Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-34-2021.pdf
PDF · 143.07 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/34/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová, v spore žalobcu: W. X. M., nar. XX.X.XXXX, adresa F., P. XXX/XXX, v konaní zastúpenej advokátom: JUDr. Katarína Galová, so sídlom Piešťany E. Belluša 6936/10, proti žalovaným: 1. L. X., nar. XX.XX.XXXX, adresa B., 2. K. X., nar. X.XX.XXXX, adresa V. - M. X., V. XXX/X, 3. B. M., nar. X.X.XXXX, adresa Česká republika, J. O. G., M., X. XXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných 2 a 3 proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 23C/20/2019-100 zo dňa 6.7.2020 v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 23C/20/2019-140 zo dňa 4.12.2020 a 23C/20/2019-161 zo dňa 5.3.2021, ako i na odvolanie žalovaných 1 a 3 proti opravnému uzneseniu č.k. 23C/20/2019-140 zo dňa 4.12.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaných 1 a 3 proti opravnému uzneseniu č.k. 23C/20/2019-140 zo dňa 4.12.2020 o d m i e t a .
II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho oboma opravnými uzneseniami z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam strán sporu, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne W. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX F. a žalovaného 1/ L. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom B., XXX XX B., žalovaného 2/ K. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX V. - M. X. , a žalovanej 3/ B. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, J. O. G., M., Česká republika, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, v k.ú. F., obec F., okres Piešťany, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako pare. č. 146/3, o výmere 970 m2 orná pôda, a parc č. 146/18, o výmere 39 m2, zastavaná plocha a nádvorie, sa zrušuje. II. Súd prikazuje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, v k. ú. F., obec F., okres Piešťany, parcela registra "C" evidovanú na katastrálnej mape ako parc. č. 146/3, o výmere 970 m2, orná pôda, a parc č. 146/18, o výmere 39 m2 zastavanú plocha a nádvorie, do výlučného vlastníctva žalobkyne W. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX F.. III. Podielové spoluvlastníctvo W. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX F. a žalovaného 1/ L. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom B., XXX XX B., žalovaného 2/ K. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX V. - M. X. , a žalovanej 3/ B. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, J. O. G., M., Česká republika, k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, v k. ú. F., obec F., okres Piešťany, stavba - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele č. 148/18, sa zrušuje.
IV. Súd prikazuje nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, v k. ú. F., obec F., okres Piešťany, stavba - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele č. 148/18 do výlučného vlastníctva žalobkyne W. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX F.. V. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ za zrušené podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vo výške 4721,40 Eur (2196,-Eur + 2525,40 Eur), a to do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. VI. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 2/ primeranú náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/ za zrušené podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vo výške 2614,40 Eur (1216,-Eur + 1398,40 Eur),a to do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. VII. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 3/ primeranú náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej 3/ za zrušené podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vo výške 4721,40 Eur (2196,-Eur + 2525,40 Eur), a to do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. VIII. Žalobkyni sa priznáva voči žalovaným 1/,2/,3/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení z vykonaného dokazovania, keď podľa výpisov z LV č. XXX a LV XXXX pre kat. úz. F. sú žalobkyňa ako aj žalovaní podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, evidovanými v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Piešťany.
3. Podľa právoplatného Uznesenia Okresného súdu Piešťany vydaného prostredníctvom notárky Mgr. Petry Králikovej, so sídlom vo Vrbovom, Nám. Slobody 506/16, povereného Okresným súdom Piešťany funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľovi: V. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom P. XXX/XXX F. č. k. 8D/94/2018 - 132, Dnot 244/2018. IČS: 2518202355, súd rozhodol, tak, že schválil dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretú medzi pozostalou manželkou poručiteľa (žalobkyňou) a dedičmi (okrem iných aj žalovaní 1-3) ako aj určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa sumou 21.709,67 Eur, výšku dlhov sumou 600,31 Eur a čistú hodnotu dedičstva sumou 21.109.36 Eur.
4. Z výsluchu žalovaného 1 vyplynulo, že „je bez trvalého pobytu a chce užívať dom aj záhradu“. Zároveň však uviedol, že žije u svojej terajšej priateľky/partnerky, s ktorou majú spoločné dieťa, na ul. M. V. X, B.. Formálne (evidenčne) je vedený ako osoba bez trvalého pobytu. Ďalej tiež bolo preukázané tak, ako to uviedla žalobkyňa vo svojom vyjadrení, že žalovaný 1 svojím záhaľčivým a nezodpovedným spôsobom života pripravil seba ale i svoju rodinu (prvú manželku s deťmi) o bývanie. Lustráciou z registra exekúcií je preukázané, že voči nemu je vedených viacero exekúcii.
5. Z výsluchu žalovaného 2 podľa prvoinštančného súdu nevyplynul žiadny relevantný dôvod nesúhlasu s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Uviedol, iba to, čo vo svojom písomnom vyjadrení, že žiada podiel po neb. bratovi X. X., ktorý mu údajne zanechal svoj podiel po otcovi a ako dôkaz priložil podpísané splnomocnenie. K uvedenému súd počas pojednávania uviedol, že dedičské konanie je právoplatne skončené a uvedené sa netýka predmetu sporu, ktorým je zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, preto na uvedené návrhy s tým súvisiace prihliadať nebude.
6. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len OZ).
7. Súd skonštatoval, že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na základe dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Súd je zo zákona viazaný záväzným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 OZ - 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady, ktorou je všeobecná trhová cena celej veci v čase vyporiadania resp. príslušný podiel všeobecnej ceny. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom.
8. Prvoinštančný súd pokračoval, že premetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu
Piešťany, katastrálny odbor, v k. ú. F., obec F., okres Piešťany, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 146/3, o výmere 970 m2, orná pôda, a parc č. 146/18, o výmere 39 m2 zastavaná plocha a nádvorie, a k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva na LV č. XXXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, v k. ú. F., obec F., okres Piešťany, stavba - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele č. 148/18.
9. Žalobkyňa prejavila záujem o prikázanie predmetnej nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva nakoľko v tomto obydlí žila harmonicky spolu so svojim neb. manželom V. X. do jeho smrti cez 24 rokov. Žalovaní majú zabezpečené vlastné bývanie s vlastnými rodinnými príslušníkmi. Z uvedených dôvodov a s prihliadnutím na nemožnosť rozdelenia rodinného domu, na účelné využitie veci a väčšinový spoluvlastnícky podiel bolo spravodlivé, aby bola stavba (rodinný dom) prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyni oproti uloženej povinnosti vyplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely.
10. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhmi strán sporu, ale pri zrušení a vyporiadaní postupuje podľa § 142 ods. 1 OZ. Nakoľko medzi stranami bolo sporné, či je predmetná nehnuteľnosť reálne deliteľná, súd viazaný poradím spôsobov vyporiadania sa zaoberal najskôr otázkou reálneho rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a pod.).
11. Súd ďalej uviedol, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Vzhľadom na uvedenú zásadu dobrovoľnosti súd v spravidla vždy zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo, ak niektorý zo spoluvlastníkov o to požiada. Existuje možnosť, že súd nezruší a nevyporiadania podielové spoluvlastníctvo, avšak to len v ojedinelých a výnimočných situáciách, kedy pre takýto postup existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Musí byť však preukázaná existencia naozaj osobitných okolností, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo, takáto okolnosť nevyplynula z predložených listinných dôkazov a ani z výsluchu strán sporu.
12. Súd prvej inštancie považoval za dôvodné prikázať predmetné nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko táto od začiatku deklarovala svoj záujem o prikázanie veci do jej podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa sporné nehnuteľnosť reálne využíva. Podľa súdu prikázaním spornej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne sa predíde vzniku ďalších vyhrotených situácii medzi spoluvlastníkmi, keďže vzťahy medzi nimi (medzi žalobkyňou a žalovanými) nie sú dobré.
13. Pri stanovení výšky primeranej náhrady súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti (pozemku) evidovanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, v k. ú. F., obec F., okres Piešťany, parcela registra "C" evidovanú na katastrálnej mape ako parc. č. 146/3, o výmere 970 m2, orná pôda, a parc č. 146/18, o výmere 39 m2 zastavanú plocha a nádvorie, a k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva na LV č. XXXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, v k. ú. F., obec F., okres Piešťany, stavba - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele č. 148/18. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľnosti bola podľa záverov odborného vyjadrenia ako i uznesenia Okresného súdu Piešťany 8D/94/2018 33.000,- Eur. Pri určení výšky výplaty primeranej náhrady potom súd vychádzal z veľkosti podielov strán sporu. Vychádzajúc z veľkosti podielov, ktoré vlastnili jednotliví podieloví spoluvlastníci pred zrušením podielového spoluvlastníctva, potom súd uložil žalobkyni povinnosť výplaty podľa tohto kritéria. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ za zrušené podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vo výške 4.721,40 Eur (2.196,-Eur + 2.525,40 Eur), a to do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému 2/ primeranú náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného za zrušené podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vo výške 2.614,40 Eur (1.216,-Eur + 1.398,40 Eur), a to do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej 3/ primeranú náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej 3/ za zrušené podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vo výške 4.721,40 Eur (2.196,-Eur + 2.525,40 Eur), a to do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
14. Lehotu na plnenie vzhľadom na výšku sumy, ako aj návrh žalobkyne (proti ktorému nenamietali žalovaní) určil súd s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) jeden mesiac od právoplatnosti rozsudku.
15. Súd prvej inštancie pokračoval, že vzhľadom na to, že medzi sporovými stranami nedošlo k dohode, ktorá má byť v danej právnej veci prioritná, súd vykonal dokazovanie podľa zásad uvedených v § 142 ods. 1 OZ, po tom čo mal za nesporne preukázané, že reálna deľba podľa výšky spoluvlastníckych podielov v danej veci nie je možná, pristúpil k postupu v zmysle § 142 ods. 1 tretia veta OZ a podielové spoluvlastníctvo zrušil, pričom sporné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Pri určení jej výšky vychádzal z Uznesenia Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8D/94/2018-132 z 30.09.2019, ako aj odborného vyjadrenia Ing. C. U. zo 14.12.2018. K samotnej hodnote podielov uviedol, že táto nebola stranami sporu počas konania spochybnená ani namietaná, preto ju súd považoval za nespornú.
16. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vychádzal pritom zo zásady pomeru úspechu, keď mal za to, že žalobcovia (zrejme žalobkyňa) ako podieloví spoluvlastníci dosiahli v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne poskúšali dohodnúť so žalovaným (zrejme žalovanými) a aký následne navrhli v súdnom konaní (napr. uznesenie najvyššieho súdu SR z 26.07.2012, sp. zn. 4MCdo/10/2012). Podľa názoru súdu je spravodlivé postupovať podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP a úspešnej žalobkyni nepriznať náhradu trov konania, keď ani žalovaní žiadny takýto dôvod neuviedli. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
17. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 2 aj 3.
18. Žalovaný 2 v stručnom odvolaní uviedol, že sa nemôže stotožniť s rozsudkom nakoľko od začiatku dedičského konania notárka nedala ohodnotiť súdnym znalcom parcelu č. 146/18 a 146/3. V druhom prípade sa jednalo o jeho pozemok „C“ parc. č. 146/10 - orná pôda 740 m2, ktorý je ohodnotený na žiadosť notárky súdnym znalcom na 2.500,- Eur. Odvolateľ pokračoval, že 25.000,- Eur je trhová hodnota, za ktorú uvedený pozemok predal. Zdedenú časť nechceli predať, ale užívať, nakoľko sa podieľali na jej výstavbe a bola miestom rodinných stretnutí, nezáležalo im na ohodnotení. Ak už má súd vyvlastniť, tak za trhovú hodnotu, ktorá je podstatne vyššia. Žiadal preto krajský súd, aby rozsudok okresného súdu zrušil a prešetril celé dedičstvo.
19. Žalovaná 3 v podanom odvolaní uviedla, že nesúhlasí s vyplatením jej dedičstva, pretože súd prevažne pojednával jej brata L. X. ohľadne majetkového vyrovnania s jeho bývalou manželkou, ktoré sa netýka dedičského konania. Žalobkyňa sa nasťahovala na pozemok jej otca V. X. v maringotke, pretože bola vyhodená z bytu jej vtedajším manželom. Potom čo sa rozviedla, získala byt v P., ktorý následne prepísala na jedného zo svojich synov. Tým chce odvolateľka poukázať na to, že jej otec vlastnil štyri pozemky, jeden predal bratovi K. X., zbývajúce tri pozemky predal so žalobkyňou. Peniaze z pozemkov, ktoré vlastnil otec nie sú. Otcovi zostalo na jednom účte 10,- Eur a na druhom 5,- Eur a žalobkyňa ich chce vyplatiť, ale kde vezme peniaze. Súd sa tiež v rozsudku nezmienil, že jej brat žalovaný 2 ponúkol žalobkyni sumu 25.000,- Eur za jej časť nehnuteľnosti, pretože chcel, aby zostala v rodine. Táto čiastka bola žalobkyni navrhnutá aj v dedičskom konaní a taktiež nebola zapísaná. Zdedenú časť si chcú ponechať, pretože sa podieľali na výstavbe nehnuteľnosti, ktorú začal stavať otec s matkou. Na výstavbe sa žalobkyňa nepodieľala, pretože sa tam nasťahovala v maringotke, keď už nehnuteľnosť bola postavená, preto im nezáležalo na hodnote majetku. Preto nechápe, prečo okresný súd ich chce vyvlastniť, keď ona a súrodenci majú väčšiu časť pozemku, než žalobkyňa. Pokiaľ ju má súd vyvlastniť, tak za trhovú hodnotu ktorá je podstatne vyššia, než koľko je v súčasnej dobe ohodnotená. Preto žiada okresný súd, aby zrušil rozsudok a prešetril celé dedičské konanie.
20. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2 navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobkyni priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Zároveň požiadala o opravu rozsudku pre chyby v písaní v časti označenia priezviska žalobkyne, keď úplné priezvisko žalobkyne je X. M..
21. Žalobkyňa nesúhlasila s odvolaním žalovaného 2 z dôvodu jeho neopodstatnenosti a neodôvodnenosti. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, ktorému predchádzal riadny procesný postup súdu, pričom žalovaný 2 i ostatní mali možnosť niekoľkokrát počas procesu uplatniť prostriedky procesnej obrany, čo ignorovali. Konanie bolo sprevádzané vecnou nečinnosťou žalovaných a neadekvátnym až nedôstojným správaním sa žalovaných voči žalobkyni, ako aj voči súdnemu konaniu ako takému. Podľa obsahu odvolania žalovaného 2 (nezrozumiteľného vo vzťahu k opísaniu odvolacích dôvodov) namieta ocenenie parciel 146/18 a 146/3, pričom ide iba o dve z troch nehnuteľností, ktoré boli predmetom ocenenia podľa „odborného vyjadrenia k všeobecnej (trhovej) hodnote nehnuteľnosti“. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola potvrdená Uznesením o dedičstve, voči ktorému sa žalovaní v dedičskom konaní neodvolali a ani nepodali žiadnu námietku. Takúto námietku ako prostriedok procesnej obrany nevzniesli ani v predmetnom súdnom konaní. Takúto námietku žalovaného 2 nemožno akceptovať ani z dôvodu, že ju nemožno kvalifikovať ako novotu v zmysle § 366 CSP. Žalovaný 2 neuplatnil prostriedok procesnej obrany nielen včas, ale dokonca nepredložil vo svojej odvolacej námietke ani žiaden dôkaz o inom ocenení nehnuteľností. Naopak sám žalovaný 2 v odvolaní uvádza, že v dedičskom konaní bola oceňovaná znalcom porovnateľná parc. č. 146/10 vo vlastníctve žalovaného 2 (v blízkosti predmetných parciel), pričom znalec ohodnotil tento pozemok podľa tvrdenia žalovaného na 2.500,- Eur (správne 2.070,- Eur) podľa uznesenia o dedičstve strana 6 založeného v súdnom spise, čo je niekoľkonásobne nižšia cena než určená odborným vyjadrením a uznesením o dedičstve doloženým v súdnom spise, ku ktorému mal možnosť sa žalovaný 2, ako aj ostatní žalovaní v priebehu konania vyjadriť, čo neurobili. Hoci z odvolania žalovaného 2 nie je zrozumiteľné, či namieta zrušenie podielového spoluvlastníctva alebo len následné vyporiadanie, podstatné je, že všetky výroky sú neoddeliteľnými výrokmi a tvoria vec samu. Žalovaní počas konania netvrdili a ani nepreukázali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemalo dôjsť k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a vyporiadaniu spôsobom ako rozhodol prvoinštančný súd. Tvrdenia žalovaného 2 o údajnej výstavbe predmetných nehnuteľností a ich užívanie ako miesta spoločných stretnutí sú opakovane nepravdivé a ničím nepreukázané. Žalovaný 2, ani ostatní žalovaní počas prvoinštančného konania netvrdili ani nepreukázali také podstatné okolnosti, ktoré by naplnili dôvody hodného osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
22. Žalovaná 3 vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu žalovaného 2 uviedla, že s jeho odvolaním súhlasí.
23. Žalovaný 1 k doručenému odvolaniu žalovaného 2 uviedol, že s napadnutým rozsudkom súhlasí, považuje ho za správny.
24. Z podnetu žalobkyne v podanom vyjadrení k odvolaniu prvoinštančný súd uznesením č.k. 23C/20/2019-140 zo dňa 4.12.2020 s použitím ust. § 224 a § 234 ods. 2 CSP ako i čl. IV. ods. 1 CSP vo výroku I. opravil záhlavie predmetného rozsudku tak, že označenie žalobcu „v záhlaví platobného rozkazu správne znie: „W. X. M., narodená XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX F.“. Podobne vo výroku II. opravil výrok predmetného rozsudku tak, že označenie žalobcu „v záhlaví platobného rozkazu“... Nadväzne i v bode 1. odôvodnenia predmetného uznesenia prvoinštančný súd zmätočne a nesprávne uvádza, že žalobca žalobou zo dňa 24.7.2019 doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 25.7.2019 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 563,48 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
25. Proti tomuto opravnému uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1, pričom uviedol: „Týmto nesúhlasím s rozhodnutím Okresného súdu Piešťany, nakoľko nie je právoplatný a na ktoré sme sa odvolali všetci traja súrodenci. Nakoľko moje finančné pomery sú ako čiastočný invalidný dôchodca vo výške 97 Eur a som bez strechy nad hlavou (tak zvaný bezdomovec).
26. Proti predmetnému opravnému uzneseniu podala odvolanie aj žalovaná 3 s tým, že sa proti nemu odvoláva, pretože nesúhlasí s odôvodnením v bode 1., pretože súd stále trvá a nebol ukončený a bod 2., na ktorý podala odvolanie.
27. Z podnetu odvolacieho súdu prvoinštančný súd vydal opravné uznesenie č.k. 23C/20/2019-161 zo dňa 5.3.2021, ktorým s použitím § 224 a § 234 ods. 2 CSP opravil chyby v písaní v predchádzajúcom opravnom uznesení, keď vo výroku rozhodol nasledovne:
I. O p r a v u j e sa výrok I. opravného uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. 23C/20/2019-140 zo dňa 04.12.2020, tak že správne znie: „I. O p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 23C/20/2019-100 zo dňa 06.07.2020 tak, že označenie žalobcu v záhlaví rozsudku správne znie: „W. X. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX F..“ II. O p r a v u j e sa výrok II. opravného uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. 23C/20/2019-140 zo dňa 04.12.2020, tak že správne znie: „II. O p r a v u j e výrok rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 23C/20/2019-100 zo dňa 06.07.2020 tak, že označenie žalobcu vo výroku rozsudku správne znie: „W. X. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX F..“ III. O p r a v u j e sa bod 1. odôvodnenia opravného uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. 23C/20/2019-140 zo dňa 04.12.2020 tak, že správne znie: „ 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.12.2019 doručenou súdu dňa 04.12.2019 domáhala voči žalovaným zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v k.ú. F., obec F., okres Piešťany, vedených Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, na LV č. XXX ako parcela registra „C“ parc. č. 146/3 o výmere 970 m2 - orná pôda a parc. č. 146/18 o výmere 39m2 - zastavaná plocha a nádvorie, a na LV č. XXXX - rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. 148/18.“ IV. O p r a v u j e sa bod 2. odôvodnenia opravného uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. 23C/20/2019-140 zo dňa 04.12.2020 tak, že správne znie: „ 2. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 23C/20/2019-100 zo dňa 06.07.2020.“
28. Proti v poradí druhému opravnému uzneseniu odvolanie nebolo podané. Ďalšie podania v odvolacom konaní do spisu neboli doručené.
29. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných 1 a 3 proti opravnému uzneseniu č.k. 23C/20/2019-140 zo dňa 4.12.2020 (v spojení aj s jeho opravným uznesením 23C/20/2019-161 zo dňa 5.3.2021) je potrebné zdôrazniť, že predmetným opravným uznesením došlo k oprave záhlavia a výroku daného rozsudku a to výlučne v priezvisku žalobkyne, keď okrem priezviska X. bolo opravným uznesením doplnené i jej druhé priezvisko M.. Žiadnej inej časti preskúmavaného rozsudku sa predmetná oprava nedotkla.
30. V zmysle § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
31. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie ak d) bolo podané neoprávnenou osobou.
32. V citovanom ustanovení § 359 Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie, ktoré spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Keďže napadnutým opravným uznesením došlo k oprave výlučne v označení žalobkyne - v jej priezvisku, predmetné uznesenie nemohlo byť vydané zo žiadneho hľadiska v neprospech žalovaných 1 a 3, ktorí voči nemu podali odvolanie. Doplnenie druhého priezviska k označeniu žalobkyne v preskúmavanom rozsudku sa nijako nedotýka procesných či hmotných práv žalovaných 1 a 3 a žiadnym spôsobom nemôže byť v ich neprospech.
33. Keďže predmetné uznesenie nebolo vydané v neprospech odvolateľov, bolo potom nevyhnutné, aby odvolací súd odvolania žalovaných 1 a 3 proti opravnému uzneseniu, v zmysle cit. § 386 písm. b) CSP, ako podané neoprávnenými osobami odmietol, keďže žalovaní 1 a 3 nemali subjektívne právo na podanie predmetného odvolania. Pretože odvolanie žalovaných 1 a 3 proti predmetnému opravnému uzneseniu muselo byť prioritne odmietnuté z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd s poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania zakotvenú v čl. 17 CSP, nepovažoval za potrebné, naopak mal za nadbytočné, zaoberať sa otázkou, či predmetné odvolania mali všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 363 a nasl. CSP.
34. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolania žalovaných 2 a 3 proti rozsudku boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia podľa obsahu použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP).
35. Predmetom konania pred prvoinštančným súdom bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX Okresného úradu Piešťany, v k.ú. F., parcela „C“ č. 146/3 o výmere 907 m2 orná pôda a parcela č. 146/18 o výmere 39 m2, zastavaná plocha a nádvorie, ako i nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Piešťany v k.ú. F., obec F., okres Piešťany, stavba - rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele č. 148/18. Preskúmavaným rozsudkom pritom prvoinštančný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, podielové spoluvlastníctvo strán k dotknutým nehnuteľnostiam zrušil a všetky nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorú zároveň zaviazal na zaplatenie náhrady na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov žalovaným 1, 2 a 3.
36. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, bolo posúdiť správnosť úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru o potrebe zrušenia a vyporiadania predmetného podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam spôsobom prijatým vo výroku preskúmavaného rozsudku. V zmysle § 77 v spojení s § 78 CSP a § 142 OZ, keďže v danej veci ide o nútené procesné spoločenstvo, ktoré je zároveň nerozlučné, hoci odvolanie proti rozsudku podali iba žalovaní 2 a 3, v zmysle § 379 písm. b) CSP rozsahom odvolaní nebol súd viazaný a v dôsledku podania odvolania žalovanými 2 a 3 boli dotknuté aj výroky, ktoré sa týkali ostatných nerozlučných spoločníkov, teda i výroky vo vzťahu k žalovanému 1. Okrem toho pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu (z § 142 OZ), v dôsledku čoho odvolací súd tiež nie je viazaný rozsahom odvolacieho návrhu, hmotnoprávna povaha veci vyžaduje širší rozsah prieskumu v zmysle § 379 písm. c) CSP.
37. Podľa obsahu odvolaní v podstate obaja odvolatelia namietali, že im patriaci podiel na dotknutých nehnuteľnostiach „nechceli predať“ resp. „si chceli ponechať“, teda nesúhlasili vôbec so zrušením podielového spoluvlastníctva a chceli, aby im zostalo zachované. Obdobne tiež zhodne uvádzajú, že ak už ich „má súd vyvlastniť, tak za trhovú hodnotu, ktorá je vyššia“. Obaja odvolatelia teda zároveň nesúhlasili s výškou primeranej náhrady na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu, ktorú im súd napadnutým rozsudkom priznal.
38. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
39. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia (súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku necitovaného) z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
40. Keďže z citovaného ustanovenia vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami v zmysle § 216 ods. 2 CSP, dané konanie predstavuje výnimku zo zásady ne ultra petitum, kedy súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú, zároveň aj prisúdiť niečo iné, než čo žalobca žiadal. Citované ustanovenie upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne zakotvuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, 3. predaj veci a rozdelenie výťažku podľa podielov. Druhá a tretia veta citovaného ustanovenia zakotvujú tri kritériá a to veľkosť podielov, účelné využitie veci, prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníctva voči
ostatným spoluvlastníkom, ktoré sú prioritné, ale nie sú jediné, vždy treba prihliadať na všetky okolnosti daného konkrétneho prípadu.
41. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle cit. § 142 ods. 2 OZ môže dôjsť iba výnimočne vtedy, ak vec je reálne deliteľná a prikázaniu veci za náhradu a jej predaju bránia dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých existenciu musí súd starostlivo skúmať. Podľa R 100/1999 dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 OZ, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo, že vec má v úmysle predať). V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je súd povinný vychádzať z vyššie citovaného ustanovenia, opierajúc sa pritom o vyššie uvedené teoretické východiská.
42. Pokiaľ ide o prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k daným nehnuteľnostiam a to rozdelením veci, prvoinštančný súd túto otázku všeobecne a teoreticky rozobral v ods. 22. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, pričom v predchádzajúcom ods. 21. iba konštatoval, že rodinný dom nebolo možné rozdeliť, avšak v odôvodnení nie je možné vysledovať myšlienkové postupy a úvahy súdu, ktoré ho k tomuto záveru viedli. Súd ani nekonštatuje z čoho predmetný rodinný dom pozostáva, ani akú má úžitkovú plochu. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa na jedinom mieste neuvádza aký veľký spoluvlastnícky podiel prináleží ktorému zo spoluvlastníkov. V odôvodnení prvoinštančný súd prijatý záver o nemožnosti rozdelenia rodinného domu a pozemkov, nijako preskúmateľne nevysvetlil a nezdôvodnil.
43. Hoci súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 2 OZ v odôvodnení preskúmavaného rozsudku necitoval, ani naň nepoukázal, v ods. 23. sa teoreticky zaoberá otázkou nezrušenia a nevyporiadania podielového spoluvlastníctva so strohým záverom, že v prejednávanej veci nebola preukázaná existencia osobitných okolností, ktoré nevyplynuli z predložených listinných dôkazov, ani z výsluchu strán sporu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že všetci traja žalovaní od počiatku so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva ako celku nesúhlasili a žiadali, aby podielové spoluvlastníctvo zostalo zachované, pričom každý z nich uviedol svoje dôvody (žalovaný 1, že je bez trvalého pobytu a chce užívať dom aj záhradu, ktorú nadobudol po otcovi, žalovaný 2, navrhol, že on vyplatí žalobkyňu z jej podielu a zároveň žiadal, aby mu bol umožnený vstup na nehnuteľnosť, ktorý mu je upieraný, žalovaná 3 argumentovala citovým vzťahom k nehnuteľnosti, ktorú začali stavať jej rodičia, preto sa tam rada vracia a do budúcna by naďalej chcela navštevovať toto miesto). Minimálne žalovaní 1 a 3 tvrdili relevantné dôvody, pre ktoré nesúhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ktoré bolo potrebné subsumovať pod cit. ust. § 142 ods. 2 OZ a zhodnotiť, či môžu byť dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nezrušenie, ani nevyporiadanie spoluvlastníctva. Prvoinštančný súd sa ale v odôvodnení preskúmavaného rozsudku s týmito námietkami žalovaných nijako nevysporiadal, iba nedostatočne paušálne a všeobecne uzavrel, že osobitná okolnosť nevyplynula z predložených listinných dôkazov, ani z výsluchu strán sporu. Z odôvodnenia teda nie je zrejmé aké myšlienkové postupy prvoinštančný súd viedli k tomu, že žalovanými predostreté dôvody pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa. Iba strohá a všeobecná konštatácia, že takéto okolnosti z vykonaného dokazovania nevyplynuli, nemôže byť s poukazom na § 220 ods. 2 CSP postačujúca.
44. Pokiaľ ide o výšku náhrady, odvolatelia s jej výškou podľa rozsudku nesúhlasia s tým, že žiadajú trhovú cenu. Súd pritom všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností určil s odkazom na odborné vyjadrenie z realitnej kancelárie dňa 12.12.2018 (č.l. 16 - 17 spisu), kde bol predmetný dom ocenený na 23.000,- Eur, pozemky na 10.000,- Eur, spolu dotknuté nehnuteľnosti na 33.000,- Eur a zároveň sa odvolával tiež na uznesenie Okresného súdu Piešťany v dedičskom konaní č.k. 8D/94/2018, kde bola uvedená hodnota domu 23.000,- Eur. Následne vychádzajúc z veľkosti podielov, ktoré súd neidentifikoval ani v tejto časti rozsudku (ods. 26) ani na inom mieste, žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1, 2 a 3 presne tie sumy ako boli uplatnené v žalobe, bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom špecifikoval, ako ku nim dospel, v dôsledku čoho je tento záver nepreskúmateľný. K poukazu súdu v nasledujúcom ods. 27 na to, že hodnota podielov nebola stranami sporu počas konania spochybnená, ani namietaná a súd ju považoval za nespornú, je potrebné uviesť, že všetci traja žalovaní od počiatku nesúhlasili so
žalobou ako celkom, čo zahŕňa aj ich nesúhlas s vyplatením náhrady za ich spoluvlastnícky podiel v uvedenej výške.
45. Skutkové tvrdenia sú jedným z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP). Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa nasledujúceho § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
46. Civilný sporový poriadok nedefinuje pojem skutkové tvrdenia. Je možné ale ustáliť, že skutkové tvrdenia sú tvrdené skutočnosti, ktorými sa vymedzuje skutok (skutkový dej), na základe ktorého sa v spore uplatňuje nárok, teda sú to tvrdenia o skutkových okolnostiach veci. Vychádzajúc z uvedeného potom výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel v zmysle § 142 ods. 1 OZ nemôže byť skutkovým tvrdením, keďže sa netýka skutkových okolností resp. skutkového deja veci. Potom ani neprichádza do úvahy na vec aplikácia citovaného § 151 ods. 1 CSP o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení. Bolo preto povinnosťou prvoinštančného súdu v odôvodnení preskúmavaného rozsudku riadne sa vysporiadať s otázkou primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely, ako aj s výškou náhrady jednotlivých spoluvlastníkov podľa ich podielov a to takým spôsobom, aby boli závery prvoinštančného súdu bez akýchkoľvek pochybností zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné.
47. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
48. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
49. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
50. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
51. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
52. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.
53. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
54. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia).
55. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom.
56. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok II.).
57. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude riadne v súlade s procesnou normou vykonať všetky navrhnuté a pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky dotknuté hmotnoprávne ustanovenia, následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite, v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP vo všetkých jeho častiach a záveroch vyčerpávajúco a preskúmateľne odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
58. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).