Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-38-2019.pdf
PDF · 94.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/38/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831, proti povinnému: B. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., o vymoženie sumy 788,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 7Er/496/2013-15 zo 14. januára 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. 7Er/496/2013-15 zo 14. januára 2019, zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, so sídlom Exekútorského úradu Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, náhradu trov exekúcie vo výške 50,27 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 63 ods. 1, § 64, § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že poverením Okresného súdu Topoľčany č. 5406 047963 * z 16. mája 2013 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávnenej, na základe vykonateľného rozhodnutia spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a. s. - Výkaz nedoplatkov č. 1300028266 z 01. 02. 2013, pre vymoženie sumy 788,12 eura a trov exekúcie. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia §54 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože vykonanou lustráciou bola zistená nemajetnosť povinného. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 58,60 eura a žiadal na ich úhradu zaviazať v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
4. Exekučný súd poznamenal, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. V tomto smere súd poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/11, z ktorého možno dospieť
k záveru, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
5. Dôvodom na zastavenie predmetnej exekúcie je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/496/2013, spisom súdneho exekútora číslom Ex 1891/2013 mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Počas vykonávania exekúcie boli opakovane zisťované majetkové pomery povinného, pričom bolo zistené, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na účtoch v bankách nemá finančné prostriedky, prostredníctvom sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný nie je poberateľom dôchodkovej, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti ani poberateľ nemocenskej dávky. V centrálnom registri exekúcií je voči povinnému vedených ďalších 13 exekučných konaní.
6. Súd prihliada pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku podľa skutkového stavu - majetkových pomerov povinného, ktorý je aktuálny v čase rozhodovania. Na akékoľvek nadobudnutie majetku povinného v budúcnosti súd neprihliada, pretože je táto teoretická možnosť u povinného daná vždy. Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil.
7. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal podľa §14 ods. 1,2 a §15 ods. 1 vyhlášky minimálnu odmenu vo výške 33,19 eura, ktorú si uplatnil.
8. Z exekučného spisu mal exekučný súd za preukázaný vznik poštovného vo výške 8,70 eura, preto bola exekútorovi priznaná jeho náhrada v tejto výške. Pri rozhodovaní o náhrade poštovného súd vychádzal z doručovaných písomností, dokladov o ich doručení a z ceny poštovného v čase, keď doručovanie bolo vykonané a priznal súdnemu exekútorovi 1,70 eura za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, 3 x 1,70 eura za doručovanie príkazu na začatie exekúcie zamestnávateľovi EKO stavin s.r.o. a 1,90 eura za doručenie exekučného spisu. Ďalej priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH vo výške 8,38 eura z priznaných trov vo výške 41,89 eura, spolu 50,27 eura. K zastaveniu exekúcie v tejto veci došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znáša oprávnená. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby v celom rozsahu vyhovel podanému odvolaniu a návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol, alebo alternatívne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že pri tvrdenej nemajetnosti povinného je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje za predčasné. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Vychádzajúc z judikatúry a právnej úpravy má za preukázané, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha výlučne oprávnenému. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by mohol nejaký získať. Takéto situácie rieši judikatúra v tom smere, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je povinný fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudnutie majetok, či už výkonom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Domnieva sa, že ani exekučný súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. V súvislosti so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinného dodal, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Taktiež uviedol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
10. Ďalej poznamenal, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území SR s tým, že výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci alebo ako SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod., preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
13.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13.3. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13.4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13.5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13.6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13.7. Podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov
vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,.
13.8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13.9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík podal dňa 07. 05. 2013 na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému Ivan Vostrý, nar. 31. 03. 1966. Exekučným titulom je Výkaz nedoplatkov č. 1300028266 z 01. 02. 2013, právoplatné a vykonateľné dňa 02. 03. 2013. Okresný súd Topoľčany poverením č. 5406 047963 z 16. mája 2013 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie označené ako Podnet na zastavenie exekučného konania, v ktorom uviedol, že zistil nemajetnosť povinného, preto navrhol exekučnému súdu, aby predmetnú exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 50,27 eura voči oprávnenému.
15. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver. Svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 a § 236 CSP. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.
17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Exekučnému súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže vykonaným šetrením majetku povinného bolo zistené, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie.
18. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
19. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Krajský súd v Nitre sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Okresného súdu Topoľčany, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v ďalšom odkazuje.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného v tom smere, že povinný je fyzická osoba, u ktorej možno predpokladať, že by mohla v budúcnosti nadobudnúť majetok niektorým zo zákonných spôsobov (dedením, darovaním, vznikom nároku na mzdu alebo iný príjem a pod.), odvolací súd konštatuje, že túto skutočnosť nie je možné vopred zistiť, a teda takéto tvrdenie je potrebné považovať len za domnienku. To, či v skutočnosti povinný niekedy bude alebo nebude vlastniť majetok, považuje odvolací súd v danej situácii za bezpredmetné, resp. za právne irelevantné. Nestotožňuje sa ani s námietkami oprávneného ohľadom toho, že predmetom vymáhania je verejné zdravotné poistenie, pričom zastavením exekúcie poškodí ostatných poistencov, ktorí si riadne poistné platia. V tomto smere poznamenáva, že skutočnosť, že exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky nie je časovo obmedzené však nemožno stotožňovať s tým, že by vedenie takejto exekúcie bolo zároveň aj dôvodné a hospodárne. V prípade, ak by nastala uvedená situácia, má oprávnený možnosť opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata.
20. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil, pričom správne konštatoval, že dôvodom jej zastavenia bola nemajetnosť povinného, teda že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie bolo preto potrebné zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (čo je daný prípad) o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách postupoval napokon aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3M Cdo/13/2011).
21. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva nárok na ich náhradu, pretože mu žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnil.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).