 2012. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňovej kontrole, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovým subjektom a doklady k nim. Čo sa týka svedeckých výpovedí získaných orgánmi polície, správny súd v súlade s judikatúrou NS SR (napr. 5Sžf/14/2015) uvádza, že tieto v daňovom konaní je možné použiť za predpokladu, že s týmito výpoveďami správca dane oboznámi kontrolovaný daňový subjekt a umožní mu k nim sa vyjadriť. Obdobne z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok C-419/14 zo dňa 17.12.2015) vyplýva, že správca dane môže použiť svedecké výpovede z trestného konania, ak boli získané zákonne a ak bol kontrolovaný daňový subjekt s výpoveďami počas daňovej kontroly, resp. počas daňového konania oboznámený. V preskúmavanom prípade nebolo zistené, že by predmetné výpovede neboli získané v súlade so zákonom a tieto výpovede, zaznamenané v zápisniciach, boli OČTK v súlade so zákonom poskytnuté správcovi dane. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol s obsahom výpovedí v priebehu daňovej kontroly preukázateľne oboznámený (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 16.08.2016), pričom žalobca vo vyjadrení k zisteniam správcu dane vyplývajúcimi zo zápisnice zo 16.08.2016 doručenému správcovi dane 01.09.2016 vo vzťahu k týmto zápisniciam namietal, že zápisnice neboli podpísané žiadnym zo svedkov, že žalobca ani jeho zástupca neboli prítomní pri vypočutí svedkov a nemohli si uplatniť právo klásť svedkom otázky, t.j. namietal porušené práva podľa Daňového poriadku. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že obsah zápisníc obsahujúcich výpovede svedkov predložených orgánmi polície správcovi dane počas daňového konania (bez podpisov svedkov) a obsah zápisníc obsahujúcich výpovede svedkov zabezpečených správcom dane vo vyrubovacom konaní (tieto boli správcovi dane odstúpené Finančným riaditeľstvom SR, sekciou boja proti podvodom listom z 05.12.2016 a obsahujú podpisy všetkých zúčastnených osôb prítomných pri výsluchu svedkov, vrátane podpisu svedkov) je totožný. Bez toho, aby žalobca v žalobe tvrdil, že obsah zápisníc, resp. obsah výpovedí svedkov uvedený v zápisniciach, je rozdielny, resp. odlišný, nemá námietka týkajúca sa absencie podpisov v zápisniciach o výsluchu svedkov, s ktorými bol žalobca oboznámený, za dôsledok nezákonnosť takéhoto dôkazu, a ani nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného (i správcu dane). Žalobca napokon ani netvrdil nezákonnosť uvedených zápisníc z tohto dôvodu. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že predmetné výsluchy svedkov boli vykonané v zmysle ustanovení Trestného poriadku OČTK, po poučení svedkov o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Preto nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že mu bolo odňaté právo v zmysle § 45 ods. 1
písm. e/ Daňového poriadku - právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, keďže predmetné výsluchy svedkov neboli vykonané správcom dane v rámci daňovej kontroly, resp. v rámci daňového konania, t.j. správca dane v tomto prípade nevykonával dokazovanie výsluchom svedkov na ústnom pojednávaní v zmysle ustanovení Daňového poriadku a právo žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku v spojení s § 3 ods. 1 Daňového poriadku teda nemohlo byť porušené. Z uvedeného dôvodu správny súd považoval námietku žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na právny názor uvedený v rozhodnutí Krajského súdu České Budějovice z 28.01.1999 sp. zn. 10Ca/371/97, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v uvedenej veci bol realizovaný výsluch svedkov (bez účasti resp. upovedomenia daňového subjektu) prostredníctvom dožiadaného správcu dane v daňovom konaní (podľa Zákona o správe daní), t.j. nejde o obdobný prípad s preskúmavanou vecou, kde výsluch svedkov bol realizovaný OČTK (podľa ustanovení Trestného poriadku), a preto uvedené rozhodnutie nie je možné v preskúmavanej veci aplikovať.
30. Žalobca v žalobe namietal, že tvrdenie žalovaného, že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru od dodávateľa REK, s.r.o., je nepravdivé, pretože správca dane v konaní žiadnym spôsobom nespochybnil, že od spoločnosti REK s.r.o. nebol tovar dodaný, nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ani správcu dane. Navyše bez toho, aby žalobca označil konkrétne dôkazy, ktorými preukazoval reálnosť dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre (REK s.r.o.) pre žalobcu a súčasne bez tvrdenia, ktoré zo žalobcom predložených dôkazov boli žalovaným (resp. správcom dane) nesprávne vyhodnotené, správny súd považuje uvedenú námietku žalobcu len za vyjadrenie nesúhlasu. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na to, že správcovi dane predložil CMR listy, o ktorých tvrdil, že „tieto dôkazy preukazujú reálne dodanie tovaru svedčiace v prospech žalobcu, ku ktorým správca dane neprihliadol“, správny súd uvádza, že predložené dôkazy označené ako „CMR listy“, ani nemôžu byť dôkazom, ktorým by žalobca mohol preukázať dodanie tovaru (dubové prizmy) vyfakturovaného dodávateľom uvedeným na faktúrach č. 04102012 a 09102012 (dodávateľom REK s.r.o. Tornaľa) pre žalobcu. Pokiaľ teda správca dane k týmto dôkazom neprihliadol pri skúmaní podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH v zmysle § 49 Zákona o DPH v súvislosti s dodávkou tovaru od spoločnosti REK s.r.o. pre žalobcu, táto skutočnosť nespôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tak, ako správne žalobca v žalobe uvádza, s poukazom na čl. 9 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dôkazom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Žalobca však v žalobe neuviedol, aký vzťah má uvedená argumentácia s preskúmavanou vecou. V preskúmavanom prípade sa totiž nejednalo o medzinárodnú prepravu, ale o prepravu tovaru na území SR, kde dodávateľom bol subjekt so sídlom v Tornali (REK s.r.o.) a odberateľom bol žalobca (so sídlom v Málinci). Nešlo teda o prepravu tovaru do alebo zo zahraničia. Žalobcom označené CMR ako dôkazy o preprave tovaru, resp. o dodaní tovaru sú preto v preskúmavanom prípade irelevantné. Žalobca v žalobe súčasne namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa dodania tovaru maďarskému odberateľovi. Neuviedol však, aký vzťah má táto námietka k tvrdeniu správcu dane i žalovaného, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru žalobcovi od dodávateľa REK s.r.o. Evidentne však predmetom rozhodnutia správcu dane i žalovaného nebola preprava tovaru „maďarskému odberateľovi“. Vo všeobecnosti je možné súhlasiť so žalobcom, že predložením CMR dokladu žalobca vyčerpá dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade a na miesto v ňom uvedené, a teda preukáže splnenie podmienok na oslobodenie od platenia DPH, predmetom rozhodovania správcu dane i žalovaného v preskúmavanej však nebolo preukázanie, resp. nepreukázanie splnenia podmienok na oslobodenie od platenia DPH (pri dodaní tovaru žalobcu pre maďarského odberateľa). Rozhodnutie žalovaného nebolo založené na tom, že správca dane neuznal ako dôkaz žalobcom predložené CMR, ktorými by preukazoval, že by v kontrolovanom zdaňovacom období november 2012 vyviezol žalobca tovar do iného členského štátu, konkrétne maďarskému odberateľovi. Uvedená námietka tak nekorešponduje s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období november 2012 uplatnil oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu - Nemecka (deklaroval intrakomunitárne dodávky len pre spoločnosť B. R. & Daniel GBR, Mamming, SRN), pričom správca dane v rámci vyrubovacieho konania po preverení predmetných dodávok u prepravcu uvedeného na CMR listoch dospel k záveru, že dodávky tovaru boli reálne uskutočnené a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná.
31. Žalobca v žalobe namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazu - výpovede svedka I. B. správcom dane, pričom mal za to, že svedok vo svojej výpovedi o.i. potvrdil, že preberal a vozil tovar od spoločnosti PDR s.r.o. a od L. B. a potvrdil prepravu tovaru do zahraničia. Túto námietku správny súd považuje za nedôvodnú a nesúvisiacu s preskúmavanou vecou, keďže výpoveď svedka I. B. mala podľa žalobcu potvrdiť dodanie tovaru pre žalobcu od spoločnosti PDR s.r.o., žalobca však netvrdil, že vo svojej výpovedi uvedený svedok potvrdil dodanie tovaru od spoločnosti REK s.r.o. pre žalobcu, resp. že výpoveď svedka preukazuje dodanie tovaru od spoločnosti REK s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacom období november 2012. Navyše zo zápisnice o výsluchu tohto svedka vyplýva, že svedok I. B. len všeobecne uviedol, že ako vodič vykonával prepravy v tuzemsku i do zahraničia, nevedel však uviesť, či prepravoval drevo pre žalobcu alebo pre fyzickú osobu L. B., keďže bol zamestnancom fyzickej osoby L. B. na základe pracovnej zmluvy a pre žalobcu pracoval na základe dohody. Napokon ani na dôkazoch predložených žalobcom - faktúry a dodacie listy nie sú uvedené údaje, že deklarovaný tovar od dodávateľa REK s.r.o. bol prepravovaný vodičom I. B. pre žalobcu, nie sú v nich uvedené ani údaje, akým typom motorového vozidla sa preprava vykonávala a absentuje aj evidenčné číslo motorového vozidla, resp. motorových vozidiel. Žalobca v predmetnej veci dodávky týkajúcej sa novembra 2012 nepredložil ani iné doklady osvedčujúce vykonanie prepravy I. B. od dodávateľa REK s.r.o. pre žalobcu (napr. záznamy o prevádzke motorového vozidla a pod.). Pokiaľ žalobca namietal, že žiadal vypočuť zástupcov prepravných spoločností, ktoré podľa CMR vykonali prepravu, avšak správca dane uvedené osoby nepredvolal, čím mal porušiť § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, správny súd uvádza, že žalobca v žalobe jednak nekonkretizoval, ktoré osoby správca dane nevypočul a jednak vo vzťahu k preprave tovaru od dodávateľa REK s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa žalobcom predložené CMR nie sú dôkazmi o vykonaní predmetnej prepravy v tuzemsku, keďže CMR listy sú dôkazom o uzavretí prepravnej zmluvy pri preprave do resp. zo zahraničia. Preto správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, túto námietku správny súd vyhodnotil ako nekonkrétnu. Správny súd nie je podľa SSP oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia konkretizovať na daný prípad vyhľadávaním ich z obsahu administratívneho spisu. Z obsahu administratívneho spisu i z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného vyplýva, že žalobca predložil na preukázanie splnenia podmienok pre odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľom REK s.r.o. faktúry a dodacie listy, ktoré správca dane i žalovaný spolu s ostatnými dôkazmi vyhodnotili v súlade s ich obsahom a uviedli správu úvahu, na základe ktorej dospeli k záveru, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH v zmysle Zákona o DPH a ani preverovaním vykonaným správcom dane dodanie tovaru od spoločnosti REK s.r.o. žalobcovi nebolo preukázané.
32. Žalobca v žalobe ďalej namietal záver žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nesplnil podmienky v zmysle § 43 Zákona o DPH. Uvedená námietka nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (ani v rozhodnutí správcu dane). V preskúmavanej veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia november 2012 žalobca deklaroval dodanie tovaru pre zahraničného odberateľa spoločnosť B. R. & Daniel GBR, SRN a uplatnil si oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH vo vzťahu k tomuto odberateľovi, pričom správca dane vo vyrubovacom konaní preveril vykonanie prepravy do Nemecka pre uvedeného odberateľa. Prepravca (D. SERVIS DETVA s.r.o.) potvrdil dodanie tovaru od žalobcu ako dodávateľa pre odberateľa B. R. & Daniel GBR, SRN, v dôsledku čoho správca dane uznal žalobcovi uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre tohto odberateľa za zdaňovacie obdobie november 2012. Rozhodnutie žalovaného i správcu dane za zdaňovacie obdobie november 2012 teda nebolo založené na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok v zmysle § 43 Zákona o DPH na oslobodenie od DPH. Vzhľadom na uvedené je nedôvodná aj námietka žalobcu, že rozhodnutie je z tohto dôvodu nedostatočne odôvodnené. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že žalovaný poukazoval len na nepredloženie dokladu zo strany spoločnosti REK s.r.o. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste poukázať na to, že podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v preskúmavanej veci bolo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nadobudol tovar uvedený na faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet DPH v kontrolovanom zdaňovacom období november 2012 od deklarovaného dodávateľa REK s.r.o. uvedeného na faktúrach, a teda nepreukázal, že boli splnené podmienky stanovené v Zákone o DPH na to, aby odpočet mohol uplatniť. Správca dane i žalovaný teda pri vydaní rozhodnutia vychádzali z toho, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru od spoločnosti REK s.r.o., a teda neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 Daňového poriadku. Žalobcom predložené faktúry a dodacie listy, ktoré obsahujú totožné údaje ako faktúry, avšak nie je z nich zrejmé, kedy a kým bol tovar prevzatý, ktorý subjekt vykonal alebo zabezpečil prepravu, nie je na nich uvedené evidenčné číslo motorového vozidla, ani meno
vodiča vykonávajúceho prepravu, nie sú dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné (bez ďalšieho) preukázať splnenie podmienok na odpočet dane, pretože tak, ako konštatoval aj správca dane a žalovaný, len predloženie samotnej faktúry, pokiaľ by obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom, nepostačuje na to, aby takýto odpočet mohol byť priznaný. Plnenie, resp. deklarované plnenie (dodávka tovaru) musí byť reálne preukázané, t.j. žalobca musí preukázať reálne vzdanie tovaru deklarovaného v predmetných faktúrach a to dôkazmi o nadobudnutí tovaru od toho subjektu, ktorý predmetné faktúry vystavil a o ktorom žalobca tvrdí, že mu tento tovar dodal, pričom v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Následne podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Žalobca v daňovom konaní dôkazy o splnení podmienok na odpočítanie dane nepredložil. Žalobca predkladal počas daňovej kontroly faktúry, ktoré samé o sebe nepreukazujú, že tovar, ktorého cena je predmetnými faktúrami vyfakturovaná, bol dodaný žalobcovi dodávateľom REK s.r.o. uvedeným na faktúrach. Žalobca teda v konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by dodanie tovaru dodávateľom deklarovaným na faktúrach preukázal. Ani preverovaním deklarovaných dodávok tovaru vykonaným správcom dane sa nepotvrdili žalobcom tvrdené skutočnosti, naopak, vykonaným dokazovaním správcu dane (a to aj v kontexte obsahu výpovedí svedkov uvedených v zápisniciach poskytnutých OČTK) bola dodávka tovaru od dodávateľa REK s.r.o. spochybnená. Z vykonaného preverovania od dodávateľa žalobcu vyplýva, že správcovi dane sa takýmto preverovaním nepodarilo získať dôkazy o tom, že dodávateľ REK s.r.o. žalobcovi na faktúrach deklarovaný tovar dodal. Žalovaný (i správca dane) v odôvodnení rozhodnutia opísal zistenia správcu dane z vykonanej daňovej kontroly, resp. daňového konania, ako aj skutočnosti, na základe ktorých správca dane i žalovaný dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu deklarovaný dodávateľ uvedený na faktúre - REK s.r.o. dodal tovar a uviedol aj správnu úvahu, na základe ktorej nebol žalobcovi uznaný odpočet DPH z faktúr špecifikovaných v bode 2 tohto rozsudku. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného (i správcu dane), že žalobca vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi REK s.r.o. neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Správny súd napokon považuje za potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na zneužiteľnosť práva na odpočet DPH a tiež na to, že žiadny daňovník nemôže ovplyvniť správanie svojich obchodných partnerov (napr. či si títo splnia alebo nesplnila povinnosti voči štátu), ale najmä na zákonnú povinnosť daňovníka preukázať všetky skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH, je úlohou každého daňovníka zadovážiť si dostatok dôkazov o tom, že prijal plnenie uvedené na faktúre práve od dodávateľa - platiteľa DPH uvedeného na faktúre. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie a konštatoval, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru od spoločnosti KEVOLA s.r.o., správny súd uvádza, že táto námietka nekorešponduje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia november 2012, keďže v predmetom rozhodnutí nie je skúmané splnenie podmienok na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa KEVOLA s.r.o. Obdobne pokiaľ žalobca namietal, že správca dane zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom bývalých konateľov PDR s.r.o., táto námietka nemá súvis s rozhodnutím správcu dane i žalovaného týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia november 2012, keďže jeho predmetom nebolo skúmanie splnenia podmienok na odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľom PDR s.r.o.
33. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane porušil ust. § 24 Daňového poriadku (a poukázal pritom na judikatúru NS SR ohľadne dôkazného bremena daňovníka, resp. prenosu tohto dôkazného bremena), správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a/, b/, c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého (vo vzťahu k riešeniu problematiky dôkazného bremena v spojení s § 49 a § 51 Zákona o DPH) vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak
daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Zo znenia § 24 Daňového poriadku nevyplýva to, na čom žalobca založil svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena a to, že predložením povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavenie je predpísané zákonom, je dôkazné bremeno daňového subjektu vyčerpané. Pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vznikol. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, že nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je sporná existencia materiálneho plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce či už právo na odpočet DPH (alebo právo na oslobodenie od DPH). Aj judikatúra EÚ, na ktorú žalobca v žalobách poukazoval, je založená na tom, resp. podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené boli. V takomto prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Bez preukázania, že ide o zneužitie práva alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel, nie je možné daňovníkovi odoprieť právo na odpočet DPH, (resp. právo na oslobodenie od platenia DPH). Žalovaný však napadnuté rozhodnutie nezaložil na tom, ako uvádza žalobca, že dodávateľ (obchodný partner) žalobcu si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, resp. že nemožno vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov. Rozhodnutia sú založené na tom, že v daňovej kontrole (a ani počas vyrubovacieho konania), nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane, pričom dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok znášal žalobca. K prenosu dôkazného bremena tak nedošlo, pretože žalobcom označené rozhodnutie NS SR sa týka iného prípadu, keď daňový subjekt preukázal, že podmienky na odpočet DPH boli splnené a správca dane to spochybnil. V preskúmavanom prípade sa o takýto prípad nejedná a podstatné pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, nie je skutočnosť, že správca dane požadoval od žalobcu preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal.
34. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí odmietol zaoberať judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazoval s tým, že mal za to, že uvedené rozsudky sa vzťahujú na predmetné konanie. Takáto námietka nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia žalovaného. Správny súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalobca v žalobe v tejto súvislosti poukázal na názory uvedené žalovaným v napadnutom rozhodnutí na str. 38 a 51, táto argumentácia nemá oporu v texte napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže predmetné rozhodnutie žalovaného má len 33 strán. Ďalej správny súd uvádza, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol svoje stanoviská k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie rozsudkov Súdneho dvora EÚ v preskúmavanej veci, keď konštatoval, že správca dane správne poukázal na rozsudky ESD C-342/87 Genius Holding BW a C-454/98 P. a P., pretože v súvislosti s týmito rozsudkami poukázal na skutočnosť, ktorá sa je zhodná s posudzovanou vecou v tom, že daňový subjekt si nemôže uplatniť odpočítanie dane z faktúr, na ktorých je síce uvedená daň, avšak táto je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre a nie z dôvodu uskutočnenia zdaniteľného plnenia, t.j. dodania tovaru alebo služby a tým vzniku daňovej povinnosti. Zároveň žalovaný vyjadril svoje stanovisko k žalobcom označenému uplatneniu rozsudkov Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/04 Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd. a C-484/03 Bond House Systems Ltd. Žalovaný konštatoval, že v prípadoch vyššie uvedených rozsudkov ESD sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j. existencia prevádzaného tovaru a tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Faktom je, že v prípade, ak daňovník preukáže splnenie Zákonom o DPH stanovených podmienok na odpočítanie DPH ( resp. na oslobodenie od platenia DPH) vyčerpal dôkazné bremeno. Vyplýva to zo znenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovník preukazuje rozhodné skutočnosti pre správne určenie dane, tiež skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií, ktoré je povinný viesť. V takom prípade, keď daňovník zvládne dôkazné bremeno, je možné takému daňovníkovi odoprieť odpočítanie dane, či oslobodenie od platenia dane na základe výkladu práva EÚ upravujúceho oblasť DPH, ktorý podal Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach. Tento záväzný výklad možno vo všeobecnosti zhrnúť na dva prípady, v ktorých správca dane v situáciách, kedy nie je sporné splnenie vecných a materiálnych podmienok, môže odmietnuť priznať právo na odpočet DPH, či oslobodenie od jej platenia pri vývoze zdaniteľného plnenia do iného členského štátu. O prvý prípad sa jedná vtedy, keď správca dane preukáže, že išlo o zneužitie práva, t.j. že obchodné transakcie nemali ekonomický význam a ich účelom bolo len dosiahnutie daňovej výhody u niektorého daňovníka. O druhý prípad ide vtedy, keď správca dane preukáže, že vykonaný obchod bol súčasťou reťazca obchodov zaťažených podvodom a zároveň preukáže, že daňovník o
tomto podvode vedel, alebo musel vedieť. V preskúmavanej veci bolo napadnuté rozhodnutie založené na tom, že žalobca dôkazné bremeno nezvládol, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane. Žalovaný i správca dane žalobcovi dostatočne zdôvodnili, prečo ním predložené faktúry samé o sebe (a ani v spojení s ďalšími ním predloženými dokladmi) nestačia na preukázanie toho, že zdaniteľné plnenie žalobca prijal od daňovníka uvedeného na faktúrach (REK s.r.o.). Správca dane ani vykonaním ďalších šetrení nezistil, že by boli podmienky na odpočet dane splnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vzhľadom k spochybneniu existencie tovaru a tým aj reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov, dôkazné bremeno ich preukázania je na daňovom subjekte, pričom predloženie len zákonom formálne vyhotovených daňových dokladov sa javí ako nedostatočné. Žalovaný skonštatoval, že je na daňovom subjekte, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so stanoviskom správcu dane, podľa ktorého obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného sa nenachádza text, na ktorý poukázal žalobca v žalobe a z ktorého by malo byť zrejmé, že by žalovaný konštatoval, že v tomto prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužívaní práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH uvedenými spoločnosťami. Takáto námietka teda nekorešponduje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V tomto prípade je potrebné pre úplnosť uviesť, že žalovaný svoje rozhodnutie nezaložil na tom, že bolo preukázané zneužívajúce plnenie a to napriek tomu, že správca dane i žalovaný pomenovali skutočnosti, podľa ktorých obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Podstatné je, že napadnuté rozhodnutie aj rozhodnutie správcu dane boli založené na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal, že prijal zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru od svojho dodávateľa REK s.r.o. Argumentácia žalobcu uvedená v žalobe týkajúca sa skutočností, že v prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim a s tým súvisiaca povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať (s poukazom na rozsudok ESD vo veci Mahagében Kft.), nemá vzťah k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rovnako nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, pokiaľ žalobca poukázal na to, že preukázal dodanie tovaru v zmysle § 43 Zákona o DPH, v dôsledku čoho považoval konštatovanie žalovaného o nepreukázaní nároku na oslobodenie od DPH za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a neúplného posúdenia zisteného skutkového stavu správcom dane. Uvedená námietka nemá súvis s rozhodnutím týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia november 2012, pretože podstatou tohto rozhodnutia nebolo konštatovanie, že žalobca nepreukázal nárok na oslobodenie od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH.
35. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia rovnako nebola dôvodná. Žalobca predovšetkým túto námietku v žalobe nekonkretizoval, len všeobecne uviedol, že rozhodnutie je nepresvedčivé, neobsahuje dostatočné dôvody, na základe ktorých je rozhodnutie založené a neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie správcu dane. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca poukázal na text napadnutého rozhodnutia žalovaného uvedený na str. 44, správny súd poukazuje na to, že rozhodnutie žalovaného má len 33 strán. Správny súd v zmysle SSP nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, ani konkretizovať. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké
dôkazy boli v konaní vykonané“. Preskúmavané rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje zákonom stanovené náležitosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe ich nezákonnosť (z dôvodu ich nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov).
36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správy súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 SSP zamietol.
37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len taký účastník, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.
38. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.