Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/55/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne B., proti žalovanému V., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie B. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. novembra 2018, č.k. 21C/44/2018-34, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením zo dňa 23. novembra 2018, č.k. 21C/44/2018-34 súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „Súd vydáva nasledovné neodkladné opatrenie: I. Odporca 1/ j e p o v i n n ý zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, k. ú. K., obec J., okres J. ako parcely evidované v registri "E.", číslo XXX o výmere 338 m2, ostatné plochy, číslo XXX o výmere 425 m2, zastavané plochy a nádvoria, číslo XXX/X o výmere 517 m2, záhrady, číslo XXX/X o výmere 305 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné číslo XXX, na parcele registra "E." číslo XXX/X, v rozsahu predaja, darovania, zámeny, prenajatia, založenia, zaťaženia vecným bremenom, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva. II. Odporca 2/ j e p o v i n n ý dočasne sa zdržať výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. K., obec J., okres J. ako parcely evidované v registri "E.", číslo XXX o výmere 338 m2, ostatné plochy, číslo XXX o výmere 425 m2, zastavané plochy a nádvoria, číslo XXX/X o výmere 517 m2, záhrady, číslo XXX/X o výmere 305 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné číslo XXX, na parcele registra "E." číslo XXX/X, v rozsahu priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby „súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcovi 1/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, k. ú. K., obec J., okres J. ako parcely evidované v registri "E.", číslo XXX o výmere 338 m2, ostatné plochy, číslo XXX o výmere 425 m2, zastavané plochy a nádvoria, číslo XXX/X o výmere 517 m2, záhrady, číslo XXX/X o výmere 305 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné číslo XXX, na parcele registra "E." číslo XXX/X, v rozsahu predaja, darovania, zámeny, prenajatia, založenia, zaťaženia vecným bremenom, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva, a ktorým uloží odporcovi 2/, za ktorého súd prvej inštancie v úvodnej časti napadnutého uznesenia označil B., povinnosť dočasne sa zdržať výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. K., obec J., okres J. ako parcely evidované v registri "E.", číslo XXX o výmere 338 m2, ostatné plochy, číslo XXX o výmere 425 m2, zastavané plochy a nádvoria, číslo XXX/X o výmere 517 m2, záhrady, číslo XXX/X o výmere 305 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné číslo XXX, na parcele registra "E." číslo XXX/X, v rozsahu priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“ Ďalej uviedol, že po posúdení obsahu návrhu a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré bolo podané po začatí konania vo veci samej, boli splnené zákonom dané podmienky, preto bolo návrhu vyhovené a súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva v prospech „odporcu 2/“ je potvrdené zápisom v poznámke na príslušnom liste vlastníctva, kde sú zapísané nehnuteľnosti odporcu 1/, z čoho je zrejmé, že „odporca 2/“ realizuje, resp. v blízkej budúcnosti bude realizovať úkony, smerujúce k dražbe nehnuteľností žalovaného 1/, z tohto pohľadu je bezodkladná úprava pomerov strán potrebná zvlášť v situácii, keď sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré by mohli byť predmetom dražby. V ods. 11 uviedol, že „odporca 2/“ nie je stranou sporu samotného. Civilný sporový poriadok však nevylučuje možnosť nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k inej osobe, ako je sporová strana v konaní o žalobe, pričom zároveň platí, že neodkladným opatrením by nemalo dôjsť k zásahu do práv takéhoto subjektu nad nevyhnutnú mieru. Takúto tretiu osobu je možné považovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má svoju autonómiu, za stranu sporu. K dosiahnutiu účelu tohto neodkladného opatrenia bolo potrebné konať s odporcom 2/, ktorý je oprávneným subjektom pri výkone záložného práva, predmetom ktorého by mohli byť nehnuteľnosti vyššie uvedené.“

3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla B.. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie „zmenil a návrh zamietol, prípadne podanie odmietol“. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňal strane možnosť konať pred súdom, rozhodoval aj keď na to neboli splnené procesné podmienky a súd bol nesprávne obsadený, konanie zaťažil inými vadami, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd na základe (ne)vykonaných dôkazov (resp. prostriedkov osvedčenia) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zároveň zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (s ohľadom na procesný postup súdu, napr. popretie skutkovo-právnych tvrdení a s ohľadom na uvedený stav bolo povinnosťou súdu vytvoriť žalovanému priestor, v rámci ktorého môže procesne konať a ktorým procesným postupom dôjde k realizácii zaručených základných práv žalovaného, zaručených Ústavou a Dohovorom, t.j. právnymi normami z hľadiska právnej sily ústavnoprávneho charakteru, ktoré majú, i v prípade tvrdeného konfliktu s obsahom normy obsiahnutej v zákone, s ohľadom na hierarchiu právnych predpisov prednosť), vec nesprávne právne posúdil, a postupom (i výsledkom - napádaným rozhodnutím) súdu prvej inštancie došlo k zásahu do základných práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým došlo k zásahu do základného práva v zmysle čl. 46 ods.1 Ústavy (základné právo na súdnu ochranu) a v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), rovnako podľa odvolateľa uvedené rozhodnutie zasahuje do (jeho) základného práva garantovaného čl. 20 Ústavy a postup súdu prvého stupňa i uvedené rozhodnutie je rovnako v rozpore i s ďalšími ústavnými normami (predovšetkým čl. 1 ods.1 a 2 Ústavy, čl. 2 ods. 1 a2 Ústavy a čl. 152 ods. 4 Ústavy). Písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, v ktorom v podstate absentuje relevantné odôvodnenie. Z rozhodnutia, resp. jeho obsahu, nie je možné zistiť, z konkrétne ktorých všetkých právne relevantných skutočností a konkrétne ktorých listín prostriedkov osvedčenia označených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe akého ich obsahu dospel súd k všetkým skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie neodkladného opatrenia, k akým všetkým konkrétnym skutkovým zisteniam, existencia ktorých je v súhrne nevyhnutná pre zákonné nariadenie neodkladného opatrenia dospel, aký (celkový - z pohľadu existencie všetkých nevyhnutných kumulatívnych predpokladov) skutkový stav na ich základe ustálil, ako dospel k záveru o existencii ujmy (keď ujma je dôsledkom protiprávneho konania, nie výkonu práva) a čím ju mal osvedčenú, keď za tvrdeného stavu je vznik ujmy vylúčený priamo obsahom kogentných právnych noriem, ako súd odôvodnil osvedčenia existencie všetkých nevyhnutných skutočností, existencia ktorých musí byť v celku (kumulatívne) osvedčená, ak má byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Predmetné podanie neúplný návrh bolo označené ako podanie v prebiehajúcom konaní, bolo uvedené, že sa vzťahuje ku konaniu sp.zn. 21C/44/2018, čo je postup, ktorým nielenže dochádza k porušeniu práva na zákonného sudcu (resp. práva na prideľovanie vecí náhodným elektronickým výberom), ale úplne vylučuje, aby mohol byť takýto návrh dôvodný voči subjektu, ktorý stranou prebiehajúceho konania nie je. V uvedenom podaní sa uvádza, že B. W. vystupuje ako strana sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21C/44/2018, v ktorom sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 137 písm. c/ C.s.p., že vo veci nebolo nariadené pojednávanie, že V.. R. W. je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. K., ako dôkaz (nie prostriedok osvedčenia) označuje LV č. XXX pre k.ú. K.. Neexistencia akýchkoľvek tvrdení vo vzťahu k odvolateľovi (B.) vylučuje možnosť osvedčenia jeho pasívnej vecnej legitimácie, čo je rovnako dôvod vylučujúci zákonné nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách ust. 378 a 379 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a/ zrušiť z nasledovných dôvodov:

5. Podľa § 236 v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

6. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení v jeho úvodnej časti označil B.. ako žalovaného (doslovne „odporcu 2/“), teda stranu sporu. Vo výrokovej časti i v odôvodnení uznesenia používal na jej označenie termín „odporca 2/“.

7. Podľa § 60 stranami sú žalobca a žalovaný.

8. Žalovaným je osoba, proti ktorej žaloba smeruje. Kto je žalovaným, určuje žalobca označením osoby ako žalovaného v žalobe.

9. Odvolateľ, B. v odvolaní opakovane namietala označované procesné postavenie ako strany sporu (žalovaného).

10. Zo spisu odvolací súd zistil, že napadnuté neodkladné opatrenie bolo nariadené v konaní začatom na podklade žaloby, ktorej predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Za žalovaného žalobkyňa v žalobe označila V.. R. W. (označovaného v napadnutom uznesení ako „odporca 1/“). Po podaní žaloby sa domáhala samostatným návrhom nariadenia neodkladného opatrenia a uloženia označenej povinnosti žalovanému a zároveň uloženia povinnosti B., ktorý subjekt označovala jeho obchodným názvom, nie ako žalovaného (viď petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa aj ozrejmila ňou mienené postavenie B. v spore, keď argumentovala ohľadne právnej otázky, či je možné uložiť povinnosť tretej osobe, teda inej osobe ako strane sporu. Zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že B. žalobkyňa neoznačila za žalovaného.

11. Napriek tomu súd prvej inštancie v úvodnej časti napadnutého uznesenia uviedol B. ako „odporcu 2/“ a ďalej ho tak v napadnutom uznesení vrátane výrokovej časti označoval. Na okraj odvolací súd dodáva, že pojem „odporca“ ani nepozná.

12. Ak bol súd prvej inštancie toho názoru, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa označuje za žalovaného aj B., (a preto ju v napadnutom uznesení uviedol ako odporcu 2/), potom mal návrh žalobkyne posúdiť aj ako návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania popri dovtedy žalovanom R. W., čo vyžaduje podľa § 79 CSP, rozhodnúť o pripustení pristúpenia B. do konania ako žalovaného. Takéto rozhodnutie súdu sa však v spise nenachádza. 13. Súd prvej inštancie v ods. 11 napadnutého uznesenia citoval právny záver v uznesení Okresného súdu Trenčín sp.zn. 17Csp/78/2016 zo dňa 21.10.2016, že „takúto tretiu osobu je možné považovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má svoju autonómiu, za stranu sporu.“ Opomenul však, že v citovanom uznesení sp.zn. 17Csp/78/2016 nebola táto tretia strana označovaná ani v úvodnej časti uznesenia (záhlaví) ani vo výrokovej časti ako žalovaný, ako sa tomu stalo v napadnutom uznesení a taktiež, že uvedený názor nebol predmetom prieskumu opravného súdu.

14. Označovanie B.. ako žalovaného v napadnutom uznesení je nesprávne, pretože pre to nie sú splnené procesné podmienky.

15. Vzhľadom na zistené nedostatky napadnutého uznesenia odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/ zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a podľa § 391 ods. 1 mu vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Po vrátení veci bude úlohou súdu opätovne rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči B.. za dodržania procesnej správnosti jeho označenia v spore v zmysle citovaného procesnoprávneho predpisu. V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vysporiada aj so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .