Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-136-2018.pdf
PDF · 107.19 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/136/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov Asmolova 1991, so sídlom Ul. Gen. Asmolova 1991, 960 01 Zvolen, IČO: 378 26 778, právne zastúpeného JUDr. Alenou Cvopovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Nográdyho 37, 960 01 Zvolen, proti žalovanému SEKIER, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 316 92 885, zastúpenému Ulianko & Partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o zaplatenie 1.523,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 15C/179/2016-76 z 2. novembra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 02. 11. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.523,92 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.523,92 Eur z titulu nedoplatku preddavkov do fondu údržby, opráv a prevádzky. Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu vystaveného žalobcom za obdobie od 01. 10. 2014 zo dňa 07. 11. 2016 súd prvej inštancie zistil celkovú mesačnú úhradu za byt č. XX pre vlastníka
- žalovaného 94,94 Eur.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres C., obec C., kat. úz. X. prvoinštančný súd mal preukázané, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX. Z článku 15 dodatku č. 2 k Zmluve o Spoločenstve vlastníkov bytov na ul. Gen. Asmolova 1991/26-32, Zvolen v znení dodatku č. 1 z 10. 12. 2007 vyplýva spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv, a to podľa bodu 1 sú vlastníci bytov v dome povinní v súlade s touto zmluvou vytvárať fond údržby a opráv. Podľa bodu 13 vyúčtovanie nákladov za poskytované plnenia spojené s užívaním bytu zabezpečí predseda spoločenstva do 31.5. za predchádzajúci rok v súlade s platnými právnymi predpismi. Podľa bodu 14 vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu povinný zaplatiť na účet spoločenstva do 30-tich dní od doručenia vyúčtovania. V tej istej lehote je predseda povinný vrátiť vlastníkovi bytu preplatok zistený vyúčtovaním. Podľa článku 15, bod 2, písm. a/ a bod 3 vlastníci bytov v dome prispievajú do fondu údržby a opráv mesačne vopred vo výške určenej rozhodnutím zhromaždenia. Vlastník bytu je povinný poukazovať preddavky podľa ods. 2, písm. a/ tohto článku od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku môže zhromaždenie zmeniť kedykoľvek s tým, že výška preddavku je stanovená v platnej výmere v evidenčnom liste. Súd prvej inštancie uviedol, že súčasťou žaloby bolo aj vyúčtovanie dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015 spolu s evidenčným listom za obdobie od 01. 09. 2015, kde celková mesačná úhrada predstavovala 95,35 Eur. Z vyúčtovania za rok 2015 dodávky tepla, vodného, stočného vyplynul preplatok 43,54 Eur, pričom vo vyúčtovaní každoročne sa uvádzal aj stav konta k 31. 05. toho ktorého roku, pričom pri vyúčtovaní za rok 2015 bol stav k 31. 05. 2016, - nedoplatok 1.190,52 Eur. Jednalo sa o prehľad úhrad za rok 2016 k 31. 05. 2016 a nedoplatku na úhradách za rok 2015. Za rok 2015 to bolo 813,58 Eur a za päť mesiacov roku 2016 376,94 Eur, teda spolu nedoplatok tak ako je účtovaný 1.190,52 Eur. Keďže v roku 2016 v apríli uhradil žalovaný úhradu dlh za mesiace január, február, marec, apríl, máj 2016 predstavoval pri mesačných platbách 95,35 Eur sumu 376,94 Eur. Po odpočítaní preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2015 vo výške 43,54 Eur za toto obdobie dlhuje žalovaný žalobcovi čiastku 1.146,98 Eur. Ďalšie položky, ktoré si v konaní žalobca uplatňoval vyplývajú z dokladov za rok 2016, kde sa jedná o predpis platieb za mesiace jún, júl, august, september a október, rovnako vo výške 95,35 Eur, čo po odpočítaní úhrady v mesiaci september 2016 vo výške 99,81 Eur predstavuje 376,94 Eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj ,,Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,“ resp. ,,zákon č. 182/1993 Z.z“). Prvoinštančný súd uviedol: ,,Predmetom sporu bolo zaplatenie vyúčtovania a nákladov spojených s užívaním bytu, ktorého vlastníkom je žalovaný a to žalobcovi. Jednalo sa o náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za roky 2015 a 2016. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor s tým, že nároky nie sú splatné a o nedoplatku nemal vedomosť. Namietal zmätočnosť vyúčtovania tak ako je vystavované. Z vyúčtovania za rok 2015 a to vyúčtovania dodávky tepla, vodného a stočného vyplýva, že toto bolo riadnym spôsobom žalovanému doručené o čom svedčí pečiatka, podpis na vyúčtovaní samotným žalovaným aj s dátumom prevzal 31. 05. 2016. Neobstojí potom tvrdenie, že o vyúčtovaní aj s vyúčtovaním nedoplatku na úhradách k 31. 05. 2016 vo výške 1.190,52 Eur nemali vedomosť. Navyše v tejto súvislosti súd poukazuje, že rozhodnutie vo veci bolo vyhlásené ku dňu 02. 11. 2017. S poukazom na ustanovenie § 217 od. 1 Civilného sporového poriadku je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pokiaľ teda žalovaný namietol, že pri vyúčtovaní za rok 2016 v čase podania žaloby toto nebolo splatné, súd poukazuje na stav v čase vyhlásenia rozhodnutia s tým, že v čase vyhlásenia rozhodnutia v novembri 2017 už bolo splatné aj vyúčtovanie za rok 2016. Žalobca síce neštandardným spôsobom, avšak jednoznačne vyčíslil z čoho pozostával žalovaný nedoplatok s tým, že je zrejmé z listín doložených žalobcom do spisu, že žalovaný neplatí bežné mesačné úhrady s výnimkou jedného mesiaca v roku 2015 a jedného mesiaca v roku 2016 a teda , že nedoplatok pozostáva z neuhrádzania platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Platenie mesačných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj úhrad za plnenia je totiž zákonná povinnosť každého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorá vyplýva ex lege už od momentu nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru (§ 10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z.). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že iba úhrady za plnenia majú charakter pravidelne sa opakujúcich zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu a nebytových priestorov, čiže o vzniku pohľadávky nemožno hovoriť v pravom zmysle slova, lebo tá môže vzniknúť až porovnaním vlastníkov a nákladov vynaložených na celý dom za uplynulé obdobie. To sa zistí až vykonaním ročného vyúčtovania, ktoré je spoločenstvo povinné vykonať najneskôr do 31. 05. nasledujúceho kalendárneho roka. Napriek tomu sa v praxi ustálil názor, že aj preddavkové platby je možné súdne vymáhať. Keďže mal súd za to, že žalobca preukázal ním uplatňovaný nárok v celom rozsahu a vo výške, ako aj mal za to, že ku dňu rozhodovania súdu bol splatný aj dlh za rok 2016, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Neobstojí tvrdenie a vyjadrenie žalovaného, že pre rozhodovanie je dôležitý stav v čase podania žaloby a to už aj s poukazom na citované ustanovenie § 217 ods. 1, veta prvá Civilného sporového poriadku. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného poukazovala na rozhodnutia súdov v rámci SR týkajúcich sa uplatňovania poplatku z omeškania v prípade neplatenia úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, súd mal za to, že uvedené rozhodnutia nesúvisia s predmetom sporu, nakoľko predmetom konania nie sú poplatky z omeškania a pokiaľ ide o splatnosť jednotlivých úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, súd poukazuje, že ku dňu rozhodnutia vo veci samej boli splatné nielen nedoplatky za rok 2015, ale aj nedoplatky za rok 2016.“
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Pretože žalobca bol v plnom rozsahu v konaní úspešný, súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, eventuálne rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/, d/. Podľa jeho názoru žalobou uplatnený nárok je zmätočný a nemá oporu v listinných dôkazoch. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že vo vyúčtovaní dodávky tepla, vodného, stočného a ostatných služieb (ďalej aj ,,vyúčtovanie“) bol voči nemu vyúčtovaný nedoplatok vo výške 1146,98 Eur. Žalobca sa žalobou domáhal voči nemu zaplatenia sumy 1 523,92 Eur. Zo žalobcom predloženého vyúčtovania vyplynulo, že by sa malo jednať nárok za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015, avšak v spodnej časti vyúčtovania je uvedená kolonka ,,stav Vášho konta k 31. 05. 2016...1190,52 Eur, zostáva k úhrade nedoplatok 1146,98 Eur.“ V ďalších žalobcom predložených prehľadoch o platbách je ku dňu 31. 12. 2015 evidovaný nedoplatok vo výške 813,58 Eur. Naďalej trval na argumentácii, v zmysle ktorej podľa ustálenej súdnej praxe splatnosť úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu nastáva až po vykonaní vyúčtovania týchto platieb. Samotné platby majú charakter zálohových platieb na budúce plnenia, preto nie je možné, aby ich splatnosť nastala skôr, ako budú porovnané s reálne vynaloženými plneniami v samotnom vyúčtovaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení nesprávne uviedol, že uplatnený nárok je splatný za rok 2016 z dôvodu, že v novembri 2017 už bolo splatné aj vyúčtovanie za rok 2016. Poukázal na to, že žalobca uplatnil žalobou nárok za rok 2016, a to za mesiace január až október. Aj keď by sa stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že vyúčtovaním za rok 2016 v čase vyhlásenia rozsudku už bol splatný dlh za rok 2016, výška tohto dlhu nie je preukázaná a je sporná z dôvodu, že vyúčtovanie za rok 2016 nebolo zo strany žalobcu predložené. Na preukázanie jeho výšky by bolo potrebné porovnať spotrebu za jednotlivé mesiace s reálne spotrebovaným a uhradeným stavom. Poukázal na to, že každé rozhodnutie súdu musí vychádzať z takého výkladu príslušnej právnej normy, ktorá zodpovedá aj jej obsahu. V opačnom prípade treba považovať odôvodnenie rozhodnutia za arbitrárne a takýto výklad súdu za postup v rozpore s čl. 152 a s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, a teda s princípom právneho štátu. Len také rozhodnutie je výsledkom nezávislého a nestranného súdnictva, ktoré plne vychádza a je založené na správnej aplikácii právnych noriem, čomu musí zodpovedať aj odôvodnenie rozhodnutia. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220 ods. 2 CSP. Povinnosťou súdu je riadne odôvodniť rozhodnutie, pretože ide o právo strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada aj so špecifickými námietkami strany. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a táto vada zakladá právo podať odvolanie i možnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Podľa jeho názoru je rozsudok prvoinštančného súdu zmätočný i bez takého odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami bol súd prvej inštancie pri rozhodovaní vedený, aké skutočnosti boli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie smerodajné a z akého dôvodu sa na druhej strane inými dôležitými skutočnosťami vôbec nezaoberal. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že právo na spravodlivý súdny proces podlá článku 6 ods. 1 prvej vety Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo riadne odôvodnené. I Ústavný súd Slovenskej republiky právo strany na spravodlivý súdny proces judikoval tiež vo viacerých rozhodnutiach (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. US 56/01). Ďalej poukázal na zásadu predvídateľnosti rozhodnutí súdu a právnej istoty. Predvídateľné je také rozhodnutie súdu, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní (per analogiam Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 42/2010 zo 17. októbra 2011).
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný neplatil úhrady spojené s užívaním bytu, ktoré je povinný platiť každý vlastník bytu. Obranu žalovaného považuje za účelovú. Žaloba bola podaná dôvodne, čo vyplýva z listinných dôkazov, najmä z evidenčného listu a z vyúčtovania za rok 2015. Žalovaná suma 1523,92 EUR predstavuje nedoplatok k 31. 05. 2016 vo výške 1.190,52 Eur (viď vyúčtovanie za r. 2015) a neuhradené platby za obdobie od júna do októbra 2016 s prihliadnutím na mesačný predpis 95,35 Eur, po odpočítaní jednej úhrady žalovaným vo výške 99,81 EUR v mesiaci 9/2016 vo výške 376,94 Eur. Vyúčtovanie, ktoré žalovaný napáda, je každoročne robené štandardným spôsobom, všetci správcovia bytov majú jednotnú formu s tým, že vo vyúčtovaní sú uvedené vždy dve položky, a to: stav vyúčtovania za daný rok a celkový stav ,,konta“ vlastníka bytu k dátumu vyúčtovania, t.j. k 31.05. každoročne. Poukázal na to, že žalovaný s Vyúčtovaním za rok 2015 súhlasil, keďže v 15-dňovej lehote od jeho doručenia neuplatnil reklamáciu. Vyúčtovanie za rok 2015 prevzal dňa 31. 05. 2016, čo potvrdil podpisom na vyúčtovaní. Žalovaný ,,pletie“ zámerne Vyúčtovanie za r. 2015 a 2016, pričom z jeho vyjadrenia nie je zrejmé, čo chcel povedať a nerozumie tomu ani on sám (vyúčtovanie za r. 2016 bolo robené až v 5/2017, pričom žaloba bola podaná v 11/2016). Zdôraznil, že vyúčtovanie sa robí len raz ročne, aj to sa jedná „vyúčtovanie dodávky tepla, vodného a stočného'' a nie vyúčtovanie platieb spojených s užívaním bytu. Podľa Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov, schválenej všetkými vlastníkmi bytov, splatnosť všetkých platieb je vždy do 25-eho dňa predchádzajúceho mesiaca, preto v čase podania žaloby t.j. v 11/2016 boli všetky platby k 10/2016 už splatné. Žalovaný neviedol konkrétne, v čom je žalobou uplatnený nárok neurčitý a nemá oporu v predložených listinných dôkazoch, čo konkrétne je v predložených listinách nejasné a zmätočné. Ďalej neuviedol, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na podanom odvolaní.
5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.
8.V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.
9. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.
10. Jednou z najdôležitejších povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „vlastník“, resp. „vlastníci“) v právnom režime Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je povinnosť v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy (to znamená spôsobom, v lehotách, na základe výpočtu stanovených v týchto zmluvách) poukazovať mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv a preddavky na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Táto povinnosť zaťažuje ex lege (zo zákona) všetkých vlastníkov v dome bez rozdielu a bez ohľadu na to, či sa vykonáva správa domu spoločenstvom, správcom. Počas trvania vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru v dome sa tejto povinnosti nemožno zbaviť, pretože vyplýva priamo zo zákona. Skutočnosť, že niektorý vlastník svoj byt alebo nebytový priestor v dome vôbec neužíva, ho nezbavuje povinnosti prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv. Táto povinnosť je totiž viazaná na existenciu vlastníctva k bytu alebo nebytového priestoru v dome. Je potrebné zdôrazniť, že s prevodom alebo prechodom vlastníctva k bytu alebo nebytového priestoru prechádzajú na nového vlastníka bytu práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Nového vlastníka bytu zaväzujú aj právne úkony vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva.
11. Odvolací súd uvádza, že žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno ohľadne dôvodnosti žalobou uplatneného nároku (žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia pohľadávky v sume 1523,92 Eur k 10/2016; viď č.l. 1-2 spisu) s poukazom na Dodatok č. 2 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov, na ul. Gen. Asmolova 1991/26-32, Zvolen v znení dodatku č. 1 z 10. 12. 2017, pretože žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 7b ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (vrátane zmluvnej povinnosti), t.j. mesačne vopred vo výške určenej rozhodnutím zhromaždenia prispievať do fondu údržby a opráv a platiť preddavky na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, a to od 01. 01. 2015 do 31. 08. 2015 v sume 94,94 Eur mesačne (č.l. 5 spisu) a od 01. 09. 2015 do 31. 10. 2016 v sume 95,35 Eur mesačne (č.l. 18 spisu). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný žalobcovi nezaplatil za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 10. 2016 sumu 1523,92 Eur (č.l. 19 spisu), t.j. za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 05. 2016 sumu 1 146,98 Eur (1190,52 Eur - 43,54 Eur; viď č.l. 17 spisu) a za obdobie od 01. 06. 2016 do 31. 10. 2016 sumu 376,94 Eur (5x 95,35 Eur - úhrada žalovaného 99,81 Eur), preto súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1523,92 Eur v paričnej lehote 3 dní.
12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že pokiaľ žalovaný odkázal počas prvoinštančného konania na rozhodovaciu prax (na rozhodnutia všeobecných súdov), uvedené rozhodnutia nesúvisia s predmetom sporu, keďže žalobca žalobou neuplatnil nárok na príslušenstvo pohľadávky.
13. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu vrátane závislého výroku o trovách konania potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).