Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-8-2017.pdf
PDF · 130.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobkyne: F. K., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt U. XX, právne zastúpená: JUDr. Anna Drugdová, advokátka so sídlom Námestie Slobody 25, Humenné, proti žalovanému: F. X., trvalý pobyt U. XX, o ochranu osobnosti s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 12.1.2017 domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa v budúcnosti akéhokoľvek konania a výrokov na osobu žalobkyne, ktoré by sa týkali jej pôsobenia v obci U. ako starostky, alebo ktoré by sa týkali jej nakladania s majetkom obce v obci U., počas jej pôsobenia ako starostky. Ďalej uloženia povinnosti žalovanému v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku sa verejne ospravedlniť žalobkyni a to prostredníctvom obecného rozhlasu obce U. a to tri nasledujúce dni po sebe v popoludňajších hodinách a obsah tohto verejného ospravedlnenia vyvesiť na úradnej tabuli obce po dobu minimálne 30 dní. Obsah verejného ospravedlnenia mal znieť: ,,Týmto sa verejne ospravedlňujem bývalej starostke F. K. za to, že som sa na adresu jej osoby vyjadroval v tom zmysle, že ukradla obecné peniaze, že zobrala z obecného úradu jeho zariadenie a stavebný materiál, alebo že obecné veci použila na zariadenie rodinného domu jej dcéry a že vyplatila z obecného rozpočtu finančné prostriedky svojmu manželovi a že som sa vyjadroval o jej osobe ako o odsúdenej za trestný čin napriek tomu, že nikdy nebola právoplatne odsúdená za akýkoľvek trestný čin." Zároveň aj uloženia povinnosti žalovanému žalobkyni uhradiť nemajetkovú ujmu vo výške finančného zadosťučinenia vo výške 3.000,- eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnila tým, že vykonávala funkciu starostky v obci U. do L. XXXX a jej nástupcom v tejto funkcii sa stal žalovaný. Po prevzatí funkcie starostu žalovaným, začal tento rozširovať o žalobkyni tvrdenia, ktoré značným spôsobom zasiali do osobnostných práv žalobkyne, pretože na základe tvrdení žalovaného sa zmenilo vnímanie žalobkyne v očiach spoluobčanov, žalobkyňa v dôsledku konania žalovaného utrpela nie len psychickú ujmu, ktorá sa prejavila najmä v tom, že mala zábrany chodiť medzi spoluobčanov, ale odrazilo sa to aj na zhoršení zdravotného stavu. Po ukončení funkcie starostky obci U. v L. XXXX, potom čo sa žalovaný stal starostom v tejto obci, začal rozširovať o žalobkyni tvrdenia a nepravdy, ktoré zasiahli do jej práva na ochranu dobrého mena a povesti, ako aj do jej ľudskej dôstojnosti a cti. Výroky žalovaného voči žalobkyni, ktoré je možné hodnotiť ako neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, uvádzal žalovaný pred tretími osobami a to nasledovne: Dňa XX.XX.XXXX sa konala verejná schôdza, kde boli prítomní občania obce U., kde žalovaný uviedol, že žalobkyňa zadlžila celú obec, zobrala obci všetky peniaze a že používa obecný mobil. Následne sa dňa 11.01.2015 konala v obci H. svätá omša starostov a potom bol slávnostný obed v reštaurácii T., kde boli prítomní starostovia
obce Q. V., H., Q., V., B., Č., U., prítomní boli aj farár a kaplán, kde žalovaný opätovne uvádzal o žalovanej, že zadlžila obec, zobrala všetky obecné peniaze, vyplatila si odstupné, ponechala si obecný mobil, jemu nenechala žiadne finančné prostriedky a preto nemôže nič robiť. Keď ho niektorí prítomní upozornili, aby tak nehovoril, že takto sa veci neriešia a takto sa nepostupuje, žalovaný odpovedal, že sa všetko dozvedia v novinách. Rovnaké výroky na adresu žalobkyne použil žalovaný opätovne dňa 19.01.2015 na stretnutí starostov J. I. H. v H.. Dňa 10.02.2015 cestovala jedna známa autobusom do O., pričom v U. do autobusu nastúpil žalovaný ešte s jednou ženou a nahlas sa rozprávali o žalobkyni opätovne hanlivo. Približne v tom čase, t.j. okolo 10.02.2015, sa obcou U. roznieslo, že žalovaný tvrdil, že žalobkyňa ako starostka vyplatila svojmu manželovi 1.200,- € za odhrňovanie snehu. Tieto reči boli následne prezentované aj na K.. Na obecnom úrade v B. žalovaný v mesiaci február 2015 hovoril, že žalobkyňa pobrala z obecného úradu U. vodovodné batérie a že ich vymenila, zároveň tvrdil, že jej vypisoval listy, kde ju žiadal o vysvetlenie, ale že žalobkyňa žiadnym spôsobom nereagovala, že nikde nechodí, že sa hanbí, dokonca, že nechodí ani do kostola. V mesiaci február 2015 P. E., bytom U. č. XX v potravinách v obci Q. V.V. hovoril, že starosta U. mu povedal, že K. bude sedieť, dá ju zavrieť za to čo porobila. V júni 2015 cestovala žalobkyňa autobusom do O. a tam na ňu začal pokrikovať F. A., bytom U. č. XX pred všetkými prítomnými ľuďmi, že mu starosta (žalovaný) hovoril, že zobrala z obecného úradu na dcérin dom všetky okná, dvere, železo a odkvapové rúry. Dňa 20.01.2016 bola žalobkyňa na Obvodnom úrade v O. za D.. H. F. - prednostom, pretože dcéra žalobkyne bola delegovaná do volebnej komisie k voľbám 05.03.2016 za stranu Q.. Žalobkyni bolo prednostom povedané, že dcéru žalobkyne museli zo zoznamu členov volebnej komisie vyškrtnúť, pretože sa na úrad ešte skôr dostavil starosta obce U., ktorý povedal, že ide o dcéru bývalej starostky, ktorá neplatí dane a druhých navádza, aby dane neplatili a zároveň uviedol, že ide o osobu, ktorá už v obci nikoho za sebou nemá, že ani nechodí do kostola, preto žalovaný uviedol, že on im hlasy nazháňa. V júni 2016 sa začalo po obci rozširovať, že starosta - žalovaný hovorí, že žalobkyňa poprepisovala na seba pozemky v obci a to neoprávnene.
3. Všetky vyššie uvedené výroky a tvrdenia žalovaného pred tretími osobami na adresu žalobkyne, ktoré sa nezakladajú na pravde, okrem toho, že znížili dôstojnosť a vážnosť žalobkyne v očiach občanov U. ako aj v očiach ľudí, ktorí dokonca v tejto dedine nežijú, ale mali možnosť tieto nepravdivé tvrdenia o žalobkyni počuť od žalovaného, zapríčinili aj to, že žalobkyňa prestala chodiť do kostola v obci U., pretože nemohla zniesť tlak a pohľady ľudí v obci a zároveň sa snaží nepoužívať autobus, aby sa vyhla posmeškom a pohľadom ľudí a zároveň dovtedy zdravá žalobkyňa v dôsledku okolností a tlaku zapríčineného konaním žalovaného, bola od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX hospitalizovaná pre podozrenie na D., bola jej nasadená liečba a po vyšetrení v A. bola opätovne hospitalizovaná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kde jej robili X. C. a dokonca jej bol diagnostikovaný I. Z. A.Ž., ktorý bol chirurgicky odstránený pri hospitalizácií žalobkyne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Pretože zhoršenie zdravotného stavu u žalobkyne nastalo bezprostredne po vznesených obvineniach na jej osobu zo strany žalovaného, má za to, že ide o priamu reakciu na vyvolaný stres, pričom žalobkyňa od tohto obdobia užíva pravidelne lieky na úpravu krvného tlaku, od žalúdka, od Š. Ž. a je pravidelne sledovaná ako H. X.. Na základe podnetu žalovaného podaného na prokuratúre bolo voči žalobkyni začaté trestné stíhanie a bolo jej vznesené obvinenie pre spáchanie trestného činu subvenčného podvodu, ktoré však bolo zastavené a pretože žalovaný nebol s rozhodnutím spokojný, opätovne podal sťažnosť a začalo sa viesť aj trestné stíhanie pre spreneveru, ale v tomto už nebolo žalobkyni ani len vznesené obvinenie, teda je potrebné uviesť, že všetky podozrenia žalovaného, ktoré následne prezentoval pred tretími osobami ako fakty, sa ukázali byť nepravdivé a neopodstatnené, pričom v prípade, ak by sa žalovaný pred podaním tohto podnetu na začatie trestného stíhania vopred a podrobne oboznámil s chodom obecného úradu a jeho financovaním a zvážil by šírenie svojich názorov na osobu žalobkyne a jej verejné obviňovanie bez rešpektovania jej práva na prezumpciu neviny, tak by sa trestným konaniam dalo predísť a dokonca by žalobkyňa nemusela podávať túto žalobu na súd.
4. Pretože konanie žalovaného bolo konanie, ktoré vykazuje všetky predpoklady protiprávneho zásahu do osobnostných práv žalobkyne a to tým, že svojim konaním, najmä však výrokmi pred tretími osobami, zasiahol do dobrého mena a povesti, ako aj do ľudskej dôstojnosti žalobkyne, vzniklo žalobkyni právo domáhať sa na súde ochrany osobnosti. Pretože konanie žalovaného je dlhodobé a opakuje sa v nepravidelných intervaloch, musí v prvom rade žalobkyňa žiadať, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do jej osobnostných práv, následne má právo požadovať verejné ospravedlnenie od žalovaného a pretože došlo k zníženiu jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti a pred spoluobčanmi a to v značnej miere, požaduje aj primerané finančné zadosťučinenie. Výška náhrady nemajetkovej ujmy ako finančného zadosťučinenia zodpovedá dĺžke trvania protiprávnych zásahov žalovaného do
osobnostných práv žalobkyne, t.j. viac ako dva roky, preto žalobkyňa požaduje úhradu finančného zadosťučinenia vo výške 3.000,- Eur.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.2.2017 uviedol, že dňa XX.XX.XXXX nastúpil do funkcie starostu obce U. a bol mu odovzdaný Obecný úrad v U.. Po prebratí protokolu z XX.XX.XXXX zistil závažné nezrovnalosti, ktoré sa naskytli. Následne ihneď začal konať. Cez výpis účtu zistil, že od 05.12.2014 do 12.12.2014 boli vybraté obecné financie na konkrétneho príjemcu a to v celkovej sume 10 660,30 eur a z pokladne 437,21 eur. Ďalej zistil, že z MF SR obec dostala dotáciu vo výške 6400 eur, ktorá na účte chýbala. Kontaktoval MF SR, na aký účel táto dotácia bola poskytnutá, aj bývalú pani starostku. Od MF SR prišla odpoveď, že táto dotácia mala byť použitá na výmenu okien, dverí, podlahy, fasády na budove KD. Tieto prostriedky nemohli byť použité na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnanie. Toto potvrdil neskôr aj NKÚ SR. Nasledovne zistil, že obec má úver vo výške 12 584 eur a 6100 eur. Celkovo z obecného účtu a z pokladne bolo vybratých 11 097,51 eur a dlh predstavuje celkovo 18 654 eur + dotácia z MF SR vo výške 6400 eur. Oslovil bývalých poslancov OZ v U. a požiadal ich o vysvetlenie, ale nikto z nich mu nevedel o týchto skutočnostiach povedať. Do 30.12.2014 žalobkyňa mu nedala vysvetlenie, tak zvolal OZ v U.. Ako starosta obce je povinný predložiť OZ všetky faktúry, výpisy účtov a celkový stav verejných financií. Každé OZ je verejné a nemôže nikomu zakázať prísť na OZ. 30.12.2014 oboznámil OZ v U. so vzniknutou situáciou a žalobkyňu verejne vyzval, aby na obecný úrad prišla vysvetliť danú situáciu. Na tomto OZ upozornil, že aj po skončení jej volebného obdobia používa naďalej obecný mobil, ktorý zatajila. Následne žalobkyni poslal dopis, v ktorom ju vyzval na vysvetlenie vyššie uvedených skutočností. Dopis bol odoslaný 05.01.2015. Dňa 11.01.2015 sa konalo v obci H. posedenie, kde boli prítomní starostovia obcí aj pán farár a kaplán. Niektorý z nich, ho oslovil s otázkou: ,,Či je pravda, to čo bolo povedané na OZ konaného dňa 30.12.2014". Na túto otázku odpovedal, že ako štatutárny zástupca a správca cudzieho a verejného majetku, je jeho povinnosť oboznámiť OZ o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú obci. Takže aj o dlhoch, vyplatení istej sumy z obecného účtu, aj používanie obecného mobilu aj po skončení funkčného obdobia. Jeho povinnosťou je neutajovať skutočnosti, lebo inak by sa dopustil trestného činu. Ďalej povedal, že sa o to zaujímajú aj novinári, ale je to interná vec obce a nemá záujem zainteresovať aj novinárov. Neposkytol novinárom rozhovor na túto tému. To isté bolo aj dňa 19.01.2015, keď sa ho niekto z prítomných opýtal, čo je nové v obci. Odpovedal, že nič sa nezmenilo. Dňa 10.02.2015 si vôbec nepamätá, že cestoval v autobuse a nastupoval do autobusu s nejakou ženou. Chcel by vedieť, s ktorou ženou a s kým a o čom sa údajne rozprával v autobuse. Drvivou väčšinou necestuje autobusom, ale autom. To isté platí, že aj 10.02.2015 vraj sa roznášalo obcou, že pánovi P. K. bolo vyplatené 1200 eur, za odhrňovanie snehu. To čo bolo prezentované v K. nevie, lebo ani s nikým o tomto nemohol rozprávať, lebo nie je to pravda. Nikomu netvrdil, že bola vyplatená čiastka 1200 eur p. P. K.. S pani starostkou Ľ. Z. sa stretáva na pracovných stretnutiach, lebo ako začínajúci starosta potrebuje niekedy poradiť, ale na týchto stretnutiach sa nebavili o vodovodných batériách. Nikdy pánovi E., bytom U. č. XX nepovedal, že dá ju zavrieť ani nič podobné. Za to čo niekto povedal v autobuse alebo v potravinách nemôže. Platí to aj o F. A., bytom U. č. XX, nič také mu nepovedal. Protokol Najvyššieho kontrolného úradu je verejne prístupný, ktorý založil aj do spisu. Protokol NKÚ je verejný a každý má k nemu prístup aj na webových stránkach NKÚ. To, že niekto niečo z neho vytiahol alebo niečo poplietol, za to ako osoba nenesie zodpovednosť. Absolútne nesúhlasí s tým, že niekoho vyškrtol z volebnej komisie. Postupoval podľa zákona a keby konal inak dopustil by sa nezákonného konania. Pred prednostom okresného úradu D.. H.. F. nikdy nerozprával o dcére bývalej starostky a už vôbec nie o platení daní a ostatných hlúpostiach. Nikdy a nikomu nerozprával o jej pozemkoch, to je jej súkromná vec a jeho jej pozemky nezaujímali a nebudú zaujímať.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav veci.
7. Svedok H. K., syn žalobkyne vypovedal tak, že žalobkyňa po ukončení funkcie odovzdávala majetok žalovanému, bol prítomný aj svedok, pretože je poslancom obecného zastupiteľstva. Taktiež boli prítomní starí aj noví poslanci. Majetok bol odovzdaný, všetko bolo spísané. Žalovaný bol prekvapený ako bolo všetko spísané. Žalovaný vyhlásil schôdzu a na nej začal obviňovať žalobkyňu, že majetok nie je v poriadku tak ako ho odovzdala, že chýbajú peniaze na obecnom úrade, niekoľko tisíc eur, že si ich zobrala. Rozprával ako keby tie peniaze ukradla z obecného úradu. Povedal, že to dá prešetriť. Rozprával o zadlžení obce, že žalobkyňa nechala obec zadlženú a že chýbajú peniaze, ktoré boli poskytnuté ako dotácia pre obecný úrad. Po tejto schôdzi sa žalobkyňa trápila a mala aj zdravotné
problémy, slabý infarkt. Nepravdy o žalobkyni sa v obci šíria aj naďalej. Zdrojom týchto správ sú ľudia blízki starostovi. Na schôdzi žalovaný hovoril aj o dotácii vo výške 6.400,- eur, že tieto peniaze chýbajú.
8. Svedok P. K., manžel žalobkyne, vypovedal tak, že dňa 30.12.2014 bola vyhlásená dedinským rozhlasom verejná schôdza, na ktorej žalovaný tvrdil, že žalobkyňa zobrala všetky peniaze, že zadlžila obec, zobrala mobilný telefón a že všetko postúpi na políciu. Žalobkyňa to veľmi ťažko znášala, nespala po nociach, plakala a z toho dostala infarkt. Neskôr bola liečená aj na onkológii. V súčasnosti užíva lieky a je vedená ako onkologický pacient. Nechodila ani do kostola, ani vonku, zle sa cítila. Občania boli zaskočení. Negatívne reči na adresu žalobkyne mu ľudia hovorili v autobuse, na železnici, v robote. Svedkovi neboli z obecného úradu vyplatené žiadne peniaze, napriek tomu, že vykonával nejakú opravu. Ľudia sa ho pýtali, či berie peniaze z obecného úradu.
9. Svedok P. K. vypovedal tak, že na schôdzi bolo povedané, že dotácie boli spreneverené, manželovi žalobkyne boli dávané peniaze za to, že odhŕňal cesty. Celkový dojem z toho mal taký ako keby bol to lov na bývalú starostkyňu. Bolo rozprávané o tom, že žalobkyňa zadlžila obec. Ľudia sa správali negatívne k žalobkyni a dávali za pravdu žalovanému. Spomínalo sa, že bude vyvodzovať dôsledky z tohto konania. Po tejto schôdzi sa vytvorili v dedine dva tábory, jeden bol proti a jeden za, hoci sa šírila debata o tom, že či i tie peniaze boli alebo neboli spreneverené.
10. Svedok F. K. vypovedal tak, že nepočul, aby manželovi žalobkyne bola vyplatená suma 1.200,- eur z obecného úradu.
11. Svedok E. F.Č. vypovedal tak, že nepočul o tom, aby bola žalobkyňa obviňovaná z toho, že prepísala v svoj prospech pozemky. V dedine sa šírili reči, že žalobkyňa spreneverila peniaze.
12. Svedok G. B.J. vypovedal tak, že žalovanému niekto položil otázku ako sa mu vedie v novej funkcii. Jeho odpoveď bola približne taká, že má problémy s bývalou starostkou, lebo finančne tam niektoré veci nesedia a pravdepodobne spreneverila peniaze tým, že si vyplatila z dotácií odmenu alebo odstupné. Bol spomenutý ešte telefón, že zostala prázdna pokladnica. Vplývalo to naňho negatívne, akoby bol presvedčený o tom, čo rozpráva. Keď sa rozprával s inými kolegami, tak sa stotožnili s jeho názorom.
13. Svedok P. L. vypovedal tak, že počul ako sa žalovaný vyjadril na adresu žalobkyne, že si vyplatil odmeny a odstupné z dotácie, ktorú dostala na rekonštrukciu kultúrneho domu. Vnímal to ako útok na žalobkyňu a bral to ako fakt, pretože asi nezostali na účte peniaze.
14. Svedkyňa T. A.H. vypovedala tak, že vstúpila do rozhovoru keď sa žalovaný rozprával so starostom Baškoviec a zasiahla vtedy, keď žalovaný povedal, že si žalobkyňa vyplatila mzdu a odstupné a na účte, že boli aj dotačné peniaze.
15. Svedkyňa Q. Ž.Č. vypovedala tak, že žalovaný uviedol, že má problémy, sú tam nezrovnalosti, že žalobkyňa spreneverila peniaze z dotácie, ktorá bola poskytnutá, ale použitá na iný účel. Žalovaný spomínal, že podá trestné oznámenie. Bolo to nepríjemné, osobne to takto vnímala a videla, že aj ostatní to takto vnímajú. Stretala sa s tým, že jej ľudia z obce, ale aj cudzí povedali, že aby neskončila ako žalobkyňa, nespreneverila peniaze. Hovoria, že si zobrala a vyplatila peniaze, ktoré jej nepatrili.
16. Svedkyňa F. U.Š. vypovedala tak, že počula ako žalovaný hovoril, že zostal bez financií a že to bude medializovať, že to tak nenechá a že si žalobkyňa vyplatila odstupné, aj mzdu z dotácie. Žalovaný sa vyjadroval negatívne, dotklo sa to osobne aj svedkyne. Aj svedkyne sa ľudia pýtali ako to so žalobkyňou dopadlo, pretože tam odzneli výroky, že pôjde do väzenia.
17. Svedok P. F. vypovedal tak, že zachytil, že bol nejaký problém pri výmene starostov.
18. Svedok P. F. vypovedal tak, že v obchode sa hovorilo, že žalobkyňa ukradla peniaze z obecného úradu a že bude stíhaná. Povedal mu to E. z U..
19. Svedok D.. H. F. vypovedal tak, že zo strany žalovaného pri stretnutí nikdy nepadli zlé slová na žalobkyňu. Nepamätá si, aby dcéra žalobkyne bola vyškrtnutá zo zoznamu z volebnej komisie. Nikto sa naňho s tým, že bol vyškrtnutý, neobrátil. Nie je pravda, aby sa žalovaný na adresu žalobkyne vyjadril
v tom zmysle, že neplatí dane a ide o osobu, ktorá už v obci nikoho za sebou nemá a že nechodí ani do kostola.
20. Svedkyňa Ľ. Z.Á. vypovedala tak, že nikdy zo strany žalovaného nepočula, aby sa negatívne vyjadroval na žalobkyňu. Nepočula, aby sa žalovaný vyjadril, že žalobkyňa zobrala z obecného úradu vodovodné batérie a ich vymenila.
21. Svedok Š. F. vypovedal tak, že obec bola rozhádaná pred voľbami. Nepočul z úst žalovaného, aby žalobkyňa spreneverila nejaké peniaze a zobrala veci pre svoju dcéru na dom. Každý v dedine rozprával o prepisovaní pozemkov. Žalovaný sa hanlivo o žalobkyni nevyjadroval.
22. Svedkyňa B. B.Á. vypovedala tak, že na schôdzi bolo povedané, že žalobkyňa si zobrala mobil, ale že si ho už nemohla zobrať na dva roky na zmluvu a že sa nevedia nájsť doklady. O dotácii vo výške 11.800,- eur bolo povedané, aby žalobkyňa ju vysvetlila, nie, že ukradla. Vyjadrenia žalovaného na schôdzi vnímala tak, že iba žiadal o vysvetlenie. Bolo povedané, že na účte je minimum, že nie sú peniaze, že chýbajú doklady ohľadom sumy vo výške 11.000,- eur. Peniaze nie sú na účte, ani v pokladni a že si starosta musí vypýtať výpisy z účtu. Žalovaný nikoho neobviňoval, iba konštatoval. Povedal, že prehľadali šuflíky, skrine, možno, že niečo prehliadli, tak ešte raz pôjdu hľadať. Počula, že sa v dedine šírili reči po voľbách o tom, že nie sú doklady, nič iné.
23. Svedok P. B. vypovedal tak, že žalovaný nikdy nepovedal, aby žalobkyňa ukradla, spreneverila alebo zobrala peniaze. Nepočul, aby žalovaný ohováral žalobkyňu. Na schôdzi bolo povedané, aby žalobkyňa vysvetlila, prečo neboli peniaze na účte ani v kase. Niečo bolo povedané aj o mobile.
24. Svedkyňa F. B.Š. vypovedala tak, že na schôdzi bola spomenutá dotácia, aj mobil. V obci sa hovorilo, že keď nebude žalobkyňa zvolená, zoberie z dotácie 6.400,- eur. Žalovaný neútočil na žalobkyňu. Žalovaný nikdy nepovedal o žalobkyni, že ukradla, spreneverila peniaze, ani ju neohováral.
25. Svedok F. A. vypovedal tak, že na schôdzi sa žalovaný vyjadril, že chýba mu nejaký inventár a doklady, aby mohol prevziať úrad. Žalovaný žiadal vysvetlenie, žalovaný žalobkyňu neohováral. Na schôdzi bolo hovorené o mobile, že starosta musí platiť žalobkyni za telefón. Klebety na adresu žalobkyne počul. Myslí si, že na prvej schôdzi žalovaný uvádzal nejaké čísla a ľudia si už potom domysleli rôzne veci.
26. Svedok P. A. vypovedal tak, že na schôdzi žalovaný čítal, že obec je zadlžená. Nebolo povedané, že žalobkyňa okradla obec alebo spreneverila. Žalovaný žiadal vysvetlenie, aby mu dala podklady. Nepočul, aby žalovaný po obci sa vyjadroval tak, že žalobkyňa pokradla peniaze, spreneverila alebo zneužila verejné financie. Klebety sa šírili na dedine, ale aj v autobuse, ale nie od starostu. Na schôdzi sa hovorilo aj o tom, že žalobkyňa mala mobil, ale ho nevrátila.
27. Svedok Q. A.Š. vypovedal tak, že na schôdzi bol uvedený skutočný stav obce ohľadom financií. Bola tam hádka ohľadom telefónu a potom následne rôzne obviňovania. Obviňovania odzneli zo strany manžela žalobkyne na nového poslanca V.. Obvinenia zo strany žalovaného na žalobkyňu neodzneli. Žalovaný sa na zastupiteľstve nevyjadril tak, že žalobkyňa zobrala, ukradla, alebo spreneverila peniaze. Na schôdzi sa žalovaný vyjadril, že obec je zadlžená. Ďalej bolo povedané, že sa platí faktúra za mobil, ktorý bol písaný na obecný úrad a že ho má žalobkyňa. Na adresu žalobkyne sa šírili klebety o tom, že zmizli peniaze. V súčasnosti už nepočul, aby sa klebety šírili. Na schôdzi bolo hovorené aj o vyplatení odstupného žalobkyňou.
28. Svedok P. E. vypovedal tak, že žalovaný sa nevyjadroval na adresu žalobkyne, aby ukradla, spreneverila alebo dala peniaze na dom dcéry a to ani na obecnom zastupiteľstve ani v obci. Niečo sa hovorilo na schôdzi aj o mobile.
29. Svedkyňa F. E. vypovedala tak, že na schôdzi bolo uvedené, že nie sú podklady, chýbajú peniaze, že bolo z počítača vymazané účtovanie za obdobie roku 2013 a že boli sfalšované podpisy. Na schôdzi nebolo povedané, že žalobkyňa ukradla, alebo spreneverila peniaze. Žalovaný nikdy nič zlé nehovoril na žalobkyňu, ani ju neobviňoval. Na schôdzi bolo povedané, že žalobkyňa má obecný mobil a že sa za ňu dopláca. Niekde počula, že bolo povedané, že si žalobkyňa vyplatila odstupné.
30. Svedok P. F. vypovedal tak, že na schôdzi bolo hovorené o tom, že chýbajú peniaze. Žalovaný neosočuje, ani neohovára žalobkyňu. Na schôdzi žalovaný hovoril, že chýbajú peniaze. Po dedine sa šírili negatívne reči o žalobkyni, že chýbajú peniaze.
31. Svedkyňa L. F.Á. vypovedala tak, že nepočula nikdy, aby žalovaný útočil na žalobkyňu, aby povedal, že ukradla alebo spreneverila peniaze. Hovorilo sa o tom, že manžel žalobkyne bral peniaze za to, že odhŕňal sneh. Na schôdzi bolo hovorené, že obec je zadlžená. Počula o tom, že si žalobkyňa zobrala odstupné, boli to účelové peniaze, čo boli určené na obnovu kultúrneho domu.
32. Svedok P. F. vypovedal tak, že žalovaný na prvej schôdzi neútočil na žalobkyňu, ani neuvádzal, aby niečo ukradla, spreneverila alebo pre dcéru zobrala nejaké veci.
33. Svedkyňa F. F. vypovedala tak, že nepočula, aby žalovaný ohováral žalobkyňu alebo sa vyjadril tak, že niečo ukradla, spreneverila alebo zobrala pre dcéru na dom. Na prvom verejnom zasadnutí bolo informované o tom, že obec je v zlej finančnej situácii, ale nebolo to povedané tak, že je za to zodpovedaná bývalá pani starostka žalobkyňa.
34. Svedok U. F. vypovedal tak, že na schôdzi bolo čítané, že nie je niečo v poriadku v účtovníctve.
35. Svedkyňa P. K.Á. X., manželka žalovaného, vypovedala tak, že na schôdzi bolo povedané, že sú nezrovnalosti, na účte nie sú peniaze tak ako by mali byť.
36. Svedok L. Š. vypovedal tak, že počul o tom, že bolo vyplácané raz ročne manželovi za odhŕňanie snehu.
37. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
38. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
39. Podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
40. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
41. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
42. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
43. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
44. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
45. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
46. V prejednávanom prípade ide o stretnutie práva na informácie a ich šírenie (čl. 26 ústavy) s právom na ochranu osobnosti (čl. 19 ústavy), teda základných ústavných práv, ktoré stoja na rovnakej úrovni.
47. Pre demokraciu, chápanú ako vládu ľudu, ľudom a pre ľud, je životnou nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných alebo kritických preto, aby bola verejnosť zásobená všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými na vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu a následného utvárania názorov jednotlivcov. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; ústavne zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä právami uvedenými v čl. 19 ústavy. Kolízia oboch práv sa realizuje práve napríklad pri aplikácii § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti. Úlohou súdu bolo skúmať a prihliadať na všetky okolnosti prípadu tak, aby jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. Súd skúma mieru - intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti a to v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie, so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochranu.
48. Predmetom ochrany osobnosti fyzickej osoby je právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ktorú konkrétna fyzická osoba získala a požíva v spoločnosti dobrú povesť. Česť fyzickej osoby je výrazom úcty, uznania a ocenenia, alebo súhrnne povedané, vážnosť konkrétnej fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje postoje a správanie sa u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje posudzovanie jej postavenia a uplatňovania v spoločnosti.
49. Najčastejšou formou zásahu sú skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky a to za splnenia podmienky, že ide o porušenie neoprávnené, protiprávne. Skutkové tvrdenia majú povahu objektívnu, hodnotiace úsudky sú vždy subjektívne, lebo vyjadrujú názor toho, kto úsudok prednáša. Je potrebné robiť rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi je potrebné vidieť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, vecnosti, objektívnosti a cieľa, ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný. Zákonná ochrana je teda daná, len ak vytýkané prejavy sú neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti, sú zásadne nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce a ak takýto zásah je objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.
50. Nemožno priznať právo na ochranu občanovi, ktorý konal protiprávne a publikácia takýchto skutočností je kritikou a oprávneným zásahom, pričom kritika je oprávnená ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky (opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti) a ak je primeraná obsahom i formou.
51. Preto bolo úlohou súdu zistiť, či verbálnym prejavom žalovaného došlo k rozširovaniu nepravdivých údajov, spôsobilých zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, pričom bolo potrebné prihliadať na významnú skutočnosť, či celkové vyznenie informácií podaných ústne zodpovedali pravde.
52. Žalobkyňa sa domáhala ochrany svojho mena, povesti ako aj ľudskej dôstojnosti za prednesené výroky pred tretími osobami formou zverejnenia ospravedlnenia, upustenia od neoprávnených zásahov a tiež náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
53. Na pojednávaní dňa 28.02.2019 súd pripustil zmenu žaloby v časti znenia ospravedlnenia, a to tak aby sa žalovaný v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku verejne ospravedlnil žalobkyni a to prostredníctvom obecného rozhlasu obce U. a to tri nasledujúce dni po sebe v popoludňajších hodinách a obsah tohto verejného ospravedlnenia bol povinný zároveň vyvesiť na úradnej tabuli obce po dobu minimálne 30 dní s obsahom verejného ospravedlnenia: „týmto sa verejne ospravedlňujem bývalej starostke obce U., F. K., za moje výroky na jej osobu v súvislosti s ukončením jej pôsobenia ako starostky obce, ktoré mohli vyvolať dojem, že počas jej pôsobenia ako starostky obce alebo pri ukončení jej funkcie spreneverila obecné peniaze alebo iným spôsobom mala spôsobiť škodu na obecnom majetku, alebo poškodiť obec.“
54. Súd vychádzal zo svedeckých výpovedí a predložených listinných dôkazných prostriedkov, v súlade s ust. § 191 Civilného sporového poriadku vyhodnotil dokazovanie vykonané výsluchom svedkov a listinami a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
55. Bolo preukázané výsluchom svedkov: P. K., E. F., G. B., Q. Ž., že šírili sa informácie o tom, že žalobkyňa spreneverila dotáciu resp. peniaze. P. K. a E. F., neuviedli, aby to povedal žalovaný. Svedkovia
G. B. a Q. Ž. potvrdili, že na spoločnom obede starostov 11.01.2015 žalovaný takúto informáciu prezentoval.
56. Ďalej bolo preukázané výsluchom svedkov, že na obecnom zastupiteľstve dňa 30.12.2014 bol spomenutý aj obecný mobil, a taktiež aj na spoločnom stretnutí starostov.
57. Svedok P. F.T. vypovedal, že v obchode sa hovorilo, že žalobkyňa ukradla peniaze z obecného úradu, avšak uvedené povedal pán E., nie žalovaný.
58. Svedok Š. F.Č. uviedol, že každý v dedine rozprával o prepisovaní pozemkov, avšak konkrétne neuviedol kto.
59. Svedkovia P. K.Č., L. F., L. Š., síce potvrdili, že počuli o tom, že manželovi žalobkyne boli vyplácané finančné prostriedky z obce, avšak ani jeden z nich netvrdil, aby takúto informáciu rozširoval žalovaný.
60. Zásadná informácia prezentovaná žalovaným bola, že bývalá starostka žalobkyňa si vyplatila odstupné z účelovej dotácie poskytnutej obci na rekonštrukciu kultúrneho domu.
61. Žalovaný uvedením informácii o činnosti žalobkyne počas obdobia vykonávania funkcie starostky realizoval svoje ústavné právo podľa čl. 26 ústavy, predmetom bola téma všeobecného záujmu - vyplatenie odstupného z účelovej dotácie poskytnutej obci Ministerstvom financií Slovenskej republiky na výmenu okien, dverí, podláh a fasády na budove kultúrneho domu a kritika orgánov obce - starostky v súvislosti s vyplatením týchto prostriedkov.
62. Súd informácie uvedené o žalobkyni nepovažoval ani za nepravdivé, ani za znevažujúce, a teda za spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, najmä občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena.
63. Žalobkyňa zastavala funkciu starostky v obci U. do L. XXXX, informácie boli zverejnené po prevzatí úradu starostu žalovaným. Ako osoba zastavajúca verejnú politickú funkciu bola jednoznačne osobou verejného záujmu.
64. Pokiaľ sa žalovaný vyjadril, že žalobkyňa spreneverila obecné peniaze, toto spojenie nie je možné považovať za prekračujúce únosnú miery kritiky, ani za nepravdivé, pretože má vecný základ v skutočných dejoch. Význam slova sprenevera podľa slovníka slovenského jazyka znamená naloženie s cudzou vecou, ktorá bola niekomu zverená, ako s vlastnou, alebo protiprávne prisvojenie si a užívanie niečoho zvereného (obyč. peňazí). Žalovaný mal o žalobkyni objektívne informácie, ktoré získal pri preberaní úradu, a je nesporné, že žalobkyňa si z finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na bankovom účte obce vyplatila odstupné, napriek tomu, že na účte sa nachádzali finančné prostriedky poskytnuté Ministerstvom financií Slovenskej republiky účelovo určené na rekonštrukciu kultúrneho domu, ktoré nemohli byť použité na vyplatenie miezd alebo obdobných nárokov. Rovnako bola pravdivá aj informácia, že žalobkyňa po skončení funkčného obdobia používala obecný mobil.
65. Nie je rozhodujúce to, že obec mala len jeden účet a že finančné prostriedky by v budúcnosti obec získala z vrátky DPH alebo iných zdrojov, ale to, či je pravdivá informácia o vyplatení odstupného žalobkyňou z účtu na ktorom sa nachádzali finančné prostriedky z účelovej dotácie a tieto po vyplatení odstupného nezostali na účte. Je teda pravdivé tvrdenie, že naložila s dotáciou, ktorá bola poskytnutá obci na rekonštrukciu kultúrneho domu a s ktorou ako starostka mohla disponovať ako s vlastnou, keď si tieto peniaze vyplatila, alebo protiprávne si prisvojila dotačné peniaze. Nič na pravdivosti tohto tvrdenia nemení fakt, že trestné stíhanie bolo voči nej zatavené, stačí že konala v rozpore so zákonom, teda protiprávne, keď použila dotáciu na iný účel ako bola určená. Žalobkyňa ako osoba, ktorá zastávala verejnú funkciu, je povinná strpieť aj kritiku svojho správania sa, pričom súd nezistil aby táto kritika bola neprimeraná, nemala vecný základ a bola použitá na nevhodnom mieste a v nevhodnom čase.
66. Vykonaným dokazovaním súd teda dospel k záveru, že žalovaný svoje právo na šírenie informácii nerealizoval na úkor práv žalobkyne na ochranu osobnosti. Keďže súd prezentovaním informácii o vyplatení odstupného nezistil neoprávnenosť zásahu do občianskej cti žalobkyne, nie sú dané predpoklady pre použitie prostriedkov ochrany v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka a už vôbec pre priznanie nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
67. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
68. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni.
69. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.