Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11S-49-2019.pdf
PDF · 193.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: X. T., nar. XX. XX. XXXX, K. trieda XX, E., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, 2/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328 a ďalšieho pribratého účastníka konania: 3/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o správnej žalobe zo dňa 24. 06. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR- OCDPK-2019/020992 zo dňa 03. 04. 2019, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-NR-OCDPK-2019/020992 zo dňa 03. 04. 2019 ako i rozhodnutie Mesta Nitra č. UHA- DUaI-9658/2018-008-Ing.Dá zo dňa 13. 07. 2018 a v e c v r a c i a Mestu Nitra na ďalšie konania.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Ostatným účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že správnemu orgánu prvého stupňa (Mesto Nitra) bola dňa 04. 06. 2018 doručená žiadosť o vydanie povolenia na predčasné užívanie časti stavby, stavebných objektov: SO 101 Účelová komunikácia (obchvat) úsek I., úsek II. (II. úsek od obj. 106 po KÚ), SO 106 Okružná križovatka „B“, SO 114 Účelová komunikácia medzi „Strategickým parkom a križovatkou „B“, SO 115 Účelová komunikácia medzi križovatkami „B“ - „E“, SO 206 Most na komunikácií „B-E“ nad potokom Dobrotka a SO 303 PHS pri ÚK medzi križovatkami „B“ a „E“. Ako dôvod žiadosti žiadateľ uviedol, že pre potrebu plynulého pokračovania v realizácii prác na predmetnej stavbe je potrebné uzavrieť št. cestu I/64 v úseku Nitra križovatka R1a - jestvujúca okružná križovatka Drážovce. Podmienkou tejto závierky je spustenie premávky na novú infraštruktúru v úseku križovatiek „A-B-E“, to znamená stavebné objekty SO 101 (II. úsek od obj. 106 KÚ) SO 106, SO 114, SO 115, SO 206 a SO 303. Zároveň požiadal o vylúčenie odkladného účinku rozhodnutia o povolení predčasného užívania stavby.
2. Mesto Nitra vydalo dňa 04. 06. 2018 oznámenie o začatí kolaudačného konania k predčasnému užívaniu stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby, s nariadením ústneho rokovania a tvaromiestnej obhliadky stavby s prejednaním nepodstatných zmien stavby.
3. Dňa 18. 06. 2018 bol spísaný protokol z kolaudačného konania, z ktorého vyplýva, že na základe tvaromiestnej obhliadky neboli zistené nedostatky brániace užívaniu stavby. Na konaní boli prejednané nepodstatné odchýlky od stavebného povolenia § 81 ods. 4 stavebného zákona.
4. Dňa 18. 06. 2018 vydalo Mesto Nitra oznámenie o oprave zrejmých chýb v písaní oznámenia o začatí kolaudačného konania k predčasnému užívaniu stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby a to tak, že chybne a nesprávne uvedený text na str. 3 sa nahrádza správnym textom.
5. Podaním zo dňa 21. 06. 2018 Mesto Nitra zaslalo doklady Okresnému úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie na posúdenie.
Okrem toho podaním zo dňa 02. 07. 2018 bolo stavebnému úradu doručené oznámenie o zmene stavebníka, pričom je uvedené, že stavebníkom sa stala Slovenská správa ciest.
Samostatne bola podaná aj žiadosť stavebníka o vylúčenie odkladného účinku odvolania zo dňa 11. 07. 2018.
6. Dňa 13. 07. 2018 vydalo Mesto Nitra povolenie na predčasné užívanie stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby do 31. 07. 2019 stavby „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu : SO 101 účelová komunikácia (obchvat) úsek I, úsek II (II. úsek od obj. 106 po KÚ), SO 106 Okružná križovatka „B“, SO 114 Účelová komunikácia medzi Strategickým parkom a križovatkou „B“, SO 115 Účelová komunikácia medzi križovatkami „B“-„E“, So 206 Most na komunikácii „B-E“ nad potokom Dobrotka, SO 303 PHS pri ÚK medzi križovatkami „B“ a „E“, na parcelách v k. ú. P., B., L. a Y.. Účel stavby bol vymedzený ako inžinierska dopravná stavba - komunikácie, chodníky, mosty, okružné križovatky, protihlukové steny. V rozhodnutí boli uvedené podmienky pre užívanie stavby, podmienky vyplývajúce z podmienok dotknutých orgánov a vytknuté drobné nedostatky, ktoré bolo treba odstrániť do 20. 07. 2018 a ich odstránenie písomne oznámiť do 7 dní po lehote stanovenej na odstránenie nedostatkov vecne príslušnému špeciálnemu stavebnému úradu. Okrem toho na základe žiadosti stavebníka zo dňa 11. 07. 2018 špeciálny stavebný úrad podľa § 55 ods. 2 správneho poriadku vylúčil vo verejnom záujme odkladný účinok proti prípadnému odvolaniu proti tomuto rozhodnutiu. bolo rozhodnuté o námietkach spoločnosť Nitra Invest, s.r.o., ktoré boli zamietnuté.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a k odvolaniu priložil podanie zo dňa 10. 11. 2017, nazvané „urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského dohovoru“, majúc pritom za to, že je nesporné, že všetky konania, ktorých predmetom je vydanie kolaudačného rozhodnutia, spadajú pod zákonný pojem „povoľovacie konanie“, keďže sa takýmto rozhodnutím povoľuje užívanie zrealizovanej stavby, v dôsledku čoho je účastníkom všetkých konaní.
O podanom odvolaní rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
7. Súčasťou administratívneho spisu bol preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 02. 07. 2018, záväzné stanovisko Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 13. 07. 2018, sumárna správa z archeologického výskumu zo dňa 12. 06. 2018, príslušné mapy, stavebné povolenie mesta Nitra č. UHA- DaCH-5484/2016-007-Ing.Dá zo dňa 04. 11. 2016, záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 12. 07. 2018, stanovisko na účely kolaudácie stavby Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Nitre zo dňa 08. 06. 2018, záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 13. 07. 2018, rozpis zmien oproti DSP, určenie použitia a umiestnenia trvalého dopravného značenia, záznam z preberania dopravného značenia, ako aj listy vlastníctva, výpisy z obchodného registra a plnomocenstvo.
8. V spise sa okrem iného nachádza aj oznámenie o odstránení nedostatkov v stanovenej lehote zo dňa 31. 07. 2018, doručené stavebnému úradu dňa 03. 08. 2018
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
9. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, podľa § 3 ods. 5 písm. c/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s § 32, § 46 a § 58 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konania zo dňa 03. 04. 2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (Mesto Nitra) č. UHA-DUaI-9658/2018-008-Ing.Dá zo dňa 13. 07. 2018.
10. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania (tak, ako je uvedený v 1. až 7. bode tohto rozsudku) začatého na základe žiadosti stavebníka o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok pre stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ a obsah odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
11. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. Uviedol, že žalobca nebol účastníkom konania a stavebný úrad nemal povinnosť sa s jeho námietkami vysporiadať. Poukázal na okruh účastníkov kolaudačného konania a citoval ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona. V súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona preskúmal odvolanie žalobcu a to v rozsahu, v akom namieta nesúlad povolenia na užívanie s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
12. Uviedol, že ako vyplýva z povolenia na užívanie, uvedený zámer posúdil Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie v zisťovacom konaní a vydal rozhodnutie č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015. V rozhodnutí sa uvádza, že zmena navrhovanej činnosti nepredstavuje taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere ohrozoval životné prostredie a zdravie obyvateľov a nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti starostlivosti o životné prostredie a zdravia obyvateľstva, a ani nebol zistený nesúlad s platnými územno-plánovacími podkladmi v záujmovom území. Dotknutá verejnosť sa v priebehu kolaudačného konania nevyjadrila a nepodala pripomienky.
13. V súvislosti s námietkami žalobcu o tom, že stavebnému konaniu musí predchádzať posudzovanie vplyvov na životné prostredie týkajúce sa strategického parku ako celku uviedol, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem strategický park je použitý v osvedčeniach o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015, zo dňa 22. 07. 2015 a zo dňa 27. 02. 2017, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického parku“ je vo verejnom záujme. Podľa návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii je účelom vybudovania strategického parku majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a príprava komplexnej infraštruktúry pre vytvorenie strategickej investície. Je nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „Priemyselný park Nitra - Sever“ sa zhoduje s účelom vybudovania strategického parku. Z uvedeného je zrejmé, že strategický park ako celok bol posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný park Nitra
- Sever“. Zároveň z pohľadu požiadavky prílohy č. 8 časť 9 položky 15 zákona č. 24/2006 Z. z. boli posúdené aj navrhované činnosti v zisťovacích konaniach Automotive Nitra Project, Automotive Nitra Project - Fáza 2, Gestamp Nitra, Prologis Park Nitra. Vzhľadom na uvedené je odvolanie v tejto časti nedôvodné a je potrebné ho zamietnuť.
14. K tvrdeniu žalobcu, že je potrebné prejednanie všetkých námietok, ktoré vzniesli účastníci konania v zisťovacom konaní, poukázal žalovaný na to, že námietky žalobcu a ostatných účastníkov zisťovacieho konania boli predmetom samostatného konania, v ktorom príslušný orgán všetky námietky prejednal a právoplatne o nich rozhodol v rozhodnutí Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36, zo dňa 08. 10. 20015. Týmto rozhodnutím je stavebný úrad viazaný a nie je oprávnený v tomto konaní preskúmavať správnosť postupu či rozhodnutia iného správneho orgánu o námietkach vznesených v zisťovacom konaní.
15. V časti námietok, že správny orgán v primeranej dobe pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 56 zákona o správnom konaní je povinný oboznámiť účastníka konania so všetkými podkladmi pre rozhodnutie žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán upovedomil účastníka konania v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu, a teda v rámci riadneho opravného prostriedku sa preskúmava prvostupňové správne konanie a jeho výsledok - rozhodnutie.
16. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že povolenie na užívanie je správne a zákonné, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je v súlade s platnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, a preto je potrebné ho vo odvolacom konaní potvrdiť.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
17. Žalobou zo dňa 24. 06. 2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OCDPK-2019/020992 zo dňa 03. 04. 2019, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. UHA- DUaI-9658/2018-008- Ing. Dá zo dňa 3. 07. 2018 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu.
18. Poukazoval (časť III.1 žaloby) podstatnú skutočnosť a to, že Mesto Nitra nie je vecne príslušný správny orgán, majúc pritom za to, že na uskutočňovanie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu; vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja, pričom zákonom č. 180/2013 prešli kompetencie z obvodných úradov v sídle kraja na okresné úrady v sídle kraja. Na tomto základe je teda vecne príslušným v tomto konaní okresný úrad v sídle kraja, na prvom stupni, pokiaľ by sa jednalo o významnú investíciu, pokiaľ by sa o významnú investíciu nejednalo, v žiadnom prípade nemohlo byť preskočené územné konanie.
19. V ďalšej časti žaloby (časť III.2) žalobca poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania kolaudačného rozhodnutia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Tvrdil, že takýto postup nie je zákonný. Poukázal na to, že v územnom pláne mesta Nitra nie je zahrnutý Strategický park a dokonca ani žiaden iný takto rozsiahly priemyselný park, keďže Strategický park má vyše 700 ha. V relácii k vyššie uvedeným súvislostiam poukázal na to, že Územný plán obce - mesta Nitra bol schválený v roku 2003, následne boli spracované zmeny a doplnky č. 1 až 6. V aktuálne platnom ÚPN - mesta Nitra, nie je vymedzená hranica Strategického parku a v predmetných dokumentoch nie je definované územie pre strategický park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na § 32 ods. 2 vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie.
20. V bode III.3 konštatoval, že stavba vybudovanie strategického parku a ani žiadna príprava strategického parku nebola predmetom posudzovania v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z., ktorá rešpektuje podmienky európskej smernice EIA a Aarhuského dohovoru. V tejto súvislosti poukázal na významné rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/2016/B625- SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016 a na skutočnosť, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, konkrétne týkajúce sa Strategického parku ako celku, čím došlo k zrejmému rozporu so zákonom č. 24/2006 Z. z. Za tohto procesného stavu teda žiadne stavebné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet iného procesného východiska len ako stavebné konanie zastaviť. V rámci doplnenia poukázal na § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., v zmysle ktorého sa za významnú investíciu považuje aj príprava územia na realizáciu strategického parku, ak výstavbu zabezpečuje podnik so 100% majetkovou účasťou štátu. Z tohto pohľadu potom stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú uvádzané osvedčenia MH SR je významnou investíciou a teda v zmysle platnej legislatívy sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť, ktorá samozrejme podlieha a musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
Mal za to, že opätovne povoľovací orgán doslova odignoroval povinnosť v zmysle § 140c ods. 6 stavebného zákona, kde mal minimálne prerušiť konanie v zmysle § 140c ods. 12 stavebného zákona
do rozhodnutia, pričom žalobca tvrdil, že povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní, kde príslušným orgánom na vydanie rozhodnutia, by bolo tak isto ako pri posudzovaní strategického parku Haniska pri Košiciach, ministerstvo životného prostredia.
21. Ďalšiu zásadnú námietku uviedol žalobca v bode III.4, v ktorej uviedol, že podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 23. 02. 2016 voči žalovanému - Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov referát starostlivosti o životné prostredie - sp. zn. 26S/3/2016, týkajúcu sa zámeru EIA v zisťovacom konaní, a to konkrétne Automotive Nitra Project. Z tohto dôvodu nebolo možné bez pochybnosti ustáliť, či stavba, ktorá bola predmetom tohto konania, bola legitímne posúdená v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Z tohto dôvodu nemohlo byť legitímne ani toto kolaudačné konanie. Mal za to, že správny orgán bol povinný prerušiť už stavebné konanie, ako aj toto kolaudačné konanie, a to až do vyriešenia otázky týkajúcej sa zámeru EIA Automotive Nitra Project v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre, ako aj do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/49/2017.
22. Ďalej tvrdil (v časti III.5), že podklady, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia v kolaudačnom konaní vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64 (ktorých stavieb sa má kolaudačné konanie týkať), je toto dopravné napojenie (a už vôbec nie jeho vplyvy na životné prostredie) absolútne nepreskúmateľné a nezistiteľné. Ak má stavebný úrad v zmysle ust. § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Bez znalosti dopravnej situácie stavebný úrad nemôže zabezpečiť dodržanie tejto zákonnej podmienky pri daných stavbách. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj areál Automotive Nitra Project. V kontexte uvedeného poukázal na rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017.
23. Žalobca taktiež zotrval na už namietaných skutočnostiach z hľadiska nezákonnosti administratívneho konania na správnom orgáne prvého stupňa (III.6) a tiež konštatoval, že v tomto konaní nebola dodržaná ani hypotéza ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku (III.7).
24. V ďalšej časti (III.8) žalobca vytýkal vážne procesné pochybenie spočívajúce v tom, že prvostupňový správny orgán s ním nekonal ako s účastníkom administratívneho konania v predmetnej veci a jedine sa s ním konalo o odvolaní, ktoré podal len na tom základe, že sa náhodou dozvedel o vydanom kolaudačnom rozhodnutí. Pritom ako s účastníkom s ním správny orgán konať mal, nakoľko sa písomným podaním adresovaným mestu Nitra dňa 13. 11. 2017 prihlásil za účastníka konania postupom podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku. Zároveň v bode III.9 namietal, že prvostupňový správny orgán pochybil, keď zmeškal lehotu na predloženie odvolania odvolaciemu správnemu orgánu. Zároveň namietol v bode III.10 aj arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia.
25. V záverečnej časti žaloby (časť III.11) žalobca poukazoval na to, že v prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napádaného rozhodnutia, sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, teda o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad výstavby na životné prostredie. Je teda potrebné prihliadať i na medzinárodnú zmluvu, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z. Citoval čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý je nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov orgánov verejnej moci, nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonnosti rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia, musí byť v rámci tohto aj reálne zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. V tomto konaní napádaným rozhodnutím práve tento účel nebol rešpektovaný, keďže s relevantnými námietkami žalobcu sa žalovaný nevysporiadal alebo vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch.
Prístup k spravodlivosti je vždy potrebné chápať nielen po formálnej, ale i v materiálnej rovine, teda, že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány pôsobiace na úseku životného prostredia aj relevantne budú zaoberať, k čomu v predmetnej veci nedošlo.
IV. Vyjadrenie žalovaného
26. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11. 10. 2019 k podanej žalobe k námietke týkajúcej sa príslušnosti Mesta Nitra vydať povolenie na užívanie, absencii územného rozhodnutia uviedol, že Mesto Nitra je príslušné vykonať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie na základe ustanovenia § 120 stavebného zákona v spojení s ust. § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Miestne príslušný špeciálny stavebný úrad - Obec Lužianky vydala dňa 30. 03. 2016 súhlas k vydaniu stavebného povolenia pre špeciálny stavebný úrad - Mestský úrad Nitra, útvar hlavného architekta, referát dopravy a cestného hospodárstva Nitra. Miestne príslušný špeciálny stavebný úrad - Obec Zbehy vydala dňa 29. 02. 2016 a tiež Obec Čakajovce vydala dňa 26. 02. 2016 záväzné stanovisko k vydaniu stavebného povolenie pre špeciálny pre špeciálny stavebný úrad - Mestský úrad Nitra, útvar hlavného architekta, referát dopravy a cestného hospodárstva. Z dôvodu, že Mesto Nitra je príslušné vydať stavebné povolenie, je príslušné vydať aj povolenie na užívanie.
Územné rozhodnutie sa na vyššie uvedenú stavbu nevyžaduje, na základe § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože stavba je súčasťou významnej investície a bolo na ňu Ministerstvom hospodárstva SR vydané Osvedčenie o významnej investícií zo dňa 13. 07. 2015, doplnené dňa 22. 07. 2015.
27. K námietke, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. uviedol, že v tomto prípade stavebnému konaniu predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ako príslušný správny orgán vydal dňa 08. 10. 2015 rozhodnutie, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra project“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Ďalej uviedol, že k vydaniu rozhodnutia o predčasnom užívaní časti stavby aj pred jej odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby predložili svoje stanoviská dotknuté orgány a účastníci konania.
28. Čo sa týkalo námietky, že povolenie na užívanie nebolo doručené účastníkom konania zo zisťovacieho konania uviedol, že povolenie na užívanie bolo riadne zverejnené na vývesných tabuliach obcí, v katastrálnych územiach, ktorých sa stavba nachádza, ako aj na internetových stránkach podľa ustanovenia § 140c ods. 8 stavebného zákona. Žalovaný preto v súlade s týmto ustanovením preskúmal aj odvolanie žalobcu.
29. Ohľadom prerušenia konania zdôraznil, že konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 26S/3/2016 ešte nebolo právoplatne rozhodnuté.
30. K ďalšej námietke dodal, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namietal, neboli predmetom stavebného povolenia, ani povolenia na užívanie, ani projektovej dokumentácie, týkajúcej sa stavby a nesúvisia s realizáciou stavby.
31. Čo sa týkalo zotrvania na námietkach, týkajúcich sa stavebného povolenia, žalovaný mal za to, že správny orgán prvého stupňa, ako aj správny orgán druhého stupňa sa s námietkami žalobcu v stavebnom konaní v dostatočnej miere vysporiadal vo svojich rozhodnutiach.
32. V súvislosti s námietkami, že správny orgán mal dať žalobcovi, aby sa vyjadril na základe ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia, uviedol, že prvostupňový správny orgán upovedomil účastníkov konania v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, teda stavebný úrad poskytol všetkým účastníkom konania možnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci a podať k nej pripomienky, s ktorými sa aj následne riadne vysporiadal.
33. Ohľadom nekonania so žalobcom ako s účastníkom administratívneho konania uviedol, že žalobca účastníkom konania nebol a stavebný úrad nemal povinnosť sa s akýmikoľvek jeho námietkami vysporiadať, a teda túto skutočnosť nebolo možné považovať za vadu preskúmateľnosti rozhodnutia - povolenia na predčasné užívanie. Svoj záver odôvodnil právnou úpravou, ktorá určuje okruh účastníkov kolaudačného konania v ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný v súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona preskúmal odvolanie žalobcu, a to v rozsahu, v akom žalobca namieta nesúlad rozhodnutia - povolenia na predčasné užívanie s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
34. Zároveň dodal, že pokiaľ prvostupňový správny orgán nerozhodol v rámci autoremedúry v rámci lehoty podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku, nedochádza napr. k zániku možnosti prvostupňového správneho orgánu rozhodnúť formou autoremedúry. Rovnako, pokiaľ správny orgán nedodrží v zmysle ust. § 57 ods. 2 správneho poriadku 30- dňovú lehotu na posúdenie spisového materiálu odvolacieho orgánu, nedochádza k zániku povinnosti predložiť spisový materiál odvolaciemu orgánu na rozhodnutie o odvolaní. Táto 30-dňová lehota je len poriadkovou lehotou a s jej prípadným nedodržaním správny poriadok nespája žiadne priame právne následky.
35. Napokon nemôžu obstáť ani námietky žalobcu ohľadom (údajného) porušenia ustanovení a účelu Aarhuského dohovoru. Žalovaný trval na tom, že v odvolacom konaní riadne preskúmal správnosť a zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu a povolenia na užívanie, pričom v postupe a rozhodovaní stavebného úradu nezistil žiadnu vadu. Žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal všetky námietky žalobcu, ktoré vzniesol. Súčasne žalovaný preskúmal stavebné konanie, povolenie na užívanie stavebného úradu aj z hľadiska iných, žalobcom nenapádaných skutočností. Žalovaný mal za to, že sa s námietkami žalobcu dostatočne vysporiadal a svoje závery riadne a vyčerpávajúco odôvodnil, pričom nakoľko vznesené námietky boli nedôvodné a nepreukázané, nemal inú možnosť, ako odvolanie zamietnuť a povolenie na užívanie stavebného úradu potvrdiť.
36. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
37. Uznesením č. k. 11S/49/2019-154 zo dňa 27. 04. 2021 súd pribral za účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., 2/ Slovenská správa ciest, 3/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. (ako účastníkov administratívneho konania).
38. Ďalší účastník konania v rade 1/ MH Invest, s.r.o., podaním zo dňa 15. 10. 2019 požiadal o konanie ako s účastníkom konania. Následne podaním zo dňa 03. 02. 2020 doplnil uznesenie tunajšieho súdu č.k. 26S/7/2019-81 do súdneho spisu a na výzvu súdu podaním zo dňa 09. 06. 2021 sa účastník konania v rade 1/ MH Invest, s.r.o. písomne vyjadril k žalobe a žiadal, aby súd konanie v súlade s § 99 písm. g) SSP zastavil, alternatívne nariadil pojednávanie, aby správnu žalobu v súlade s § 190 SSP v celom rozsahu zamietol.
39. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 15. 02. 2022, v neprítomnosti žalobcu, účastníka konania MH Invest, s.r.o. a Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. podľa § 114 SSP. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý sa pridržal žaloby a navrhol, aby súd žalobe vyhovel. Žalovaný, ako aj právny zástupca účastníka konania v rade 1/ a účastník konania v rade 2/ navrhli konanie podľa § 99 písm. g) SSP zastaviť, alternatívne žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
40. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 24. 06. 2019, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 04. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 07. 2018), ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 07. 2018 (nakoľko v petite žaloby sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP) je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátiť
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že v priebehu administratívneho konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
41. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 30. 09. 2019, teda i v čase kolaudačného konania, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 77 vyššie citovaného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.
Podľa § 78 ods. 1 zákona vyššie citovaného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
Podľa § 81 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
Podľa § 82 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. __________________________ 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 140c ods. 8 vyššie citovaného zákona, proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu,15b) má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.15d)
15b) § 29 a 37 zákona č. 24/2006 Z. z. 15d) § 29 ods. 12, § 37 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.
42. Podľa § 3 ods. 1, 5 písm. c/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady.
Okresné úrady
c) vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec.
Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vykonáva ministerstvo. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. ______________________________ 2/ § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( § 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa § 18 ods. 13. Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)
43. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 04. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.
Podľa § 38 ods. 4 vyššie citovaného zákona, príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu a/ k územnému konaniu o umiestnenie stavby, b/ k územnému konaniu o využití územia, c/ k stavebnému konaniu, d/ ku kolaudačnému konaniu.
44. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 04. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu. na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 53 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Podľa § 57 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
45. Podľa § 2 ods. 1, 3 zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, okresný úrad je miestny orgán štátnej správy. Okresný úrad je preddavková organizácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak.
46. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), b) rozhoduje podľa § 192.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
47. V zmysle návrhov žalovaného, ako aj ďalších účastníkov konania na zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/38/2019 zo dňa 27. 10. 2020, ako aj sp. zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020, týkajúce sa žalobcu, z ktorých vyplýva, že:
„43. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre je nesporné, že krajský súd konštatoval, že kolaudačné konanie, z ktorého bol sťažovateľ vylúčený, bolo právoplatne skončené dňa 03. 10. 2018, v dôsledku čoho odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní začatom na základe žaloby sťažovateľa zo dňa 21. 09. 2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy o vylúčení sťažovateľa z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, a preto konanie zastavil s poukazom na ust. § 99 ods. 1 písm. g/ SSP. 44. Kasačný súd konštatoval, že s takýmto právnym názorom Krajského súdu v Nitre nie je možné sa stotožniť. Ako bolo uvedené vyššie, predmetom súdneho konania sťažovateľa, začatého žalobou zo dňa 21. 09. 2018, bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľ vylúčený z konania. 45. Najvyšší súd SR konštatoval, že v tomto konaní bolo povinnosťou Krajského súdu v Nitre vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, t.j. či postup správnych orgánov, keď vylúčili sťažovateľa z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo.
46. Konštatovanie, že bolo skončené kolaudačné konanie, v tomto prípade je právne irelevantné. Úlohou správneho súdu v Nitre bolo zamerať sa na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. To znamená, že jeho úlohou v konaní bolo zaoberať sa všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, zaoberať sa jeho procesným postavením ako účastníka konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa tento účastník domáhal byť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje. Nebolo úlohou Krajského súdu v Nitre v jeho prieskumnom konaní skúmať či bolo alebo nebolo ukončené kolaudačné konanie, nakoľko táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a táto otázka ani nebola a ani nemôže byť predmetom jeho súdneho prieskumu.“
48. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd vychádzajúc z toho, že predmetom súdneho konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo povolené časovo obmedzené predčasné užívanie časti stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok do 31. 07. 2019, viazaný skutkovým stavom v čase rozhodovania správnych orgánov v zmysle § 135 ods. 1 SSP, mal za to, že jednou z námietok bola námietka, týkajúca sa toho, že správne orgány nekonali so žalobcom ako s účastníkom konania, že týmto rozhodnutím došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu a preto v danej veci bolo irelevantné, že uplynulo obdobie časového obmedzenia predčasného užívania stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok do 31. 07. 2019. Úlohou správneho súdu je preto aj v danom prípade preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov v zmysle námietok žalobcu.
Správnosť uvedeného záveru potvrdzuje aj výklad ustanovenia § 99 písm. g) SSP, ktorý upravuje zastavenie konania, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v § 99 písm. c) a d) SSP o faktickú konzumáciu účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy pôjde napr. vtedy, ak žalovaný orgán verejnej správy bude pokračovať v prerušenom konaní pri správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu o prerušení konania dotýkajúcom sa subjektívnych práv v zmysle § 7 písm. e) SSP, alebo začne konať ako s účastníkom administratívneho konania s takou osobou, o ktorej predtým rozhodol, že jej nepriznáva postavenie účastníka konania, pričom táto osoba podala voči danému rozhodnutiu správnu žalobu. O stratu účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v dôsledku uplynutia lehoty pôjde vtedy, ak subjektívne práva vyplývajúce zo žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia boli viazané len na určitý čas a jeho uplynutím zanikli bez toho, aby došlo k ich realizácii. Ak však už dané subjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne súdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby.
49. Ako už správny súd vyššie uviedol, žalobca v podanej žalobe vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 03. 04. 2019, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 07. 2018. Predovšetkým namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného pre vecnú nepríslušnosť tvrdiac, že vzhľadom na to, že ide o stavbu, na ktorú bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii, je vecne príslušný rozhodnúť v kolaudačnom konaní v prvom stupni okresný úrad v sídle kraja, a nie Mesto Nitra, ktoré v danej veci vydalo rozhodnutie o časovo obmedzenom predčasnom užívaní časti stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok do 31. 07. 2019.
50. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.
51. Z administratívneho spisu súd zistil, že v stavebnom povolení, ktoré vydalo Mesto Nitra ako vecne príslušný správny orgán v rozhodnutí Mesta Nitra č. UHA-DaCH-5484/2016-007-Ing.Dá zo dňa 04. 11. 2016, ktoré sa vzťahuje na stavby, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o časovo obmedzenom užívaní časti stavby, sú jednotlivé stavby (SO 101 účelová komunikácia (obchvat) úsek I, úsek II (II. úsek od obj. 106 po KÚ), SO 106 Okružná križovatka „B“, SO 114 Účelová komunikácia medzi Strategickým parkom a križovatkou „B“, SO 115 Účelová komunikácia medzi križovatkami „B“-„E“, SO 206 Most na komunikácii „B-E“ nad potokom Dobrotka, SO 303 PHS pri ÚK medzi križovatkami „B“ a „E“), špecifikované ako
účelové komunikácie na parcelách v k. ú. P., B., L. a Y.. Pretože ide o špeciálne stavby v zmysle § 120 stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií), vykonávajú štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s ust. § 3a ods. 4, 5 cestného zákona, preto rozhodovalo o stavebnom povolení Mesto Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy. Pretože v uvedenom stavebnom povolení išlo o stavbu pozemných komunikácií rovnakej triedy, pričom bola daná pôsobnosť viacerých špeciálnych stavebných úradov (Obec Čakajovce, Obec Lužianky, Obec Zbehy a Mesto Nitra - v ktorom sa nachádza katastrálne územie A.), vydalo stavebné povolenie Mesto Nitra na základe dohody, ktorá z administratívneho spisu vyplýva i z jednotlivých stanovísk obcí, a teda je nesporné, že išlo o dohodu týchto špeciálnych stavebných úradov a nebolo potrebné určiť špeciálny stavebný úrad, tak ako to vyplýva z ust. § 120 ods. 2 stavebného zákona.
52. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa kolaudačné konanie k cestnej stavbe) je zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý určuje pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí, a to v ust. § 3a ods. 4 cestného zákona. Mesto Nitra vo svojom rozhodnutí - stavebnom povolení uvádza, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“.
53. V súlade s ust. § 77 stavebného zákona, potom kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie, teda Mesto Nitra. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný - Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a to v súlade s ust. § 3 ods. 5 písm. c/ cestného zákona, a v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
54. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.
55. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Z predloženého administratívneho spisu, v ktorom je založené i stavebné povolenie na niektoré stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania súd zistil, že stavebné povolenie bolo doručované verejnou vyhláškou, pričom z okruhu účastníkov vyplýva, že sa doručuje tým, korí boli účastníkmi konania v zisťovacom konaní vedenom na Okresnom úrade v Nitra č. OU-NR-OSZP3/2015/031851-017- F36. V odôvodnení tohto rozhodnutia (stavebného povolenia vydaného Mestom Nitra pod č. UHA- DaCH-5484/2016-007-Ing.Dá zo dňa 04. 11. 2016) sa stavebný úrad zaoberal námietkami vznesenými žalobcom, pričom ho považoval za účastníka konania v súlade s ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, lebo bol účastníkom predchádzajúceho zisťovacieho konania podľa zák. č. 24/2006 Z. z. vo veci navrhovanej činnosti „Automotive Nitra project“.
56. Následne v predmetnom konaní správny orgán so žalobcom nekonal, vychádzajúc pritom z § 78 ods. 1 stavebného zákona a odvolanie žalobcu žalovaný preskúmal v súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona.
57. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj s prihliadnutím na žalobné námietky, súd bol toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne
upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09, preto súd dospel k záveru, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby.
58. Správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne preukázané, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako stavebník podala dňa 04. 06. 2018 žiadosť o vydanie povolenia na predčasné užívanie časti stavby tam uvedených stavebných objektov v katastrálnom území Čakajovce, Zbehy, Dražovce a Lužianky. V žiadosti je uvedené, že stavebné objekty budú realizované v zmysle stavebného povolenia č. UHA-DaCH-5484/2016-007-Ing.Dá zo dňa 04. 11. 2016, vydaného Mestom Nitra a oznámenia o oprave zrejmých chýb v písaní zo dňa 08. 11. 2016. Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že oznámenie o začatí kolaudačného konania bolo doručované účastníkom konania a dotknutým orgánom do vlastných rúk, pričom žalobcovi, doručované nebolo. Rovnako tak so žalobcom stavebný úrad nekonal a nedoručoval mu ani rozhodnutie zo dňa 13. 07. 2018 o povolení na predčasné užívanie stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby, t. j. rozhodnutie stavebného úradu. Proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 13. 07. 2018 podal žalobca odvolanie zo dňa 08. 08. 2018, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 03. 04. 2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Mesta Nitra zo dňa 13. 07. 2018.
59. Nemožno ale opomenúť, že žalobca, ktorý bol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra project“, čo v konaní nebolo sporné, mal byť účastníkom všetkých povoľovacích konaní ex lege (§ 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.), a teda i konania o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok. Z administratívneho spisu je zrejmé, že stavebné orgány so žalobcom konali v stavebnom konaní o vydanie stavebného povolenia práve titulom toho, že bol účastníkom uvedeného zisťovacieho konania, avšak v kolaudačnom konaní už so žalobcom ako s účastníkom konania nekonali, čo vyplýva i zo samotného rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný uvádza, že žalobca účastníkom konania nebol, a stavebný úrad nemal povinnosť sa akýmikoľvek jeho pripomienkami vysporiadať a tiež uvádza, že preskúmal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 140c ods. 8 stavebného zákona, teda v rozsahu, v akom žalobca namieta nesúlad povolenia na užívanie s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
60. Podaním odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa začína odvolacie konanie, ktoré musí byť ukončené zákonom upraveným postupom. Postup správneho orgánu prvého stupňa po podaní odvolania proti jeho rozhodnutiu je upravený v ust. § 57 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb. alebo správny poriadok) takým spôsobom, že o podanom odvolaní môže rozhodnúť sám, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. V prípade, že o podanom odvolaní správny orgán prvého stupňa nerozhodne, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu v zákonom určenej lehote a upovedomí o tom účastníka konania.
61. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
62. Stavebný zákon v ust. § 78 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto môže byť účastníkom kolaudačného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb., a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).
63. Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.
64. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je ale otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná i v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.
65. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov kolaudačného konania a teda určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.
66. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 78 definuje účastníkov kolaudačného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania".
67. V priebehu kolaudačného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, vlastníkom stavby, ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, a preto nemôže byť účastníkom kolaudačného konania v zmysle ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona.
68. Je však nesporné, že žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania, ktoré prebehlo na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra project“ a pri vydaní stavebného povolenia stavebný úrad s účastníkmi zisťovacieho konania, a teda aj so žalobcom, riadne konal, zaoberal sa jeho námietkami, doručil mu rozhodnutie a rozhodol i o odvolaní žalobcu proti stavebnému povoleniu. Pokiaľ správne orgány pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzajú striktne len z ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, ich postup nemožno považovať za súladný so zákonom. Z ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania. Správny súd dáva do pozornosti správnych orgánov, že verejnosť získava účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akými je stavebné konanie, územné konanie, kolaudačné konanie, konanie o výrube stromov, konanie o dobývacom priestore a podobne. Z tohto dôvodu sa v zákone o EIA priamo deklaruje, že právo dotknutej verejnosti, ktorá sa stala účastníkom konania podľa zákona o EIA môže byť výsledkami následných povoľovacích konaní, ich zmien alebo aj realizáciou navrhovanej činnosti priamo dotknuté.
69. V dôsledku procesného postupu, ktorý zvolil správny orgán prvého stupňa, vznikla situácia, že správne orgány si okruh účastníkov konania vo veci vydania povolenia časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok od 31. 07. 2019 neurčili správne, pretože nekonali s účastníkmi, ktorí boli účastníkmi zisťovacieho konania na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“, medzi ktorými bol aj žalobca, čo v konaní nebolo sporné. Napriek tomu, že pri vydaní stavebného povolenia správne orgány so žalobcom ako s účastníkom konania konali, v kolaudačnom konaní vymedzili účastníctvo len v súlade s ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona a neprihliadli na to, že účastníkmi konania aj v tomto povoľovacom konaní sú ex lege účastníci zisťovacieho konania, ak tomuto povoľovaciemu konaniu predchádzalo v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. Pochybenie, ktorého sa dopustil správny orgán prvého stupňa neodstránil ani žalovaný, keď potvrdil rozhodnutie Mesta Nitra a so žalobcom nekonal ako s účastníkom konania, ale jeho odvolanie posúdil len v rozsahu ust. § 140c ods. 8 stavebného zákona. Rozhodnutie podľa názoru súdu nebolo vydané v súlade so zákonom.
70. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 04. 2019, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 07. 2018 (čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal) zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 3 písm. a/ SSP, teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.
71. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa bude v ďalšom konaní správne určiť okruh účastníkov konania, vysporiadať sa s na námietkami, ktoré budú prípadne vznesené a rozhodnúť o žiadosti stavebníka o vydanie povolenia na časovo obmedzené predčasné užívanie stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok. Žalovaný i správny orgán prvého stupňa sú viazaní právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a svoje rozhodnutia riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodnia. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti správnych orgánov povinnosť vyplývajúcu z ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu v čase rozhodovania správneho orgánu. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona). S uplatňovaním zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie podkladov, ktorú nesie správny orgán. S povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci súvisí i povinnosť zisťovania, či a k akým zmenám došlo s odstupom času od začatia kolaudačného konania, teda v jeho priebehu až k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, resp. k času, kedy bude rozhodované o odvolaní.
72. V súvislosti s povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutočný stav veci správny súd poukazuje i na povinnosť presne a úplne vymedziť okruh účastníkov kolaudačného konania, pričom túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu. V predmetnej veci teda bude potrebné prihliadnuť i na to, že žalobca s poukazom na jeho tvrdenia je účastníkom kolaudačného konania a to v súlade s ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Ďalšími námietkami žalobcu, týkajúcimi sa veci samej, sa správny súd už nezaoberal z dôvodu, aby neprejudikoval ďalší procesný postup správnych orgánov.
Právnym názorom súdu sú správne orgány viazané s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a táto viazanosť v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.
73. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
74. O trovách ostatných účastníkov konania - označených účastníkov a pribratého účastníka konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli
splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd uvedeným účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom konania (resp. ich právnym zástupcom), aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Právny zástupca účastníka konania, resp. samotný účastník konania podali písomné vyjadrenie k podanej žalobe, ako aj sa zúčastnili pojednávania, ale v predmetnej veci správny súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné týmto účastníkom konania priznať právo na náhradu trov konania.
75. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.