Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-2-2018.pdf
PDF · 79.98 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne E.. D. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. H., Z. XX, zastúpená JUDr. Marek Radačovský, advokát, IČO: 35 553 961, Košice, Žriedlova 3, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Bratislava, Karadžičova 17, zastúpený JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, Košice, Floriánska 19, v konaní o zaplatenie 5.233,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/277/2014-155 zo dňa 25.5.2017 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch I., IV a V.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2.002,- eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 15.6.2013 do zaplatenia, 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.256,- eur odo dňa 15.6.2013 do 29.12.2016, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti istiny 2.256,- eur súd konanie zastavuje. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 424,96 eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 1.5.2013 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Štát má právo na náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku v plnom rozsahu.„
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie v napadnutých výrokoch odôvodnil najmä tým, že trvalé následky, po poranení pravého predkolenia s následnou operáciou v zmysle ľahkého obmedzenia pohyblivosti pravého kolena sú zahrnuté v položke č. 396a. Položka 399a sa týka pretrvávajúcej bolesti v oblasti pravého kolena a pod kolenom je spôsobená zavedeným vnútrodreňovým klincom cez ligamentum proprium, ktorý sa operačne neodstraňoval, položka porovnaná s trvalými následkami po poranení mäkkého kolena s príznakmi poškodenia menisku, ale bez preukázaných blokád. Vzhľadom na ponechaný vnútrodreňový klinec je možné aplikovať položku 399a, ktorá najviac vystihuje bolesti v exponovanej polohe pravého kolena, ktoré nesúvisia s hodnotením v položke 396a. K ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia mohlo dôjsť približne po roku od dopravnej nehody, teda v januári 2013. Posledná kontrola traumatologickej ambulancii Nemocnica H., a.s. bola dňa 1.3.2013, kedy bola liečba ukončená s doporučením plného zaťažovania, osteosynteticky materiál v pravom predkolení bol ponechaný natrvalo. Z tohto dôvodu bolo hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia z časového hľadiska vykonané správne.
Právny zástupca žalovanej nesúhlasil a namietal uplatnenú položku 399a, touto položkou sa zaoberal a vyjadril znalec na čl. spisu 120,kde uviedol, že položka č. 399a sa týka pretrvávajúcej bolesti v oblasti pravého kolena a pod kolenom-je spôsobená zavedeným vnútroderňovým klincom cez ligamentum proprium, ktorý sa operačne neodstraňoval, položka porovnaná s trvalými následkami po poranení mäkkého kolena s príznakmi poškodenia menisku, ale bez preukázaných blokád. Pri objektívnom vyšetrení pravého kolena a predkolenia-pacientka chodila bez napadania, kolenný kĺb bol bez náplne, subjektvíne-pre bolesť nevie pokľaknúť, resp. čupnúť, sú prítomné drasoty v patelofemorálnom kĺbe. Vyšetrenie artrotestom-pravý/ľavý kolenný kĺb extenzia 0/0, ohnutie 125/130, vonkajšia rotácia 30/40, vnútorná rotácia 10/10. Obmedzenie pohybu v zmysle koncovej fázy ohnutia pravého kolenného kĺbu je viditeľné najmä pri čupnutí, poškodená nevie dočupnúť v pravom kolennom kĺbe tak ako v ľavom. Manévre na poškodenie meniskov sú neprítomné, manévre na poškodenie väzivového aparátu sú neprítomné. Nález svedčí pre ľahké obmedzenie pohyblivosti v pravom kolennom kĺbe. Vzhľadom na ponechaný vnútrodreňový klinec je možné aplikovať položku 399a, ktorá najviac vystihuje bolesti v exponovanej polohe pravého kolena, ktoré nesúvisia s hodnotením položke 396a. Súd s týmto hodnotením znalca sa stotožňuje a je dôvodné. Žalovaný zaplatil po podaní žaloby sumu 2.256 eur dňa 28.12.2016. Z tohto dôvodu v tej časti súd konanie zastavil a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 2.002 eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 15.6.2013 do zaplatenia a 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.256 eur odo dňa 15.6.2013 do 29.12.2016, a to z dôvodu, že sumu 2.256 eur žalovaný plnil dňa 28.12.2016.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku I. a IV. a V. prvoinštančného rozsudku, pričom namietal nesprávne právne posúdenie a to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ je naďalej toho názoru, že priznanie sumy podľa položky 399a je nedôvodné, keďže uvedená položka je zohľadnená a odškodnená v rámci položky č. 396a „obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu ľahké“. Poukázal na to, že znalec nesprávne hodnotil trvalé pretrvávajúce bolesti ako sťaženie spoločenského uplatnenia, odškodnenie za bolesť pritom vôbec nebolo predmetom tohto konania. Znalec používa v rozpore so zákonom nesprávnu analógiu pri hodnotení bolesti, pričom používa sadzbu za položku č. 399a a položka č. 399a znie zo zákona „trvalé následky po poranení mäkkého kolena s príznakmi poškodenia menisku bez preukázanie blokád“, pričom predmetná položka upravuje sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa jeho názoru potom tak došlo k duplicitnému odškodneniu totožného následku cez priznanie položky 399a, pretože zavedenie vnútrodreňového klinca bolo odškodnené v rámci náhrady za bolesť za položku č. 198d, ako operačné liečenie zlomeniny kosti predkolenia. Ak by náhodou došlo v budúcnosti k následnej extrakcii vnútrodreňového klinca, ktorá sa pôvodne nepredpokladala, tak tá by bola odškodnená v rámci náhrady za bolesť ako položka č. 238 „malá inzícia“ alebo položky 239 rozsiahlejšia inzícia. Žalovaný nepopiera, že vklad osteosyntetického materiálu v spojitosti so zlomeninou niektorej končatiny môže spôsobovať aj obmedzenie hybnosti kĺbu, avšak poukazuje na to, že hradil položku č. 396a „obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu ľahké“ ako sťaženie spoločenského uplatnenia o počte 100 bodov. Zároveň namietal priznanú plnú náhradu trov konania žalobkyni voči žalovanému. Taktiež namietal výrok o náhrade trov konania štátu.
3. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a vo vyhovujúcom výroku žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a zrušil rozsudok vo výroku o náhrade trov konania štátu.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že bolesti podľa názoru znalcov nie je možné zahrnúť pod následok ľahké obmedzenie pohybu v položke 396a s poukazom na konštatovanie znalca na str. 9 svojho posudku. Ďalej poukázala na to, že znalci nehodnotili bolestné žalobkyne, ale trvalý následok, ktorý zanechal, resp. bol spôsobený zavedením vnútrodreňového klinca cez ligamentum proprium a jeho ponechaním v tele žalobkyne, a ten sa prejavuje v bolestiach, ktorými trpí žalobkyňa a táto položka je len prirovnaná k položke 399a.
5. K vyjadreniu žalobkyne sa replikou vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich dôvodoch odvolania.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ustanovení § 379 a nasl. CSP a zistil, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
7. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní, vec správne právne posúdil a presvedčivo reagoval so zohľadnením okolností prípadu na procesné prostriedky strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nezostali nezodpovedané žiadne otázky strán sporu, ktoré boli nastolené v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
8. Pokiaľ prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie na stotožnení sa so znaleckým posudkom znalca v otázke priznania nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 491 bodov pre pretrvávajúce bolesti v exponovanej polohe pravého kolena, ktoré nesúvisia s hodnotením položky 396a, tak odvolací súd v zhode so znalcom a súdom prvej inštancie sa s týmto záverom stotožňuje.
9. Odvolací súd zastáva názor, že v prípade, ak pri odškodňovaní za sťaženie spoločenského uplatnenia alebo bolestné v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je bolesť, resp. sťaženie spoločenského uplatnenia (v tomto prípade pretrvávajúcej bolesti) pre naplnenie princípu spravodlivosti a s tým súvisiacej spravodlivej úpravy pomerov medzi stranami sporu, možno použiť položku, ktorá najviac a najbližšie vystihuje bolesti alebo sťaženie spoločenského uplatnenia bez ohľadu na to, v akej sadzbe bodového ohodnotenia sa uvedená položka v zákone nachádza.
10. Princíp ekvít totižto má prednosť pred formalistickým prístupom vo vzťahu k hodnoteniu jednotlivých položiek pri poškodení zdravia ľudí.
11. Navyše súd je odkázaný na odborné znalosti osôb (znalca), čo sa aj v tomto prípade v celom rozsahu naplnilo a ani odvolací súd nenašiel možnosť odklonu od záveru znalca hlavne preto, že žalovaný neprodukoval okrem svojich tvrdení žiadnym dôkazným prostriedkom, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť dva znalecké posudky znalcov. Znalecký posudok E.. E. bol vyhotovený na návrh samotného žalovaného.
12. Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd uvádza, že prejednávaná vec je typická tým, že náhrada škody - jej výška závisela od výsledku znaleckého dokazovania, a preto výsledku (§ 255 CSP) sporu zodpovedá aj správny výrok o náhrade trov konania.
13. Vo vzťahu k náhrade trov štátu odvolací súd uvádza, že tento napadnutý výrok, korešponduje o výsledku rozhodnutia vo veci samej. Prvoinštančný súd až v druhom kole rozhodovania o výške týchto trov zváži vzhľadom na argumenty odvolateľa, v akej výške tieto trovy vznikli štátu. Na dôvažok, s poukazom na ust. § 470 CSP, toto konanie sa začalo za účinnosti O.s.p.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).