Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/211/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom ul. Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, AK so sídlom ul. Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO : 31 815 138, proti povinnému : X. I., nar.: XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorsky úrad Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn.: EX 5303/07, pre vymoženie istiny vo výške 334,59 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 11Er/593/2007-37- zo dňa 07. 08. 2018, t a k t o

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že dňa 19. 11. 2015 bola Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorsky úrad Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti povinnému na zaplatenie istiny vo výške 334,59 eur s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spis. zn. SR 4562/07 zo dňa 18. 07. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 08. 2007 a vykonateľnosť dňa 09. 08. 2007.

3.Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a konštatoval, že exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 4562/07 zo dňa 18. 07. 2007, bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 7480010 zo dňa 08. 02. 2007, pričom právomoc rozhodcu bola daná rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi stranami v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ) v ich 17. bode.

4.Ďalej súd poukázal na to, že Zmluva o úvere č. 7480010 zo dňa 08. 02. 2007 a na ňu nadväzujúce obchodné podmienky poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z., tak aj v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je teda zrejmé, že na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia spotrebiteľsko-právnej úpravy obsiahnutej v a v normách, z ktorých tento vychádza. Táto zmluva však uvedenú požiadavku nerešpektovala.

5.Taktiež uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, ale vyplynula zo štandardnej zmluvy, vznikla teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, kde spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa VPPÚ. Uvedená doložka znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávneného- VPPÚ, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

6.Ďalej súd poukázal na neprimeraný poplatok za poskytnutý úver a 0,25% denný úrok (91,25% p. a.), ktorú súd taktiež považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, za neprimeranú sankciu. Uviedol, že rozhodcovská doložka je súčasťou VPPÚ oprávneného, ktoré nie sú oprávneným a ani povinným podpísané. Rozhodcovská doložka teda nebola uzavretá v písomnej forme a preto je neplatná. Keďže nedošlo v danej veci k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani vydať rozhodcovský rozsudok.

7.Súd prvej inštancie uzavrel, že považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu poukazujúc na citované ustanovenie § 53 aj za neplatnú a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok.

8.Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

9.O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie, nakoľko súdny exekútor uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

10.Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

11.Proti citovanému uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, nakoľko podľa jeho názoru, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12.Poukázal na skutočnosť, že dňa 08. 02. 2007 uzavrel s povinným Zmluvu o úvere č. 7480007, ktorá bola uzatvorená v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ) podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uviedol, že súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001). Je teda nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom.

13.Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku oprávnený uviedol, že je nepochybné, že táto je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takýto právny názor vyslovil vo svojom uznesení zo dňa 30. 05. 2011 spis. zn. 14NcC/10/2011, aj Krajský súd v Bratislave. Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná nie je dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Oprávnený mal za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie rozsudku rozhodcovského súdu. Ďalej poukázal na to, že pre rozhodcovské konanie je príznačná jeho písomná forma a preto miesto rozhodcovského konania nie je zásadné a vzdialenosť od miesta konania nie je dôležitá.

14.Oprávnený ďalej namietal, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorých, v prípade ak sa stane splatný celý dlh naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, ak poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Povinný svoju povinnosť nesplnil, čo mal preukázané v rámci vykonaného dokazovania tak rozhodcovský súd v rámci rozhodcovského konania, ako aj súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

15.Dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver povinnému a s ohľadom na obchodné riziko. Naviac, úrok vo výške 0,25% z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraný účelu, ktorý bol dohodou sledovaný, a to včasným plnením povinnosti. Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohody. Plnenie dohodnutého záväzku je pritom elementárnou zásadou zmluvného práva. Na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii moderačného práva nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka.

16.V závere oprávnený poukázal na skutočnosť, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenia týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si však svoju povinnosť nesplnil, čím by mal znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkového vzťahu súhlasil. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. „absolútny obchod“, čiže bolo možné dohodnúť si úroky z omeškania a následne ich požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení.

17.Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389 a § 391 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18.K podanému odvolaniu oprávneného sa povinný a ani súdny exekútor v zákonnej lehote písomne nevyjadrili.

19.Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať ako nový procesný predpis.

20. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

21.Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22.Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

23.Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 08. 02. 2007 Zmluvu o úvere č. 7480010, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 5 000 Sk (165,96 eur), ktorý sa povinný zaviazal oprávnenému v 12 mesačných splátkach po 820 Sk (27,21 eur), zvýšený o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 4 840 Sk (160,65 eur), a to počnúc dňom 23. 02. 2007.

24.Exekučným titulom v tomto konaní je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO : 35 922 761, vydaného rozhodcom Mgr. Martinom Krakovským, dňa 18. 07. 2007 spis. zn. SR 4562/07, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 08. 2007 a vykonateľnosť dňa 09. 08. 2007. Uvedeným rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 10 080 Sk, spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 9 840 Sk od 28. 03. 2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 3 886 Sk, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

25.Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

26.Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

27.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

28.Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).

29.Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

30.Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky.

31.Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

32.Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci „Asturcom Telecomunicaciones SL“, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.

33.V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

34.Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012, spis. zn.: 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05. decembra 2012, spis. zn.: 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

35.Ďalej v uznesení zo dňa 21. 03. 2012, spis. zn.: 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

36.Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

37.Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci. Zároveň mal za to, že dojednaná rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

38.Pozornosti oprávneného asi ušlo, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neuviedol, že medzi zmluvnými stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Naopak, túto zmluvu preskúmal a posúdil ako neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka v danom prípade sa nachádza v bode 17. Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru (VPPÚ), a to v nasledujúcom znení :

„Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené :

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenia na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

39.Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

40.Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

41.Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

42.Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01. 01. 2008, zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r). Citované ustanovenie označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

43.O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

44.Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej zmluvy ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v dohode a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

45. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ ako neprijateľnej podmienky, nakoľko rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňovala voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v rozhodcovskej doložke a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

46.Okrem uvedeného, rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.

47.Ako vyplynulo z obsahu spisu, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto v nich obsiahnutú rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za platne dojednanú. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v ustanovení § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, spis. zn.: 2 Cdo 245/2010).

48.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky pre pokračovanie exekúcie.

49.Odvolací súd taktiež nesúhlasí s tvrdením oprávneného, že na predmetnú zmluvu o úvere a dohodnuté úroky z omeškania je treba aplikovať ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka o úrokoch z omeškania, pretože predmetná zmluva o úvere ako absolútny obchod je zmluvou o úvere podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka. Aj keď je pravdivé tvrdenie oprávneného v tom, že znenie ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka o úrokoch z omeškania bolo zmenené novelou Obchodného zákonníka - zákon č. 454/2008 Z. z. s účinnosťou od 15. 01. 2009 tak, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku je povinný platiť úroky z omeškania dohodnuté v zmluve a len keď neboli dohodnuté, je povinný dlžník platiť úroky z omeškania podľa prepisov občianskeho práva. Toto však nič nemení na tej skutočnosti, že pre Slovenskú republiku bolo od jej pristúpenia k Európskej únii dňa 01. 05. 2004, záväzné uplatňovanie komunitárneho práva, ktoré má prednosť pred vnútroštátnym právom. Preto ak vnútroštátna úprava úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách bola zosúladená s právom Európskej únie až novelou Obchodného zákonníka účinnou od 15. 01. 2009, aj v období od 01. 05. 2004, teda od pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii do 15. 01. 2009, teda do novely ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka o úrokoch z omeškania v spotrebiteľských zmluvách, malo na území Slovenskej republiky prednosť uplatňovanie komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou v otázke ochrany spotrebiteľa podľa č. 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, keďže toto bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. To znamená, že pre povinného ako spotrebiteľa nie je záväzná tá časť zmluvy o úvere, ktorá je nekalá podľa čl. 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS - o úrokoch z omeškania vo výške 0,25 % denne.

50.Oprávnený v podanom odvolaní ďalej namietal posúdenie úrokov z omeškania zo strany súdu prvej inštancie ako neprimerane vysokých. Odvolací súd v tejto veci považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvej inštancie tieto úroky neznížil z dôvodu ich neprimeranej výšky, ale z dôvodu ich rozporu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

51.Úrok z omeškania, na ktorý má oprávnený nárok, nie je možné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ako to uvádza odvolateľ, pretože na spotrebiteľské zmluvy vrátane príslušenstva, ktorými sú aj úroky z omeškania, nemožno aplikovať , ale ustanovenie § 517 ods. 2 OZ, pretože spotrebiteľské zmluvy nie sú inštitútom obchodného práva. Ustanovenie § 517 ods. 2 pritom nedovoľuje dohodnúť si vyšší úrok ako je stanovený v ustanovení § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ.

52.K námietke oprávneného týkajúcej sa opätovného preskúmania podmienok exekučného konania odvolací súd uvádza, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, bol tomuto predložený len exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie. Až v priebehu exekúcie oprávnený predložil zmluvu o úvere, nároky z ktorej boli predmetom rozhodcovského konania. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súdu prvej inštancie bola v priebehu exekúcie predložená zmluva o úvere a z tejto zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom, v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu.

53.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

54.O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 v spojení s ustanovením § 255 rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .