Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/7/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. Č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: W. I., nar. XX.XX.XXXX, O. X, J., o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C/70/2016-43 zo dňa 27. februára 2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 972,80 €, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 90 %.

1.1. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku na ktorom stojí stavba- garáž vo vlastníctve žalovaného, za užívanie ktoré žalobcovi neuhrádza nájomné. Žalovaný sa bránil, že pozemok, na ktorom je umiestnená garáž mu patrí jeho 46 - ročným držaním, keďže je nepretržite držiteľom pozemku od roku 1970, kedy bola garáž skolaudovaná. Žalobca namietal dobromyseľnosť žalovaného, keďže samotné dlhodobé užívanie cudzej nehnuteľnosti nezakladá právny nárok na vydržanie.

1.2. Vec právne posúdil v zmysle ust. § 451 ods. 1 a 2; § 456 prvá veta; § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho konštatoval, že žalovaný užíva garáž na pozemku vo vlastníctve žalobcu, bez akejkoľvek zmluvy, t.j. ide o užívanie bez právneho dôvodu. K námietke žalovaného o jeho dobromyseľnom nadobudnutí vlastníctva k pozemku súd prvej inštancie zastal názor, že žalovaný túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal a preto zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Súd žalobcovi nepriznal ním uplatnený úrok z omeškania, nakoľko z podanej žaloby nevyplýva z akej čiastky si žalobca svoj úrok uplatňuje ani od akého momentu. V tejto časti je žalobný petit príliš všeobecný.

1.3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 C.s.p.. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná v rozsahu úspechu, to znamená v konečnom rozsahu 90 %.

2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný vo vyhovujúcej časti vytýkajúc súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenie, ktoré odvolanie doplnil ďalším svojím podaním zo dňa 28.6.2017. Domáha sa určenia vlastníckeho práva k pozemku pod garážou na základe dlhodobého držania, pretože súd prvej inštancie nesprávne posúdil 46 ročné držanie pozemku. Stavba garáže bola magistrátom v roku 1968 povolená, a až do roku 2014 sa o pozemok nikto nezaujímal. Nie je mu zrejmé akým výpočtom súd dospel k záveru, že za obdobie od 27.11.2014 do 1.2.2016 sa žalovaný obohatil o 972,80 €. Vytkol súdu prvej inštancie procesné pochybenie, keď mu nedoručoval vyjadrenie zo dňa 9.9.2016. Nájomnú zmluvu od magistrátu považuje za diktát, s podmienkami nesúhlasí a trvá na bezplatnom užívaní pozemku pod garážou. Žiada aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol a aby mu určil vlastnícke práva k príslušnému pozemku na základe 46 ročného držania. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa k argumentom žalovaného prezentovaným v odvolaní nebude vyjadrovať, nakoľko sú to argumenty, ktoré odzneli už v komunikácií v priebehu súdneho konania. Žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k predmetnému pozemku a nesporné je taktiež užívanie pozemku žalovaným. Predmetom žaloby nie je naviazanosť žalovaného k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, práve naopak, je ním vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného za užívanie pozemku bez právneho dôvodu. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny žiada ho potvrdiť. 4. V replike žalovaný zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní a zdôraznil nesprávne vypočítanú výšku bezdôvodného obohatenie. 5. V duplike žalobca uviedol, že so žalovaným prebehla pomerne rozsiahla korešpondencia. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení obmedzil na zopakovanie výpočtu svojich tvrdení, ktoré nemajú oporu v zákone. Odkázal na rozhodnutie Primátora Hlavného mesta SR Bratislavy č. XX/XXXX ako aj č. XX/XXXX, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty sa vecné bremeno, ktoré poslúžili ako podklad pre výpočet bezdôvodného obohatenia a boli vypracované na základe viacerých znaleckých posudkov, ktoré odzrkadľujú reálne ceny bežných nájmov v konkrétnych lokalitách, v relevantnom časovom období. Špecifikoval niekoľko rozhodnutí Okresného súdu Bratislava V a Bratislava IV v zmysle ktorých bola výška bezdôvodného obohatenia priznaná na základe Pravidiel pri realizácií a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavnému mestu SR Bratislava.

7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že je nutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušiť, keďže postupom prvoinštančného súdu bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.

8. Súd prvej inštancie rozhodol v spore vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že žalovaný užíva nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je žalobca bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, za užívanie ktoré žalovaný neplatí a tak sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, na základe čoho súd prvej inštancie právne posúdil uplatnený nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo bez právneho dôvodu. Zjednodušená skutková i právna konštrukcia ktorú si osvojil súd prvej inštancie a na podklade ktorej rozhodol však v tomto štádiu konania nie je prijateľná, keďže žalovaný už pri prvom úkone

- vyjadrení k žalobe (č.l. 27) žiadal súd o určenie vlastníckeho práva k pozemku na základe 46 ročného držania. Na určení vlastníckeho práva k pozemku zotrval žalovaný aj v následnom podaní (č.l. 37) podaniam ktorým z hľadiska obsahu (§ 124 os. 1 C.s.p.) súd prvej inštancie nevenoval potrebnú pozornosť. Civilný sporový poriadok <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> umožňuje žalovanému uplatniť si voči žalobcovi v prebiehajúcom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vzájomnou žalobou (§ 147 C.s.p.) určenie vlastníckeho práva, pričom sa primerane použijú ustanovenia o žalobe, teda aj ustanovenia o povinných náležitostiach žaloby (§ 132 až 136 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523132-136'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), odstraňovaní vád žaloby (§ 129 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523129'&ucin-k- dni='30.12.9999'>) Keďže vzájomná žaloba je podaním vo veci samej, je súd v zmysle § 212 ods. 2 C.s.p. povinný rozhodnúť o celej prejednávanej veci t.j. aj o vzájomnej žalobe. Citované ustanovenia súd prvej inštancie na daný prípad neaplikoval, v dôsledku čoho znemožnil žalovanému realizáciu takých procesných práv, ktoré mu poskytujú predpisy upravujúce civilný proces, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

9. K porušeniu práva na spravodlivý proces prichádza aj v prípade, kedy súd v rozpore so zákonom neumožní stranám sporu oboznámiť sa s podaniami vo veci samej protistrany a strany nepoučí o ich procesných právach a povinnostiach. Súd prvej inštancie nedoručil vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.08. 2016 (č.l. 30) v zmysle § 167 ods. 3 a 4 C.s.p. žalovanému do vlastných rúk a neumožnil mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom, keďže z doručenky vyplýva, že vyjadrenie žalobcu nebolo doručené žalovanému, ale žalobcovi (č.l. 33). Koncepcia doručovania žaloby a vyjadrení procesných strán plne zapadá do režimu kontradiktórneho sporu ovládaného prejednacím princípom a koncentráciou konania. Po doručení žaloby súdu, odstránení jej prípadných vád a preskúmaní procesných podmienok doručí súd žalobu na vyjadrenie žalovanému. Vyjadrenie žalovaného je fakultatívne podriadené režimu repliky (odsek 3), na ktorý nadväzuje režim tzv. dupliky podľa odseku 4. Replika a duplika je procesný režim, ktorého zmyslom a účelom je "substancovať" skutkové tvrdenia a právne argumenty strán tak, aby mohol byť uplatnený režim sudcovskej koncentrácie podľa § 149, keďže po vyčerpaní repliky a dupliky by strana v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy pre existenciu režimu sudcovskej koncentrácie.

10. Za účelom efektivity práce súdu prvej inštancie odvolací súd upriamuje pozornosť na dôvodnosť námietky žalovaného týkajúcej sa výšky bezdôvodného obohatenia, ktorej nevenoval súd prvej inštancie žiadnu pozornosť. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmý výpočet výšky bezdôvodného obohatenia, čím sa stalo rozhodnutie absolútne nepreskúmateľným. Ak by aj nedošlo k vyššie popísanému nesprávnemu postupu, odvolací súd nemohol preskúmavať správnosť rozsudku v tejto časti, keď v odôvodnení rozsudku absentuje výmera skutočne užívanej plochy žalovaným, žalované obdobie, a z čoho vychádzal pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia. Ak by odvolací súd aj vychádzal zo žalobcom uvedených dôkazov, napriek tomu, že súd prvej inštancie sa ne neodvoláva, že výška bezdôvodného obohatenia vychádza z rozhodnutia primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislava č. XX/XXXX účinného dňom 01.11.2011 a rozhodnutia primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislava č. XX/XXXX účinného dňom 01.01.2016 v zmysle prílohy ktorých predstavuje cena prenájmu nehnuteľného majetku v lokalite Nivy za radové a samostatne stojace garáže 12,00 €/ m2/rok, za žalované obdobie, t.j. od 27.11. 2014 do 1.2. 2016, musel by konštatovať, že súdom prvej inštancie priznaná suma nezodpovedá matematickému výpočtu vychádzajúc z vyššie uvedených veličín. Súd prvej inštancie bude preto povinný posúdiť nárok žalobcu v zmysle vyššie uvedeného, prioritne ustáliť výmeru skutočne užívanej plochy žalovaným a to za žalované obdobie, doplniť dokazovanie na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia, s prihliadnutím na miesto, obdobie, charakter a spôsob užívania konkrétnej nehnuteľnosti s tým, že súdom priznaná suma musí byť po dosadení relevantných hodnôt preskúmateľná.

11. Uvedeným nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a s odkazom na ustanovenie § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Súd prvej inštancie postupom podľa § 129 C.s.p. vyzve žalovaného na odstránenie vád vzájomnej žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorá musí mať náležitosti ust. § 127 a § 132 a nasl. C.s.p.. V prípade ak žalovaný neúplné podanie doplní bude postupovať v zmysle § 167 a nasl. C.s.p. a umožní stranám sporu oboznámiť sa s podaniami vo veci samej protistrany navzájom s tým, že strany poučí o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci opätovne rozhodne o celej prejednávanej veci t.j. aj o vzájomnej žalobe po skúmaní, či boli splnené všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného vydržaním.

13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).