Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/42/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v spore žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, Bratislava, Slovenská republika, IČO: 45 474 231, právne zastúpený: MHS Legal, s. r. o., so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: Allianz Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 117 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 117 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 117 € odo dňa 2.12.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v pomere 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 117 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje nevyplatenú časť poistného plnenia ako náhrady škody vzniknutej pri poistnej udalosti (nehode) dňa 8.9.2015 pánovi T. na vozidle Ford Focus, Z.N. V súvislosti s touto škodovou udalosťou si pán A. požičal náhradné vozidlo od žalobcu, ktorému zároveň zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.9.2015 postúpil pohľadávku proti žalovanému v rozsahu neuhradeného poistného plnenia za náhradu škody spočívajúcej v prenájme náhradného vozidla. Predmetné vozidlo mal od žalobcu požičané 15 dní pri sadzbe 45 eur na deň, čo predstavuje spolu sumu 675 €. Žalovaný z uvedenej sumy uhradil len 558 €, čím považoval poistnú udalosť v tomto rozsahu za uzatvorenú, čo oznámil listom to dňa 16.11.2015. Žalovaný uviedol, že sumu denné prenájmu vozidla považuje za neprimeranú a uznal tento rozsah len vo výške 37,20 € s čim žalobca rozhodne nesúhlasí. Bežne prenajíma obdobné vozidlá za sumu 66 € na deň, pričom ide o nájom bez depozitu a platený až po vrátení vozidla. V prejedávanej veci ani nebolo možné dopredu určiť dobu nájmu. Takto stanovenú cenu podľa žalobcu nemožno považovať za neobvyklú. Obvyklá cena predstavuje celé pásmo od najlacnejších až po najdrahšie autopožičovne vrátane, pričom cena požadovaná žalobcom z tohto rámca nevybočuje. Krátenie poistného plnenia považuje za neoprávnené a žiada od žalovaného doplatiť sumu 117 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 2.12.2015, teda od dňa nasledujúce po uplynutí 15 dnovej lehoty na plnenie v zmysle oznámenia žalovaného zo dňa 16.11.2015.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávky na žalobcu zo dňa 23.9.2015, nájomnú zmluvu na vozidlo KIA C´EED zo dňa 9.9.2015, faktúra č. 150901 za prenájom vozidla zo dňa 23.9.2016, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.9.2015, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 16.11.2015, čestné prehlásenie a žiadosť o refundáciu nákladov zo dňa 23.9.2015, pokladničný blok na sumu 675 €, email zo dňa 9.12.2015, Potvrdenie o cenách nájmu vozidiel

spoločnosti Alpha SK spol. s r.o., Potvrdenie T.k IČO 35028319 o cenách nájmu vozidiel, súbor listín iných poistných udalostí z výškou nájmu 66 eur za deň.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe tak, že túto považuje za nedôvodnú. Má zato, že postupoval správne a poskytol žalobcovi náhradu v primeranej výške. Uviedol, že postupoval v súlade s R 7/1992 a zisťoval v akej miere bolo prenajatie vozidla za úplatu nutným dôsledkom poistnej udalosti. Žalovaný vychádzal z prieskumu trhu, na základe ktorého stanovil primeranú sumu denného nájmu na 37,20 € denne za 15 dní spolu 558 € a túto poukázal na žalobcovi. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 442 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") podľa ktorého rozsah náhrady škody je závislý od objektívnych kritérií a nemá zvýhodňovať poškodeného alebo škodcu. Poukázal na to, že žalobca na svojich stránkach reklamujem požičanie vozidla zadarmo, keďže nájom ako súčasť náhrady škodu pôjde na ťarchu povinne zmluvne poisteného vinníka, teda v konečnom dôsledku poisťovne. Poškodený znáša iba náklady, ktoré by vynaložil na prevádzku svojho vozidla nebyť škodovej udalosti. Žalovaný má za to, že takto nastavené vzťah spôsobuje, že klientov žalobcu reálne nezaujíma výška nájmu.

4. K svojmu vyjadreniu žalovaný pripojil listiny - hlásenie poistnej udalosti, dotazník k poistnej udalosti, správa o nehode, výpočet plnenia žalovaným, oznámenie zo dňa 16.11.2015

5. V následných vyjadreniach strany sporu v podstate zotrvali na svojej argumentácii.

6. Žalobca tvrdí, že výpočet žalovaného nepredstavuje obvyklú cenu, ale v lepšom prípade iba priemernú cenu internetových (najnižších) ponúk, z ktorých nie je zrejmé čo takto stanovená suma predstavuje a či je konečná. V žiadnom prípade však tento postup nepreukazuje, že suma požadovaná žalobcom je neúčelná alebo neobvyklá.

7. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii, žalobca nepreukázal účelnosť ním požadovaných nákladov na prenájom vozidla. Namietal, že ku dňu podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky ešte škoda v majetkovej sfére poškodeného neexistovala a teda postúpenie nie je platné.

8. Súd na prejednanie nariadil veci pojednávanie, na ktorom žalobca súdu predložil zoznam rozhodnutí súdov, v ktorých bol priznaný nájom v cene 66 eur na deň za rovnaké vozidlo a za rovnakých okolností ako v prejedávanej veci (napr. KS BA 3Cob/269/2015-187, 7Co 163/20125-87, 2Cob/145/2016-147, 4Cob/17/2017-239 a 1Cob/229/2016-265). S predloženými listinami sa súd oboznámil bez ich vykonania na pojednávaní s poukazom na § 204 CSP.

9. Medzi stranami skutkový stav sporný nebol, jedinou spornou skutočnosťou bola oprávnenosť požadovanej sumy nájmu vo výške 45 eur na deň a námietka platnosti postúpenia pohľadávky. V tomto smere súd považuje za relevantné uviesť, že žalovaný pri výpočte sumy 37,20 € vychádzal z prieskumu trhu, pričom uvedená suma predstavuje priemer troch vzoriek z internetu a to vo výške 30 €, 39,60 € a 42 € (sumy s DPH).

10. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa § 427 ods. 1, ods. 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

12. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 381/2002 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako "zákon o PZP"), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

14. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

15. Podľa § 525 ods. 1, ods. 2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

16. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania bola 0,05 %, výška úroku z omeškania preto je 5,05 %.

19. Vzhľadom na to, že skutkový stav medzi stranami sporný nebol súd sa zaoberal iba otázkami, ktoré bolo potrebné v prejedávanej veci vyriešiť a tým bola námietka neplatnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu a otázka dennej ceny prenájmu.

20. Občiansky zákonník v zásade umožňuje postúpiť akúkoľvek pohľadávku, ktorá je dostatočne vymedzená a nejde o pohľadávku, pri ktorej zákon postúpenie výslovne vylučuje (§ 525 . Zároveň nie je podstatné či pohľadávka vznikne až v budúcnosti, ide v zásade o prevod práva požadovať od dlžníka určité plnenie. V tomto smere súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by účinnému postúpeniu pohľadávky bránila, námietka žalovaného v tomto smere je nedôvodná.

21. Súd sa plne stotožňuje s ostatnou rozhodovacou činnosťou súdov, ktorá nepovažuje sumu 66 € (teda cenu vyššiu ako je požadovaná v tejto veci) ako cenu obvyklú a v teda primeranú v obdobných veciach. Náklady na prenájom vozidla, ktorého potreba vznikla v dôsledku škodovej udalosti spadá pod ustanovenia § 420 a 427 a ide o škodu za ktorú zodpovedá škodca v zmysle týchto ustanovení a ktorú je poškodený oprávnený požadovať priamo od poisťovne v zmysle § 15 zákona o PZP. Cena nájmu nemôže byť neprimeraná, čím aj vo svetle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov rozumieme cena obvyklá, ktorá je relevantná a vychádza z pomerov v čase a mieste (a aj okolnostiach), kde k prenájmu vozidla došlo. Samotná (najnižšia) cena nájmu nie je jediným kritériom. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda aj najnižších ako aj najvyšších cien, nejde však o cenu priemernú. Preto pokiaľ cena nájmu z toho pásma výrazne nevybočuje je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú. Cenové pásma v tomto prípade preukazujú nie len potvrdenia predložené žalobcom, ale aj postup samotného žalovaného, ktorý pri výpočte ceny 37,20 € vychádzal aj zo vzorky 42 eur za deň, ktorú sám pri tomto postupe nemohol považovať za cenu neprimeranú či inak na trhu neobvyklú. Na základe uvedeného súd považuje postup žalovaného, ktorým krátil poistné plnenie za neodôvodnený. Aj pokiaľ ide o náklady, ktoré by poškodený musel znášať pri prevádzke vlastného vozidla súd uvádza, že tieto v zásade vždy znáša poškodený, nakoľko hradí bežné prevádzkové náklady prenajatého vozidla, aj fixné náklady svojho vozidla (poistky, dane a pod.), ktoré používať v dôsledku škodovej udalosti v rozhodnom čase nemôže. Preto nie je dôvodné tieto náklady osobitne zohľadňovať proti cene nájmu.

22. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 117 eur spolu s príslušným úrokov z omeškania od prvého dňa omeškania t. j. o 2.12.2015, ktorý zodpovedá uplynutiu lehoty na vyplatenie poistného plnenia, ak by nedošlo k neodôvodnenému kráteniu zo strany žalovaného. Lehotu na plnenie súd stanovil na 3 dni (§ 232 ods. 3 .

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Z dôvodu, že súd žalobu zamietol, súd konštatuje, že žalobca bol v plnej miere úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100%. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradní postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia

V Bratislave, 28. marca 2019