Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-1Er/2308/1997

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Vlkanovské strojárne, a.s. „v konkurze", so sídlom vo Vlkanovej, Továrenská 1, IČO: 31 560 458, zastúpený JUDr. Františkom Michalecom, advokátom, so sídlom v Plevníku - Drienové č. 170 proti povinnému: VSS, s. r. o. Košice v likvidácii, naposledy so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19, IČO: 31 715 109 o vymoženie 51,41 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom

rozhodol:

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

Exekúciu z a s t a v u j e.

Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 02.06.1997 domáhal u súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 51,51 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Obvodného súdu Košice 2 spis. zn. 34Cb/528/1995-19 zo dňa 16.10.1995. Dňa 04.08.1997 doručila súdna exekútorka súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej jej súd udelil poverenie č. 5803* 001837 zo dňa 28.08.1997. Dňa 18.01.2019 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný bol dňa 10.12.2015 vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 24,59 €. Nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 02.06.1997, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie postupoval podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého sa exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.01.2002. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci, ktoré sú z exekúcie podľa § 114 a 115 vylúčené, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) to ustanovuje tento zákon. Novelou exekučného poriadku č. 32/2002 Z. z. došlo s účinnosťou od 01.02.2002 k doplneniu § 57 ods. 1 Exekučného poriadku o možnosť zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Súd má za to, že v prípade exekúcií začatých do 31.01.2002 nemožno aplikovať na rozhodovanie o zastavení exekúcie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení novely č. 32/2002 Z. z., čo vyplýva aj z citovaného prechodného ustanovenia Exekučného poriadku (§ 235 ods. 2).

Z toho dôvodu súd skúmal, či nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie z iného dôvodu. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný bol dňa 10.12.2015 vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Dôvodom jeho výmazu z obchodného registra bolo rozhodnutie súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa ust. § 61 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa ust. § 62 C. s. p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa ust. § 161 ods. 1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Za neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania treba jednoznačne pokladať nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle ust. § 61 C. s. p.. Označený povinný bol dňa 10.12.2015 vymazaný z obchodného registra, čím zanikol bez právneho nástupcu. Preto súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Pred posudzovaním správnosti súdnym exekútorom vyčíslených trov exekúcie súd najskôr skúmal, či je možné niektorého z účastníkov tohto exekučného konania zaviazať na prípadnú náhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 02.06.1997, súd aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa konania začaté do 1. februára 2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.01.2002. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto znení náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v zásade znáša povinný, pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy môže súd uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zákon tiež ukladá súdu povinnosť zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku. V danom prípade je súd toho názoru, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný v priebehu exekučného konania zanikne a neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť medzi konaním oprávneného a výmazom povinného z obchodného registra. Okrem toho, ak by mal oprávnený zakaždým predvídať, že povinný bude vymazaný z obchodného registra, zomrie, bude konštatovaná jeho nemajetnosť, resp. bude na jeho majetok vyhlásený konkurz, priečilo by sa to zámeru zákonodarcu zaväzovať na úhradu trov exekúcie súdnych exekútorov zásadne povinného. Oprávneného preto nemožno na základe žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora. Rovnako súd nemohol uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie ani povinnému, nakoľko zanikol bez právneho nástupcu, a preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti výrokom tohto uznesenia, ktorými súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 357 C. s. p.).