Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Csp-6-2020.pdf
PDF · 109.57 KB
Case nature
Area
Subarea
62Csp/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova č. 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o. so sídlom Ventúrska č. 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: Z. A., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. Č.. XXXX/XX, C., o zaplatenie 1.660,27 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.463,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy:
- 61,53 € od 15.04.2017 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.05.2017 do 25.05.2017
- 56,53 € od 26.05.2017 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.06.2017 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.07.2017 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.08.2017 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.09.2017 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.10.2017 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.11.2017 do 20.11.2017
- 51,53 € od 21.11.2017 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.12.2017 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.01.2018 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.02.2018 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.03.2018 do 09.04.2018
- 41,53 € od 10.04.2018 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.04.2018 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.05.2018 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.06.2018 do 03.07.2018
- 41,53 € od 04.07.2018 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.07.2018 do 17.07.2018
- 41,53 € od 18.07.2018 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.08.2018 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.09.2018 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.10.2018 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.11.2018 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.12.2018 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.01.2019 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.02.2019 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.03.2019 do zaplatenia
- 61,53 € od 15.04.2019 do zaplatenia, a to na účet žalobcu č.: SK09 6500 0000 0000 2018 5698, VS: 7395219004 s tým, že súd povoľuje žalovanej splácanie dlhu v pravidelných splátkach po 60,- € mesačne vždy k 15-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok a s tým, že v prípade omeškania žalovanej s plnením čo i len jednej splátky alebo jej časti sa stane splatným celý dlh.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti istiny a príslušenstva z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 04.02.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.660,27 € spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 15,00 % ročne zo sumy: 1.667,06 € od 03.08.2017 do 17.07.2018, 1.660,27 € od 18.07.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy: 1.730,27 € od 03.08.2017 do 20.11.2017, 1.720,27 € od 21.11.2017 do 09.04.2018, 1.700,27 € od 10.04.2018 do 03.07.2018, 1.680,27 € od 04.07.2018 do 17.07.2018, 1.660,27 € od 18.07.2018 do zaplatenia titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej dňa 07.04.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a.s.) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, na základe ktorej Cetelem poskytol žalovanej účelový spotrebiteľský úver v sume 2.503,- € na konsolidáciu úverov a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 60 mesačných splátok vo výške 61,53 € so splatnosťou prvej splátky dňa 15.05.2014. Žalovaná svoj záväzok riadne a včas neplnila, nakoľko napriek dohodnutým splátkam úveru uhradila ku dňu podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to 1.962,88 €, pričom na predžalobné výzvy nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok, žalobca využijúc svoje oprávnenie podľa bodu 6.1. úverovej zmluvy, dňa 02.08.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatným v celom rozsahu, preto žalovaná má neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej istine v sume 1.660,27 €. Popri uvedenej pohľadávke si žalobca uplatnil nárok na zmluvné úroky, vyjadrený percentuálnou sadzbou, od 03.08.2017 (deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) do zaplatenia pohľadávky, ako aj nárok na zákonné úroky z omeškania. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne Výpisom žalobcu i jeho právneho predchodcu z obchodného registra, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.04.2014, Osobným dotazníkom zo dňa 07.04.2014, Splátkovým kalendárom úveru, Prehľadom úhrad žalovanej a Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.08.2017.
2. Žalovaná sa písomne vyjadrila k žalobe a s poukazom na odpoveď Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 23.05.2019 žiadala o posúdenie prípadného premlčania žalobcom uplatneného nároku a posúdenie podmienok, za ktorých by sa spotrebiteľský úver mohol považovať za bezúročný a bez poplatkov, uvádzajúc, že má záujem svoj dlh zaplatiť v mesačných splátkach, nakoľko je rozvedená, žije so synom, pričom výživné od bývalého manžela nedostáva.
3. K vyjadreniu žalovanej sa písomne (v replike) vyjadril žalobca, majúc za to, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá v súlade s platnými právnymi predpismi, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a obsahuje všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. požadované náležitosti, poukazujúc na skutočnosť, že si neuplatňuje nároky z titulu dohody o zrážkach a táto zmluvná podmienka nebola v úverovom vzťahu aplikovaná, preto ani nemôže spôsobiť neplatnosť úverovej zmluvy ako celku. K údajom o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uviedol, že tieto údaje sa v zmluve nachádzajú v bode 1.1., nesúhlasiac pritom s názorom žalovanej o nerozdelení mesačnej splátky na istinu a úroky, pretože táto skutočnosť vyplýva aj zo splátkového kalendára; súčasne poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, podľa ktorého zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Vo vzťahu k namietanej absencii doby trvania úverovej zmluvy poukázal žalobca na bod 2.1. úverovej zmluvy, podľa ktorého úverová zmluva je uzavretá na dobu určitú - po dobu trvania záväzkov zo ZoSÚ, pričom v bode 1.1. úverovej zmluvy je súčasne výslovne uvedený dátum poslednej mesačnej splátky úveru a to 15.05.2019.
4. K replike žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, zotrvávajúc na svojich doposiaľ uplatnených prostriedkoch procesnej obrany a dokladajúc exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov bývalého manžela žalovanej.
5. Súd prejednal spotrebiteľský spor podľa ust. § 297 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v neprítomnosti žalobcu, nakoľko právny zástupca žalobcu súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, vykonal dokazovanie procesnými stranami predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav sporu:
6. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom Panenská č. 7, Bratislava, IČO: 35 787 783) dňa 07.04.2014 uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru Cetelemom dlžníkovi v sume 2.503,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť formou 60 mesačných splátok v sume 61,53 € za nasledovných podmienok: RPMN - 16,08 %, priemerná RPMN - 20,54 %, výška úrokovej sadzby - 15,00 %, poplatok za poistenie (základný súbor poistenia) - 3,33 %, celková čiastka k zaplateniu - 3.573,- €, splatnosť prvej splátky - 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi v dohodnutej výške poskytnutý, splatnosť mesačnej splátky - 15. deň v mesiaci, termín konečnej splatnosti úveru - 15.05.2019.
7. Z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka číslo: 2435/B vyplýva, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom Panenská č. 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zanikla v dôsledku zlúčenia a od 29.09.2016 sa stal jej univerzálnym právnym nástupcom žalobca, čím mal súd preukázanú existenciu oprávnenia žalobcu domáhať sa svojej pohľadávky voči žalovanej titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej iným subjektom v postavení veriteľa a teda žalobca náležite preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore.
8. Podľa prehľadu úhrad (č. l. 22 spisu), žalovaná pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru (pred 02.08.2017) neuhradila riadne a včas predpísanú splátku, ktorej splatnosť nastala dňa 15.04.2017, 15.05.2017, 15.06.2017 a 15.07.2017, pričom uvedené zročné splátky neuhradila riadne ani svojou dodatočnou platbou, keď dňa 25.05.2017 zrealizovala úhradu iba v čiastke 5,- €. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaná vykonala čiastočné úhrady v celkovej sume 70,- € a to dňa 20.11.2017 v sume 10,- €, dňa 09.04.2018 v sume 20,- €, dňa 03.07.2018 v sume 20,- € a dňa 17.07.2018 v sume 20,- €.
9. Listom zo dňa 17.08.2017 žalobca oznámil žalovanej, že vzhľadom na nesplácanie ním poskytnutého úveru riadne a včas, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a tento sa stal ku dňu 02.08.2017 splatným v celom rozsahu.
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
10. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase vzniku posudzovaného záväzkového vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Citované ustanovenia upravujú časový horizont, v rámci ktorého je veriteľ - dodávateľ oprávnený žiadať od dlžníka - spotrebiteľa zaplatenie celej pohľadávky naraz ako sankciu pre riadne a včasné
nesplnenie niektorej zo zmluvnými stranami dohodnutých splátok pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. V posudzovanom spotrebiteľskom spore veriteľ mohol uplatniť v úverovej zmluve (bod 6.1. písm. a/ Zmluvy) dojednané právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu riadne nesplnenej splátky splatnej 15.04.2017, a to najskôr 17.07.2017, kedy uplynuli viac ako tri mesiace od omeškania žalovanej s riadnym splnením predpísanej splátky. Právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátky zročnej v mesiaci apríl 2017 však mohol žalobca použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t. j. splátky zročnej 15.05.2017 a teda so zreteľom na ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka požadovanú viac ako trojmesačnú dobu omeškania mohol uvedené právo použiť do 15.08.2017, preto keď mimoriadnu splatnosť úveru žalobca vyhlásil ku dňu 02.08.2017, využil svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenú splátku splatnú 15.04.2017 včas a v súlade s § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka. 13. Vychádzajúc z ustanovenia § 54a veta prvá v spojení s prechodným ustanovením § 879v Občianskeho zákonníka, účinného od 05.12.2018, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, súd posudzoval včasnosť žalobcom uplatneného majetkového práva jednak z úradnej povinnosti (ex offo), ale zároveň aj v reakcii na žalovanou namietanú eventualitu premlčania.
14. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
15. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
18. Vzhľadom na v konaní zistené časové okolnosti vyplývajúce z Prehľadu úhrad žalovanej a Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, keď dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz z dôvodu nesplnenej splátky zročnej 15.04.2017, je zrejmé, že všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky žalobcu začala plynúť podľa ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka od 15.04.2017 a uplynula dňa 15.04.2020, preto vzhľadom na dátum podania žaloby (04.02.2020) je nepochybné, že žalobca uplatnil svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na súde včas a jeho právo z úverovej zmluvy premlčané nie je.
19. S prihliadnutím na žalovanou sa domáhanú požiadavku posúdenia spotrebiteľských zmluvných podmienok súd považoval za nepreukázanú skutočnosť, že žalobca pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru v dostatočnom časovom predstihu (v lehote nie kratšej ako 15 dní) upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktorého podstata spočíva v strate výhody žalovanej plniť svoj zmluvný záväzok v splátkach, a preto súd prípisom zo dňa 03.12.2021 okrem iného vyzval žalobcu, aby v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka preukázal existenciu Upozornenia dlžníka na možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, avšak žalobca ani napriek výzve súdu predmetnú listinu nedoložil a teda ani dodatočne v priebehu súdneho konania nepreukázal splnenie jednej z kumulatívnych zákonných podmienok pre uplatnenie práva veriteľa na vyhlásenie predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru, nakoľko nielenže nepreukázal dodržanie ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyžadovanej nie kratšej ako 15 dňovej lehoty, ale najmä nepreukázal samotnú skutočnosť, že veriteľ pred uplatnením práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka vôbec dlžníka (žalovanú) na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru upozornil. Vzhľadom na takto nepreukázanú zákonnú podmienku pre uplatnenie práva dodávateľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky naraz, súd dospel k záveru, že žalobca ku dňu 02.08.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru neúčinne a preto nemohol od žalovanej žiadať splnenie celého dlhu (ktorého plnenie bolo dojednané v splátkach) naraz. Žalobcovi preto prináleží právo na zaplatenie jednotlivých dlžných splátok, ktoré žalovaná riadne a včas, resp. ani dodatočne neuhradila, čo predstavuje celkom 25 zročných splátok, počnúc nesplnenou splátkou splatnou dňom 15.04.2017, t. j. 25 splátok x 61,53 € sa rovná sume 1.538,25 €, z ktorej sumy však žalovaná dodatočne dňa 25.05.2017 uhradila čiastku 5,-
€ na nesplnenú splátku zročnú 15.04.2017 a po mimoriadnej splatnosti celého úveru uhradila celkom ešte sumu 70,- € (3 x 20,- € + 1x 10,- €), preto ku dňu podania žaloby dlh žalovanej činil titulom neuhradených zročných splátok sumu 1.463,25 € a v tomto rozsahu súd žalobe ako vecne dôvodnej vyhovel. Zároveň je nutné mať na zreteli, že priznaná pohľadávka obsahuje aj príslušenstvo spočívajúce v zmluvných úrokoch a poistnom, nakoľko podľa splátkového kalendára je zrejmá vnútorná skladba predpísaných splátok v sume 61,53 €, pozostávajúca z istiny, úroku a poistného. V tejto súvislosti súd nepovažoval za právne opodstatnený nárok žalobcu na zmluvné úroky vyjadrené zmluvne dohodnutou percentuálnou sadzbou 15,00 % p. a. zo žalovanej pohľadávky, nakoľko konkrétna výška zmluvných úrokov vyjadrená cenou peňazí sa premietla v predpísaných nesplnených splátkach, ktoré súd veriteľovi priznal, pričom ide o hodnotu zmluvných úrokov, na ktoré by mal veriteľ právo aj v prípade, že by dlžník svoj dlh riadne a včas plnil. Navyše žalobca si uplatnil zmluvné úroky nesprávnym spôsobom, ktorý možno použiť iba pri sankčnom nároku na úroky z omeškania, pri ktorých nevedno, kedy dlžník svoj dlh, s ktorým je v omeškaní, dodatočne úplne splní. Žalobca totiž požadoval zmluvné úroky odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (od 03.08.2017) až do zaplatenia, teda do neurčitého momentu, hoci z charakteru zmluvných úrokov ako riadnych úrokov vyplýva, že veriteľ vzhľadom na dojednanú dobu trvania zmluvného záväzku a termín konečnej splatnosti úveru vie, resp. musí vedieť ustáliť hodnotu zmluvných úrokov ako odplaty za poskytnutie úveru absolútnou sumou - cenou peňazí vopred tak, ako to vyplýva z amortizačnej tabuľky a tak, ako ich súd žalobcovi v rámci súčtu jednotlivých neuhradených splátok (celkom v počte 25) aj priznal. V prevyšujúcej časti istiny a príslušenstva preto súd žalobu ako vecne nedôvodnú zamietol.
20. Okrem neúčinného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru záver súdu o nemožnosti veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru podporuje aj fakt, že veriteľ pri posudzovaní platobnej schopnosti žalovanej nekonal pri uzatváraní predmetnej zmluvy s dostatočnou odbornou starostlivosťou, keď nevzal do úvahy, resp. neadekvátne vyhodnotil žalovanou v osobnom dotazníku uvedené jej mesačné príjmy v celkovej sume 293,- € a mesačné výdavky v celkovej sume 200,- €.
21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku posudzovaného záväzkového vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 11 ods. 2 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
23. Súd zastáva názor, že právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere zohľadniť pomer medzi výškou mesačných príjmov a výdavkov žalovanej, čo však zjavne neurobil, keďže mesačné príjmy žalovanej v rozhodnom čase prevyšovali jej mesačné výdavky iba o 93,- € a z tejto sumy sa žalovaná ako rozvedená matka zaviazala splácať titulom posudzovaného spotrebiteľského úveru ešte splátku v sume 61,53 € mesačne po dobu piatich rokov. Vzhľadom na to, že veriteľ však neodignoroval osobné a majetkové pomery žalovanej a formou osobného dotazníka zisťoval jej údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, súd nekvalifikoval konanie veriteľa ako hrubé porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré by zakladalo bezúročnosť a bez poplatnosť úveru, ale dospel k záveru, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní solventnosti žalovanej a preto i z tohto dôvodu nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať splatenie celého úveru naraz, v dôsledku čoho je opodstatnené rozhodnutie súdu o priznaní pohľadávky v rozsahu súhrnu jednotlivých neuhradených splátok a nie v rozsahu zodpovedajúcom mimoriadnej splatnosti úveru.
24. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovanej týkajúce sa náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaných ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré námietky vo svojom písomnom vyjadrení prezentovala len odkazom na Odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.05.2019, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu deklarovanou v replike zo dňa 03.08.2020 a dopĺňa, že stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR vo vzťahu k údajnej potrebe rozčlenenia predpísaných splátok úveru na jednotlivé čiastky, ktoré pripadajú na istinu, úrok a iné poplatky je
dávno prekonané judikatúrou slovenských súdov i európskou judikatúrou a je správny názor žalobcu vychádzajúci z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, nakoľko ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch poukazuje iba všeobecne na zloženie - vnútorné členenie splátky úveru s tým, že splátka pozostáva z istiny, úroku a iných poplatkov, avšak nevyžaduje, aby veriteľ v zmluve obligatórne rozčlenil splátku úveru na osobitnú čiastku, ktorá prislúcha istine, úroku a poplatkom. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017, v kontexte ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, preto pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu nutné dospieť k záveru, že toto ustanovenie iba spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa. Pokiaľ ide o výšku, počet a termín splatnosti splátok, súd uvádza, že uvedené údaje sú nesporné a nepochybne vyplývajú z bodu 1.1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.04.2014 v spojení s „Úvodným listom veriteľa zo dňa 30.04.2014“.
25. Súd mal obsahom posudzovanej úverovej zmluvy tiež riadne preukázanú náležitosť spočívajúcu v dobe trvania zmluvy, nakoľko podľa bodu 2.1. úverová zmluva je uzavretá na dobu určitú po dobu trvania záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj termín konečnej splatnosti úveru explicitne špecifikovaný v základných podmienkach zmluvy (bod 1.1.) a to dátumom 15.05.2019. Súd napokon nemal pochybnosť ani o správnosti vstupných údajov - parametrov potrebných pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov na posudzovaný spotrebiteľský úver, pretože do vzorca, resp. kalkulačky na výpočet RPMN sa vyžadovala výška splátky po odpočítaní výšky poistného, nakoľko poistenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver nepredstavovalo obligatórnu podmienku pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pre poskytnutie úveru a preto poistné ako doplnková služba podľa ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nepatrí do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Vzhľadom na uvedené hodnota RPMN úveru zodpovedá sadzbe 15,89 %, čo predstavuje v skutočnosti ešte nižšiu ako zmluvne dojednanú hodnotu RPMN v sadzbe 16,08 % a teda v základných podmienkach zmluvy uvedená RPMN úveru nie je v neprospech spotrebiteľa, preto ani z tohto dôvodu nemožno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 do 31.05.2014, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Vzhľadom na neúčinné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalovaná sa dostala do omeškania s plnením dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých neuhradených splátok, počnúc dňom 15.04.2017, resp. odo dňa nasledujúceho po vykonaní čiastočnej dodatočnej platby, odkedy patrí žalobcovi nárok na zákonné úroky z omeškania až do úplného zaplatenia dlhu.
29. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením predpísaných splátok predstavovala 0,00 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z jednotlivých dlžných splátok od dátumu ich splatnosti až do zaplatenia, resp. od dátumu čiastočnej úhrady až do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s povolením splácania dlhu v splátkach po 60,- € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalovanej s plnením čo i len jednej splátky alebo jej časti, pričom žalobca so splácaním dlhu formou splátok aj s ich výškou súhlasil.
30. Podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O trovách konania súd rozhodol na základe pomeru úspechu strán v konaní tak, že vzhľadom na čiastočný procesný úspech oboch procesných strán nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej z nich. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.