Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Co-140-2018.pdf
PDF · 78.15 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/140/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: S.. L. E., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, o zaplatenie 595, 25 eura, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 05.06.2018, č. k. 12Csp/54/2017 -33, jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobkyni.
2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 180, § 187 ods. 2 a § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 3 ods. 5 a 6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
3. V odôvodnení uviedol, že v danej právnej veci sa žalobkyňa domáhala v postavení spotrebiteľa voči žalovanému zaplatenia sumy 595,25 eura z dôvodu, že súd v konaní vedenom pod č. k. 28C/216 /2015
- 60, zamietol v časti žalobu voči žalobkyni v danej veci v postavení žalovanej, pričom však zaviazal aj ju zaplatiť žalobcovi, v tomto konaní žalovanému, sumu istiny 272,50 eura spolu s príslušenstvom. Konštatoval, že z tvrdení žalobkyne nevedel žiadnym logickým výkladom dospieť k záveru, akého porušenia práv a povinností sa na žalobkyni dopustil žalovaný v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. alebo osobitného právneho predpisu. Pokiaľ súd v konaní vedenom pod sp. zn. 28C/216/2015 zamietol v časti nárok žalobcu (v tomto konaní žalovaný), nemožno to považovať bez ďalšieho za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie prihliadal aj na tú skutočnosť, že dotknutým rozsudkom č. k. 28C/216/2015 - 60 bola žalobkyňa v tomto konaní zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 272,50 eura, ktorú do dnešného dňa neuhradila. Pokiaľ žalobkyňa vzhliadla dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia v tom, že žalovaný podal žalobu na vrátenie úveru, ktorý žalobkyňa riadne nesplácala (hoci mohla žalovať aj vopred pred podaním žaloby žalovaným vo veci 28C/216/2015 ona sama napr. o určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový), tu sa súd prvej inštancie domnieval, že nemožno sankcionovať skutočnosť, ak ktokoľvek uplatňuje svoje práva na nestrannom a nezávislom súde a pritom je toto právo ústavným právom garantovaným mu ustanovením čl. 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd. Dodal, že žalobkyňa hoci bola právne zastúpená, navyše neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, na základe akých skutočností by bolo možné posúdiť primeranosť výšky finančného zadosťučinenia.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a žalovanému, ktorý mal plný úspech v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni.
5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia. Namietala, že v konaní vedenom na Okresom súde Prešov, pod sp. zn. 28C/2016/2015, bola ako spotrebiteľka úspešná v rozsahu 595,20 eura, z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Mala za to, že aj keď splnila hmotnoprávne podmienky na priznanie primeraného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z., súd prvej inštancie žalobu zamietol. K úvahám súdu prvej inštancie poukázala napr. na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/50/2017 z 27.03.2018, či sp. zn. 6Co/104/2017 z 29.08.2018. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočne zisteným skutkovým stavom zo strany súdu prvej inštancie. Mala za to, že splnila podmienky na priznanie primeraného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 28C/216/2015.
10. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
11. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
12. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Nie je dôležité, či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda
pokiaľ sa spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva.
13. Odvolací súd sa domnieva, že výklad súdu prvej inštancie vo vzťahu k tomuto ustanoveniu predovšetkým v uvádzanej poslednej vete § 3 ods. 5 nebol správny.
14. Žalobkyňa namieta, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/216/2015 úspešne uplatnila ako spotrebiteľka porušenie svojich spotrebiteľských práv v rámci obrany proti dodávateľom uplatnenom nároku. Z uvedeného dôvodu žiada voči žalovanému primerané finančné zadosťučinenie vo výške 595,25 eura. Z obsahu k žalobe pripojeného rozsudku odvolací súd zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/216/2015 podanou žalobou žiadal žalobca (v prejednavanej veci žalovaný) zaviazať žalovanú (v prejednavanej veci žalobkyňa) na zaplatenie sumy 883,30 eura s príslušenstvom. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 14.09.2016, č. k. 28C/216/2015-60 zastavil konanie v časti istiny 15,55 eura, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 272,50 eura s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd v danej veci vychádzal zo záveru, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorá trpí nedostatkom podstatnej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. z uzatvorenej zmluvy nie je zrejmé, aká časť splátok, zahŕňa istinu, úrok a poplatky. Z uvedeného dôvodu bol poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) č. 129/2010 Z. z, žalobca má nárok len na istinu úveru a preto súd žalobu v časti prevyšujúcej istinu úveru zamietol.
15. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, je odvolací súd toho názoru, že uvedené skutočnosti nasvedčujú záveru, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/216/2015 žalobkyňa úspešne uplatnila svoje práva ako spotrebiteľka, keďže žaloba v tomto konaní bola v časti zamietnutá z dôvodu, že zmluva uzavretá medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným neobsahovala zákonné náležitosti. Vznikol jej tak podľa názoru odvolacieho súdu nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Porušením práva a povinnosti je aj to, že v zmluvnom vzťahu žalovaný ako veriteľ neuviedol všetky zákonom predpísané náležitosti na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedenie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí medzi ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa.
16. Je potom právne irelevantné z hľadiska skutkovej podstaty § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., či žalovanému ako veriteľovi uhradila alebo neuhradila istinu poskytnutého úveru, pokiaľ žalobkyňa úspešne uplatnila svoje spotrebiteľské práva na súde v rámci svojej obrany voči zákonom nepovolenými nárokmi veriteľa v spotrebiteľskom spore v podobe mu nepriznaných úrokov a poplatkov.
17. Za takejto situácie preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
18. V ďalšom konaní preto bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo vyššie naznačených intenciách rešpektujúc názor odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyjadreným v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinstančného tak i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP, v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).