Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5S-222-2018.pdf
PDF · 196.74 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/222/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD, a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcov: 1) DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, právne zastúpený: Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, 2) Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbova 2, Bratislava, IČO: 00 165 565, za účasti: 1) Merck Sharp & Dohme B.V., Eaarderweg 39, 2031 BN Haarlem, 2003 PC, P. O. Box 581, Haarlem, Holandské Kráľovstvo, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou ČECHOVÁ & PARTNERS s.r.o. so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47 249 129, 2) Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 03.10.2018 v spojení s Opravou zrejmej nesprávnosti k rozhodnutiu č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 03.10.2018 vykonanou dňa 22.11.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministra zdravotníctva Slovenskej republiky č.: S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 03.10.2018 v spojení s Opravou zrejmej nesprávnosti k rozhodnutiu č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 03.10.2018 vykonanej dňa 22.11.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcom v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Ďalšiemu účastníkovi v 1. rade súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu § 169 SSP.
Ďalšiemu účastníkovi v 2. rade súd voči žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žiadosťou o podmienené zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku doručenej žalovanému dňa 30.06.2018 žiadateľ: Merck Sharp & Dohme B.V. so sídlom Warderweg 39, 2031 BN Haarlem, Holandsko (ďalej aj len „žiadateľ“ alebo „ďalší účastník v 1. rade“) požiadal o podmienené zaradenie lieku 0975C KEYTRUDA 25 Mg/Ml infúzny koncentrát con inf 1x4 ml/100mg (liek.inj.skl.) ( ďalej aj „posudzovaný liek“ alebo „KEYTRUDA“) do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku.
2. Dňa 03.10.2018 ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky ako orgán príslušný podľa § 21 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“ alebo „zákon č. 363/2011 Z. z.“ alebo „zákon o rozsahu a podmienkach úhrady“) v začatom konaní s účastníkmi konania Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., DÔVERA zdravotná poisťovňa a.s., Union zdravotná poisťovňa a.s. a žiadateľ, vydala rozhodnutie č. S10871-2018-0KC-14082. Napadnutým rozhodnutím vo výrokovej časti ministerka podľa § 21 ods. 1 zákona podmienene zaradila liek 0975C KEYTRUDA 25mg/ml infúzny koncentrát con inf 1x4 ml/100 mg (liek.inj.skl.) do zoznamu kategorizovaných liekov (I), úradne určila cenu lieku vo výške X.XXX,XX eur (II), úradne určila maximálnu cenu lieku vo verejnej lekárni vo výške X.XXX,XX eur (III) a maximálnu sumu úhrad zdravotných poisťovní za liek na obdobie podmienenej kategorizácie podľa § 21 ods. 5 zákona určila vo výške X.XXX.XXX,- eur (IV). Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha, v ktorej sú uvedené podrobnosti o podmienenom zaradení lieku v zozname kategorizovaných liekov.
3. Svoje rozhodnutie odôvodnila konštatovaním, že „ministerstvo žiadosť spolu s prílohami odborne posúdilo a došlo k záveru, že liek spĺňa kritéria kategorizácie liekov podľa § 95 ods. 1 písm. d/ zákona“.
4. Dňa 22.11.2018 ministerka zdravotníctva vykonala opravu zrejmej nesprávnosti k rozhodnutiu č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 03.10.2018.
II.
Žaloba
5. Spoločnou žalobou podanou žalobcom v prvom rade DÔVERA zdravotná poisťovňa a.s. a žalobcom v druhom rade Union zdravotná poisťovňa a.s. v zákonnej lehote doručenou Krajskému súdu v Bratislave sa žalobcovia domáhajú preskúmania napadnutého rozhodnutia ministra zdravotníctva z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a pred vydaním rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré trpí zásadnými procesnými vadami.
6. Žalobcovia vidia nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v nedostatku výrokovej časti rozhodnutia, nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia a nekompetentnosti administratívneho spisu. Argumentujú, že zákon o rozsahu úhrady je právnym predpisom obsahujúcim tak hmotnoprávne ako aj procesnoprávne ustanovenia. Hmotnoprávne ustanovenia okrem iného určujú podmienky, za splnenia ktorých môže byť liek zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov. Procesnoprávne ustanovenia určujú podmienky právomoci a postupu správneho orgánu (t.j. žalovaného), splnenie takýchto hmotnoprávnych podmienok v ktoromkoľvek prípade skúmať a rozhodnúť o zaradení či nezaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov. Z procesnoprávneho ustanovenia § 81 ods. 1 písm. d/ zákona vyplýva, že rozhodnutie obsahuje najmä výrok obsahujúci rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. I keď z dikcie jednoznačne nevyplýva, že to má byť aj hmotnoprávne ustanovenie, z povahy veci, t.j. z požiadavky jasnosti, zrozumiteľnosti, presvedčivosti, preskúmateľnosti a najmä právnej istoty rozhodnutia vyplýva, že nepostačuje len uvedenie procesnoprávneho ustanovenia, z ktorého vyplýva právomoc správneho orgánu rozhodovať (§ 21 ods. 1 zákona ) ale je potrebné vo výroku uviesť aj hmotnoprávne ustanovenie, ktoré je právnym základom merita rozhodnutia. Vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného žiadne takéto ustanovenie uvedené nie je. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo navyše odôvodnené len formalisticky, aby vyvolávalo zdanie, že sa žalovaný vysporiadal s naplnením podmienok pre rozhodnutie podľa § 95 zákona o rozsahu úhrady. Rozhodnutie preberá/opakuje argumentáciu zo stanoviska hlavného odborníka pre klinickú onkológiu v prvej polovici druhej strany. Toto stanovisko ale nie je súčasťou administratívneho spisu. Ďalej žalovaný prevzal argumentáciu stanoviska odbornej pracovnej skupiny. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil len strohým skonštatovaním „ministerstvo žiadosť spolu s prílohami odborne posúdilo a došlo k záveru, že liek spĺňa kritéria kategorizácie liekov podľa § 95 ods. 1 písm. d/ zákona“.
7. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať za preskúmateľné rozhodnutie, ale ide o celkom arbitrárne rozhodnutie, ktoré privodzuje jeho nepreskúmateľnosť a dôvod pre zrušenie rozhodnutia správnym súdom.
8. Nezákonnosť rozhodnutia žalobcovia vidia aj v samotnej spornosti a nedostatkoch návrhu. Argumentáciu tým, že z návrhu vyplýva, že neboli celkom zjavne splnené podmienky na rozhodnutie podľa § 95 zákona o rozsahu úhrady, pretože nebola splnená žiadna z taxatívne definovaných skutkových situácií, ktoré zákonodarca označil za situácie vo verejnom záujme. Aj v dôvodovej správe k novele zákona o rozsahu úhrady, ktorou sa do ust. § 95 ods. 1 vložilo nové písm. d/, na ktoré sa odvoláva rozhodnutie žalovaného sa uvádza: „Navrhuje sa rozšírenie definície verejného záujmu pre potreby konaní vo veciach kategorizácie. Ako jedna zo špecifických okolností, za ktorých ministerstvo môže rozhodnúť v skrátenom konaní sa zavádza aj situácia, kedy je potrebné zabezpečiť vhodnú terapeutickú alternatívu pri zachovaní nákladovej efektívnosti“. Žalobcovia majú za to, že predmetný liek nespĺňa kritériá kategorizácie podľa ust. § 7 ods. 2 písm. a/, písm. b/, body 1., 2., 3. v spojení s ods. 3 zákona o rozsahu úhrady; ďalej nespĺňa kritériá podľa ust. § 7 ods. 2 písm. b/ bod 4 a ani ust. § 7 ods. 2 písm. a/ bod 4 a písm. b/ bod 5 zákona o rozsahu úhrady z dôvodov ako argumentovali v bode 14, 15 a 16 žaloby. Vychádzajúc z tejto argumentácie žalobcovia tvrdia, že posudzovaný liek nespĺňa kritériá, resp. definičné znaky tzv. orfanu, t.j. lieku na ojedinelú - osirotenú chorobu, tzn., že prevalencia ochorenia je pri diagnózach (ochoreniach), na ktorých liečbu je tento liek vhodný, v skutočnosti viac ako 1:50 000 (pri tzv. organoch je menej ako 1:50 000, teda menej ako jeden chorý na danú chorobu v pomere k 50 000 z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky).
9. Zásadným nedostatkom návrhu, a tým aj zásadným procesným pochybením žalovaného je, že v čase podania návrhu (žiadosti) nebolo ešte pre tento liek oficiálne schválené dávkovanie 200 mg á 3 týždne. Návrh bol teda neúplný a žalovaný mal navrhovateľa vyzvať na jeho doplnenie postupom podľa ust. § 75 ods. 7 zákona o rozsahu úhrady. Aj keď následne navrhovateľ toto schválenie získal, nedoložil ho do spisu ako prílohu návrhu predpísanú formou súhrnu charakteristických vlastností lieku, ale len akýmsi pozitívnym stanoviskom Vedeckého výboru pre humánne lieky. Potom žalovaný rozhodol o tomto neúplnom návrhu v rozpore s podkladmi, teda v rozpore s ust. § 79 ods. 1 zákona o rozsahu úhrady, keďže ide o skutočnosť, ktorá nie je zdokumentovaná ako súčasť obsahu administratívneho spisu. Žalobcovia zároveň namietajú, že sa nezakladá na pravde tvrdenie, že liečivo bolo pre pacientov nedostupné. Bolo dostupné a bolo hradené zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.
10. Žalobcovia namietajú, že podmienky hypotézy ust. § 95 ods. 1 zákona o rozsahu úhrady pre uplatnenie inštitútu verejného záujmu v danom prípade neboli splnené, a preto rozhodnutie žalovaného nemá zákonný podklad. Predovšetkým inštitút verejného záujmu ustanovený v predmetnej úprave (§ 95) treba vykladať v kontexte celej úpravy daného zákona a v žiadnom prípade nemožno tento inštitút vykladať a ani aplikovať bez toho, aby sa pritom bral do úvahy kontext zvyšného textu zákona. Táto úprava (§ 95) predstavuje výnimku zo zvyšnej (pravidelnej) úpravy. Pri rozhodovaní bez návrhu platí, že o podmienenom zaradení rozhodne žalovaný z vlastného podnetu, ak ide o liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov, ktorý má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia (§ 21 ods. 1 zákona o rozsahu úhrady), čo v danom prípade splnené nebolo, pretože liek KEYTRUDA nebol zaradený v zozname kategorizovaných liekov, avšak bude mať významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia. Takže bolo potrebné skúmať už aj preto, že návrh podaný bol, či boli splnené podmienky na podmienené zaradenie na základe návrhu/žiadosti. V danom prípade boli teda splnené predpoklady na pravidelné rozhodovanie na základe návrhu/žiadosti. Navrhovateľ podal návrh podľa § 15 zákona o rozsahu úhrady a žalovaný mal skúmať splnenie procesných a vecných podmienok pre rozhodnutie a rozhodnúť podľa § 21 zákona o rozsahu úhrady. Od tohto zákonného postupu sa žalovaný odchýlil, hoci podmienky na takéto odchýlenie splnené neboli, teda konal a rozhodoval nezákonne. Preto je rozhodnutie žalovaného nezákonné. Už zo samotného gramatického výkladu predvetvia ust. § 95 ods. 1 zákona, kde je uvedená formulácia „bezodkladne rozhodnúť“ vyplýva podmienka naliehavosti. Pri výklade a aplikácii výnimky z pravidla sa táto nemá bezdôvodne rozširovať. Právna úprava ust. § 95 zákona o rozsahu úhrady ja výnimkou z pravidla, že v zozname kategorizovaných liekov môže byť len liek, ktorý spĺňa podmienky v ust. § 7 ods. 2 zákona o rozsahu úhrady, pričom o tomto zaradení do zoznamu kategorizovaných liekov sa rozhoduje na základe žiadosti držiteľa registrácie daného lieku, a to rozhodnutím, proti ktorému možno podať riadny opravný postriedok (námietky). V danom prípade (§ 95) zákonodarca uplatnil výnimočné pravidlo - výnimku z väčšinového pravidla, keď splnomocnil žalovaného, aby rozhodol, ak sú splnené výnimočné podmienky, a to
predovšetkým existencia naliehavej potreby bez zbytočného odkladu usporiadať dotknuté vzťahy, mimo tohto pravidelného postupu, rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok/ námietky, a ktoré nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť jeho zverejnením. Ide o výnimku, ktorá má síce svoj racionálny a legitímny dôvod/účel, avšak je výnimočným a nesystémovým opatrením, a preto treba toto pravidlo vykladať v prípade pochybností reštriktívne.
11. V danom prípade však nielenže existujú pochybnosti, či takéto podmienky na uplatnenie výnimky boli splnené, čo je hmotnoprávna alebo kauzálna stránka veci - predovšetkým skutková otázka naliehavosti, ale bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že žalovaný porušil aj procesné pravidlá, keď z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ani z administratívneho spisu, najmä z návrhu a jeho príloh presvedčivo a jasne nevyplýva, že takéto podmienky sú splnené, čo je už procesnoprávna stránka veci. Žalovaný teda rozhodol v rozpore s hmotnoprávnou úpravou, keď aplikoval právnu normu, ktorej podmienky hypotézy neboli skutkovo naplnené, a súčasne pochybil aj procesne, keď svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil a súčasne dôvody tohto rozhodnutia, ktoré tak možno len predpokladať, či skôr hádať, nevyplývajú z obsahu správneho spisu.
12. Žalovaný porušil i zásahu materiálnej pravdy, keď dostatočne spoľahlivo čo do úplnosti a presnosti zistení nezistil všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to či budú v prospech alebo neprospech účastníka konania. Vzhľadom na spôsob konania a rozhodnutia žalovaného je navyše otáznym aj to, či vôbec žalovaný o návrhu rozhodol. Ak totiž návrh smeroval k vydaniu rozhodnutia na základe žiadosti podľa ust. § 15 zákona o rozsahu úhrady, kde sa mali skúmať najmä podmienky § 7 ods. 2 zákona, pričom malo byť vydané rozhodnutie podľa ust. § 21 zákona o rozsahu úhrady, avšak rozhodnutie žalovaného bolo vydané postupom podľa ust. § 95 zákona o rozsahu úhrady, potom žalovaný vlastne o návrhu nerozhodol.
13. Ďalším nedostatkom privodzujúcim nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného je, že žalovaný rozhodol v tomto prípade odlišne od predchádzajúcich prípadov v iných konaniach, a to napriek tomu, že skutkový a právny stav bol porovnateľný a neboli dané žiadne zásadné rozdiely, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie. Takýto postup je v rozpore s princípmi právneho štátu a najmä princípom právnej istoty a taktiež odporuje výslovnému príkazu ust. § 70 ods. 4 zákona o rozsahu úhrady. Orgány verejnej moci musia rozhodovať predvídateľne, v rovnakých veciach rovnako, v podobných podobne. Ak sa má rozhodujúci orgán vo veci odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe, musí takéto svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť a musí byť vecne opodstatnené. Odlišnými prípadmi, ktoré mali porovnateľný skutkový základ, avšak žalovaný v nich rozhodol inak ako v posudzovanom prípade lieku KEYTRUDA sú liek pod obchodným označením Tafinlar, liek Mekinist, liek Cotellic či liek Zelboraf. Žalovaný nielen rozhodol odlišne, ale svoj odklon nijakým spôsobom nezdôvodnil. Žalovaný ničím nezdôvodnil ani svoj odklon od negatívneho odporúčania poradného orgánu - Kategorizačnej komisie pre lieky. I keď zo zákona nevyplýva viazanosť odporúčaní poradného orgánu, môže sa žalovaný svojim rozhodnutím od tohto odporúčania odkloniť, avšak takéto odklonenie sa musí náležite odôvodniť, inak je rozhodnutie arbitrárne.
14. V danom prípade kategorizačná komisia ako poradný orgán žalovaného resp. ministra podľa § 91 ods. 1 zákona o rozsahu úhrady prijala stanovisko: „Kategorizačná komisia pre lieky odborne posúdila žiadosť žiadateľa a dospela k záveru, že v súlade s § 16 ods. 4, § 10 ods. 6 zákona č. 363/2011 Z. z. odporúča nezaradiť predmetný liek do zoznamu kategorizovaných liekov za podmienok stanovených v návrhu odporúčania kategorizačnej komisie pre lieky“. Žalovaný sa v rozhodnutí zrejme, vyvodiac len z výroku rozhodnutia, ktoré je v rozpore s týmto odporúčaním, nestotožnil s odporúčaním poradného orgánu, avšak toto svoje rozhodnutie a svoj odklon nijako neodôvodnil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný preberá/opakuje argumentáciu zo stanoviska hlavného odborníka pre klinickú onkológiu, ktoré navyše nie je ani súčasťou administratívneho spisu, následne rovnakým spôsobom preberá argumentáciu zo stanoviska odbornej pracovnej skupiny, teda poradného orgánu Kategorizačnej komisie pre lieky v zmysle § 91 ods. 1 písm. c/ zákona o rozsahu úhrady. Závery odbornej pracovnej skupiny však len konštatujú, že liek KEYTRUDA predlžuje prežitie niektorých pacientov, toto však nie je dostatočne odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, prečo sa najmä nestotožnil s odporúčaním svojho poradného orgánu.
15. Vzhľadom na uvedené majú žalobcovi za to, že v predmetnej veci sú dané podmienky na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, f/ a g/ SSP. Preto žalobcovia navrhli, aby súd po
nariadení a uskutočnení pojednávania napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, po vykonaní opravy petitu žaloby aj v spojení s opravou rozhodnutia žalovaného.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.06.2019, kedy zároveň predložil súdu spisovú dokumentáciu. Žalovaný s námietkami žalobcu 1 a 2 nesúhlasí.
17. Žalobcovia predovšetkým tvrdia, že rozhodnutie č. S10871-2018 má nedostatky vo výroku a odôvodnení rozhodnutia. Podľa žalovaného výrok rozhodnutia má náležitosti ako ustanovuje § 81 ods. 1 písm. d/ zákona č. 363/2011 Z. z., vo výroku je uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo (§ 21 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 363/2011 Z. z.), rozhodnutie je vecne odôvodnené, rovnako je zdôvodnený aj verejný záujem. To, že tam nie sú výslovne uvedené vety ako napr. čo vzal do úvahy správny orgán pri podmienenom zaradení podľa žalovaného nemá za následok neodôvodnenosť rozhodnutia, je tam jasne uvedené, že hlavným argumentom boli odborné stanoviská medicínskej pracovnej skupiny a hlavného odborníka ministerstva pre klinickú onkológiu.
18. Žalobcovia uvádzajú, že žiaden z účastníkov konania v konaní o podmienenom zaradení lieku KEYTRUDA nepodal pripomienky podľa § 79 ods. 4 zákona k návrhu žiadosti účastníka konania Merck Sharp & Dohme B.V. zo dňa 30.06.2018. Žalobca v 1. rade ako dôvod nepodania pripomienok uviedol, že „Účastníci“ len na základe návrhu ani nemohli predpokladať, že žalovaný rozhodne postupom podľa § 95 zákona č. 363/2011 Z. z.“. Neuvádza však, prečo nepodal pripomienky k samotnému návrhu žiadosti účastníka konania. Podľa žalovaného predmetom správnej žaloby je zákonnosť rozhodnutia, a nie náležitosti návrhu/žiadosti, tie mal žalobca v 1. rade pripomienkovať v rámci možnosti podania pripomienok podľa § 79 ods. 4 zákona, t.j. do 7 dní od začatia konania.
19. Podľa žalovaného z ust. § 21 ods. 1 jasne vyplýva, že v konaní podľa tohto ustanovenia, teda pri rozhodovaní o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradnom určení ceny lieku sa jedná o liek, ktorý má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia. Podľa § 79 ods. 1 zákona podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníka konania, dôkazy, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe konajúcemu správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti, ktoré netreba dokazovať. Podľa § 79 ods. 3 zákona ministerstvo zisťuje presne a úplne skutočný stav veci a na tento účel si obstaráva potrebné podklady na rozhodnutie, pričom nie je viazané len podkladmi na rozhodnutie predloženými účastníkmi konania. Ak celý postup konania v prípade kategorizácie liekov je verejne dostupný na webovej stránke ministerstva - Kategorizácia elektronický portál. Rozhodnutia sú verejne dostupné, rovnako ako odborné odporúčania, námietky účastníkov konania, hlasovanie členov Kategorizačnej komisie pre lieky a Kategorizačnej rady pre lieky. Podľa § 95 ods. 1 písm. d/ zákona č. 363/2011 Z. z.: „Ministerstvo môže vo verejnom záujme aj z vlastného podnetu bezodkladne rozhodnúť vo veci kategorizácie alebo úradného určenia cien pri potrebe zabezpečenia kvality a dostupnosti hradených liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, fungovania systému zdravotníctva a jeho stability v rámci finančných možností systému verejného zdravotného poistenia“.
20. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením, že ak rozhodol podľa § 95 zákona č. 363/2011 Z. z., konal nezákonne a prekročil svoje právomoci. Žalovaný konal v rámci zákona, keďže zákon takúto možnosť mu priamo ustanovuje. Rozhodujúce boli v tomto prípade stanoviská odborníkov - stanovisko odbornej pracovnej skupiny a stanovisko hlavného odborníka pre klinickú onkológiu, ktoré bolo ministerstvu doručené e-mailom dňa 01.10.2018, ktoré v prílohe spisu žalovaný súdu predložil. Podľa § 91 ods. 1 zákona minister môže zriadiť odborné pracovné skupiny na vypracúvanie odborných podkladov vo veciach kategorizácie pre poradné orgány. V tomto prípade medicínske stanovisko odbornej pracovnej skupiny bolo kladné pre rozhodnutie o podmienenom zaradení lieku KEYTRUDA do kategorizačného zoznamu liekov. Žalovaný je toho názoru, že odborné stanoviská ako účinky iných liekov ako lieku KEYTRUDA a obsah ich zloženia nie je predmetom súdneho prieskumu, je to odborná záležitosť, ktorá podľa názoru žalovaného je aj v napadnutom rozhodnutí odôvodnená. Taktiež nemôže súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia rozhodovať o tom, či liek KEYTRUDA nespĺňa kritérium nákladovej efektívnosti. Z tohto dôvodu žalovaný nesúhlasí s návrhom žalobcov, aby súd nariadil výsluch svedkov -
zamestnancov žalovaného, ktorí sa na vydaní rozhodnutia podieľali. Žalobcovia sú účastníkmi konania vo veciach kategorizácie liekov priamo zo zákona č. 363/2011 Z. z. (§ 71 ods. 2), teda na odborné a vecné argumenty majú priestor v rámci kategorizačného konania.
21. Pokiaľ žalobca v 1. rade poukazuje, že v Slovenskej republike systém verejného zdravotného poistenia nemá zdroje dostatočné na to, aby sa z neho takáto liečba, teda liečba liekom KEYTRUDA preplácala plošne, je to v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v 1. rade nevykazuje stratu, ale práve naopak, zisk a účelom zákona č. 363/2011 Z. z. je aj zabezpečenie dostupnosti liekov pacientom.
22. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu, pričom vo veci nežiadal nariadiť ani pojednávanie.
IV.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania v 1. rade k žalobe
23. Ďalší účastník konania v 1. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.07.2019, žalobu neuznal dôvodnou. Žalobcovia v žalobe namietali nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Namietali, že rozhodnutie má formálne nedostatky procesnoprávnej povahy zakladajúcej jeho nezákonnosť, najmä, že žalovaný nebol procesne oprávnený rozhodnúť podľa § 95 ods. 1 písm. d/ zákona č. 363/2011 Z. z. Ďalej namietali, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobcovia namietali aj nekompletnosť administratívneho spisu a tiež tvrdia, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia podľa § 95 ods. 1 písm. d/ zákona o rozsahu úhrady tým, že nebol daný verejný záujem a ani naliehavosť na vydanie rozhodnutia a že podmienená kategorizácia tohto jediného lieku spôsobí enormné náklady systému verejného zdravotného poistenia prevyšujúce XX mil. eur, čo bude mať za následok jeho znefunkčnenie, kolaps a znemožnenie financovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike, a že žalovaný rozhodol odlišne od predchádzajúcich poukázaných prípadov v iných konaniach.
24. Ďalší účastník konania v 1. rade s uvedenou argumentáciou a dôvodmi žaloby nesúhlasí a je toho názoru, že z formulácie ust. § 95 zákona o rozsahu úhrady jednoznačne vyplýva, že zákon dáva žalovanému možnosť rozhodnúť nielen z vlastného podnetu, ale aj v iných prípadoch, t.j. prípadoch konaní začatých na základe žiadostí (návrhov). Pritom však v takomto prípade, kedy môže žalovaný vo veci rozhodnúť aj z vlastného podnetu (ex offo), nie je žalovaný návrhom v správnom konaní viazaný a môže vo veci samej rozhodnúť aj inak, rovnako ako by mohol, ak by začal konanie z vlastného podnetu. Je toho názoru, že procesný postup žalovaného, kedy tento vydal v predmetnom správnom konaní rozhodnutie podľa § 95 ods. 1 písm. d/ zákona o rozsahu úhrady, že tento nezakladá porušenie procesných ustanovení zákona.
25. Žalobcovia ďalej nezákonnosť rozhodnutí videli v nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu vád výroku a odôvodnenia a nekompletnosti administratívneho spisu. Žalobcovia v žalobe namietajú vady výroku a odôvodnenia s poukazom na to, že žalovaný neuviedol vo výrokovej časti rozhodnutia hmotnoprávne ustanovenie, ktoré je právnym základom merita rozhodnutia. Toto zásadné tvrdenie, na ktorom žalobcovia stavajú nezákonnosť rozhodnutia, nie je podľa názoru ďalšieho účastníka konania v 1. rade pravdivé. Ustanovenie § 95 zákona o rozsahu úhrady má tak procesnoprávny charakter, ako aj hmotnoprávny charakter, keď priamo ustanovuje podmienky, za ktorých je možné rozhodnúť vo veciach kategorizácie, t.j. podmienky, za ktorých je možné kategorizovať liek. Uznanie hmotnoprávneho charakteru § 95 zákona o rozsahu úhrady zo strany žalobcov vyplýva z charakteru argumentácie žalobcov. To, že žalovaný rozhodol v tejto veci postupom podľa § 95 zákona o rozsahu úhrady samotní žalobcovia v žalobe uznávajú.
26. Ak žalobcovia namietajú nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu, že toto sa odvolávalo na stanovisko hlavného odborníka pre klinickú onkológiu prof. MUDr. C. C., DrSc., ktoré nebolo súčasťou administratívneho spisu, žiadny z účastníkov konania sa s ním nemohol oboznámiť a zaujať k nemu stanovisko, ďalší účastník konania v 1. rade sa s touto námietkou nestotožňuje. Predmetné stanovisko žalovaný nezamlčal a v celom rozsahu bolo citované v rozhodnutí. Z rozhodnutia jasne vyplýva, že toto bolo pre neho podkladom, avšak nie tým hlavným, ktoré boli pozitívne stanovisko odbornej pracovnej skupiny L01 pre antineoplastiká a imunomodulátory a podklady predložené
žiadateľom. Procesný postup žalovaného v danej veci tak nezakladá dôvod na vyslovenie nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP ako to tvrdia žalobcovia. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa tohto zákonného ustanovenia totiž nie je akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej intenzity, ktoré mohlo samo o sebe mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
27. V danej veci však boli všetci účastníci správneho konania informovaní o začatí správneho konania a jeho predmete (podmienená kategorizácia lieku KEYTRUDA) a tiež mali možnosť sa k predmetu správneho konania vyjadriť, čo však žalobcovia nevyužili. Žalovaný v správnom konaní využil svoju právomoc rozhodnúť v danej veci podľa § 95 ods. 1 písm. d/ zákona o rozsahu úhrady, kde má právomoc vo veci rozhodnúť aj ex offo, a to aj bez akéhokoľvek predchádzajúceho postupu či informovania účastníkov. To, či mal žalovaný formálne pred rozhodnutím podľa § 95 najskôr rozhodnúť podľa § 21 zákona o rozsahu úhrady, resp. konanie o návrhu - žiadosti žiadateľa zastaviť, je podľa jeho názoru prílišný formalizmus a z pohľadu naplnenia dôvodov nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP nedostatočný dôvod. Postupom žalovaného nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcov ako účastníkov konania, ani pri ich rozšírenom výklade a najmä, nemohlo to mať vplyv na výsledok správneho konania - rozhodnutia vydaného podľa § 95 ods. 1 písm. d/ zákona o rozsahu úhrady.
28. Žalobcovia v žalobe ďalej uvádzajú, že z gramatického výkladu formulácie ministerstvo môže bezodkladne rozhodnúť vyplýva, že pri rozhodovaní podľa § 95 ods. 1 zákona o rozsahu úhrady musí byť naplnená podmienka naliehavosti. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania má celé predvetvie § 95 ods. 1 zákona o rozsahu úhrady procesnoprávny charakter, kedy formulácia „bezodkladne“ predstavuje možnosť, že žalovaný môže, ale nemusí vo veci rozhodnúť bezodkladne, t.j. môže rozhodnúť bez zbytočného odkladu a bez lehôt. Z dôvodu, že pre rozhodovanie podľa § 95 ods. 1 zákona o rozsahu úhrady neexistuje podmienka naliehavosti, žalovaný nebol povinný naliehavosť rozhodnutia ani zdôvodňovať. Žalobcovia v časti žaloby Inštitút verejného záujmu (body 24 až 35) argumentujú, že v prípade rozhodnutia nebola splnená podmienka § 95 zákona o rozsahu úhrady spočívajúca vo verejnom záujme na kategorizácie lieku KEYTRUDA a liečba týmto liekom je plne zabezpečená na základe tzv. výnimiek podľa § 88 zákona o rozsahu úhrady.
29. Napriek tomu, že liek KEYTRUDA predstavuje prelom v liečbe metastatického malígneho melanómu ako závažnej formy rakoviny, jeho nákladová efektívnosť na liečbu tohto ochorenia bola preukázaná v krajinách EÚ, kde sa táto podmienka vyžaduje pre priznanie úhrady z verejných zdrojov a v súčasnosti je hradená už v 27. z 28. krajín EÚ. Slovenské podmienky tzv. pravidelnej úpravy kategorizácie - podmienky nákladovej efektívnosti stanovené v § 7 zákona o rozsahu úhrady neumožňovali v čase kategorizácie vstup tohto lieku do kategorizácie. V čase podania žiadosti o kategorizáciu lieku KEYTRUDA neboli kategorizované lieky, ktoré by predstavovali relevantného komparátora pre účely výpočtu užitočnosti tejto novej liečby, t.j. bola dostupná iba lacná, avšak nevhodná liečba. Dôsledkom je skutočnosť, že liek KEYTRUDA sa musel porovnať s fotemustinom, resp. s dakarbazínom. V situácii, keď neboli kategorizované predchádzajúce generácie liekov, sa vytvorila situácia, že nové lieky nemôžu byť kategorizované, pretože sa nemôžu porovnať so štandardom liečby, ktorý sa úrovňou svojej úhrady približuje úhradám týchto intervencií. Inak povedané, v čase podania žiadosti o kategorizáciu lieku KEYTRUDA bola kategorizácia podľa tzv. pravidelnej úpravy veľmi problematická, resp. nemožná z dôvodu, že prahová hodnota bola a je relatívne nízka oproti iným krajinám EÚ a neboli dostupné/ kategorizované také lieky, ktoré vo väčšine iných krajín predstavovali relevantného komparátora (chýbala predchádzajúca generácia liekov, ktoré by z hľadiska svojej výšky nákladov umožnili lieku KEYTRUDA preukázať, že je nákladovo efektívnou liečebnou intervenciou). Pri medicínskej potrebe kategorizovať liek KEYTRUDA, ktorá bola popísaná aj v rozhodnutí žalovaného, podľa názoru ďalšieho účastníka konania tak boli splnené podmienky § 95 zákona o rozsahu úhrady a žalovaný mohol a mal kategorizovať liek iba na základe tohto ustanovenia. Účelom ust. § 95 zákona o rozsahu je umožniť vo vymedzenom okruhu situácií štátnemu orgánu zasiahnuť a odstrániť určitú neefektívnosť alebo tvrdosť zákona, čo je právny inštitút obdobne sa vyskytujúci aj v iných predpisoch. Prípad kategorizácie lieku KEYTRUDA bol práve takýmto prípadom, keď žalovaný musel rozhodnúť práve týmto spôsobom, keďže v opačnom prípade by slovenskí pacienti zostali naďalej odkázaní na neadekvátnu liečbu aj s ohľadom na nedostatočnosť tzv. výnimkového systému zaostávajúcu za všetkými porovnateľnými krajinami, čo bolo v hrubom rozpore s verejným záujmom, ako aj ústavným právom na ochranu zdravia. Zrušenie rozhodnutia by tak podľa názoru ďalšieho účastníka konania znamenalo okamžité vyradenie lieku KEYTRUDA z kategorizácie a tento by bol pre pacientov, vrátane tých, ktorí sú liekom „rozliečení“ a z
medicínskeho hľadiska im nie je možné liečbu prerušiť, opäť dostupný iba prostredníctvom tzv. výnimiek podľa § 88 ods. 7 zákona o rozsahu úhrady.
30. Žalobcovia v rámci svojej argumentácie uvádzajú, že pri uplatnení § 95 ods. 1 písm. d/ zákona o rozsahu úhrady sa musí prihliadať aj na nákladovú efektívnosť lieku, resp. finančné možnosti systému verejného zdravotného poistenia. Toto v danom prípade jednoznačne neznamená nákladovú neefektívnosť ako tvrdia žalobcovia a aká sa vyžaduje pri uplatnení pravidelnej úpravy. Vzhľadom na požiadavku žalobcov, aby sa aj v prípade rozhodovania podľa § 95 zákona o rozsahu úhrady uplatnili všetky podmienky podľa tzv. pravidelnej úpravy, smeruje defacto k popretiu možnosti toto ustanovenie aplikovať. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania v 1. rade, ak žalobcovia boli alebo sú toho názoru, že zákon by nemal obsahovať inú možnosť kategorizácie liekov ako podľa tzv. pravidelnej úpravy, takéto pripomienky mali vzniesť v legislatívnom konaní, resp. na ústavnom súde. Správna žaloba však na tento účel neslúži.
31. Žalobcovia na viacerých miestach žaloby argumentujú, že rozhodnutie žalovaného, resp. kategorizácia lieku KEYTRUDA nie je v rámci finančných možností systému verejného zdravotného poistenia, ďalej, že systém zdravotného poistenia v SR nemá dostatočné zdroje na to, aby sa z neho liečba liekom KEYTRUDA preplácala plošne, na druhej strane, ak si to individuálna situácia vyžaduje, je možné úhradu zabezpečovať poistencom na základe individuálnej výnimky, a že podmienená kategorizácia tohto jediného lieku spôsobí enormné náklady systému verejného zdravotného poistenia, čo bude mať za následok ohrozenie jeho stability a schopnosti hradiť ďalšie diagnostické a liečebné náklady, jeho znefunkčnenie, kolaps a znemožnenie financovania zdravotnej starostlivosti v SR. Ďalší účastník konania v 1.rade uvedené tvrdenia žalobcov navodzujúce až katastrofický dopad kategorizácie lieku KEYTRUDA považuje za nesprávne, nepodložené a zavádzajúce. V prvom rade pripomína, že i keď z dôvodov verejného záujmu podľa § 95 zákona o rozsahu úhrady bolo v tomto prípade rozhodnuté o tzv. podmienenej kategorizácii lieku KEYTRUDA, kedy bola v rozhodnutí určená maximálna výška úhrad zdravotných poisťovní za tento liek (tzv. podmienená úhrada) na 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov (tzv. obdobie podmienenej kategorizácie), a to vo výške X.XXX.XXX,-eur. Priamym dôsledkom rozhodnutia kategorizácie lieku KEYTRUDA, je podmienená úhrada vo výške približne X,X mil. eur. Z pohľadu celkových nákladov na systém zdravotného poistenia a financovania zdravotnej starostlivosti je to zanedbateľná suma. Nielenže podmienená kategorizácia lieku KEYTRUDA v zmysle napadnutého rozhodnutia sama o sebe nemá za následok žiadnu závažnú škodu či ujmu pre systém verejného zdravotného poistenia, ale takáto škoda zjavne nevzniká ani v hypotetickom kontexte a v spojení s kategorizáciou ďalších liekov, ktoré žalobcovia v bode 78 žaloby uviedli. Celková suma všetkých úhrad za tieto lieky v zmysle príslušných rozhodnutí o ich podmienenej kategorizácii, spolu s maximálnou sumou všetkých úhrad za liek KEYTRUDA, nemôže predstavovať signifikantné zvýšenie nákladov v kontexte celkových nákladov na lieky z verejného zdravotného poistenia (podľa žalobcov X mld. eur ročne). Tieto náklady ani v absolútnych číslach zďaleka nemôžu dosiahnuť náklady, ktoré predikujú žalobcovia. Z uvedeného vyplýva, že vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia je úplne iný ako prezentujú žalobcovia. Žalobcovia v snahe prekryť nedostatky svojej argumentácie, resp. v snahe podporiť nedostatočné dôvody pre zrušenie rozhodnutia prezentovali zavádzajúce údaje a tvrdenia pre vytvorenie zdania enormných negatívnych ekonomických dopadov kategorizácie lieku KEYTRUDA. Vyššie uvedená argumentácia jednoznačne preukazuje, že kategorizácia lieku KEYTRUDA, na ktorej bol preukázateľný verejný záujem, bola a je naďalej realizovaná plne v rámci finančných možností systému verejného zdravotného poistenia.
32. V kontexte uvedeného argumentovali žalobcovia, že v danom prípade rozhodoval žalovaný podľa § 95 zákona mimo rámca pravidelného spôsobu kategorizácie, a takýto výklad účelu zákona úhrady možno považovať z vecného a objektívneho hľadiska za zjavne neprimeraný tak z hľadiska účelu zákona rozsahu úhrady všeobecne a ako aj, a najmä z pohľadu skutočného dopadu rozhodnutia na systém verejného zdravotného poistenia.
33. Žalobcovia ako ďalší nedostatok rozhodnutia uviedli, že žalovaný v tomto prípade rozhodol v rozpore s § 70 ods. 4 zákona o rozsahu úhrad, keď rozhodol odlišne od kategorizačných konaní s liekmi Tafinlar, Mekinist, Cotellic a Zelboraf, v ktorých mal byť podľa žalobcov porovnateľný právny a skutkový stav.
34. Uvedené tvrdenie o porovnateľnom právnom a skutkovom stave ďalší účastník jednoznačne odmieta. Základným rozdielom je, že KEYTRUDA patrí do skupiny liečiv podľa mechanizmu účinku označovaných ako „inhibítory kontrolných bodov imunitných signálnych dráh“ - ovplyvňujú nie samotný nádor, ale umožnia vlastnému imunitnému systému pacienta efektívnejšie rozpoznať nádor a bojovať proti nemu. Ostatné zmienené lieky slúžia na cielenú liečbu pre pacientov s dokázanou mutáciou BRAF v nádorových bunkách, liek KEYTRUDA je určený na imunoterapiu pre pacientov s dokázanou mutáciou BRAF, ale aj bez nej. To, že liek KEYTRUDA nie je porovnateľný s liekmi Tafinlar, Mekinist, Cotellic a Zelboraf priznávajú napokon aj samotní žalobcovia (bod 57 žaloby) keď uvádzajú, že liek KEYTRUDA je ako jediný určený aj na liečbu metastického malígneho melanómu bez mutácie V600 génu BRAF.
35. Žalobcovia v žalobe ďalej namietajú nedostatky žiadostí návrhu žiadateľa o kategorizáciu lieku KEYTRUDA. V tejto súvislosti ďalší účastník zdôrazňuje, že zákon o rozsahu úhrady v § 95 z tam uvedených dôvodov dáva žalovanému právomoc rozhodnúť vo veci kategorizácie aj z vlastného podnetu z dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu. Už len z tohto dôvodu sú rozsiahle úvahy žalobcov o rozsahu a obsahu pôvodnej žiadosti žiadateľa z pohľadu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného tvoriaceho predmet skúmania súdom za právne irelevantné. Zároveň podľa jeho názoru predmetom žaloby môže byť jedine zákonnosť rozhodnutia žalovaného a nie náležitosti a formálna stránka žiadosti o kategorizáciu lieku KEYTRUDA. Ak mali žalobcovia o tejto akékoľvek pochybnosti, tieto mali namietať iba v rámci správneho konania, a teda ich nie je možné preskúmavať v rámci tohto súdneho konania. Náležitosti žiadosti žiadateľa a jej obsah mali žalobcovia možnosť pripomienkovať a namietať v rámci možností pripomienkovania podľa § 79 ods. 4 zákona o rozsahu úhrady, t.j. 7 dní od doručenia žiadosti. Túto možnosť však žalobcovia nevyužili. Dôvody, prečo tak neurobili v správnom konaní, kde na to mali priestor a kde vzhľadom na charakter týchto námietok bolo náležité tak urobiť, ale tieto námietky nevzniesli, teda námietky vzniesli až v súdnom konaní v žalobe nevysvetľujú. Vzhľadom na uvedené námietky žaloby v časti spornosť a nedostatky návrhu považuje ďalší účastník konania za nedôvodné a tieto žiada odmietnuť ako zjavne neopodstatnené.
36. Žalobcovia ďalej vyčítajú rozhodnutiu žalovaného údajný odklon od odporúčania poradného orgánu
- kategorizačnej komisie a to, že nevzal do úvahy odporúčanie kategorizačnej komisie. Ďalší účastník v tejto súvislosti ďalej poukazuje na to, že odporúčanie Kategorizačnej komisie nezaradiť liek KEYTRUDA do zoznamu kategorizovaných liekov vychádza zjavne z podmienok kategorizácie ako ich vyžaduje tzv. pravidelná úprava kategorizácie. Žalovaný v danej veci rozhodol o podmienenej kategorizácii vo verejnom záujme v súlade s § 95 zákona o rozsahu úhrady. Z tohto pohľadu je irelevantné, či podmienky ako ich využije tzv. pravidelná úprava, splnené boli alebo nie, a teda stanovisko Kategorizačnej komisie nemohlo byť už aj z tohto dôvodu pre rozhodnutie žalovaného v danej veci záväzné. Aj napriek uvedenému zákon o rozsahu úhrady nestanovuje viazanosť žalovaného odporúčaniami poradných orgánov a nestanovuje ani povinnosť zdôvodňovať odklon od nich.
37. Pokiaľ teda žalobcovia vyčítajú žalovanému, že svoje rozhodnutie nestotožniť sa so záverom Kategorizačnej komisie v odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil, ďalší účastník konania kladie otázku, ako mal žalovaný zdôvodniť nesúhlas so záverom Kategorizačnej komisie, ktorá aj napriek jasnému a zdôvodnenému kladnému stanovisku odborných pracovných skupín k zaradeniu lieku KEYTRUDA do kategorizácie na konci dokumentu toto bez akéhokoľvek vysvetlenia odmieta. Je len logické, že žalovaný sa s tým vysporiadal s poukazom na odporúčanie, najmä odbornej pracovnej skupiny L01 pre antineoplastiká a imunomodulátory, ktoré ako jediné je v danom dokumente zdôvodnené. Zároveň platí, že žalovaný síce rozhodol v protiklade s odporúčaním Kategorizačnej komisie, v ktorej nebolo nijak zdôvodnené, avšak nerozhodol v rozpore so zisteniami a závermi odborných stanovísk v ňom uvedených.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aj ďalší účastník konania v 1. rade považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a nepodloženú a preto navrhol, aby ju súd po preskúmaní zamietol a ďalšiemu účastníkovi v 1. rade priznal náhradu vzniknutých trov konania.
V.
Ďalšie vyjadrenia
39. Ďalší účastník konania Všeobecná zdravotná poisťovňa svoje procesné právo nevyužila a v odpovedi na výzvu súdu o vyjadrenie k žalobe doručenej správnemu súdu dňa 24.06.2019 uviedla, že sa k žalobe vyjadrovať nebude.
40. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadrili podanými replikami žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí v plnom rozsahu zotrvali na svojich žalobných dôvodoch, argumentácií a žalobe žiadali vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v 1. rade sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka v 1. rade vyjadril podaním zo dňa 21.08.2019 a žalobca v 2. rade rovnako dňa 21.08.2021. Títo zhodne zotrvali na svojej žalobnej argumentácii. Vyjadrenie žalovaného považujú za snahu legitimovať postup žalovaného, avšak obhajoba ďalšieho účastníka konania v 1. rade je podľa ich názoru absolútne nerelevantná vzhľadom na to, že väčšina argumentov sú len domnienkami alebo predpokladmi, prečo žalovaný zvolil daný postup. Táto argumentácia z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva a preto ju nemožno považovať ani za preukázanú a dôvodnú. Žalobcovia preto zotrvali na svojom stanovisku, že postup žalovaného v administratívnom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, trpí takými nedostatkami a chybami, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie a vrátenie žalovanému na ďalšie konanie.
VI.
Relevantné právne predpisy
41. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
42. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
43. Podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zákona 363/2011 Z. z., v zozname kategorizovaných liekov môže byť liek podmienene zaradený, ak 1. dodatočné náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku nepresahujú prahovú hodnotu posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality a liek má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia, 2. dodatočné náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku nepresahujú prahovú hodnotu posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality na základe zmluvy o podmienkach úhrady lieku zdravotnou poisťovňou podľa § 7a a liek má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia, 3. liek spĺňa podmienky podľa písmena a) a držiteľ registrácie požiada o podmienené zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov, 4. analýza minimalizácie nákladov preukáže, že náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia pri použití posudzovaného lieku sú nižšie ako náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia pri použití inej medicínskej intervencie, ktorá má štatisticky nevýznamný rozdiel v účinnosti a štatisticky nevýznamný rozdiel v bezpečnosti v porovnaní s posudzovaným liekom a liek má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia. 44. Podľa § 15 ods. 1 až 4 cit. zákona, žiadosť o podmienené zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku podáva ministerstvu držiteľ registrácie. Žiadosť možno podať len pre liek, ktorý podľa kritérií kategorizácie liekov spĺňa podmienky na podmienené zaradenie v zozname kategorizovaných liekov. Žiadosť obsahuje a/ náležitosti podľa § 10 ods. 2 a 3,
b/ návrh maximálnej sumy úhrad zdravotných poisťovní za liek na 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov, c/ návrh maximálnej sumy úhrad zdravotných poisťovní za liek na 36 po sebe nasledujúcich mesiacov od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia podmienene zaradiť liek do zoznamu kategorizovaných liekov. Žiadateľ k žiadosti priloží prílohy podľa § 10 ods. 4. 45. Podľa § 16 ods. 1 a 2 cit. zákona, o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradnom určení ceny lieku rozhoduje ministerstvo na základe žiadosti podľa § 10. Ministerstvo rozhodne o žiadosti a rozhodnutie doručí účastníkom konania najneskôr do 180 dní odo dňa doručenia žiadosti.
46. Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona, o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov rozhoduje ministerstvo z vlastného podnetu, ak ide o liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov, ktorý má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia, alebo na základe žiadosti podľa § 15; ak ministerstvo rozhoduje o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov na základe žiadosti, rozhoduje aj o úradnom určení ceny lieku.
47. Podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pri rozhodovaní o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradnom určení ceny lieku na základe žiadosti sa postupuje primerane podľa § 16.
48. Podľa § 21 ods. 3 cit. zákona, ak žiadateľ podal súčasne viacero žiadostí podľa § 15, ktorých predmetom sú lieky s obsahom rovnakého liečiva (ďalej len „spoločne posudzované lieky“), podmienená úhrada sa určí pre spoločne posudzované lieky úhrnne.
49. Podľa § 21 ods. 4 cit. zákona, ministerstvo rozhodne o žiadosti a rozhodnutie doručí účastníkom konania najneskôr do 180 dní odo dňa doručenia žiadosti.
50. Podľa § 21 ods. 5 cit. zákona, ak ministerstvo rozhodne podmienene zaradiť liek do zoznamu kategorizovaných liekov, zaradí liek do zoznamu kategorizovaných liekov zverejneného najneskôr do 180 dní od doručenia žiadosti alebo do 60 dní od začatia konania z vlastného podnetu.
51. Podľa § 21 ods. 6 cit. zákona, ak ministerstvo rozhodne podmienene zaradiť liek do zoznamu kategorizovaných liekov, v rozhodnutí určí maximálnu výšku úhrad zdravotných poisťovní za tento liek alebo za spoločne posudzované lieky na 12 po sebe nasledujúcich mesiacov (ďalej len „podmienená úhrada“) od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov.
52. Podľa § 21 ods. 7 cit. zákona, ak ministerstvo rozhoduje o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov z vlastného podnetu, v oznámení o začatí konania oznámi podmienenú úhradu podľa odseku 6.
53. Podľa § 81 ods. 1 cit. zákona, rozhodnutie obsahuje najmä a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo obchodné meno a sídlo účastníkov konania, d) výrok obsahujúci rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, e) odôvodnenie rozhodnutia, f) lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, g) poučenie, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať námietky, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno námietky podať; poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom, h) podpis osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.
54. Podľa § 81 ods. 2 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania.
55. Podľa § 84 ods. 1 cit. zákona, všeobecné predpisy o správnom konaní 14) sa nevzťahujú na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 21a ods. 1 a § 97. 56. Podľa § 90 ods. 1 cit. zákona, kategorizácia liekov, kategorizácia zdravotníckych pomôcok, kategorizácia špeciálnych zdravotníckych materiálov a kategorizácia dietetických potravín sa vykonáva tak, aby verejné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotnej starostlivosti 19) uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. 57. Podľa § 91 ods. 1 písm. c) cit. zákona, minister môže zriadiť odborné pracovné skupiny na vypracúvanie odborných podkladov vo veciach kategorizácie pre poradné orgány podľa písmen a) a b). 58. Podľa § 92 písm. c) cit. zákona, ministerstvo v rámci svojej pôsobnosti zverejňuje na svojom webovom sídle 1. rozhodnutia podľa písmena b), 2. podania účastníkov konania vo veciach kategorizácie a úradného určenia cien liekov, ktoré nie sú zaradené v zozname kategorizovaných liekov, 3. odhad vplyvov kategorizácie liekov, kategorizácie zdravotníckych pomôcok, kategorizácie špeciálnych zdravotníckych materiálov a kategorizácie dietetických potravín na zdroje verejného zdravotného poistenia vždy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka, 4. mená, priezviská a profesijné štruktúrované životopisy členov poradných orgánov podľa § 91 ods. 1 písm. a) a b) v rozsahu dosiahnutého odborného vzdelania a dosiahnutých pracovných skúseností, 5. mená a priezviská členov poradných orgánov podľa § 91 ods. 1 písm. c), 6. odborné odporúčania poradných orgánov podľa § 91 ods. 1 písm. a) a b), 7. pravdivé oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčeniu člena poradného orgánu, 8. rozhodnutia ministra o vylúčení člena poradného orgánu, 9. rozhodnutia ministra o odvolaní člena poradného orgánu spolu s odôvodnením.
59. Podľa § 95 ods. 1 písm. a/ až d/, ods. 2 cit. zákona, ministerstvo môže vo verejnom záujme aj z vlastného podnetu bezodkladne rozhodnúť vo veci kategorizácie alebo úradného určenia cien pri a/ epidemickom alebo pandemickom výskyte choroby, b/ výnimočnej situácii vyplývajúcej z prírodnej alebo ekologickej katastrofy alebo c/ realizácii opatrení schválených vládou Slovenskej republiky určených na zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia, d/ potrebe zabezpečenia kvality a dostupnosti hradených liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, fungovania systému zdravotníctva a jeho stability v rámci finančných možností systému verejného zdravotného poistenia. Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 nie je možné podať námietky. Zverejnením sa rozhodnutia podľa odseku 1 stávajú právoplatnými a vykonateľnými.
60. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
61. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
62. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
63. Podľa § 167 ods. 1, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
64. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
VII.
Právne posúdenie veci
65. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. , Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
66. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
67. V posudzovanej veci predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie Ministra zdravotníctva Slovenskej republiky č.: S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 03.10.2018 v spojení s Opravou zrejmej nesprávnosti k rozhodnutiu č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 03.10.2018 vykonanej dňa 22.11.2018. Uvedeným rozhodnutím Minister zdravotníctva SR v správnom konaní začatom na základe žiadosti zo dňa 30.06.2018 držiteľa registrácie Merck Sharp & Dohme B.V. (ďalší účastník v 1. rade) o podmienené zaradenie lieku 0975C KEYTRUDA 25mg/ml infúzny koncentrát ako orgán príslušný na konanie, za účasti Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., DÔVERA zdravotná poisťovňa a.s., Union zdravotná poisťovňa a.s. tak, že liek 0975C KEYTRUDA 25mg/ml infúzny koncentrát con inf 1x4ml/100mg (liek. inj. skl.) podľa § 21 ods. 1 zákona podmienene zaradil do zoznamu kategorizovaných liekov (I. výrok), úradne určil cenu lieku vo výške X.XXX,XX eur (II. výrok), určil maximálnu cenu lieku vo verejnej lekárni vo výške X.XXX,XX eur (III. výrok) a maximálnu sumu úhrad zdravotných poisťovní za liek na obdobie podmienenej kategorizácie podľa § 21 ods. X zákona určil vo výške X.XXX.XXX,-eur. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha, v ktorej sú uvedené podrobnosti o podmienenom zaradení lieku v zozname kategorizovaných liekov.
68. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz a v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (PL. ÚS 1/04).
69. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
70. V základnej premise materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.
71. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ustanovuje rozsah a podmienky úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a tiež upravuje konania, v ktorých Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhoduje vo veciach rozsahu a podmienok úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.
72. Správny súd po oboznámení s obsahom administratívneho spisu, napadnutým rozhodnutím žalovaného a v priebehu súdneho konania (28.09.2021) predloženým odborným stanoviskom klinickej onkológie dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, pretože rozhodnutie žalovaného v spojení s opravou zo dňa 22.11.2018 nespĺňa elementárne požiadavky odôvodnenia a trpí tiež vadou výrokovej časti rozhodnutia.
73. Predovšetkým súd nijako nespochybňuje právomoc žalovaného rozhodnúť o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradom určení ceny lieku. Z ust. § 21 ods. 1 vety prvej zákona č. 363/2011 Z. z., ktorý žalovaný na vydanie rozhodnutia aplikoval, vyplývajú ale dve možnosti, kedy má ministerstvo právomoc o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradnom určení ceny lieku rozhodnúť. Ministerstvo tak môže urobiť z vlastného podnetu, ak ide o liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov, ktorý má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia, alebo na základe žiadosti podľa § 15. Ak ministerstvo rozhoduje o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov na základe žiadosti, rozhoduje aj o úradnom určení ceny lieku.
74. V posudzovanej veci z obsahu administratívneho spisu i samotného rozhodnutia (ods. 1 odôvodnenia) je zrejmé, že žalovaný v ňom 30.06.2018 disponoval žiadosťou držiteľa registrácie o podmienené zaradenie posudzovaného lieku do zoznamu kategorizovaných liekov (ďalší účastník v 1. rade) a zároveň o úradné určenie ceny lieku. Jazykovým výkladom ust. § 21 ods. 1 zákona možno dospieť k záveru, že ministerstvo z vlastného podnetu o podmienenom zaradení lieku rozhoduje, len ak nebola podaná žiadosť držiteľa podľa § 15 zákona, čo gramaticky potvrdzuje dikcia :“,“ pred spojkou „alebo“. („ , alebo“).
75. Z napadnutého rozhodnutia nie je správnemu súdu potom zrejmé, prečo žalovaný nevzal žiadosť držiteľa v úvahu a rozhodoval z vlastného podnetu. Zároveň z rozhodnutia ani nevyplýva či a ako bolo o tejto žiadosti, ktorá predchádzala vydaniu rozhodnutia (03.10.2018) rozhodnuté. Žalovaný ničím vo svojom rozhodnutí neozrejmil prípadný súvis medzi ust. § 21 ods. 1 a § 95, ktorý na daný prípad aplikoval. Správnemu súdu sa pritom javí, že ust. § 95 zákona bližšie upresňuje predpoklady, za ktorých môže žalovaný vo verejnom záujme z vlastného podnetu vo veci kategorizácie alebo úradného určenia cien vo verejnom záujme rozhodnúť. Vzhľadom na úplnú absenciu odôvodnenia svojho postupu v rozhodnutí, nie je možné posúdiť, či boli pre vydané rozhodnutie v takomto režime splnené podmienky.
76. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Správny orgán môže vydávať iba také druhy správnych rozhodnutí a za takých podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti.
77. V danom prípade zákon č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje náležitosti rozhodnutia v ustanovení § 81.
78. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia zákon v § 81 ods. 1 písm. d) ustanovuje iba to, že výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Základným predpokladom správnosti a následne aj zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je to, že jednak obsahuje zákonnom predpísané náležitosti, čo v prejednávanej veci rozhodnutie orgánu verejnej správy čiastočne spĺňa a jednak to, že výrok rozhodnutia je zrozumiteľný a vnútorne nerozporný.
79. Výrok rozhodnutia je povinnou súčasťou každého rozhodnutia a musia byť v ňom uvedené predpísané náležitosti. Vo všeobecnosti platí, že každý výrok rozhodnutia musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania, teda jednoznačnú konkretizáciu práva, ktoré bolo priznané, alebo povinnosti, ktorá bola uložená. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis uverejnený a názvu predpisu. Ak bol právny predpis novelizovaný, uvedie sa aj dodatok „v znení neskorších predpisov“. V danom prípade náležitosti výroku rozhodnutia žalovaného zákon č. 363/2011 Z. z. vymedzil v § 81 ods. 1 písm. d/ tak, že výrok obsahuje „rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo“.
80. Žalobcovia v žalobe namietali, že výrok rozhodnutia neobsahuje hmotnoprávne ustanovenie zákona č. 363/2011 Z. z., podľa ktorého žalovaný rozhodol. Ako správne poukázali žalobcovia, zákon o rozsahu úhrady je právnym predpisom obsahujúcim tak hmotnoprávne ako aj procesnoprávne ustanovenia. Hmotnoprávne ustanovenia o. i. určujú podmienky, len za splnenia ktorých môže byť liek zaradený/podmienene zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov. Procesnoprávne ustanovenia určujú podmienky právomoci a postupu orgánu verejnej správy, v konkrétnom prípade preskúmať splnenie hmotnoprávnych podmienok a následne rozhodnúť o zaradení/nezaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov. Hmotnoprávne ustanovenie je právnym základom merita rozhodnutia. Výrok rozhodnutia žalovaného takéto hmotnoprávne ustanovenie neobsahuje.
81. Správny súd sa musel stotožniť aj s vytýkanou vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
82. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia, odôvodnenie podľa § 81 ods. 2 obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania.
83. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ministra zdravotníctva dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonné atribúty definované v ust. § 81 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z..
84. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil úplne formalisticky, keď v rozhodnutí len preberá argumentáciu stanoviska hlavného odborníka pre klinickú onkológiu k použitiu pembrolizumabu liečbe metastatického malígneho melanómu, ktoré navyše v čase rozhodnom nebolo ani súčasťou administratívneho spisu, medicínskeho stanoviska odbornej pracovnej skupiny pre antineoplastiká a imunomodulátory. So stanoviskom Kategorizačnej komisie pre lieky, ktorá odborne posúdila žiadosť žiadateľa a odporučila nezaradiť predmetný liek do zoznamu kategorizačných liekov za podmienok stanovených v návrhu/ žiadosti sa žalovaný nestotožnil, avšak svoj odklon od odporúčania poradného orgánu žalovaný ničím nezdôvodnil. I keď zo zákona nevyplýva viazanosť odporúčaní poradného orgánu, žalovaný môže sa teda od tohto odporúčania odkloniť, takéto odklonenie musí ale náležite odôvodniť. Žalovaný svoju úvahu vyslovil len jednou vetou „Ministerstvo žiadosť spolu s prílohami odborne posúdilo a došlo k záveru, že liek spĺňa kritériá kategorizácie liekov podľa § 95 ods. 1 písm. d/ zákona“.
85. Súd preto zastáva názor, že v odôvodnení absentuje vecné posúdenie žalobcových námietok podporené úvahou pri hodnotení podkladov rozhodnutia. Tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Inak povedané, úplne absentuje správna úvaha žalovaného.
86. V súvislosti s uvedeným správny súd dodáva, že odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
87. Správny súd poukazuje v tejto súvislosti i na ďalšiu závažnú vadu rozhodnutia, ku ktorej došlo po tom ako žalovaný dňa 22.11.2018 vykonal opravu zrejmej nesprávnosti rozhodnutia zo dňa 03.10.2018 tak ako táto bola vykonaná pod tým istým číslom konania ako opravované rozhodnutie zo dňa 03.10.2018.
88. Z účelu opravného rozhodnutia je potrebné vyvodiť záver, že výrok opravného rozhodnutia má tvoriť obsah vykonávanej opravy a odôvodnenie sa má týkať dôvodov vykonania predmetnej opravy. Teda orgán verejnej správy uvedie vo výroku tú časť rozhodnutia, ktorú opravuje a ako ju opravuje, inak povedané ako má správne znieť. Ak orgán verejnej správy vykoná opravu rozhodnutia vydaním duplicitného, čo do merita veci zhodného rozhodnutia, vnesie do konania zmätočnosť majúcu dopad o.i. na zameniteľnosť rozhodnutia a takýto postup je spôsobilý narušiť princíp právnej istoty (bližšie pozri R 30/2017).
89. V danom prípade žalovaný v celosti prevzal rozhodnutie zo dňa 03.10.2018 ako „pôvodný stav“ a následne uviedol stav opravený, dokonca s označením „mení na“. Vo výroku opravného rozhodnutia, ktoré označil „Vec: Oprava zrejmej nesprávnosti k rozhodnutiu č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 03.10.2018“ uviedol: „vykonáva opravu zrejmej nesprávnosti k rozhodnutiu č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 03.10.2018, ktoré bolo zverejnené na elektronickom portály Kategorizácia dňa 15.10.2018 nasledovne:
„V rozhodnutí č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 03.10.2018 sa pôvodný stav:“ nasleduje obsah celého rozhodnutia zo dňa 3.10.2018, vrátane prílohy k rozhodnutiu č. S10871-2018- OKC-14082, Podrobnosti o podmienenom zaradení lieku v zozname kategorizovaných liekov a následne uvádza: „mení na:“ nasleduje plné znenie celého opravného rozhodnutia (identického) s prílohou.
90. Takto vykonaná oprava bola nesprávna a v rozpore s účelom opravy. Ide o rozhodnutie, ktoré je neoddeliteľne spojené s rozhodnutím zo dňa 03.10.2018, ktoré opravuje a bez ktorého nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Pre procesnú čistotu veci súd na pojednávaní konanom dňa 19.10.2021 vyzval právneho zástupcu žalobcu v 1. rade a následne sa k tomu vyjadril aj žalobca v 2. rade o upresnenie petitu žaloby. Nejedná sa pritom o rozšírenie žaloby, len o vyprecizovanie označenia preskúmavaného rozhodnutia, pretože povinnosťou správneho súdu bolo, aby preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie aj v spojení s týmto opravným rozhodnutím. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia na vady opravného rozhodnutia prihliadali, tieto namietali s poukazom na ich nesprávnosť a nezákonnosť (bod žaloby).
91. Vzhľadom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP.
92. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí správny súd v tomto rozsudku nevykonával ďalšie hmotnoprávne posúdenie veci, ani nepodáva výklad právnych noriem aplikujúc ich na skutkový stav tak ako tento z obsahu administratívneho spisu vyplýva.
93. Správny súd záverom poukazuje na rozhodovaciu prax správneho súdu v obdobných, skôr už posudzovaných veciach žalobcov, a to rozsudok č. k. 1S/4/2019-171 zo dňa 10.09.2020 a sp. zn. 5S/60/2018 zo dňa 21.09.2021, kedy správny súd dospel k rovnakému záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v podobnej veci. Závery správneho súdu boli potvrdené v kasačnom konaní Najvyšším súdom SR vyslovenom v rozsudku sp. zn. 2Sžo/89/2016 zo dňa 12.12.2018. Kasačný súd sa so záverom správneho súdu a jeho argumentáciou ako vecne správnou stotožnil.
94. Vzhľadom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP.
95. Bude úlohou žalovaného, po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom správneho súdu, ktorým je podľa § 191 ods. 6 SSP orgán verejnej správy viazaný, procesne sa vysporiadať so žiadosťou ďalšieho účastníka konania v 1. rade a po doplnení chýbajúcej dokumentácie (odborné stanovisko klinickej onkológie predložené správnemu súdu dňa 28.09.2021 tvorí súčasť súdneho, nie administratívneho spisu) vo veci opätovne rozhodnúť. Žalovaný v novom rozhodnutí odstráni vytýkanú vadu výrokovej časti rozhodnutia a v rozhodnutí riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti sa vysporiada so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcami v konaní pred orgánom verejnej správy a aj pred správnym súdom vznesené.
96. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
97. O náhrade trov ďalších účastníkov konania správny súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania tak, ako vyplývajú z dikcie tohto zákonného ustanovenia. Ďalšiemu účastníkovi v 2. rade súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže tento sa na výzvu súdu k žalobe a ani ďalším podaniam účastníkov nevyjadril a pojednávaní vo veci sa nezúčastňoval. Z obsahu súdneho spisu teda nevyplývajú žiadne trovy, ktoré by mu mali v tomto preskúmavacom konaní vzniknúť.
98. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.