Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/2/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: D. E., F.. XX.X.XXXX, T. J. Č.. XX, W.. Z. W. P., E. K.. Č.. XX, T., proti žalovanej: B..J.. B. J., I..J.., E. K.. Č.. XX, T., zast. advokátskou kanceláriou Legal Art, spol. s r. o., Michalská ul. č. 14, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11. mája 2018 č.k. 24Cpr/19/2017-177, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď žalovanej zo dňa 14.3.2017 daná a doručená žalobcovi dňa 21.3.2017, je neplatná. Žalobcovi súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol zamestnaný u žalovanej za základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.12.2005 na pozícii vodič kamiónovej prepravy. Dňa 18.11.2014 začala u žalovanej pôsobiť odborová organizácia, Základná odborová organizácia Z. W. P. B..J.. B. J. a žalobca je od začiatku jej predsedom. Dňa 15.12.2016 žalovaná prvýkrát upozornila žalobcu na závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 10.2.2017 žalovaná požiadala W. Z. P. o prerokovanie výpovede a udelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru. Dňa 16.2.2017 odborová organizácia neudelila súhlas na skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Listom zo dňa 14.3.2017 dala žalovaná žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že žalobca počas trvania pracovného pomeru u žalovanej napriek dvom upozorneniam z 22.12.2016 a z 28.12.2016 vykonával inú zárobkovú činnosť v spoločnosti L. A., J.. J. S.. Z.., ktorá má k predmetu činnosti žalovanej konkurenčný charakter. Vo výpovedi žalovaná uviedla, že ku dňu dania výpovede neeviduje žiadnu žiadosť žalobcu o súhlas s výkonom inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 ods. 1 Zák. práce. Vo výpovedi tiež žalovaná poukázala na čl. IX. ods. 1 pracovnej zmluvy. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 21.3.2017. Pracovný pomer žalobcu v spoločnosti L. A., J..S..Z.. bol skončený v skúšobnej dobe ku dňu 25.2.2017.

3. Žalobca uvádzal, že v spoločnosti L. A., J..S..Z.. vykonával tiež prácu vodiča a to len v snahe uživiť svoju rodinu, keďže žalovaný mu od decembra 2016 riadne neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Túto skutočnosť potvrdila aj kontrola vykonaná Inšpektorátom práce v Trenčíne. Žalobca mal za to, že čl. IX. ods. 1 pracovnej zmluvy je dojednaním, ktoré je v rozpore s § 83 Zák. práce. Zdôraznil, že jeho činnosť pre inú spoločnosť nielenže nebola vo vzťahu k žalovanému konkurenčná, ale v čase uplatnenia výpovede ani nebola zo strany žalobcu vykonávaná. Predmetná výpoveď je podľa žalobcu neplatná aj z dôvodu, že odborová organizácia nedala súhlas na skončenie pracovného pomeru, že skutkové vymedzenie výpovede nekorešponduje s obsahom žiadosti žalovanej o prerokovanie výpovede, resp. v žiadosti skutkové vymedzenie úplne chýba, ako aj to, že výpoveď bola žalobcovi doručená až po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej subjektívnej lehoty. Žalovaný sa o skutočnosti, že žalobca vykonáva inú zárobkovú činnosť dozvedel dňa 12.12.2016, lehota preto uplynula dňom 12.2.2017.

4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Žalovaná listom zo dňa 15.12.2016 vyzvala žalobcu bezodkladne skončiť druhý pracovný pomer a vo výpovedi žalobcovi vytkol aj to, že pracovný pomer napriek tejto výzve neukončil. Žalovaná sa teda už dňa 15.12.2016 dozvedela o tom, že žalobca porušil pracovnú disciplínu tým, že uzavrel iný pracovný pomer bez jej súhlasu, čím porušil § 83 ods. 1 Zák. práce a čl. IX. ods. 1 pracovnej zmluvy. 2 - mesačná subjektívna lehota uvedená v § 63 ods. 4 Zák. práce teda začala plynúť dňa 16.12.2016 a uplynula dňom 15.2.2017. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Ak žalobca poskytol žalobcovi možnosť nápravy a poskytol mu ešte možnosť bezodkladne skončiť druhý pracovný pomer, prichádza do úvahy odloženie začatia plynutia subjektívnej lehoty, avšak len do doby, kým sa žalovaný nedozvedel, že žalobca druhý pracovný pomer neskončil. O tejto skutočnosti sa žalovaný dozvedel najneskôr dňa 28.12.2016, kedy mu bol doručený list žalobcu, z ktorého je zrejmé, že pracovný pomer žalobca neskončil, ani ho nemieni skončiť. Žalovaný teda mohol pracovný pomer skončiť výpoveďou najneskôr dňa 15.2.2017, prípadne najneskôr dňa 28.2.2017.“ Predmetná výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 21.3.2017, teda až po uplynutí 2 - mesačnej prekluzívnej lehoty. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že predmetná výpoveď z pracovného pomeru je neplatná.

5. Súd prvej inštancie úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca vykonával zárobkovú činnosť súbežne v pracovnom pomere so žalovanou aj v spoločnosti L. A., J.. J. S..Z.. a to napriek tomu, že žalovaná s tým vyjadrovala svoj striktný a výslovný nesúhlas. Tým sa žalobca podľa žalovanej dopustil vedomého a zavineného porušenia pracovnej zmluvy a Zákonníka práce. Žalobca počas trvania pracovného pomeru J. L. A., J.. J. S..Z.. neprejavil záujem o plnenie pracovných povinností u žalovanej. Pokiaľ ide o lehotu uvedenú v § 63 ods. 4 Zák. práce, žalovaná v odvolaní namietla, že išlo zo strany žalobcu o opakované a pokračujúce porušovanie pracovnej disciplíny a žalovaná preto mohla dať žalobcovi výpoveď do dvoch mesiacov odo dňa posledného porušenia pracovnej disciplíny, t.j. odo dňa, keď žalobca poslednýkrát vykonal prácu pre spoločnosť L. A.Z., J.. J. S..Z.. Žalovaná ďalej poukázala na to, že nie je podstatné, že žalobca v čase dania výpovede už nevykonával zárobkovú činnosť u iného zamestnávateľa.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že pracovná činnosť, ktorú vykonával v spoločnosti L. A., J.. J. S..Z.. nemala konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovanej. Čl. IX. ods. 1 pracovnej zmluvy je podľa žalobcu v rozpore s § 83 Zák. práce. Ďalej poukázal na to, že výpovedný dôvod môže existovať dlhší čas, kým sa zamestnávateľ rozhodne uplatniť ho, ale musí trvať v čase dania výpovede. Pokiaľ ide o 2 - mesačnú lehotu uvedenú v § 63 ods. 4 Zák. práce, žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu pripojil k argumentácii súdu prvej inštancie, že výpoveď mu bola daná oneskorene - po márnom uplynutí uvedenej lehoty.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny.

9. Odvolací súd sa najskôr zaoberal hodnotením správnosti záveru súdu prvej inštancie, že žalovaná dal žalobcovi predmetnú výpoveď oneskorene - po uplynutí 2 - mesačnej lehoty uvedenej v § 63 ods. 4 Zák. práce v znení platnom ku dňu dania výpovede, t.j. ku dňu 21.3.2017. Ak by bol totiž tento záver súdu prvej inštancie správny, bez ďalšieho by odvolací súd musel napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. Pokiaľ má podľa tvrdenia zamestnávateľa dôvod výpovede spočívať v dlhodobom porušovaní pracovnej disciplíny rovnakým spôsobom (ako tomu bolo v prejednávanej veci), 2 - mesačná subjektívna lehota uvedená v § 63 ods. 4 Zák. práce neskončí skôr, než po uplynutí 2 mesiacov odo dňa nasledujúceho po poslednom takomto porušení pracovnej disciplíny. V konaní bolo preukázané, že žalobca vykonával zárobkovú činnosť v spoločnosti L. A., J.Z.. J. S..Z.. do 25.2.2017. Ak sa teda zo strany žalobcu jednalo o porušenie pracovnej disciplíny (zárobková činnosť žalobcu v uvedenej spoločnosti mala k predmetu činnosti žalovanej konkurenčný charakter), potom išlo o dlhodobé porušovanie pracovnej disciplíny a 2 - mesačná subjektívna lehota uvedená v § 63 ods. 4 Zák. práce sa neskončila skôr ako dňa 25.4.2017. Inými slovami, žalovanou tvrdené dlhodobé porušenie pracovnej disciplína žalobcom sa ako celok skončilo dňa 25.2.2017 a týmto dňom začala plynúť spomenutá 2 - mesačná subjektívna lehota, pred uplynutím ktorej mohla dať žalovaná žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru. Žalovaná dala žalobcovi predmetnú výpoveď dňa 21.3.2017, teda včas - pred uplynutím 2 - mesačnej subjektívnej lehoty uvedenej v § 63 ods. 4 Zák. práce (a samozrejme aj pred uplynutím 1 - ročnej objektívnej lehoty uvedenej v tomto zákonnom ustanovení). Rozhodnutie uverejnené v zbierke rozhodnutí pod R 39/1979 sa na prejednávanú vec nevzťahuje. Toto rozhodnutie sa týka výpovedného dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písm. d/ Zák. práce, keď najvyšší súd judikoval, že nespĺňanie predpokladov, resp. požiadaviek, ktoré sú podmienkou pre riadny výkon práce, tu musí objektívne existovať v čase dania výpovede. Tento záver je logický, pretože samozrejme že zamestnávateľ nemôže dať výpoveď zamestnancovi, ktorý v čase doručenia výpovede predpoklady, resp. požiadavky spĺňa. Uvedený judikát však nemožno aplikovať v prípade výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny, pretože by to viedlo k absurdným záverom. Napr. v prípade dlhodobej neospravedlnenej absencie zamestnanca by mu zamestnávateľ mohol dať výpoveď pre toto porušenie pracovnej disciplíny iba v čase, keď jeho neospravedlnená absencia trvala.

11. V konaní bolo preukázané, že žalobca bol v čase dania predmetnej výpovede predsedom výboru W. Z. P. a preto sa na neho vzťahovalo ust. § 240 ods. 9, 10 Zák. práce v znení platnom ku dňu dania výpovede. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že členovi príslušného odborového orgánu možno dať výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom tohto odborového orgánu a ak odborový orgán odmietne súhlas udeliť, je výpoveď zo strany zamestnávateľa neplatná; ak sú však ostatné podmienky výpovede splnené a súd v spore podľa § 77 Zák. práce zistí, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď platná. Účelom tohto zákonného ustanovenia je teda zvýšenie pracovnoprávnej ochrany odborového funkcionára takým spôsobom, že v jeho prípade pre vyslovenie platnosti výpovede (a teda pre zamietnutie žaloby) nepostačuje iba jej právna bezvadnosť, ale musí byť súčasne splnená podmienka spočívajúca v tom, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby tohto zamestnanca naďalej zamestnával.

12. W. Z. P. pôsobiaca u žalovanej listom zo 16.2.2017 neudelila súhlas na skončenie pracovného pomeru so žalobcom a tento list bol žalovanej doručený dňa 20.2.2017. Tento samotný fakt spôsobuje predbežne neplatnosť predmetnej výpovede s tým, že táto výpoveď by bola platná iba v prípade, že a/ je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi tento právny úkon (t.j. bola daná písomne, bola riadne doručená zamestnancovi, dôvod výpovede je v nej vymedzený tak, že ho nemožno zameniť s iným dôvodom), b/ skutok, v ktorom žalovaná ako zamestnávateľ vidí porušenie pracovnej disciplíny, sa stal a možno ho vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, c/ od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala. Možno zhrnúť, že predmetná výpoveď z pracovného pomeru bude platná a žalobu teda bude treba zamietnuť za predpokladu, že tento právny úkon netrpí žiadnou vadou a že v konaní bude preukázané, že od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala. Dôkazné bremeno v tomto ohľade zaťažuje zamestnávateľ - žalovanú. To samozrejme znamená, že akonáhle sa v konaní zistí vada predmetnej výpovede spôsobujúca jej neplatnosť, výpoveď treba vyhodnotiť ako neplatnú bez toho, aby bolo potrebné preukazovať, či od žalovanej (ne)možno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala.

13. Predmetná výpoveď bola žalobcovi daná písomne, bola mu riadne doručená a skutok, v ktorom žalovaná vidí porušenie pracovnej disciplíny, bol v nej riadne špecifikovaný. Žalovaná vo výpovedi poukazuje na písomné upozornenia adresované žalobcovi na „závažné porušovanie pracovnej disciplíny“ a vo výpovedi doslova uviedla: „Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že takýmto Vaším konaním ste sa dopustili závažného porušenia pracovnej disciplíny, od ktorého ste neupustili ani napriek opakovaným písomným a ústnym výzvam zamestnávateľa. Nakoľko takéto Vaše konanie predstavuje tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby Vás ďalej zamestnával, dávame Vám týmto výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.“ Tieto formulácie podľa názoru odvolacieho súdu nasvedčujú tomu, že žalovaná dala žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce veta pred bodkočiarkou v spojení s § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce v znení platnom ku dňu dania výpovede. Bude treba v konaní zistiť, či to, že žalobca pracoval v spoločnosti L. A., J.. J. S..Z.. predstavuje porušenie ust. § 83 ods. 1 Zák. práce, teda či vôbec ide o porušenie pracovnej disciplíny a ak áno, či toto porušenie pracovnej disciplíny možno charakterizovať ako závažné (teda napr. či v dôsledku tohto porušenia pracovnej disciplíny vznikla žalobcovi určitá majetková škoda alebo či bola ohrozená podnikateľská činnosť žalovanej, prípadne či došlo k zníženiu pracovnej morálky a pod.). Ak súd prvej inštancie zaujme stanovisko, že išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, výpoveď bude treba považovať za platnú, t.j. perfektnú po právnej stránke a bude na žalovanej, aby preukázala, že od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala. Samotné konštatovanie žalovanej vo výpovedi, že dôvodom, pre ktorý od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala, je to, že závažne porušil pracovnú disciplínu, nemožno považovať za preukázanie toho, že zamestnávanie žalobcu od nej nemožno spravodlivo požadovať. K čl. IX ods. 1. pracovnej zmluvy odvolací súd uvádza, že tento článok pracovnej zmluvy paušálne zakazujúci žalobcovi všetky pracovné aktivity bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovanej je aj podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s ust. § 83 ods. 1 Zák. práce a je teda neplatný.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

15. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).