Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_7Co-19-2019.pdf
PDF · 101.86 KB
Case nature
Subarea
7Co/19/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: Miskolci Városgazda Nonprofit Kft., so sídlom Györi kapu 48-50., 3531 Miskolc, Maďarsko, zastúpeného Mgr. Michalom Zemanom, advokátom, so sídlom Medená 18, Bratislava, proti žalovanému: osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s E.: J. XXXCV k 14.03.2018, o zaplatenie 86,26 eur, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.12.2018 č.k. 24C/18/2018-52, jednomyseľne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu doručené súdu dňa 11.5.2018. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 129 ods. 1,2,3,4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobca v určenej lehote neodstránil vady podania v časti označenia žalovaného, tak ako bol vyzvaný a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní ďalej pokračovať. Poukázal na to, že žalobný návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa §127 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorých okrem iného musí byť z obsahu podania zrejmé, ktorej veci sa týka, čo sa podaním sleduje a taktiež musí žalujúca procesná strana riadne označiť žalovanú procesnú stranu. Uvedené náležitosti musí žaloba spĺňať pri podaní na príslušnom súde, ak tomu tak nie je, žalobca musí požadované náležitosti doplniť alebo opraviť v súdom stanovenej lehote v rámci výzvy súdu na doplnenie podania. Pri podaní žalobného návrhu bolo teda povinnosťou žalujúcej procesnej strany riadne označiť osobu žalovanej procesnej strany, a to tak, aby bola nezameniteľná s iným subjektom, táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona, §132 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný petit. V prípade žalovanej fyzickej osoby zákon stanovuje, ako má byť fyzická osoba označená - menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom (§133 ods. 1 CSP). Nakoľko žalobca v podaní uviedol žalovanú procesnú stranu ako držiteľa motorového vozidla s EČ.C.: J. XXXCV k 14.03.2018, súd prvej inštancie mal za to, že tento údaj je nedostačujúci v takom rozsahu, že nie je možné bez jeho doplnenia v danom konaní pokračovať, preto podanie žalobcu zo dňa 11.05.2018 odmietol.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie mu napadnutým uznesením odňal spravodlivosť a svojim formalistickým prístupom odmietol prístup k súdu. Uviedol, že účelom právnej úpravy podmienok, ktoré musí spĺňať podanie návrhu na súd, je zabezpečenie riadneho chodu spravodlivosti a najmä rešpektovanie právnej istoty. Konštatoval, že súd má možnosť jednoduchým dopytom zistiť od štátneho orgánu údaje o žalovanom, a ak túto možnosť nevyužije, ale namiesto toho odmietne žalobu, protiprávne obmedzí žalobcovi právo na prístup k súdu, nakoľko takéto konanie nevedie k žiadnemu legitímnemu cieľu a neexistuje tu primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a legitímnym cieľom. Zdôraznil, že právo na prístup k súdu je významnejšia zásada ako zásada kontradiktórnosti, ktorá nikdy nemôže ospravedlniť odmietnutie prístupu k súdu.
Poukázal na to, že žalovaného označil nezameniteľným spôsobom, pričom z objektívnych príčin nie je schopný bližšie identifikovať žalovaného. Konštatoval, že údaje o žalovanom sú uvedené v evidencii vozidiel podľa § 111 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), táto evidencia však nie je verejne prístupná a ani podľa § 113 ods. 3 písm. a) a b) zákona o cestnej premávke nemá možnosť ako tretia osoba údaje o žalovanom získať (v prvom prípade sa vyžaduje súhlas dotknutej osoby, ktorý však nie je možné získať bez znalosti údajov o tejto osobe a v druhom prípade možno získať len údaj o tom, či proti vlastníkovi určitého vozidla je vedená exekúcia, ktorý údaj však neobsahuje identifikačné údaje danej osoby). Uviedol, že v minulosti sa opakovane snažil získať informácie z evidencie vozidiel v rámci výmeny informácií medzi členskými štátmi podľa § 113 ods. 9 citovaného zákona a podľa Dohovoru o cestnej premávke, takýmto požiadavkám však nebolo vyhovené, nakoľko nešlo o porušenie pravidiel v zmysle smernice, ktorá bola implementovaná do § 113 ods. 9 zákona o cestnej premávke, ani nešlo o závažné porušenie pravidiel v zmysle čl. 6 ods. 3 Dohovoru, rovnako porušenie, ktorého sa dopustil žalovaný, nepredstavuje porušenie podľa § 113 ods. 9 zákona o cestnej premávke, ani nejde o závažné porušenie podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru. Namietal, že súd konal v rozpore s princípmi C.s.p., najmä pokiaľ ide o princíp vyjadrený v čl. 2 ods. 1, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a dopustil sa protiprávneho konania na subjektívnych právach žalobcu. Poukázal na možnosti získania údajov zo strany súdu podľa § 113 ods. 1 zákona o cestnej premávke ako aj podľa § 190 C.s.p.. Uviedol, že sa nemá ako dozvedieť súdom požadované údaje o osobe žalovaného, hoci osoba žalovaného je pre Slovenskú republiku ako štát osobou známou, pričom je neprípustné, aby štát neumožnil získať žalobcovi údaje o osobe, ktorá porušila subjektívne práva žalobcu. Vyvodil, že súd ho postavil do bezvýchodiskovej situácie a odmietol mu poskytnúť právnu ochranu, hoci ho požiadal o jednoduchú súčinnosť pri zistení údajov o žalovanom. Dospel k záveru, že ak súd nemienil jeho žalobe vyhovieť, bolo jeho povinnosťou poukázať na to, ako môže získať tieto údaje v súlade s právnymi predpismi; ak však takáto možnosť pre neho nebola, súd nesmel odmietnuť žalobu. Podľa jeho názoru v danom prípade neboli dôvody na odmietnutie podania, nakoľko žalobca označil žalovaného nezameniteľným spôsobom, a teda nejde o nedostatok, pre ktorý by nebolo možné pokračovať v konaní. Uviedol, že boli splnené predpoklady, aby súd mohol stotožniť osobu žalovaného, s poukazom na skutočnosť, že evidencia vozidiel je už dlhšiu dobu prepojená na ústredný portál verejnej správy, ku ktorému majú súdy prístup. Vyvodil, že v zmysle § 133 ods. 1 C.s.p. nevyplýva povinnosť označiť fyzickú osobu ako stranu sporu menom a priezviskom, nakoľko z jeho znenia je zrejmé, že fyzickú osobu možno označiť akýmkoľvek identifikačným údajom. Namietal, že súd prvej inštancie sa neriadil princípmi stanovenými v čl. 3 a 4 C.s.p. a dovoláva sa slov a viet C.s.p. proti účelu a zmyslu C.s.p., keď nezmyselne trvá na označení účastníka menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom, hoci to znamená nemožnosť domôcť sa ochrany svojich práv. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR z 26.03.2009 sp.zn. III ÚS 1427/07, ktorý riešil obdobnú situáciu a konštatoval, že takýto postup súdov predstavuje odňatie spravodlivosti. Zároveň dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 12Co/13/2018. Majúc za to, že vzhľadom na dostatočné označenie žalovaného nebolo potrebné odstraňovať nedostatok žaloby a mal konať tak, že používa označenie žalovaného tak, ako ho súd zistil. Poukázal na to, že požiadal súd o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom vozidla v danom čase. Preto, ak súd nechcel bez ďalšieho automaticky získať tieto údaje, mal túto možnosť posúdiť ako návrh na zabezpečenie dôkazu pred začatím konania podľa ust. § 345 C.s.p.. Vykonanie takéhoto dôkazu slúži v konaní vo veci samej na účinnú a presnú identifikáciu žalovaného, ktorú nemožno požadovať od žalobcu, a to ani do budúcnosti, nakoľko tomu bránia objektívne dôvody spočívajúce v právnej úprave. Dal do pozornosti, že označenie oboch strán sporu podľa ust. § 132 C.s.p. sa vyžaduje výlučne pre žalobu, a nie aj pre návrh na vykonanie zabezpečovacieho opatrenia, pre tento návrh sa vyžaduje splnenie náležitostí podľa ust. § 127 ods. 1 C.s.p., ktoré splnené boli. Tým, že súd prvej inštancie prednostne nevykonal zabezpečenie dôkazu a nerozhodol ani o jeho žiadosti o predĺženie lehoty, odňal mu tým možnosť konať pred súdom.
3. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
6. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
7. Podľa § 133 ods. 1 C.s.p., fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. 8. Podľa § 133 ods. 2 C.s.p., právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
9. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p., ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
10. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p., v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
11. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p., ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
12. Podľa § 129 ods. 4 C.s.p., ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
13. Podľa § 187 ods. 1 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
14. Podľa § 190 C.s.p., každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.
15. Podľa § 345 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v podanej žalobe identifikoval žalovaného ako osobu, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s E. J. XXX P. k 14.03.2018. Zároveň požiadal súd prvej inštancie o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie žalovaného, pretože z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie identifikovať stranu sporu vzhľadom na to, že evidencia vozidiel podľa § 111 zákona o cestnej premávke, v ktorej je strana evidovaná ako držiteľ predmetného vozidla, nie je verejne prístupná. Odvolávajúc sa na § 190 C.s.p. mal za to, že žalovaná strana je identifikovateľná za predpokladu poskytnutia pomoci súdom. V tejto súvislosti poukazoval na nález Ústavného súdu Českej republiky z 26.03.2009 sp. zn. III. ÚS 1424/07 a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co 13/2018 zo dňa 28.02.2018. Následne žiadal, aby súd prvej inštancie jeho žiadosť posúdil ako návrh na zabezpečenie dôkazu pred začatím konania podľa ust. § 345 C.s.p. a žiadal o predĺženie lehoty na odstránenie chýbajúcich náležitostí žaloby, a to na lehotu 10 dní po tom, čo súd získa údaje o žalovanom.
17. Preskúmaním spisu má odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť vade podania v označení žalovaného a správne postupom podľa ust. § 129 C.s.p. vyzval žalobcu na odstránenie tejto vady (uznesenie zo dňa 28.06.2018 č.k. 24C/18/2018-44) a nepochybil, pokiaľ podanie odmietol z dôvodu, že žalobca ho nedoplnil ani neopravil v súlade s jeho poučením a v konaní nemožno pre tento nedostatok ďalej pokračovať. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na neexistenciu
povinnosti označiť fyzickú osobu menom a priezviskom, nesprávne vykladá ust. § 133 ods. 1 C.s.p., že nie je povinný označiť stranu menom a priezviskom, ale postačuje aby ju označil akýmkoľvek identifikačným údajom tak, aby nezameniteľným spôsobom identifikovala fyzickú osobu. Použitá spojka „alebo“ sa totiž viaže k uvedeniu iného identifikačného údaju namiesto dátumu narodenia a nie je alternatívou k označeniu fyzickej osoby jej menom a priezviskom.
18. V danom prípade nešlo o neprimerane kladené požiadavky na žalobcu, keďže žalobca sám v podanej žalobe argumentuje tým, že zaparkovaním vozidla bola založená občianskoprávna zmluva medzi užívateľom parkovacieho miesta a miestnou samosprávou, resp. poskytovateľom služieb. Je to žalobca, ktorý v prvom rade musí vedieť, s kým vstúpil do zmluvného občianskoprávneho vzťahu, a preto aj z tohto pohľadu sa javí požiadavka žalobcu na poskytnutie mu súčinnosti za účelom identifikácie užívateľa parkovacieho miesta ako druhej zmluvnej strany, s ktorou je v občianskoprávnom vzťahu, ako nenáležitá. Zodpovednosť za riadne označenie žalovaného znáša výlučne žalobca, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným, a nie je povinnosťou súdu sprostredkovať žalobcovi verejne neprístupnú informáciu o presnej identite žalovaného. Preto sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, že označenie žalovaného ako držiteľa hnuteľnej veci identifikovanej jej evidenčným číslom nie je také riadne označenie strany, ktoré zodpovedá náležitostiam obligatórne stanoveným v § 133 C.s.p., a že ide o takú vadu, pre ktorú nemožno ďalej pokračovať v konaní. Správne súd prvej inštancie poukázal na zásadu, že povinnosťou žalujúcej procesnej strany je riadne označiť osobu žalovanej procesnej strany.
19. Obsahom princípu rovnosti sporových strán v civilnom sporovom konaní sa prejavuje ako tzv. funkčná rovnosť, spočívajúca v takom procesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia a aby sa zabezpečilo ich rovnaké procesné postavenie. Procesná rovnosť sa sústreďuje do zabezpečenia akejsi pomyselnej štartovacej čiary pre obidve sporové strany. Prípadná ingerencia súdu pri zisťovaní identifikačných údajov osoby, ktorá má byť na strane žalovaného, by podľa názoru odvolacieho súdu túto rovnosť strán vážne narušila, berúc samozrejme do úvahy, že v danom prípade nejde o tzv. slabšiu stranu sporu. Súd prvej inštancie pri svojom postupe neporušil princípy stanovené v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, naopak, dôsledne dodržal princíp zakotvený v čl. 6 C.s.p..
20. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu na poskytnutie (sú)činnosti, resp. právnej pomoci podľa ust. § 190 C.s.p., táto nemá podľa názoru odvolacieho súdu oporu v ustanoveniach C.s.p., a nemožno ju vyvodiť ani zo žiadneho z jeho princípov, ktoré vychádzajú z kontradiktórnosti konania a rovnosti strán v konaní pred súdom. Súd prvej inštancie, ktorý nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie súčinnosti (právnej pomoci) neporušil žiadne procesné ustanovenie, a preto nebolo možné považovať jeho postup za vadný. Ingerencia zo strany súdu sa uplatňuje len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na ochranu slabšej strany sporu. Ustanovenie § 190 C.s.p. ( informačná povinnosť) je zaradené do druhej časti v rámci štvrtej hlavy upravujúcej dokazovanie, a nevyplýva z neho pre súd povinnosť, splnenia ktorej sa žalobca dovoláva. Uvedené ustanovenie ukladá tretím subjektom oznámiť súdu relevantné skutočnosti v záujme zistenia skutkového stavu; riadne označenie žalovaného v žalobe nemožno subsumovať pod zisťovanie skutkového stavu konajúcim súdom. Nejde ani o prípad informačného deficitu, pri ktorom v rámci zisťovania skutkového stavu má protistrana, ktorá nie je zaťažená dôkazným bremenom, vysvetľovaciu povinnosť za účelom odstránenia informačného deficitu. Vzhľadom k uvedenému nebolo možné ust. § 190 C.s.p. aplikovať na daný prípad, nakoľko v ustanovení zakotvená informačná povinnosť sa vzťahuje výlučne na zistenie skutkového stavu, pričom zisťovanie identifikačných údajov strany sporu nemožno zaradiť pod zisťovanie skutkového stavu konajúcim súdom.
21. Súd prvej inštancie procesne nepochybil, keď žiadosť žalobcu o poskytnutie údajov z evidencie procesne neposudzoval ani podľa ust. § 345 C.s.p., nakoľko tento procesný inštitút slúži na zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku. Ust. § 345 C.s.p. upravuje zabezpečenie dôkazu a zabezpečenie dôkazného prostriedku a tento inštitút má povahu preventívnu a zabraňuje vzniku situácie, keď by sa jedna zo strán sporu bez vlastného zavinenia mohla dostať do stavu núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Pričom dôkazným prostriedkom je v zmysle ust. § 187 C.s.p. všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, najmä výsluch strany, výsluch svedka, listinu, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. V danom prípade sa nejednalo o zabezpečenie dôkazu, nakoľko identifikačný údaj o osobe žalovaného nemožno považovať za dôkaz podľa § 187 ods. 1 C.s.p..
Na základe uvedeného záveru potom súd prvej inštancie procesne nepochybil, keď žiadosť žalobcu neposudzoval podľa ust. § 345 C.s.p., následkom čoho ani nemal povinnosť rozhodnúť o žiadosti o predĺženie lehoty na odstránenie chýbajúcich náležitostí žaloby.
22. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj pokiaľ register evidencie nie je verejný a sprístupnenie týchto údajov je možné len v prípade, ak s tým vopred vysloví súhlas ten, koho sa informácia týka, odvolací súd má za to, že takto zákonodarcom zvolený spôsob ochrany týchto údajov nie je svojvoľný. Žalobcom požadované údaje získava Policajný zbor svojou činnosťou pri realizácii jednotlivých úloh a ich zhromažďovanie, spracovanie a ďalšie nakladanie s nimi podliehajú režimu ochrany osobných údajov. Ide teda o informačný systém, ktorý je zdrojom informácií pre realizáciu jednotlivých úloh Policajného zboru a s týmto vedomým dotknutej osoby sú jej osobné údaje Policajným zborom zhromažďované. Z týchto dôvodov nie je informačný systém Policajného zboru verejne prístupný a poskytovanie informácií a ich rozsah je striktne obmedzený len na vybrané subjekty.
23. Legitimita tohto informačného systému ako verejne neprístupného zdroja informácií má svoj ústavný rozmer vyplývajúci z čl. 19 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Odmietnutie podania konajúcim súdom nepredstavuje protiprávne obmedzenie žalobcu na jeho práve na prístup k súdu, pretože sa ním sleduje iný legitímny cieľ, ktorým je ústavou garantovaná ochrana osobných údajov.
24. Súd prvej inštancie nepochybil, keď uprednostnil ochranu osobných údajov pred právom na prístup k súdu, a zvážil tak význam týchto vzájomne si kolidujúcich práv so zreteľom najmä na skutočnosť, že u žalobcu ide z hľadiska jeho práva na prístup k súdu o zabezpečenie ochrany jeho peňažnej pohľadávky v sume 86,26 eur (nejde o ochranu jeho života, zdravia, osobnej slobody) a u žalovaného ide o ochranu jeho osobných údajov. Podľa názoru odvolacieho súdu preto postupom súdu prvej inštancie nedošlo v danom prípade k odopretiu prístupu k súdu bez legitímneho podkladu a za tejto situácie preto žalobca nenáležite vytýka súdu prvej inštancie prehnaný formalizmus a nezmyselné trvanie na označení účastníka menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom.
25. Žalobca nedôvodne argumentuje porušením jeho základných práv daných mu predovšetkým článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože ústavou garantované právo domáhať sa práva na súdnu ochranu nie je absolútne, ale podlieha určitým obmedzeniam stanoveným zákonom a k jeho realizácii môže dôjsť až po splnení zákonom predpokladaných podmienok, z ktorých jednou je aj podanie riadnej a úplnej žaloby. Súd prvej inštancie teda konal tak, ako mu to ukladá zákon, a preto nemohol porušiť základné právo žalobcu priznané mu článkom 46 Ústavy SR, ak žalobca nesplnil jednu zo zákonných požiadaviek, ktorou sa podmieňuje vznik práva na prístup k súdu a k spravodlivosti. V danom prípade k odmietnutiu podania žalobcu z dôvodu vady v označení žalovaného nedošlo v dôsledku chybného procesného postupu súdu, a preto jeho postup nemožno považovať za odopretie ústavou upraveného práva na súdnu ochranu a za odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae). Súd prvej inštancie neodmietol zaoberať sa meritom veci svojvoľne, ale za splnenia procesných predpokladov pre taký postup stanovených Civilným sporovým poriadkom. Z pohľadu uvedených záverov sa súd prvej inštancie nedopustil žiadneho procesného pochybenia znemožňujúceho žalobcovi realizovať jeho procesné práva priznané mu Civilným sporovým poriadkom, ktoré by malo za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.
26. Žalobca v podanom odvolaní nenáležito argumentoval nálezom Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III. ÚS 1424/07 zo dňa 26.03.2009, pretože ho nemožno na daný prípad aplikovať. Ústavný súd v danom prípade riešil odlišnú procesnú a skutkovú situáciu a za použitia odlišnej procesnoprávnej úpravy súdneho konania. Zaoberal sa procesnou situáciou, keď žaloba bola odmietnutá z dôvodu, že žalobca na výzvu súdu neodstránil vadu žaloby, v ktorej síce označil žalovaného menom a priezviskom (R.S.), ale neuviedol jeho presnú adresu, prípadne iné identifikačné znaky, podľa ktorých by mohol byť žalovaný stotožnený, keď označenie žalovaného len menom a priezviskom neumožňovalo jeho presnú identifikáciu. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že žalobca nežaluje len osobu, ktorá je v registri zapísaná ako vlastník vozidla, ale i osobu špecifikovanú menom a priezviskom. Konštatoval, že súdu prvého stupňa preto nič nebránilo zabezpečiť si za týmto účelom výpis potrebných údajov z registra, resp. bolo to jeho povinnosťou vyplývajúcou z § 6 O.s.p., a pokiaľ tak neurobil, vydanie odmietavého rozhodnutia bolo predčasné. Vytýkal tiež konajúcim súdom, že na námietku žalobcu,
že jemu samotnému sa potrebné údaje získať nepodarilo, nijako nereagovali, že pokiaľ súd žiadosti nemienil vyhovieť, bol povinný žalobcu podľa § 5 O.s.p. poučiť, akou cestou môže potrebné údaje získať a vziať do úvahy, že žalobca je právny laik a nemôže poznať, na rozdiel od súdov, všetky možnosti, akým spôsobom môže zistiť požadované údaje a pripustil odmietnutie žiadosti za predpokladu, že by z okolností vyplynulo, že žalobcovi v skutočnosti nejde o uplatňovanie práva, ale napríklad o získanie osobných údajov. Vytýkal tiež súdu prvého stupňa, že nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu konkrétnym policajným spisom hoci týmto spôsobom by bolo možné dosiahnuť dostatočnú identifikáciu žalovanej osoby. Nad rámec nevyhnutého odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že i keď právna úprava v Českej republiky, ktorá umožňuje v § 5 ods. 7 zákona č. 56/2001 Sb. poskytnúť údaje z registra „silničných vozidel“ tomu, kto preukáže právny záujem, je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu stanoviť procesné podmienky, ktoré majú zabezpečiť ochranu práv.
27. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie nemalo vplyv ani žalobcom predložené rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 12 Co/13/2018 - 45 zo dňa 28.02.2018 v obdobnej veci, nakoľko odvolací súd nie je viazaný rozhodnutiami odvolacích súdov v obdobných veciach. Vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie možno konštatovať aj s ohľadom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2019 sp. zn. 8Cdo/68/2017, ktorý v obdobnej veci vyslovil názor, že súd nie je povinný poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného, nakoľko by tak porušil zásadu rovnosti strán sporu a zásadu kontradiktórnosti, preto ak podanie žalobcu nemalo náležitosti žaloby v označení žalovaného a na výzvu súdu neboli vady odstránené, bolo dôvodným podanie odmietnuť.
28. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).