Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-1-2019.pdf
PDF · 111.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/1/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávnenej: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, mene ktorej koná ako advokátka konateľka JUDr. Andrea Cviková, proti povinným: 1/ Z. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. , 2/ E. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., o vymoženie 4.729,93 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 23. augusta 2018 č. k. 9Er/775/2008-31 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd návrh oprávnenej na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 06. 09. 2006 č. k. RK-368/06-MK vydaný na základe porušenia Zmluvy o revolvingovej pôžičke zo dňa 23. 003. 2005. Vzťah medzi oprávnenou a povinnými posúdil ako spotrebiteľský, aplikujúc naň ust. § 39, § 53 ods. 1, § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovej pôžičke (ďalej "Zmluvné dojednania") kde v článku 16 Riešenie sporov, v bode 16.1. obsahuje ustanovenia o spôsobe riešenia sporu. V článku 16.2 obsahuje zmluva rozhodcovskú doložku, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: a) JUDr. Gustáv Ret, advokát, AK Bratislava, Tomášikova 30, b) JUDr. Ján Smetana, advokát, AK Banská Bystrica, Horná 51, c) JUDr. Marianna Mochnáčová, komerčný právnik, Košice, Tyršovo nábrežie 11. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z horeuvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcov v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ. 16.3. Rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto Zmluvy o RÚ nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie sa popri pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Súd prvej inštancie dňa 08. 08. 2008 súd udelil súdnemu exekútorovi - JUDr. Milan Strieška, Exekútorský úrad Vráble, so sídlom Levická 1288/16, 952 01 Vráble poverenie na vykonanie exekúcie. V súčasnej dobe je exekúcia vedená u súdnej exekútorky - JUDr. Anetta Demešová, Exekútorský úrad vo Vrábľoch, 1. mája 1053, 952 01. Argumentoval, že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva), na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je špecifikovaná vyššie. Uvedené skutočnosti ho viedli k tomu, že podrobil
súdnej kontrole rozhodcovskú doložku. V predmetnej exekúcii zistil, že povinní (dlžníci) si neplnili riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, oprávnená s poukazom na rozhodcovskú zmluvu uplatnila svoje nároky v rozhodcovskom konaní podľa uzatvorenej rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej zmluve. Zastal názor, že rozhodcovská zmluva uzatvorená na pripravenom formulári, ktorý predkladá oprávnená dlžníkom po ručnom vyplnení údajov o osobe dlžníka a výške sumy úveru a dátumu vyplnenia tlačiva, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinní nemali možnosť ovplyvniť, resp. niektoré zmluvné dojednania vylúčiť. Argumentoval, že cieľom povinných bolo v uvedený deň podpisu zmluvy získať finančné prostriedky a na ich získanie mu boli oprávnenou predložené listiny, medzi ktorými bola aj rozhodcovská zmluva a zmenka. Z uvedeného vyplýva pochybnosť, či spotrebitelia
- povinní mali možnosť sa riadne s obsahom predložených listín oboznámiť a uvedomiť si predložený text (drobný a ťažko čitateľný) a všetky právne následky z neho vyplývajúce pre ich osobu. Spotrebitelia rozhodcovskú zmluvu mohli len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolala dodávateľka ako prvá. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach a dodávateľka musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinným vznikol nárok, ktorého by sa oprávnená mohla v rámci exekúcie domáhať. Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie a preto súd v priebehu exekúcie pristúpil k jej zastaveniu s poukazom na znenie § 52 a nasledujúce OZ a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že konajúci súd aplikoval nesprávne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase (t.j. do 31. 12. 2014 v súlade s ust. § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) a § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase (t.j. do 31. 12. 2014) a v rozpore so Smernicou č. 93/13/ EHS, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora EÚ vykladajúcou túto smernicu. Tvrdila, že ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (a ani iné ustanovenie Exekučného poriadku účinného v rozhodnom čase) neumožňuje exekučnému súdu skúmať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok z vecného hľadiska. Exekučné súdy sú podľa tohto ustanovenia oprávnené preskúmavať exekučný titul výlučne z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Dodala, že rovnako podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. nemôže exekučný súd vykonávať neobmedzený vecný prieskum exekučného titulu, ale výlučne len v rozsahu uvedenom v tomto ustanovení. Na základe označeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený zastaviť exekúciu výlučne v prípade, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené oprávnenie súdu sa teda nevzťahuje na posudzovanie platnosti/ neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu jej kvalifikovania ako neprijateľnej podmienky, ale výlučne na posudzovania plnenia, ktoré sa exekučným titulom vymáha. Oprávnený je toho názoru, že účelom tejto právnej úpravy bolo umožniť zásah do právoplatného rozhodcovského rozsudku zo strany exekučného súdu len vo výnimočných prípadoch, t.j. v prípadoch, ak by išlo o zjavný exces z právnej úpravy rozhodcovského konania. Opierajúc sa o judikatúru Súdneho dvora EÚ uviedla, že Súdny dvor síce pripúšťa aj preskúmanie právoplatného rozhodcovského rozsudku v štádiu exekučného konania týkajúceho sa spotrebiteľského vzťahu, avšak iba za splnenia podmienky, že (i) rozsudok bol vydaný bez účasti spotrebiteľa a (ii) vnútroštátny poriadok vo svojej procesnej právnej úprave umožňuje vykonať posúdenie nekalej povahy rozhodcovskej zmluvy v rámci opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy, a to pri zabezpečení rovnocennosti. Uviedla, že exekučné súdy v Slovenskej republike, v čase rozhodnom pre toto konanie, pri preskúmavaní exekučných titulov, ktorými boli rozhodnutia všeobecných súdov, neposudzovali a nemali ani oprávnenie posudzovať nekalosť zmluvných podmienok dojednaných v rámci spotrebiteľského vzťahu. V nadväznosti na uvedené navrhla, aby súd konajúci o tomto opravnom prostriedku podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie a obrátil sa na Súdny dvor EÚ s nasledujúcou otázkou: Či sa má Smernica č. 93/13/EHS vykladať v tom zmysle, že ochrana spotrebiteľa podľa jej ustanovení zahŕňa možnosť, aby súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného na podklade rozhodcovskej doložky obsiahnutej v úverovej zmluve uzatvorenej medzi veriteľom a spotrebiteľom, preskúmaval platnosť ustanovení tejto úverovej zmluvy a tento rozhodcovský rozsudok posúdil ako nespôsobilý exekučný titul a exekúciu z tohto dôvodu zastavil na základe toho, že úverová zmluva obsahuje nekalú podmienku, ktorá spôsobuje spotrebiteľovi ujmu, v prípade, ak podľa vnútroštátnych procesných pravidiel súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu nemá možnosť z tohto
hľadiska preskúmavať platnosť zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva nárok priznaný právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Popri vyššie uvedenom považovala za nutné poukázať na to, že rozhodcovské doložky sú podľa neskôr zavedenej a explicitnej úpravy povolené (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ). Výslovne sa zakazuje v rámci nich len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovského konaniu. Dôvody uvádzané v napadnutom uznesení neobstoja ani pri výklade § 53 ods. 1 OZ založenom na princípe nepriameho účinku smernice 93/13/EHS. Z formulácie uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca) ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Exekučný súd evidentne nesprávne berie do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko určenia subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu (keďže žalobu podáva v takom prípade druhá strana). Skúmanie dôvodov na jednej či druhej zmluvnej strane je potrebné hodnotiť objektívne, o. i. aj pri zachovaní zásady pacta sunt servanda. Považovala za neopodstatnené a neracionálne, aby zákonodarca pri tvorbe a prijatí zákona výslovne upravil v zákone možnosť začatia rozhodcovského konania voči spotrebiteľovi, hoci podľa súdu by taký postup mal byť neprípustný. Uzavrela, že rozhodcovská doložka a všetky podmienky rozhodcovského konania boli dojednané jasne a zrozumiteľne v zmluvných dojednaniach, tak, aby boli zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa. Čo sa týka poučenia spotrebiteľa o rozdiele medzi súdnym a rozhodcovským konaní, poučila povinných v samotnej rozhodcovskej doložke o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho dôsledky a podrobne opísala priebeh rozhodcovského konania a jeho podmienky. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky/ zmluvy. Veriteľka nad rámec zákona povinných poučila, čo však súd nebral do úvahy. Zvýraznila, že moment uzavretia rozhodcovskej doložky súčasne so zmluvou o úvere nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky. V žiadnom zákone, vyhláške ani inom právnom predpise sa nenachádza také ustanovenie, ktoré by požadovalo dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky) výlučne len po vzniku vymáhateľných alebo iných sporových nárokov alebo určitý čas po uzavretí zmluvy o revolvingovej pôžičke a to ani v prípade spotrebiteľských zmlúv. Aj v súčasne platnom zákone č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý je právnou normou na ochranu spotrebiteľa sa nevyžaduje uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy až po uzavretí zmluvy o úvere, resp. inej zmluvy. Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom na miesto rozhodcovského konania uviedla, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné. Z dôvodu právnej opatrnosti len poukazujeme na to, že písomné je aj konanie pred súdom napr. pri vydaní platobného rozkazu a takisto ide o sporové konanie. Písomná forma konania však neznamená žiadny zásah do práv jeho účastníka, nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne (v žalobnej odpovedi, žiadosťou o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, a napokon aj žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Ani v konaní pred všeobecným súdom sa nevychádza striktne z princípu dostupnosti súdu. Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosažiteľné, t.j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať. Ani zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní neurčuje žiadne kritériá týkajúce sa dostupnosti miesta rozhodcovského konania. V súvislosti s veľkosťou písma a čitateľnosťou zmluvných dojednaní oprávnený tvrdí, že je rozhodujúce, že predmetná zmluva o revolvingovej pôžičke je objektívne čitateľná, zrozumiteľná a určitá. Je rozdelená na oddelené názvom označené články a tieto na jednotlivé číselne označené odseky. Veľkosť písma, ktorá je dostatočná, farba, font alebo iné grafické úpravy nemôžu mať vplyv na informačnú schopnosť textu, nakoľko rozhodujúci je obsah zmluvy a jeho objektívna zistiteľnosť, zrozumiteľnosť a určitosť.
3. Povinní ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj ako CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.
10. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).
11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 14. 10. 2008, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
13. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Exekúciu súd môže zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
16. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
17. Podľa § 243d ods. 2 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
18. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
20. K uvedenému je potrebné dodať, že už v čase uzavretia Zmluvy existoval zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., ktorý v rámci svojho ustanovenia § 23a ods. 1 účinného od 1. januára 2000, v znení platnom do 24. novembra 2004 do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesol pojem tzv. typovej (mimo akúkoľvek pochybnosť vždy spotrebiteľskej) zmluvy, pričom tou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, pričom podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia typová zmluva nesmela obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené je nesporné, že už v čase uzavretia zmluvy oprávneného a povinného z prejednávanej veci (07. 01. 2004) muselo byť vylúčené, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak než na zmluvu typovú (a spotrebiteľskú).
21. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 27. 06. 2008 sa oprávnená domáhala voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 4 729,93 eura s príslušenstvom. K návrhu priložila exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zo dňa 06. 09. 2006 č. k. RK-368/06-MK, kópiu Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 23. 03. 2005 s kópiou Zmluvných dojednaní zo dňa 23. 03. 2005. Dňa 08. 08. 2008 súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, Levická 1288/16, poverenie na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
22. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver
poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, spisového materiálu a tvrdení odvolateľky konštatuje, že okresný súd preukázaný skutkový stav správne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd poukazuje, a s ktorým sa stotožňuje.
23. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. Súd prvej inštancie správne považoval danú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení OZ, pretože medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Veriteľka - dodávateľka je podnikateľka, pričom medzi predmety jej činnosti patrí aj poskytovanie úverov, pri uzatváraní zmluvy teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľka zo zmluvy mala preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Zmluvných dojednaniach zo dňa 23. 03. 2005 v bode 16. v znení citovanom v odseku 1. tohto odôvodnenia, súd prvej inštancie správne právne posúdil ako neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 OZ a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľobv. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľmi individuálne dojednaná vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v zmluve, ktorá je typizovanou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť či ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka ponecháva spôsob riešenia prípadného sporu výlučne na vôli dodávateľky, t. j. oprávnenej. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy, slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľka, ktorá fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je na mieste obava, do akej miere je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 16. Zmluvných dojednaní zo dňa 23. 03. 2005 prvoinštančný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 OZ tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Následkom tejto neplatnosti je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému vznikol voči povinnému nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Odvolací súd záverom dodáva, že aj keď prvoinštnačný súd opomenul aplikovať ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne, výrok rozhodnutia vedia k správnemu právnemu záveru, teda k zastaveniu exekúcie a aj zo samotného odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú správne právne závery, ku ktorým dospel aj odvolací súd a sú vyjadrené v obsahu tohto odôvodnenia.
24. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. V súvislosti s návrhom oprávnenej, aby odvolací súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie odvolací súd uvádza, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. Odvolací súd, t.j. súd, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak považuje vyriešenie takejto otázky za nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia a ak je vyriešenie uvedenej otázky spôsobilé podstatným spôsobom
ovplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade postupuje ex officio, a teda nie je potrebný ani návrh zo strany účastníka. V prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza sú už konštantnou judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína acté clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EU zo 6. októbra 1982 sp. zn. CILFIT, C-283/81. Vo svetle uvedeného odvolací súd oprávnenou navrhovanú predbežnú otázku posúdil ako zjavne neopodstatnenú a irelevantnú vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom jej prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúci spor. S poukayom na uvedené odvolací súd návrh oprávnenej na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie považuje za nedôvodný.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).