Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/55/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ T. T., nar. XX.XX.XXXX a 2/ K. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XXX, XXX XX F. D. - J., zastúpení Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanému: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 6C/65/2012-256 zo dňa 14.11.2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo štvrtom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktoré je im žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k pozemku, parcele registra „E“ katastra nehnuteľností, s parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 9043 m2, vedenom Okresným úradom D., katastrálnym odborom, nachádzajúcemu sa v okrese D., v obci F. D., katastrálne územie F. D., zapísanému na LV č. XXXX (prvý výrok); novovzniknutý pozemok, parcelu registra „C“ parc. č. XXXX/X, o výmere 4522 m2, druh pozemku: trvale trávnatý porast, nachádzajúci sa v katastrálnom území F. D., vytvorený geometrickým plátom č. 36041459-53/2017, vyhotoveným dňa 17.06.2017 spoločnosťou GeoPLUS, s.r.o., so sídlom Brezenská 3, 977 01 Brezno, IČO: 36041459, autorizačne overeným dňa 19.06.2017 X.. J. I., úradne overeným dňa 28.06.2017 X.. A. I., pracovníčkou katastrálneho odboru Okresného úradu D., prikázal do výlučného vlastníctva žalobcov, v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov (druhý výrok); novovzniknutý pozemok, parcelu registra „C“ parc. č. XXXX/X, o výmere 4521 m2, druh pozemku: trvale trávnatý porast, nachádzajúci sa v katastrálnom území F. D., vytvorený geometrickým plánom č. 36041459-53/2017, vyhotoveným dňa 17.06.2017 spoločnosťou GeoPLUS, s.r.o., so sídlom Brezenská 3, 977 01 Brezno, IČO: 36041459, autorizačne overeným dňa 19.06.2017 X.. J. I., úradne overeným dňa 28.06.2017 X.. A. I., pracovníčkou katastrálneho odboru Okresného úradu D., prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného (tretí výrok). Štvrtým výrokom rozhodol, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej len „žalobcovia“) sa domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F. D., vedenej vtedajšou správou katastra na LV č. XXXX ako pozemok s parc. č. E-KN XXXX, orná pôda, o výmere 9043 m2 (ďalej len „pozemok“). Vyporiadanie navrhli prikázaním pozemku do ich výlučného vlastníctva v celosti, s povinnosťou vyplatiť žalovanému sumu 222,- Eur, v zmysle vypracovaného znaleckého posudku, ktorý bol pripojený k žalobe. 1.2 Žalovaný súhlasil so zrušením spoluvlastníctva k predmetnému pozemku, nesúhlasil však s navrhovaným spôsobom vyporiadania. Navrhol reálne rozdelenie pozemku geometrickým plánom medzi

spoluvlastníkov, ktorých podiely sú rovnaké, po 1, čím s ohľadom na výmeru pozemku nedôjde k drobeniu pozemku v rozpore so zákonom. Uviedol, že žalobcovia podali žalobu predčasne bez toho, aby sa so spoluvlastníkom dohodli na spôsobe a podmienkach vyporiadania. 1.3 V priebehu konania sa sporové strany dohodli na zrušení ich podielového spoluvlastníctva k pozemku v prospech SR - Slovenského pozemkového fondu Bratislava, Búdkova 36, Bratislava vo veľkosti 1 a v prospech žalobcov ako manželov v režime BSM v rozsahu 1. Vyporiadanie malo byť vykonané rozdelením tohto pozemku, pričom novovzniknutá parcela CK-N č. XXXX/X o výmere 4522 m2, ako trvale trávnatý porast v k.ú. F. D., vytvorený Geometrickým plánom č. 36041459-53/2017 zo dňa 17.06.2017 spoločnosťou Geoplus, s.r.o., Brezenská 3, Brezno, IČO: 36 041 459, autorizačne overený dňa 19.06.2017 X.. J. I., úradne overeným dňa 28.06.2017 X.. A. I., mala byť prikázaná do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov a novovzniknutá parcela s parc. č. CK-N XXXX/X, o výmere 4521 m2, trvalý trávny porast, vytvorená tým istým geometrickým plánom, mala byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného. Keďže medzi stranami neboli sporné skutočnosti ohľadne spoluvlastníctva strán a ich vôle zrušiť a vyporiadať toto spoluvlastníctvo rozdelením v zmysle vypracovaného geometrického plánu, súd prvej inštancie, rozhodujúc podľa §142 ods. 1 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel. 1.4 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §262 ods. 1 a §256 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Žalovaný mal rozhodujúci vplyv na to, že súdne konanie vôbec muselo prebehnúť, keďže už v podanej žalobe žalobcovia poukázali na alibistický postup žalovaného, keď v septembri 2009 požiadali o možnosť odkúpiť jeho spoluvlastnícky podiel, boli následne žalovaným vyzvaní na predloženie znaleckého posudku s ohodnotením nehnuteľnosti, po splnení tejto podmienky žalobcami žalovaný odpovedal až o dva roky neskôr, pričom sa odvolal na už vtedy platný a účinný právny predpis, v zmysle ktorého pri rovnosti spoluvlastníckych podielov nebolo možné zo strany štátu pristúpiť k odpredaju spoluvlastníckeho podielu. Vyporiadanie bolo teda možné vykonať len rozdelením pozemku. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že pri dostatočnej súčinnosti žalovaného a ochote pristúpiť ku konštruktívnemu riešeniu mohlo byť vyporiadanie vykonané v období roka 2009 resp. 2010. 1.5 Vzhľadom na uvedené zavinil vznik trov žalovaný, preto žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Aj keď žalobcom bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu, týmito trovami budú len tie, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť pre dosiahnutie súdneho rozhodnutia vo veci.

2. Proti štvrtému výroku rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa §365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p. žalovaný. Nesúhlasil s odôvodnením rozsudku, považoval ho za nepresvedčivé a nepodložené vykonaným dokazovaním. Priznanie trov konania žalobcom vzhľadom na charakter sporu spoluvlastníkov považoval za nespravodlivé a v rozpore s §256 ods. 2 C.s.p.. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovia nemali záujem o rozdelenie pozemku, o čom svedčí skutočnosť, že žalobcovia mimosúdnou cestou nežiadali rozdelenie veci a v konaní namietali rozdelenie pozemku v zmysle znaleckého posudku č. 7/2014, ktorý vyhotovil súdny znalec X.. N. J.. Uviedol, že vo veci vybavovania žiadosti žalobcov konal v súlade s platnou právnou úpravou, neboli zistené žiadne pochybenia ani prieťahy. Podľa platnej úpravy ku dňu podania žiadosti, zákonná úprava umožňovala žalovanému odpredaj pozemkov štátu, pričom tento sa uskutočňoval výnimočne, po individuálnom posúdení každej konkrétnej žiadosti a pozemku (žalovaný prevažne súhlasil s prevodom spoluvlastníckeho podielu v jeho správe k pozemkom primeraným priľahlým pozemkom, zabezpečenie prístupu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žiadateľa v nevyhnutnom rozsahu, v prípade nemožnosti samostatného účelného využitia pozemku), čo prípad žalobcov nebol. K mimosúdnemu rozdeleniu pozemku pristúpiť nemohol, pretože žalobcami takáto žiadosť podaná nebola a ani záujem žalobcov o rozdelenie pozemku nebol. Žalovaný nemá a ani nemal zákonnú povinnosť uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu. Žalovaný nezapríčinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, naopak mal za to, že trovy konania boli zapríčinené žalobcami. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalobcovia žiadnym spôsobom mimosúdne nežiadali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením pozemku, ktorým súd prvej inštancie v konečnom dôsledku vyporiadal podielové spoluvlastníctvo. Mal za to, že súd prvej inštancie mal vo vzťahu k trovám konania aplikovať §255 ods. 2, resp. §257 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania. 2.1 Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti štvrtého výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považujú za zákonný, právne relevantný a v súlade s dobrými mravmi. Poukázali na skutočnosti, ktoré uviedli v žalobe, ohľadom ich snahy mimosúdne vyriešiť vzniknutú situáciu so žalovaným,

ktorá bola bezúspešná, preto nemali inú možnosť, ako podať žalobu. V kontexte okolností, ktoré predchádzali súdnemu konania, neobstojí argument žalovaného, že žalobcovia mimosúdnou cestou nežiadali rozdelenie veci. Uvedené tvrdenie považovali za účelové, keďže v tom čase, v roku 2009, kedy žalobcovia prvýkrát kontaktovali žalovaného, platná legislatíva umožňovala žalovanému odpredať svoj spoluvlastnícky podiel. Keďže mali záujem o predmetný pozemok sa starať, investovať do jeho zveľaďovania finančné prostriedky, a platná legislatíva žalovanému umožňovala odpredať svoj spoluvlastnícky podiel žalobcom, nebol dôvod na to, aby žalobcovia mimosúdnou cestou žiadali rozdelenie veci. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol zákonne a správne, keď dospel k záveru, že trovy konania boli zapríčinené žalovaným, čoho dôsledkom bolo predmetné súdne konanie. 3.1 Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že aplikácia §256 ods. 2 C.s.p. v prípade trov konania neprichádza do úvahy. Predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle Občianskeho zákonníka nie je zisťovanie okolností, z akého dôvodu sa žalobcovia obrátili na súd a už vôbec nie je predmetom konania vyhodnocovať postup žalovaného pri vybavovaní žiadosti o kúpu spoluvlastníckeho podielu. Trovy konania zapríčinili žalobcovia.

5. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti štvrtého výroku podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.).

8. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§257 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523257'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má preto nárok na náhradu trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

9. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (teraz §255 ods. 1 C.s.p.) a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania (R 54/1973, Z IV, s. 748).

10. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom v súlade so žalobným petitom, upraveným dňa 11.08.2017 (č.l. 217) tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k pozemku, parcele registra „E“ katastra nehnuteľností, s parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 9043 m2, vedenému Okresným úradom D., katastrálnym odborom, nachádzajúcemu sa v okrese D., v obci F. D., katastrálne územie F. D., zapísanému na LV č. XXXX, a novovzniknutý pozemok, parcelu registra „C“ parc. č. XXXX/X, o výmere 4522 m2, druh pozemku: trvale trávnatý porast, nachádzajúci sa v katastrálnom území F. D., vytvorený geometrickým plátom č. 36041459-53/2017 zo dňa 17.06.2017, prikázal do výlučného vlastníctva žalobcov, v režime bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a novovzniknutý pozemok, parcelu registra „C“ parc. č. XXXX/X, o výmere 4521 m2, druh pozemku: trvale trávnatý porast, nachádzajúci sa v katastrálnom území F. D., vytvorený geometrickým plánom č. 36041459-53/2017 zo dňa 17.06.2017, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Rozhodol tak spôsobom, ktorý bol žalobcami navrhovaný. S poukazom na závery Najvyššieho súdu SR, vyjadrené v uznesení sp.zn. 4 M Cdo 10/2012 zo dňa 26.07.2012 preto možno uzavrieť, že podielový spoluvlastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti podielovému spoluvlastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Podľa §19 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom do 31.05.2010, fond môže pozemky vo vlastníctve štátu predávať alebo zamieňať za pozemky iných vlastníkov na účely usporiadania vlastníctva k pozemkom a utvárania vhodných pozemkovoprávnych pomerov na hospodárenie na pôde, ako aj na účely uvedené v §18 ods. 2 v súlade so zásadami schválenými vládou; na tieto účely môže pozemky nadobúdať aj do vlastníctva štátu, s výnimkou pozemkov podľa osobitných predpisov.

12. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobcovia žiadnym spôsobom mimosúdne nežiadali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením pozemku neobstojí, pretože v roku 2009, kedy žalobcovia požiadali žalovaného o odkúpenie jeho podielu, platná legislatíva umožňovala žalovanému odpredať svoj spoluvlastnícky podiel. Keďže žalobcovia mali záujem o predmetný pozemok a platná legislatíva žalovanému umožňovala odpredať svoj spoluvlastnícky podiel žalobcom, nebol dôvod na to, aby žalobcovia mimosúdnou cestou žiadali rozdelenie pozemku.

13. Námietku žalovaného o tom, že v prejednávanej veci nebol dôvod na aplikáciu §256 ods. 2 C.s.p., považoval odvolací súd za dôvodnú. Toto zákonné ustanovenie upravuje situáciu, kedy súd prizná náhradu trov konania protistrane, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. 13.1 Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania, vychádzajúc z ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p., pretože v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je súdom vykonané vyporiadanie v prospech oboch sporových strán.

14. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva upravuje Občiansky zákonník v §142. Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Súd nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva pre charakter sporu, tzv. iudicium duplex - konanie sa mohlo začať aj na návrh žalovaného, ale aj z dôvodu, že výpočet spôsobov a poradia vyporiadania v zmysle §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pre súd záväzný. V praxi to znamená, že súd bez ohľadu na návrhy strán sporu postupuje ex offo. Táto skutočnosť sa premieta aj do rozhodnutia o náhrade trov konania, keďže ide o rozhodnutie v podstate v záujme účastníkov na obidvoch stranách. I v tomto konaní však judikatúra a literatúra vychádzajú zo zásady úspechu vo veci, samozrejme s tým, že vzhľadom na okolnosti prípadu nie je vylúčené použitie §257C.s.p. (porovnaj Králik, M. Podílové spoluvlastnictví v občanském zákonníku. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 257-258, ako aj judikatúra tam citovaná). 15. V prejednávanej veci považoval odvolací súd zistenia, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania za dôvodné, nemajúce za následok nesprávne rozhodnutie, keďže výrok súdneho rozhodnutia o trovách konania, či už pri aplikácii §256 ods. 2 alebo §255 ods. 1 C.s.p., by bol rovnaký. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti štvrtého výroku podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods. 1 C.s.p., podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto im odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).