Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Cob-12-2019.pdf
PDF · 79.49 KB
Case nature
Subarea
1Cob/12/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: T.. E. P., F.. XX.X.XXXX, T. R. XXXX/XX, XXX XX H., proti žalovanému: O.. H. T., F.. XX.XX.XXXX, T. W. XXXX/X, XXX XX H., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 24Cb/333/2018-23 zo dňa 21.1.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo veci o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že:
„I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 21.12.2018 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu svojich práv týkajúcich sa riadenia spoločnosti Q..H..Q..- J., U. XX, XXX XX H., O.: XX XXX XXX a kontroly jej činnosti na valných zhromaždeniach, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že listom zo dňa 18.10.2017 bol žalobcovi ako spoločníkovi obchodnej spoločnosti Q..H..Q..- J., J..S..Z.. ponúknutý obchodný podiel ostatného spoločníka spoločnosti - žalovaného, ktorý mal predstavovať obchodný podiel v pomere 50 % k základnému imaniu spoločnosti, pričom listom zo dňa 24.10.2017 žalobca o prevod ponúknutého obchodného podielu prejavil záujem, a tento doručil žalovanému. Žalovaný pôvodne ponúkol svoj obchodný podiel za sumu 40.000,- eur, avšak na zasadnutí valného zhromaždenia ďalšej obchodnej spoločnosti, ktorej spoločníkmi sú žalobca aj žalovaný (Q..H..Q.. - O., J..S..Z.., J. J. U. XX, H.). Žalovaný znížil ponuku za predmetný obchodný podiel na 20.000,- eur a zároveň ponúkol na predaj svoj obchodný podiel aj v tejto spoločnosti.
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky, za ktorých možno nariadiť neodkladné opatrenie v tomto prípade neboli splnené. Žalobca relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aj keď žalovaný navrhol žalobcovi prevod obchodného podielu spoločnosti Q..H..Q..- J., J..S..Z.., súd prvej inštancie nemal riadne preukázané prijatie tohto návrhu zo strany žalobcu. Žalovaný ponúkol predaj obchodného podielu za cenu 40.000,- eur, avšak žalobca v prijatí návrhu uviedol, že tento odkúpi za cenu 20.000,- eur. V zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka však prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Súd prvej inštancie mal za to, že prijatie návrhu zo strany žalobcu obsahovalo podstatnú výhradu vo vzťahu k cene obchodného podielu, a teda uvedené možno považovať za nový návrh. Žalobca však akýmkoľvek spôsobom nepreukázal, že by zo strany žalovaného došlo k prijatiu návrhu žalobcu. Súd prvej inštancie preto nemal osvedčenú existenciu nároku, ktorému sa má nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a keďže v tomto prípade v konaní úspech nemal a žalovanému žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, že vyslovil, že sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, a to včas. Uviedol, že považuje podmienky, za ktorých možno nariadiť neodkladné opatrenie za splnené a rovnako trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana za preukázané. Z dôkazov predložených súdu vyplýva, že pôvodný návrh žalovaného o prevode jeho obchodného podielu obchodnej spoločnosti bol žalobcovi doručený listom zo dňa 18.10.2017, pričom ponuka na odpredaj obchodného podielu bola zmenená samotným žalovaným tak, že znížil kúpnu cenu za ponúknutý obchodný podiel na 20.000,- eur, a to na zasadnutí valného zhromaždenia ďalšej obchodnej spoločnosti, ako je to uvedené v samotnom návrhu, v ktorej sú žalobca aj žalovaný spoločníkmi, a tento nový návrh bol prijatý žalobcom, čo vyplýva z obsahu nasledujúcej e-mailovej komunikácie, ktorú súdu predložil. Má za to, že žalobca prijal nový návrh žalovaného na zasadnutí valného zhromaždenia bez dodatkov a výhrad, obmedzení alebo iných zmien, teda s cenou stanovenou žalovaným. Žalovaný má tak za to, že ústne daný návrh zmluvy žalovaného prejednaný na zasadnutí valného zhromaždenia, ústne prijatie tohto návrhu žalobcom na tom istom valnom zhromaždení a následná e-mailová komunikácia medzi žalobcom a právnym zástupcom žalovaného týkajúca sa tohto nového návrhu žalovaného preukazuje dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana vydaním neodkladného opatrenia. Žiadal, aby odvolaniu v celom rozsahu odvolací súd vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné.
8. Na prejednanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd pojednávanie spravidla nenariaďuje. Rovnako nevykonáva ani výsluch strán a návrh nezasiela na vyjadrenie žalovanému, resp. osobe, proti ktorej návrh smeruje. Všetky rozhodujúce skutočnosti zisťuje súd v návrhu a vychádza z jeho príloh bez procesnej účasti protistrany, pričom zvýšené nároky kladie na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť návrhu, za obsah ktorého zodpovedá výlučne žalobca.
9. Odvolací súd taktiež poukazuje, že prerokovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Zmyslom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán sporu, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má neodkladné opatrenie smerovať však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Takéto neodkladné opatrenie je potom prostriedkom, ktorý zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie vo veci samej mohlo mať vôbec reálny význam. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má len predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky okolnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon preto ani nepredpokladá, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal by súd vykonávať dokazovanie, musí však vychádzať zo skutočností preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je tak postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na takéto opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne doložených listín. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
10. V preskúmavanej veci tak odvolací súd konštatuje, že žalobca takéto požadované predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil.
11. Odvolací súd taktiež poukazuje, že zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej osoby musí byť primeraný osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov. Takisto musí byť aj primeraná prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšenie.
12. Z uvedeného potom vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie, čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobca nepreukázal, že by došlo k ohrozeniu jeho práva, ak by takéto neodkladné opatrenie vydané nebolo.
13. Vychádzajúc z poznatkov najnovšej súdnej praxe, odvolací súd taktiež poukazuje, že nedoručoval návrh a uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému. Má za to, že toto uznesenie v priebehu odvolacieho konania mu potrebné doručovať nie je, najmä v prípade, ak uznesenie o zamietnutí návrhu súdom prvej inštancie bolo potvrdené. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž vychádza len z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolania žalobcu. Prípadné vyjadrenia ostatných strán sporu nie sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto prípade podstatné a nemožno ich pri rozhodovaní ani vziať do úvahy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje taktiež na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý vo svojich rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskom súdnom konaní. Uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia budú preto žalovanému doručené až s rozhodnutím odvolacieho súdu.
14. Odvolací súd navyše poukazuje, že z doterajšej súdnej praxe vyplynul záver, že súd svojím rozhodnutím nie je oprávnený meniť podmienky kreovania orgánu právnickej osoby, nakoľko tieto sú stanovené zákonom. Postup súdu spočívajúci vo vydaní uznesenia, ktorým s konečnou platnosťou zmení tieto podmienky stanovené zákonom, je potom treba považovať za taký, ktorým súd nad rámec svojej pôsobnosti rozhodol o otázke, ktorá je upravená zákonom. Konanie právnickej osoby vyplývajúce zo zákonných ustanovení nie je možné rozhodnutím súdu meniť. Aj v zmysle uvedeného bolo preto potrebné návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, avšak žalovanému trovy konania nevznikli. Odvolací súd preto vyslovil, že sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).