Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sa-28-2017.pdf
PDF · 164.71 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: Mgr. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. XXXX/X, XXX XX K., právne zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokát, so sídlom R. X, XXX XX L., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.05.2017, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. októbra 2016 rozhodla tak, že žalobcovi podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. priznala starobný dôchodok od 13. júna 2015 v sume 208,90 € mesačne. Rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti účastníka konania (žalobcu) zo dňa 6. júla 2016, ktorou žiadal priznať starobný dôchodok od 13. júna 2015. Druhým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. októbra 2016 bolo rozhodnuté, že žalobcovi podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. nevznikol nárok k 1. júlu 2015 na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku z dôvodu, že úhrn starobného dôchodku a výsluhového dôchodku účastníka konania (763,23 € mesačne) je vyšší ako suma minimálneho dôchodku (289,30 € mesačne). Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. októbra 2016 bol účastníkovi konania zvýšený starobný dôchodok podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z. od 1. januára 2016 na 210,80 € mesačne. Starobný dôchodok bol zvýšený o 1,90 € mesačne, teda o pevnú sumu ustanovenú citovaným opatrením. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. novembra 2016 bol podľa § 65, § 274, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvýšený starobný dôchodok od 13. júna 2015 na 270,10 € mesačne, a to po zhodnotení vymeriavacích základov za obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 23. novembra 2016 bol podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvýšený starobný dôchodok na 278,10 € mesačne. Starobný dôchodok bol zvýšený za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku, a to od 13. júna 2015 do 31. decembra 2015. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 23. novembra 2016 bol podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 285/2016 Z.z. zvýšený starobný dôchodok od 1. januára 2017 na 286,30 € mesačne, a to o pevnú sumu 8,20 € mesačne.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2017 bol podľa § 66 ods. 3, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvýšený starobný dôchodok od 1. januára 2017 na 297,70 € mesačne. Proti uvedeným rozhodnutiam podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručenej žalovanej dňa 2. novembra 2016, 2. januára 2017 a 13. marca 2017. V odvolaniach uvádza, že starobný dôchodok bol vypočítaný v príliš nízkej sume, nesprávne vypočítaný, v neprospech žalobcu, pretože mu nebolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 540 dní. Žiadal vykonať spravodlivejší výpočet starobného dôchodku, pretože sa cíti byť diskriminovaný a poškodený. V ďalších odvolaniach uviedol, že na účely výpočtu starobného dôchodku malo byť zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia, teda doba štúdia už od 28. augusta 1973 až do 16. augusta 1977 v I. kategórii funkcií.
2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutia a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania (žalobcu), pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, preto napadnuté rozhodnutia, okrem rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 23. novembra 2016 je potrebné potvrdiť. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. mája 2017 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne odvolania žalobcu podané proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. októbra 2016, zo dňa 12. októbra 2016, zo dňa 16. novembra 2X16, č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 23. novembra 2016 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2017 vo veci starobného dôchodku, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28. apríla 2016 vyplýva, že účastníkovi konania bol podľa § 26 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov priznaný od 1. decembra 1998 výsluhový dôchodok, ktorý sa podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia nasledovne:
- od 17. augusta 1975 do 16. augusta 1977 - základná vojenská služba v II. kategórii funkcií,
- od 17. augusta 1977 do 30. apríla 1978 - ďalšia služba vo vojenskej škole v II. kategórii funkcií,
- od 1. mája 1978 do 11. októbra 1984 - služba vojaka z povolania v I. kategórii funkcií,
- od 12. októbra 1984 do 31. októbra 1992 - služba vojaka z povolania v II. kategórii funkcií,
- od 1. novembra 1992 do 30. novembra 1998 - služba vojaka z povolania v I. kategórii funkcií. Ďalším potvrdením zo dňa 12. septembra 2016 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia oznámil žalovanej výšku vymeriavacích základov od roku 1984 do roku 1994. Pri priznaní starobného dôchodku rozhodnutím zo dňa 3. októbra 2016 na nárok na starobný dôchodok neboli účastníkovi konania zhodnotené vymeriavacie základy za obdobie dôchodkového poistenia od 1. januára 2004 do 12. júna 2015, nakoľko zamestnávateľ Ústredná vojenská nemocnica SNP - FN v Ružomberku nepredložil Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia. Po zistení chýbajúcich údajov o sumách vymeriavacích základov za uvedené obdobie bol podľa § 65, § 274, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov účastníkovi konania zvýšený starobný dôchodok od 13. júna 2015 na sumu 270,10 € mesačne, o čom bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. novembra 2016. Pre nárok na starobný dôchodok boli zhodnotené nasledovné obdobia dôchodkového poistenia:
- od 1. septembra 1973 do 16. augusta 1975 (doba štúdia na Vojenskej strednej škole v Liptovskom Mikuláši zaradená do III. pracovnej kategórie),
- od 17. augusta 1975 do 30. apríla 1978 (základná služba vo vojenskej službe a ďalšia služba vo vojenskej škole zaradená do II. kategórie funkcií),
- od 1. mája 1978 do 11. októbra 1984 (vojak z povolania, zaradené do I. kategórie funkcií),
- od 12. októbra 1984 do 31. októbra 1992 (vojak z povolania, zaradené do II. kategórie funkcií),
- od 1. novembra 1992 do 30. novembra 1998 (vojak z povolania, zaradené do I. kategórie funkcií). Zároveň bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia od 1. decembra 1998 do 12. júna 2015 (doba zamestnania zaradená do III. pracovnej kategórie). Celkovo účastník konania k 13. júnu 2015 získal 15 260 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov predstavuje 41 rokov a 295 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa osobitných právnych predpisov upravujúcich vzdelávanie na základnej a strednej škole sa školský rok začína 1. septembra bežného roka. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 12. septembra 2016 č. XXXXXXXXXXXXXX bol účastníkovi konania priznaný výsluhový dôchodok od 1. decembra 1998 podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba služby až od 17. augusta 1975 do 30. novembra 1998 v I. a II. kategórii funkcií. Z uvedeného dôvodu bolo obdobie štúdia na Vojenskej strednej škole v Liptovskom Mikuláši zhodnotené od 1. septembra 1973 do 16. augusta 1975 v III. pracovnej kategórii. Zaradenie doby štúdia do I. resp. II. kategórie funkcií bolo dodatočne zisťované aj prostredníctvom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý Sociálnej poisťovni listom zo dňa 10. februára 2017 potvrdil, že vo výkaze účastníka konania je doba od 28. augusta 1973 do 16. augusta 1975 uvedená ako doba občianskeho zamestnania do 18. roku veku (od skončenia povinnej školskej dochádzky) a štúdium je zaradené do III. pracovnej kategórie. Štúdium od 28. augusta 1973 do 16. augusta 1975 nie je možné považovať za služobný pomer a ani za vojenskú činnú službu. Štúdium účastníka konania získané v období od 28. augusta 1973 do 31. augusta 1973 sa hodnotí podľa § 6 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa dobou zamestnania rozumie aj doba štúdia na školách, vrátane vysokých škôl, potrebných na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon) povinná školská dochádzka trvala deväť rokov a začala sa začiatkom školského roka, ktorý nasledoval po dni, keď dieťa dovŕšilo šesť rokov veku a trvala najviac do skončenia školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 15 rokov veku. Vzhľadom na skutočnosť, že doba štúdia na Vojenskej strednej škole v Liptovskom Mikuláši od 28. augusta 1973 do 31. augusta 1973 je obdobím, kedy si účastník konania plnil povinnú školskú dochádzku, nie je možné v súlade s vyššie uvedeným toto obdobie štúdia hodnotiť na dôchodkové účely. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. z 23. novembra 2016 bol účastníkovi konania zvýšený starobný dôchodok od 1. januára 2016 podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti, teda za obdobie od 13. júna 2015 do 31. decembra 2015 (202 dní obdobia dôchodkového poistenia) na sumu 278,10 € mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. - II. z 23. novembra 2016 bol účastníkovi konania podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšený starobný dôchodok od 1. januára 2017 o 8,20 € mesačne, na sumu 286,30 € mesačne, ktoré bolo zrušené z dôvodu vydania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2017. Zároveň bolo vykonané zvýšenie starobného dôchodku od 1. januára 2017 za obdobie dôchodkového poistenia získaného počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti, teda za obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016. O zvýšení sumy starobného dôchodku bolo vydané rozhodnutie zo dňa 24. februára 2017. Celkovo bolo účastníkovi konania k 1. januáru 2017 zhodnotených na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy 15 828 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pretože je účastník konania poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku bola započítaná aj doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa znížila podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Na základe uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.
3. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 15.05.2017, vo veci zvýšenia starobného dôchodku, podal žalobca správnu žalobu. V nej uvádza, že žalovaná zjavne pochybila, už pri vydaní prvého rozhodnutia zo dňa 03.10.2016, keď mu podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. od 13.06.2015 priznala starobný dôchodok v príliš nízkej sume ako je obvykle u bývalých vojakov z povolania - dnešných vojenských vyslúžilcov. Žalovaná síce v odôvodnení tohto rozhodnutia uvádza jednoznačné splnenie dôležitých podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok v zníženom veku 57 rokov, no nie v úplnom rozsahu, to znamená, že starobný dôchodok je žalobcovi priznaný zle, výrazne v jeho neprospech. Žalovaná mu posúdila len 15 260 odslúžených a odpracovaných dní. To je o 540 dní menej. Tento výrazný rozdiel v neprospech žalobcu je očividný, preto žalobca žiada žalovanú, aby túto diskrepanciu korektne vysvetlila a vykonala nápravu. Kľúčovým faktom podľa žalobcu je to, že od 28.08.1973 do 30.11.2016 získal až 15 580 dní poistnej doby vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia a iba zanedbateľných 214 dní vo vojenskom osobitnom dôchodkovom systéme. Žalobca spĺňa všetky podmienky pre vznik starobného dôchodku poskytovaného od Sociálnej poisťovne už oveľa skôr, a preto dnes žiada priznať starobný dôchodok v oveľa vyššej sume. Spolu má odslúžených a odpracovaných 15 801 dní, t.j. 43 rokov a 106 dní. Žalobca sa domnieva, že iný a spravodlivejší výpočet starobného dôchodku by vznikol pri poctivom posudzovaní všetkých odslúžených a odpracovaných dôb.
Vznikajú tak pochybnosti a otázniky, či Sociálna poisťovňa neporušuje princíp primeranosti, o ktorom sa v niektorých prípadoch zmieňuje už legislatíva EÚ. V žalobe sa zaoberá pojmom SLUŽOBNÝ POMER, ktorý zásadne vzniká mocenským aktom služobného funkcionára a po celú dobu svojho priebehu sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym, pretože účastníci majú rovné postavenie. Právna povaha služobného pomeru žiakov vojenských stredných škôl postihuje zvláštnu povahu vojenskej školy ako primeraného nositeľa verejnej moci, potrebu pevného začlenenia budúcich vojakov z povolania do organizmu verejnej moci a účasti na jej výkone. Táto potreba zasiahla až tak ďaleko, že tu nejde už o modifikáciu súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifický pomer verejného práva. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v napadnutom rozhodnutí zamietol posudzovať odslúžené obdobie prvého a druhého ročníka štúdia na VSOŠER v Liptovskom Mikuláši, ktorá bola jednak vojenskou činnou službou a jednak výkonom I. kategórie funkcií, preto treba posudzovať dôchodkový nárok žalobcu od veku 15 rokov a nie až od 18. rokov. V dôsledku množstva neprestajne nepresných informácií pochádzajúcich z dielne MO SR sa mnohí vojenskí vyslúžilci dnes musia sporiť nielen s MO SR, ale aj so Sociálnou poisťovňou o svojich oprávnených dôchodkových nárokoch, ktoré im štúdium v prvom a druhom ročníku Vojenskej strednej odbornej škole uznáva len ako málo bonitnú III. pracovnú kategóriu a nie ako ostatnú (resp. inú službu) vojenskú činnú službu v I., resp. II. kategórii funkcií alebo neposudzujú dôchodkové nároky od fyzického veku 15 rokov. Výrazne ich to poškodzuje, pretože vojenskí stredoškoláci do služieb naozaj chodili a po celý čas podliehali vojenskej jurisdikcii, a to bez výnimky. Poukázal na to, že I., resp. II. kategória funkcií nebola závislá od nejakej vojenskej základnej služby, ale od čohosi úplne iného. Bolo to závislé od skutočného, konkrétneho vojenského výcviku, reálnej vojenskej prípravy, od sústavného vojenského vzdelávania, vojenského drilu, telocviku, politickej prípravy a výchovy, disciplíny a zdvorilosti, zvykov a rituálov, ceremónii... atď. .., ktorý bol dennodenný počas celých 24 hodín. Začiatkom 60. rokov sa maloletých žiakov pri zrode vojenských stredných škôl, nemal kto zastať, nebol na to dôvod a neboli ani žiadne skúsenosti, ani dostatočne znalí a kompetentní ľudia. Dnes však bývalí 14 - 15-ročný mladíci dosiahli dôchodkový vek 62 rokov a vehementne sa hlásia o svoje nedôvodne potierané a zanedbané dôchodkové nároky a nehodlajú sa ich vzdať. Začiatok služby v masovej armáde (v tom čase ČSĽA) sa preto bezpodmienečne musí počítať už od termínu nástupu každého žiaka na vojenskú strednú školu, pretože v tom čase tá bola ústredného vojenského manažmentu, chápaná predovšetkým ako celoživotná. Je len logické, že vojenský život nastal nástupom do vojenskej strednej školy, ktorého absolventi sa stali dôstojníkmi ČSĽA, neboli pripravovaní na civilné zamestnanie. Tento elementárny fakt treba Sociálnej poisťovni dôraznejšie pripomínať a vysvetľovať. V rozhodnom čase dovŕšil žalobca 16 rokov, t.j. počnúc dňom 13.06.1974 (ten vek dosiahol už v prvom ročníku VSOŠ) a už podliehal brannému zákonu, túto závažnú okolnosť od tohto termínu si málokto uvedomuje a zatiaľ nevzal nikto z kompetentných na zreteľ. Žalobca mal iba 16 rokov a požadovaný fyzický vek 17 rokov postupne každým dňom v kasárňach iba dovršoval. Ako študent VSOŠER v Liptovskom Mikuláši ju absolvoval ako bezprostrednú, koncentrovanú a ničím neprerušovanú prípravu na budúce vojenské povolanie. Branný zákon na Slovensku platil až do 01.01.1998. Ako 16- ročný mladík nemal žalobca nijaký priestor na výber. Musel dobrovoľne pokračovať v štúdiu a zároveň paralelne plniť aj vojenské povinnosti vyplývajúce z branného zákona. Nemal inú možnosť, ani vybočiť, ba ani najmenšiu šancu konať inak. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/216/2013 zo dňa 06.06.2014 a rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sd/21/2016 zo dňa 14.09.2016, ktoré odvážne vrátili späť rozhodnutia žalovanej, pretože tá v dostatočnom rozsahu, úplnosti a vyčerpávajúcim spôsobom nevysvetlila, čo je to „OSTATNÁ VOJENSKÁ SLUŽBA“ (išlo o obdobie prvého a druhého ročníka VSOŠ), hoci toto štúdium treba nepochybne považovať za sústredenú a koncentrovanú prípravu na výkon budúcej profesionálnej služby v ozbrojených silách. Mladiství na vojenských školách museli od prvého ročníka vykonávať až 33 hodinové dozorné služby (8 hodín výučba, 1 hodina príprava do služby a preskúšanie, 24 hodín dozorná služba u jednotky), a to aj niekoľkokrát mesačne. Vojenské školstvo patrilo výlučne pod záštitu FMNO ČSSR v Prahe, takže to, čo sa odohrávalo na vojenských školách unikalo pozornosti a kontrole verejnosti, pravdepodobne sa hrubo porúšal aj bývalý Zákonník práce, či školské zákony, pretože tu panovala striktná klauzúra. Školské prázdniny, letné prázdniny sa nazývali dovolenkou a trvali 6 týždňov, čiže v polovici augusta už žiaci vojenskej školy nastúpili do školy a 2 týždne absolvovali sústredenú vojenskú prípravu v školstve a na vojenskom cvičisku. Žiak vojenskej školy mohol objekt školy - kasární opustiť len formou vychádzky, ak mu bola udelená alebo ako voľno na opustenie posádky alebo formou krátkej dovolenky. Táto neúprosná kritika aj dnes vyvoláva oprávnené otázniky, preto sa žalobca dožaduje vyčerpávajúcej odpovede o kompetentných. Očakávané odpovede by mali byť súladné aj s uznaním I. a II. kategórie funkcií pre všetkých žiakov vojenských stredných škôl, a to už od 15. rokov ich fyzického veku. Rovnako ako boli priznané rovesníkom - baníckym a sklárskym učňom od 15. rokov, nad čím sa dnes nikto
nepozastavuje. Zároveň poukázal na § 166 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. bývalého Zákonníka práce (zákaz zamestnávať mladistvých prácou nadčas a prácou v noci). Ďalej uviedol, že medzinárodná organizácia práce, ktorá je špecializovanou organizáciou OSN vydala v roku 1973 Dohovor č. 138, v ktorom sa pod pojmom „dieťa“ rozumie každá osoba do 15. rokov veku a podľa Dohovoru z roku 1999 č. 182 čl. 2 sa rozumie pod pojmom „dieťa“ každá osoba do 18. rokov veku, v ktorých sú obsiahnuté požiadavky smerujúce k ochrane detí a mladistvých. Tieto Dohovory z dielne OSN mimoriadne prekážali militantom z MNO ČSSR, resp. MO SR. Pojem „mladistvý“ je analogicky s pojmom „neplnoletý“ podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o mladistvých zamestnancov ako sociálnu skupinu, títo majú v pracovnoprávnych vzťahoch osobitné oprávnenia a ich zamestnávatelia zasa osobitné právne povinnosti. Práce, ktoré mladiství vykonávali v pracovnom pomere, by nemali neprimerane preťažovať ich organizmus, by neohrozili ich ďalší vývoj. Počas štúdia na vojenských stredných školách sa tieto právne normy hrubo porušovali a dnes nemá kto niesť za to zodpovednosť. Z tohto dôvodu žalobca nesúhlasí s názorom Sociálnej poisťovne, že činnosť vojenských škôl bola regulovaná civilnými zákonmi a normami, nakoľko tieto právne normy sa často krát nedovolene prekračovali. Žalobca sa ďalej v žalobe pomerne rozsiahlo zaoberá otázkami a názormi súvisiacimi s niektorými aspektmi, činnosťami a podmienkami štúdia žiakov na VSOŠ, ktoré súd zhrnul do nasledovných bodov:
- vyzbrojenie ešte maloletých žiakov strelnými zbraňami a tzv. studenými sečnými zbraňami,
- vykonávanie služby maloletých žiakov vojenských stredných škôl v strážených vojenských areáloch,
- posudzovanie a započítanie sporného obdobia prvého a druhého ročníka ako III. pracovnej kategórie, napriek tomu, že vojaci nemali nikdy priznanú III. kategóriu funkcií,
- maloletosť žiakov prvého a druhého ročníka,
- záznamy vo vojenskej knižke žalobcu, kde je doba štúdia vyznačená v záznamoch o vojenskej činnej službe a iné.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že po zistení chýbajúcich údajov o sumách vymeriavacích základov za obdobie dôchodkového poistenia od 1. januára 2004 do 12. júna 2015 bol podľa § 65, § 274, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. účastníkovi konania (žalobcovi) zvýšený starobný dôchodok od 13. júna 2015 na sumu 270,10 € mesačne, o čom bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo 16. novembra 2016. Celkovo teda žalobca k 13. júnu 2015 získal 15 260 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. predstavuje 41 rokov a 295 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa osobitných právnych predpisov upravujúcich vzdelávanie na základnej a strednej škole sa školský rok začínal 1. septembra bežného roka. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 12. septembra 2016 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. decembra 1998 podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. od 1. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba služby až od 17. augusta 1975 do 30. novembra 1998 v I. a II. kategórii funkcií. Z tohto dôvodu bolo obdobie štúdia na Vojenskej strednej škole v Liptovskom Mikuláši zhodnotené od 1. septembra 1973 do 16. augusta 1975 v III. pracovnej kategórii. Zaradenie doby štúdia žalobcu do I., resp. II. kategórie funkcií bolo dodatočne zisťované aj prostredníctvom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý žalovanej listom zo dňa 10. februára 2017 potvrdil, že vo výkaze žalobcu je doba od 28. augusta 1973 do 16. augusta 1975 uvedená ako doba občianskeho zamestnania do 18. roku veku (skončenie povinnej školskej dochádzky) a štúdium je zaradené do III. pracovnej kategórie. Štúdium od 28. augusta 1973 do 16. augusta 1975 nie je možné považovať za služobný pomer a ani za vojenskú činnú službu. Za obdobie dôchodkového poistenia sa podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. považuje aj zamestnanie a náhradná dobá získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Štúdium žalobcu získané v období od 28. augusta 1973 do 31. augusta 1973 sa hodnotí podľa § 6 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa dobou zamestnania rozumie aj doba štúdia na školách, vrátane vysokých škôl, potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Vzhľadom na skutočnosť, že doba štúdia na Vojenskej strednej škole v Liptovskom Mikuláši od 28. augusta 1973 do 31. augusta 1973 je obdobím, kedy si žalobca plnil povinnú školskú dochádzku, nie je možné v súlade s vyššie uvedeným toto obdobie štúdia hodnotiť na dôchodkové účely. Pretože je žalobca poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku bola započítaná aj doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa znížila podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Podľa žalovanej bol starobný dôchodok žalobcu
vypočítaný správne a jeho suma bola určená v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení a poistení a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, preto uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiadala, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Správny súd vec prejednal v zmysle § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), pričom zistil, že žalobcom napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
6. Správny súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 28. marca 2019. Právny zástupca žalobcu sa v plnom rozsahu pridržiaval žiadosti žalobcu zo dňa 13.06.2015, ako aj žaloby z 22.06.2017, či vyjadrenia z 13.06.2018. Poukázal na absenciu dokazovania, ktoré Sociálna poisťovňa nerealizuje. Ďalej uviedol, že pri nástupe do Vojenskej strednej odbornej školy dôstojníci z okresnej vojenskej správy alebo mestskej vojenskej správy budúcich žiakov presviedčali, že pôjdu na štúdium stredoškolské vojenské, ale ako náhle sa za nimi zatvorili brány kasární týchto škôl, ostrihali ich, ponížili a začala sa služba, ktorú v žiadosti o štúdium, ktorú podpisovali rodičia žiakov, nefigurovala. Čiže boli oklamaní a podvedení, preto tých 719 dní v žalobcovom prípade, ktoré absolvoval službou v prvom a druhom ročníku v období od 01.09.1973 až do 16.08.1975 žiadal priznať ako službu I. kategórii funkcií. Žalobca zložil vojenskú prísahu 29.08.1975 ako dieťa, bol maloletý a 18 rokov dosiahol takmer o rok neskôr 13.06.1976. S týmito argumentmi sa nikto nezapodieva a žalobca a jemu podobní poukazujú na to, že sa to stalo bez vedomia zákonných zástupcov, teda rodičov, že museli prisahať, že v prípade na dosiahnutie víťazstva položia svoj vlastný život. V predmetnom konaní sa nevykonávalo dokazovanie podľa § 195 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., kde žalovaná nekonfrontuje ministerstvo obrany najmä v prípadoch, kde argumenty sú jasné, rozporuplné, nesúladia s genézou alebo scénou, ktorú Sociálna poisťovňa prezentuje. Ďalej poukázal na to, že žiaci VSOŠ bývali v kasárňach, nie v internátoch, boli to regulárne kasárne vojenské, strážené ozbrojenými strážami. Žalobca vykonával dozornú službu v tú istú sekundu, v tú istú hodinu, v tom istom priestore podľa rovnakých právnych predpisov, ktoré schvaľoval vrchný veliteľ ozbrojených síl alebo Československej ľudovej armády, prezident republiky. Ten, kto ich kontroloval z dozorného útvaru bol dôstojník, vojaci základnej služby, ktorí tak isto chodievali na bojové rozdelenie dozornej služby. Všetci majú I. kategóriu priznanú, ale žiaci VSOŠ, ktorí stáli bok po boku pri nich a slúžili tých istých 24 hodín, už nie. Uvedené považuje za diskrimináciu, čo by nemalo unikať zo zreteľa. Ako svedkov navrhol vypočuť pána Y. a E. z prostredia tejto Vojenskej strednej odbornej školy, ktorí by poukázali na nezrovnalosti, ktoré sa nepodarilo odstrániť, ale Sociálna poisťovňa ich nevypočula, nepredvolala. Žiadal zrušiť rozhodnutie žalovanej a vrátiť späť pre nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a pre nedostatok dôvodov a zároveň zaviazať Sociálnu poisťovňu náhradu trov právneho zastúpenia. Zdôraznil, že žiaci vojenských škôl dňom odvodu sú vojenskými osobami, teda ešte skôr ako boli v treťom ročníku, na čo sa vôbec nedbá, vôbec sa na to neprihliada a tak isto sa na týchto žiakov vzťahoval od vstupu do vojenských kasární Trestný zákon. Konkrétne v § 286 tohto zákona sa uvádza trestný čin porušovania povinností v dozornej službe, ktorý sa vzťahoval aj na žiakov VSOŠ, ktorí boli v tom čase deťmi - maloletými. Tak isto sa na nich vzťahoval aj zákon č. 76 z roku 1959 o niektorých pomeroch vojakov z povolania. Vzťahoval sa aj na maloletých, ktorých mohli disciplinárne trestať. Rovnako poukázal na záver pána J. V. z vojenského historického archívu, že od roku 1948 do 1989, kedy padol režim, zahynulo v Československej ľudovej armáde, ktorá nikdy nebola nasadená, nikde nebojovala, až 4000 vojakov základnej služby a dôstojníkov, ktorým chce dnes niekto tvrdiť, že služba žiakov VSOŠ bola bezvýznamná, bez akéhokoľvek významu. Títo chlapci (žiaci VSOŠ) chodili do služieb, boli súčasťou aj mobilizačného systému Československej ľudovej armády, pretože podľa § 11 zákona č. 76/1959 Zb. museli v čase poplachov zvolávať svojich dôstojníkov, veliteľov, práporčíkov do kasární, aby mohli plniť bojové úlohy a ich vyviedli do záložných priestorov. Poverená zástupkyňa žalovanej k veci uviedla, že štúdium žalobcu od 28.08.1973 do 16.08.1975 nie je možné považovať za služobný pomer, ani za vojenskú činnú službu. Zaradenia doby štúdia žalobcu do I., resp. II. kategórie funkcií bolo zisťované aj prostredníctvom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý poisťovni potvrdil, že vo výkaze žalobcu je doba od 28.08.1973 do 16.08.1975 uvedená ako doba občianskeho zamestnania do 18. roku veku a štúdium bolo zaradené do III. pracovnej kategórie. Trvala na správnosti výpočtu starobného dôchodku žalobcu, ktorý bol vypočítaný v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení a sociálnom poistení a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Právny zástupca žalobcu ešte uviedol, že podľa Info zákona žiadal Ministerstvo obrany SR odpovedať na 41 otázok položených práve na otázky štúdiu na Vojenskej strednej odbornej škole. Z Ministerstva obrany SR však dostali negatívnu odpoveď, kde ani na jednu zo 41 otázok nedokázali odpovedať. Uvedené vyvoláva oprávnené otázniky, že s kým to vlastne komunikuje Sociálna poisťovňa, keď taká inštitúcia ako ministerstvo obrany nevie odpovedať na otázky režimu, ktorý panoval na Vojenských stredných odborných školách do roku 1991.
7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
Podľa § 66 ods. 1 citovaného zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Podľa § 112 ods. 1 citovaného zákona dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
Podľa § 255 ods. 1 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 25 rokov.
Podľa § 128 citovaného zákona suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku policajta alebo suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, invalidného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, prípadne bez neho, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je suma výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku určená na účely priznania vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku.
Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
8. Správny súd v predmetnom konaní považoval za dôležité vyjadriť sa k uznaniu štúdia prvého a druhého ročníka vojenských stredných odborných škôl tak, či sa toto obdobie malo, resp. nemalo posudzovať ako I., resp. II. kategória funkcií. Zaoberal sa históriou sociálneho zabezpečenia vojakov, pričom zistil nasledovné: Systém pracovných kategórií bol do československého právneho systému sociálneho zabezpečenia zavedený s účinnosťou od 1. januára 1957 zákonom č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení. Jeho cieľom bolo poskytovať vyššie dôchodkové nároky vybraným občanom, čím štát v postavení zamestnávateľa uznával svoju zodpovednosť za výkon prác v zdraviu škodlivom a zdraviu ohrozujúcom prostredí. Dôchodkové zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách a sociálne zabezpečenie vojakov z povolania od 1. júla 1964 v osobitných ustanoveniach upravovali všeobecné predpisy o sociálnom zabezpečení, a to zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, následne zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a od 1. októbra 1988 zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a vykonávacie vyhlášky k týmto zákonom. Nárok na starobný a invalidný dôchodok vznikal vojakom z povolania za iných podmienok ako u väčšiny ostatných občanov. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení sa doba služby vykonávanej v ozbrojených silách od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 hodnotila ako výkon funkcie I. kategórie. V súvislosti s ďalšou právnou úpravou a inštitútom kategórií funkcií v dôchodkovom zabezpečení sa služba vojakov z povolania vykonávaná po 31. decembri 1964 zaraďovala do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií. Možnosť zaraďovania zamestnania do preferovaných kategórií funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia trvala do 31. decembra 1999. Od roku 1964 bola právnou úpravou ustanovená povinnosť zamestnávateľa viesť záznamy (evidenciu) pre účely sociálneho zabezpečenia. Evidencia vojakov v činnej službe počas mieru týkajúca sa vojakov z povolania, poslucháčov a žiakov vojenských škôl, bola upravená predpisom Ministerstva národnej obrany evid. zn. Dopl-2-1 z roku 1963. Od 1. augusta 1982 bol uvedený predpis nahradený predpisom Ministerstva národnej obrany evid. zn. Všeob-P-3 „Kádrová evidencia práporčíkov, dôstojníkov a generálov v Čs. ľudovej armáde v dobe mieru“ (ďalej len „predpis Všeob-P-3“), v ktorom boli ustanovené zásady na obsah a rozsah vedenia kádrovej (personálnej) evidencie. Na presné vykazovanie a sledovanie dôb vojenskej služby v I. a II. kategórii funkcií a predchádzajúceho občianskeho zamestnania v jednotlivých pracovných kategóriách (I., II. a III.) pre posúdenie nároku a výpočet dávok dôchodkového zabezpečenia a na posúdenie nárokov a určenie výšky peňažných dávok podľa zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov s odkazom na § 111 a 130 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa predpisom Všeob-P-3 pre každého vojaka v služobnom pomere zaviedol „Výkaz dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie“ (ďalej len „výkaz“). Na spracovanie a vyplňovanie výkazu boli nariadením náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 z 2. augusta 1985 vydané „Směrnice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany pro zpracování výkazu dob a kategorií funkcí (pracovních kategorií) rozhodných pro realizaci kádrových opatření, zabezpečení peněžitými dávkami podle zákona o některých služebních poměrech vojáků a pro sociální zabezpečení“ (ďalej len „smernice“). Podľa pokynov uvedených v smernici sa vecne príslušnými funkcionármi v období od 1. januára 1986 do 31. augusta 1986 spracovávali originály výkazov. Výkaz bol súčasťou evidenčných záznamov zakladaných do osobného spisu každého vojaka v služobnom pomere. Podľa zásad vykazovania služby v ozbrojených silách uvedených v prílohách predpisu Všeob-P-3 a v smernici sa druhy služieb vykazovali v I. alebo II. kategórii funkcií vychádzajúc z údajov, ktoré boli uvedené v tabuľkách počtov, údajov uvedených v rozkazoch vo veciach kádrových (personálnych) a podľa záznamov v spisoch alebo na osobných kartách vedených na každého vojaka v služobnom pomere. Rozsah a spôsob evidovaných údajov vo výkaze podľa smernice vychádzal zo všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. V I. časti výkazu sa uvádzali doby občianskeho zamestnania do 18. roku veku po skončení povinnej školskej dochádzky, v II. časti výkazu sa uvádzali doby občianskeho zamestnania od 18. roku veku, v III. časti výkazu sa uvádzali doby vojenskej služby do 18. roku veku a v IV. časti výkazu sa uvádzali doby vojenskej služby od 18. roku veku. Podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumie sa ňou aj doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak doba zamestnania je aspoň rok, započítavajú sa do nej, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak (§ 14 ods. 3, § 21 ods. 2, § 33), aj tieto doby (náhradné doby):
- doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa už táto doba nehodnotí ako služba vojaka z povolania. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: - doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania. Na vymeranie a výpočet výšky starobného dôchodku sa započítavala len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov. Pokiaľ občan nastúpil a vykonával základnú (náhradnú) vojenskú službu a po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej službe, potom sa doba výkonu základnej (náhradnej) vojenskej služby započítavala v I. alebo II. kategórii funkcií podľa toho, do akej kategórie bola zaradená funkcia, do ktorej bol vojak z povolania alebo vojak v ďalšej službe prvý raz ustanovený. Zaraďovanie do kategórií funkcií sa vykonávalo podľa smernice. Podľa § 168 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonával zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa doba vojenskej činnej služby konanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítavala v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvýkrát ustanovený. Podľa § 168 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, doba vojenskej činnej služby vykonávaná pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov sa od 1. mája 1998 vytvoril osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov, ktorý od 1. júla 2002 do súčasnosti upravuje zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento osobitný systém je odlišný od systému sociálneho poistenia upraveného všeobecnými predpismi o sociálnom poistení. Pri vymeraní dávky výsluhového zabezpečenia (výsluhového dôchodku) sa v osobitnom systéme neprihliada na výkon funkcií zaradených do jednotlivých pracovných kategórií (I., II., III. kategórie funkcií) tak, ako to v piatej časti upravoval zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Všeobecným predpisom o sociálnom poistení je od 1. januára 2004 zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov. Brannú povinnosť upravoval zákon č. 92/1949 Sb. branný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „branný zákon“). Podľa § 5 ods. 2 branného zákona branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (§ 6 ods. 1), dňom prevzatia. Koncom 60. a na začiatku 70. rokov bola vykonaná reorganizácia vojenského školstva. V rámci reorganizácie vojenského školstva Československej ľudovej armády patrili do prvej kategórie stredných vojenských škôl VSOŠ, ktorých absolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie zakončené maturitou a odborné vzdelanie určitého zamerania. Do ďalšej kategórie stredných vojenských škôl patrili štvorročné VG. Absolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie a základnú vojenskú prípravu zakončenú maturitou s ďalšou prípravou na vysokých vojenských školách a vojenských akadémiách Československej ľudovej armády. Prípravu práporčíkov a dôstojníkov zabezpečovali VSOŠ a vojenské učilištia. Účastníkmi právnych vzťahov, ktoré vznikali podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, boli aj žiaci VSOŠ a VG. Ich spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v týchto vzťahoch práva a brať na seba povinnosti vznikala dosiahnutím veku 15 rokov (občan mladší ako 15 rokov musí byť zastúpený zákonným zástupcom - rodičom alebo súdom určeným opatrovníkom). Žiaci stredných odborných učilíšť, gymnázií a stredných odborných škôl boli zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení za podmienky, že boli zároveň zúčastnení na nemocenskom poistení. Za žiakov a študentov platil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát. Podmienkou bolo, že boli nezaopatrenými deťmi a neboli povinní platiť na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ako zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby. Účasť na dôchodkovom zabezpečení na základe platenia poistného zakladala za ustanovených podmienok žiakom VSOŠ a VG nárok na poskytovanie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku a nárok na dávky pozostalých (napr. sirotský dôchodok). Na štúdium VSOŠ a VG boli prijímaní žiaci po ukončení povinnej školskej dochádzky vo veku spravidla 15 a 16 rokov. Na vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa primerane vzťahovala príslušná právna úprava [napr. zákon č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon), zákon č. 168/1968 Zb. o gymnáziách, zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon)]. Žiaci prvého a druhého ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v treťom a štvrtom ročníku VSOŠ. Žiaci prvého až štvrtého ročníka VG sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia žiaci VG neboli vojakmi v činnej službe, t.j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. V dobe štúdia boli žiaci na náklady štátu zabezpečovaní naturálnymi náležitosťami, t.j. výstrojom, proviantnými a prepravnými náležitosťami a ubytovaním. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo
na VG po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v treťom a štvrtom ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu.
9. Z historického prehľadu sociálneho zabezpečenia vojakov vyplýva, že do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18. rokov, pričom u žalobcu, ktorý sa narodil dňa 13.06.1958, tak bolo k 13.06.1976. Preto žalobcovi prvé dva roky štúdia na vojenskej strednej škole nemohli byť priznané ako obdobie vojenskej činnej služby. Branná povinnosť podľa § 5 zákona č. 92/1949 Sb. (branný zákon) vznikla 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕšil 17. rok veku (u žalobcu to bol rok 1980), pravidelná odvodová povinnosť v zmysle § 11 ods. 1 branného zákona 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕšil 18 rokov (u žalobcu sa jedná o rok 1976). Vojenská činná služba podľa § 20 ods. 2 citovaného branného zákona zahrňuje: základnú službu, náhradnú službu, ďalšiu službu, službu vojakov z povolania, službu vojakov vo výslužbe povolaných prechodne na činnú službu, vojenské cvičenia a mimoriadnu službu. V prípade žalobcu teda až jeho nástupom na základnú službu mohla začať plynúť jeho vojenská činná služba. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani záznam vo vojenskej knižke žalobcu, kde je doba štúdia na vojenskej strednej škole vyznačená v záznamoch o vojenskej činnej službe. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v prvej a druhej časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v treťom a štvrtom ročníku. Žiaci VG vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v prvom a druhom ročníku tohto štúdia. Štúdium v prvom a druhom ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Podľa prílohy 3 smerníc sa doba štúdia poslucháčov (žiakov) do dovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t.j. v III. pracovnej kategórii. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Z uvedeného vyplýva, že ani žiaci VSOŠ a VG počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby. Z uvedených dôvodov nie je možné štúdium v prvom a druhom ročníku na VSOŠ a na VG zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií.
10. Tvrdenie, že niekto môže byť vojakom ešte pred vznikom brannej povinnosti (§ 5 ods. 2 zákona č. 92/1949 Sb. branný zákon), je nepochopením zákonných formulácií a súvislostí alebo účelovým konaním spoliehajúcim sa na to, že tieto formulácie a súvislostí nepochopia iní. V minulosti platné zákony o sociálnom zabezpečení, podľa ktorých sa do roku 1998 postupovalo aj pri dôchodkovom zabezpečení vojakov z povolania, dôsledne od seba odlišovali pojmy „pracovné kategórie“ a „kategórie funkcií“ a tieto pojmy nezamieňali. Termín „pracovné kategórie“ sa vzťahovali výlučné k civilným zamestnaniam a termín „kategórie funkcií“ výlučne k výkonu služby v ozbrojených silách a v ozbrojených bezpečnostných zboroch, pričom platili tieto zásady:
- zákon priamo ustanovil, ktoré zamestnania sa zaraďujú do I. a II. pracovnej kategórii, pričom splnomocnil vládu ustanoviť, ktoré druhy vykonávaných prác odôvodňujú zaradenie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Rezortné zoznamy zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie potom vydávali jednotlivé príslušné ministerstvá, resp. ministerstvo práce a sociálnych vecí. Štúdium na vojenských stredných školách pred výkonom základnej, prípadne náhradnej vojenskej služby zákon nikdy nezaradil ani do I., ani do II. pracovnej kategórie, ani vláda teda nemohla nič v tomto smere ustanoviť a ministerstvo obrany už vôbec nemohlo zaradiť toto štúdium do rezortného zoznamu zamestnaní I. ani II. pracovnej kategórie,
- ostatné zamestnania zákon zaradil do III. pracovnej kategórie,
- zákon súčasne ustanovil, že služba vojakov z povolania sa zaraďuje do I. a II. kategórie funkcií, pričom splnomocnil ministra obrany ustanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie. Nemožno
porovnávať štúdium na vojenských stredných školách s prípravou baníckych učňov a sklárskych učňov. U týchto profesií išlo o kompenzáciu vysokej miery rizika zdravotného poškodenia, predovšetkým chorôb z povolania. Zákon zaradenie štúdia na vojenských stredných školách do I. a II. pracovnej kategórie neumožňoval, napriek tomu, že žiaci vojenských stredných škôl vykonávali podobnú činnosť ako vojaci z povolania, na toto povolanie sa len pripravovali. Títo žiaci nepodliehali plnému vojenskému režimu a vojenskej trestnej zodpovednosti.
11. Postupným riešením problematiky sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania federálnej armády a následne profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR sa podarilo vytvoriť samostatný systém sociálneho zabezpečenia vojakov, upravený zákonom č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a zákonom č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vzťahujúcich sa na príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a neskoršie aj záchranných zborov. Tento systém v súčasnej dobe dosiahol stav, kedy priemerná úroveň dôchodkov z neho výrazne prevyšuje priemernú úroveň porovnateľných dôchodkov zo všeobecného (civilného) systému sociálneho zabezpečenia (uplatnením princípu preferencie), nárok na výsluhový dôchodok spravidla vzniká pred dosiahnutím veku fyzickej osoby [(uplatnením princípu preferencie (a priemerná výška výsluhových dôchodkov priznaných v rôznych obdobiach je v podstate vyrovnaná (uplatnením princípu homogenizácie a harmonizácie systému)]. Pri prípravy týchto zákonov bola riešená otázka zhodnotenia jednotlivých kvalifikovaných činností pre vznik nároku na dôchodky z výsluhového zabezpečenia, a to pri uplatnení zásady, že pre nárok na tieto dôchodky sa môže zhodnocovať len doba služby (v ozbrojených silách, bezpečnostných zboroch a tiež záchranných zboroch). Bez uplatnenia uvedenej zásady, teda zásady výsluhovosti, by osobitné riešenie dôchodkového zabezpečenia vojakov (uplatňované aj v moderných systémoch sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl iných štátov) nemalo spoločenské a odborné odôvodnenie. Pritom bolo potrebné definovať, aká činnosť službou je, a to v súlade so zákonným vymedzením, ktorým bolo ust. § 5 ods. 2 zákona č. 92/1949 Sb. branný zákon.
12. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obrannou proti takémuto uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).
13. V predmetom konaní je dôležité vyjadrenie súdu k uznaniu štúdia prvého a ročníka Vojenských stredných odborných škôl tak, či sa toto obdobie malo, resp. nemalo posudzovať ako I., resp. II. kategória funkcií. K totožnej otázke sa konajúca sudkyňa vyjadrovala v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 25Sa/59/2016, v ktorom v pozícii žalovaného vystupovalo Ministerstvo obrany SR. V tomto konaní správny súd žalobu zamietol rozsudkom zo dňa 26. októbra 2017. Proti rozhodnutiu správneho súdu v tomto konaní bola podaná kasačná sťažnosť. Vzhľadom k tomu, že v správnom súdnictve správny súd preskúmava zákonnosť napadnutých rozhodnutí, vychádzal zo zákonov upravujúcich sociálne zabezpečenie v ozbrojených silách a v ozbrojených bezpečnostných zboroch. Z uvedeného vyplýva, že štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa u žiakov vojenských škôl (VSOŠ, VG) vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v treťom a štvrtom ročníku. Žiaci VG vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v prvom a druhom ročníku tohto štúdia. Doba štúdia poslucháčov (žiakov) do dovŕšenia veku 17 rokov sa započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t.j. v III. pracovnej kategórii. Žiaci VSOŠ a VG počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby. Z uvedených dôvodov nie je možné štúdium v prvom a druhom ročníku na VSOŠ a VG zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií.
14. Ku kľúčovej otázke - k uznaniu štúdia prvého a druhého ročníka Vojenských stredných odborných škôl v zmysle, či sa toto obdobie malo, resp. nemalo posudzovať ako I., resp. II. kategória funkcií, by sa mal prvom rade vysloviť v rámci rozhodovania o kasačnej sťažnosti Najvyšší súd SR. Pokiaľ sa Najvyšší súd nijako nevysporiada s touto otázkou, resp. vysloví opačný právny názor ako bude vyslovený v konaní vedenom o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 25Sa/59/2016 zo dňa 26. októbra 2017, dáva to možnosť žalobcovi obrátiť sa s touto otázkou (zjednotenia judikatúry k otázke uznania tohto štúdia) na Najvyšší súd SR, ktorý má právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Práve plénum a kolégia Najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní (ak zistí dôvod na to, aby predmetnú vec postúpil veľkému senátu podľa § 22 ods. 1, písm. a/ SSP). K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj princíp právnej istoty (napr. PL.ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (PL.ÚS 21/00, PL.ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Všeobecným súdom prislúcha predovšetkým interpretácia a aplikácia zákonov. Tunajší správny súd odpovedá na kľúčovú otázku v tom zmysle, že zákon zaradenie štúdia na Vojenských stredných školách do I. a II. pracovnej kategórie neumožňoval, napriek tomu, že žiaci Vojenských stredných škôl vykonávali podobnú činnosť ako vojaci z povolania, nakoľko na toto povolania sa len pripravovali. S poukazom na vyššie uvedenú analýzu histórie sociálneho zabezpečenia vojakov považuje správny súd žalobu za nedôvodnú, preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol.
15. Na margo súd uvádza, že na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s Ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou Zmluvou o ľudských právach a základných slobodách sa obmedzuje úloha Ústavného súdu (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Najrozumnejším riešením by podľa správneho súdu bolo, keby sa kľúčová otázka týkajúca sa uznania štúdia prvého a druhého ročníka Vojenských stredných odborných škôl zaraďujúca ich na účely dôchodkového zabezpečenia stala najskôr predmetom diskusie medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvom obrany SR. Výsledok tejto diskusie by mal byť zapracovaný do zákonnej úpravy týkajúcej sa sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, na základe ktorej by príslušné orgány rozhodovali o ich dôchodkových nárokoch. Predmetom súdneho prieskumu by následne boli až rozhodnutia príslušných orgánov (Sociálna poisťovňa, resp. VÚSZ) o týchto nárokoch.
16. Účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspech nemal, nevzniká mu preto právo na náhradu trov konania. Rovnako náhradu trov súd nepriznal ani žalovanej, pretože neboli splnené podmienky stanovené v § 168 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).