Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-4-2019.pdf
PDF · 89.12 KB
Case nature
Subarea
5CoE/4/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: R. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., M. XXX/XX, proti povinnému: Y.. U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. D., o vymoženie sumy 2 223,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/636/1997-30 z 12. novembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie o d m i e t a.
Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. 5Er/636/1997-30 z 12. novembra 2018, zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 119,11 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov konania súd nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 3, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 166 ods. 1, § 166a ods. 1, 2, § 166b ods. 1, 2, § 166c ods. 1 písm. a/, § 166e ods. 1, § 167f ods. 1, 2, § 167l ods. 4, § 167v ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 232 ods. 3 a § 234 ods. 2 CSP.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že Okresný súd Topoľčany poverením z 16. júla 1997, číslo 5406*000571 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany - platobný rozkaz č. k. 12Rob44/97 z 11. februára 1997.
4. Povinný doručil exekučnému súdu dňa 06. 07. 2018 podnet na odklad a zastavenie exekúcie z 29. 06. 2018, z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
5. Z Obchodného vestníka č. 93/2018 z 16. 05. 2018 mal súd za preukázané, že Okresný súd Nitra uznesením č. k. 27OdK/97/2018 z 9. mája 2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a rozhodol o oddlžení dlžníka (povinného). Správca konkurznej podstaty úpadcu - povinného v zmysle § 167v, ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení oznámil v obchodnom vestníku č. 136/2018 z 17. 07. 2018, že konkurz zrušuje z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurz a týmto sa konkurz končí. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd rozhodol o oddĺžení dlžníka v zmysle § 166e Zákona o konkurze.
6. Exekučný súd uviedol, že konkurzné konanie bolo skončené podľa § 167v ods. 1 Zákona o konkurze, pričom správca oznámil v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Konkurzné konanie nebolo skončené rozhodnutím súdu podľa § 167v ods. 3 ZoKR pre nedostatok predpokladov na vedenie konkurzu. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR (Exekučné konania a obdobné vykonávacie konania) na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ďalej súd konštatoval, že s oznámením správcu o skončení a zrušení konkurzu podľa § 167v ods. 1 nie sú spojené účinky podľa § 167f ods. 5 ZoKR, t. j. že ak sa konkurz zruší z dôvodu, že neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd zároveň rozhodol o oddĺžení dlžníka v zmysle § 166e ZoKR, pričom rozhodnutie o oddĺžení nebolo zrušené.
7. Z vyjadrenia správcu JUDr. Mariána Dobiša z 08. 10. 2018 súd zistil, že správca doručil v určenej lehote oznámenie o vyhlásení konkurzu oprávnenému na adresu uvedenú dlžníkom dňa 18. 05. 2018, avšak zásielka sa vrátila späť s informáciou - adresát neznámy. Správca tým splnil zákonnú povinnosť podľa § 167l ods. 4 ZoKR. Na základe uvedeného pohľadávka nie je nedotknutá pohľadávka v zmysle § 166c ods. 1 písm. a/ ZoKR, a preto súd exekúciu zastavil.
8. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a ustanovenia § 167f ods. 1 a 2 zákona o konkurze, predmetné exekučné konanie zastavil.
9. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 a 15 vyhlášky, t. j. odmenu v sume 109,56 eura (39,84 + 69,72), určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekučnú činnosť za 6 začatých hodín (za 1 začatú hodiny exekučnej činnosti po 6,64 eura) a paušálnu odmenu (za 21 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eura = 69,72 eura). V rámci náhrady hotových výdavkov si exekútor uplatnil náhradu poštovného (30,97 eura), kolky (3,32 eura), úhrada faktúry SLSP (8,30 eura), poplatok za notárske osvedčenie poverenia (2 eur) stratu času (7,97 eura) a 20 % DPH vo výške 32,42 eura.
10. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu spolu za 6 začatých hodín náhrady straty času, keďže za tieto úkony súd priznal exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky a išlo by o duplicitné priznanie odmeny. Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Exekučný súd zdôraznil, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu.
11. Podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky v znení platnom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie priznal súd súdnemu exekútorovi sumu 69,72 eura ako odmenu za jednotlivé úkony á 3,32 eura / úkon - 21 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 8x, každé zisťovanie bydliska povinného 7x, každé zisťovanie účtu povinného 1x, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 1x).
12. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 29,54 eura vynaložené náklady na poštovné 17,92 eura (doručenky v spise 24 ks) a kolky - 3,32 eura, úhrada faktúry SLSP - 8,30 eura.
13. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné výdavky v sume 13,05 eura a poplatok za notárske osvedčenie poverenia, stratu času pretože boli nepreskúmateľné a neboli preukázané dokladmi v spise (doručenkami a potrebnými písomnosťami).
14. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH zo sumy 99,26 eura (29,54 + 69,72) vo výške 19,85 eura. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 119,11 eura (99,26 + 19,85).
15. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), alebo vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 3 EP). S poukazom na uvedené skutočnosti súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
16. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 CSP tak, že oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže k zastaveniu exekúcie došlo bez zavinenia oprávneného ako aj povinného a exekúcia bola zastavená v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a ustanovenia § 167f ods. 1 a 2 Zákona o konkurze.
17. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poznamenal, že na povinného bol vyhlásený konkurz a bolo rozhodnuté o oddĺžení povinného. Konkurz bol následne zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu, čím sa skončil vyhlásený konkurz. Do pozornosti odvolacieho súdu dal § 167l ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa oprávneného nedošlo k písomnému upovedomeniu správcom oprávnenému tak, ako to má na zreteli § 166b ods. 1 písm. a/, b/ ZoKR. Považuje za absurdné, aby správca doručoval na adresu oprávneného, ktorú mu poskytol povinný, a to s poukazom na to, že exekúcia sa začala pred viac ako 21 rokmi, teda informácia od povinného nebola aktuálna. Navyše oprávnený na adrese, na ktorú mu správca doručoval upovedomenie mal iba sídlo podnikania, nikdy nie adresu trvalého pobytu. Správca má možnosť zistiť si adresu cez živnostenský register, kde je trvalý pobyt oprávneného registrovaný. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 119,11 eura, a to s poukazom na § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku. rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov exekúcie považuje za nesprávne a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený môže byť na náhradu trov exekúcie zaviazaný len v prípade, ak je dané jeho procesné zavinenie. V predmetnej veci však oprávnený nemohol predvídať a súdny exekútor by mal v niektorých prípadoch znášať podnikateľské riziko v tom, že všetky jeho nároky nebudú uspokojené. V predmetnej veci mal súd prvej inštancie postupovať v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku. Záverom poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav a nepriaznivú finančnú situáciu.
18. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) predtým, než pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťuje, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či má náležitosti podľa § 363 CSP.
19. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od výsledku zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší.
21. Odvolací súd však môže o podanom odvolaní rozhodnúť aj bez toho, aby skúmal obsah napadnutého rozhodnutia a odvolanie odmietne, ak zistí, že bolo podané oneskorene, bolo podané neoprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo nemá náležitosti podľa § 363 CSP, ak pre vady odvolania nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.
22. Zákon taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, t. j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v komentovanom ustanovení, odvolanie prípustné nie je. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave, ktorá taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo.
23. Odvolací súd poznamenáva, že Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 9a ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.
Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku, Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
25. Posledná rozsiahla novela Exekučného poriadku bola realizovaná zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
26. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že proti uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní je prípustné odvolanie len v prípade, ak ho zákon pripúšťa. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa a nepripúšťal ho ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenia Exekučného poriadku
o trovách exekúcie výslovne neupravujú možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie, preto odvolací súd (a contrario) aplikujúc ustanovenie § 355 ods. 2 CSP a § 357 CSP posúdil podané odvolanie ako neprípustné a ako také ho podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
27. S poukazom na citované ustanovenie § 357 CSP a contrario je nutné konštatovať, že § 357 CSP (a ani ustanovenie iného zákona) neustanovuje, že proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie, možno podať odvolanie.
28. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní procesným postupom podľa § 386 písm. c/ CSP, teda tak, že odvolanie odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon nepripúšťa možnosť podať riadny opravný prostriedok
- odvolanie.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP. Podľa civilnoprocesnej doktríny v uznesení, ktorým odvolací súd odvolanie odmieta, vždy uvedie (bez návrhu) vo výroku o nároku na trovy odvolacieho konania, že tento nárok prináleží strane (resp. v intenciách prejednávanej veci účastníkovi exekučného konania), ktorá nepodala odvolanie. Odmietnutie odvolania je po procesnej stránke totiž považované za neúspech v konaní. Vzhľadom k tomu, že povinný bol v odvolacom konaní plne úspešný, avšak žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že procesne úspešnému povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
30. Odvolací súd mal v zmysle vyššie uvedených ustanovení rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, a to napriek tomu, že už v čase rozhodovania odvolacieho súdu je zrejmé, že oprávnenému, ako ani povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol tak, že oprávnenému a rovnako tak povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).